Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/342/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509208031 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509208031.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CAPITOL, akciová spoločnosť, Ružová dolina č. 6, Bratislava, IČO: 35750448, zast. MCGA legal, s. r. o., Partizánska č. 2, Bratislava, IČO: 36715662, proti odporcovi: H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. č. XX, X., zast. opatrovníčkou T. Y., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 100,49 Eur ist. a prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13. 04. 2011 č. k. 29Cb/344/2009-62 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13. 04. 2011 č. k. 29Cb/344/2009-62 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia 100,49 Eur ist. s príslušenstvom titulom zaplatenia vzniknutého storna za obdobie január 2005 až február 2006 podľa zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi účastníkmi dňa 09. 02. 2004. V odôvodnení uviedol, že po vyhodnotení listinných dôkazov predložených navrhovateľom, dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia o tom, že mu vznikol nárok na vrátenie záporných odmien, ktoré vyplatil odporcovi. Nepreukázal, ktoré zo zmlúv uzavretých odporcom boli zrušené, z ktorých zmlúv si klient neplní povinnosti, ktoré zmluvy zanikli, v akej výške boli odporcovi vyplatené odmeny a v akej výške vznikol navrhovateľovi nárok na vrátenie záporných odmien. Konštatoval, že navrhovateľ si splnil povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť, avšak predloženými dôkazmi nepreukázal nepochybne ním tvrdené skutočnosti a nepreukázal, že odporcovi vznikol nárok na vrátenie odmien. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní síce úspešný, trovy mu však žiadne nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a odporcu zaviazať na plnenie podľa návrhu. Poukázal na to, že súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozsudku mal za preukázané uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení medzi účastníkmi, v ktorej boli zmluvné podmienky jednoznačne dohodnuté a poukázal na znenie čl. II., časť B, vyúčtovanie bod B1, B7.1, B9 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej VZP). K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že nepreukázal uzavretie a ukončenie poistných zmlúv, za ktoré by navrhovateľovi vznikol nárok na vrátenie vyplatených odmien, uviedol, že v konaní predložil Prehľad transakcií, vyúčtovania zo dňa 04. 03. 2005, 12. 12. 2005, 15. 03. 2006 a 12. 04. 2006. Z týchto dokladov vyplýva, ktorá konkrétna zmluva bola stornovaná, znížená, meno poistníka, dôvod storna ako aj výška provízie, ktorú má odporca vrátiť. Mal za to, že jednoznačne v konaní preukázal vznik pohľadávky, jej výšku aj splatnosť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že účastníci dňa 09. 02. 2004 uzavreli podľa ust. § 652 a nasl. Obch. zákonníka zmluvu o obchodnom zastúpení, v ktorej boli dohodnuté vzájomné práva a povinnosti oboch účastníkov s odkazom v čl. VI., že veci výslovne neupravené v zmluve sa riadia VZP, ktoré sú súčasťou zmluvy a ďalej Obchodným zákonníkom a súvisiacimi právnymi predpismi. V konaní navrhovateľ predložil súdu vyúčtovania za jednotlivé mesiace a prehľad výsledkov za tieto jednotlivé mesiace týkajúci sa zmlúv uzavretých odporcom, v ktorých sú uvedené konkrétne zmluvy a ich stav (č. l. 49 až 57 spisu). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní si splnil svoju povinnosť tvrdenia a tiež dôkaznú povinnosť, avšak nepreukázal nepochybne ním tvrdené skutočnosti. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia o skutočnosti rozhodnej podľa hmotného práva má nepriaznivý dôsledok v podobe rozhodnutia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní si splnil svoju povinnosť tvrdenia a tiež dôkaznú povinnosť, avšak nepreukázal nepochybne ním tvrdené skutočnosti. Navrhovateľ v konaní okrem predloženia zmluvy a VZP označil v predloženom prehľade výsledkov poistné zmluvy uzavreté odporcom ako aj ich stav, z ktorého určil svoj nárok proti odporcovi. Týmito dôkazmi navrhovateľ preukazoval svoje tvrdenie o povinnosti odporcu zaplatiť - vrátiť - vyplatené odmeny podľa podmienok zmluvy a VZP. Súd prvého stupňa všetky dôkazy predložené navrhovateľom a preukazujúce výšku nároku pri rozhodovaní vyhodnotil ako nedostatočné a uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že mu nárok na vrátenie odmeny vznikol. Neuviedol však v čom považuje predložené dôkazy za nejednoznačné a nevierohodné a nepreukazujúce nárok navrhovateľa a to aj s poukazom na dohodnuté zmluvné podmienky a VZP. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je preto nepresvedčivý, nejednoznačný, preto odvolací súd rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1, písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní posúdiť všetky dôkazy predložené navrhovateľom, každý zvlášť ako aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) a tieto vyhodnotiť a posúdiť podľa nich nárok navrhovateľa. V súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.