Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/299/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509211562 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509211562.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: V. Č. A. - W.P., so sídlom K. č. XX, A., IČO: XXX XXX, zastúpeného JUDr. Annou Rumplovou, advokátkou, so sídlom Homolova 12, Bratislava, proti odporcom v 1. rade: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, A., v 2. rade: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, A., v 3. rade: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, A., o vypratanie bytu, na odvolanie odporcov v 1., 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. marca 2010 č.k. 8C/257/2009-46, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporom v 1., 2. a 3. rade povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa v A. na H. č. X, na X. W. v bytovom dome súp. č. XXXX, kat. úz. W., a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 713 ods. 1 a § 126 ods. 1 a 2 Obč. zák., keď vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodná nájomníčka predmetného bytu Z. F. začala byt užívať na základe rozhodnutia o pridelení služobného domovníckeho bytu zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu do užívania zo dňa XX.XX.XXXX, avšak rozsudkom Okresného súdu Bratislava M. č.k. XC/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX súd privolil k výpovedi nájmu predmetného bytu danej jej prenajímateľom, ktorým bol A. W. V..W.. A. - W., z dôvodu, že byt jej bol pôvodne pridelený ako služobný domovnícky byt, pričom prestala vykonávať prácu, na výkon ktorej bol služobný byt viazaný. Zároveň jej bola uložená povinnosť byt vypratať do XX dní po zabezpečení náhradného bytu s tým, že právo k predmetnému bytu Z. F. zanikne v lehote X mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z. F. náhradný byt zabezpečený nebol, zomrela dňa XX.XX.XXXX a v byte zostal bývať jej manžel a dve deti (odporcovia v 1., 2. a 3. rade), ktorí neplatia žiadnu peňažnú náhradu rovnajúcu sa výške nájomného a ani nehradili náklady spojené s užívaním bytu, ich dlh voči navrhovateľovi za rok XXXX predstavuje sumu X.XXX,XX eur a za rok XXXX sumu X.XXX,XX eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že odvodený právny titul - právo bývania členov domácnosti užívateľa (nájomcu) bytu je viazaný len na existenciu platného právneho titulu bývania tejto osoby (nájomcu). Ide nielen o právo nájmu, ale i právo bývania, ktorým je nájomca bytu chránený v čase od zániku nájmu bytu do zabezpečenia bytovej náhrady za predpokladu, že vypratanie bytu po zániku nájmu bolo viazané na zabezpečenie bytovej náhrady. V prípade, ak toto právo užívateľa (nájomcu) bytu, ktorým je právo nájmu, príp. bývania, zaniklo, obývajú členovia jeho domácnosti byt bez právneho dôvodu. Dospel k záveru, že v danom prípade právo užívateľky bytu - nájomníčky zaniklo rozhodnutím súdu o privolení k výpovedi podľa § 711 ods. 1 písm. b) Obč. zák., pričom existencia práva odporcov užívať služobný byt bola spojená s existenciou práva Z. F. ako užívateľky bytu a išlo nielen o právo nájmu, ale aj o právo bývania, ktorým bola chránená v čase od zániku nájmu k bytu, a to až do zabezpečenia bytovej náhrady a vzhľadom k tomu, že Z. F.N. zomrela, jej právo na bývanie v byte do zabezpečenia bytovej náhrady zaniklo. Keďže právo na bývanie odporcov bolo odvodené od práva na bývanie pôvodnej nájomníčky, jej smrťou zaniklo právo na bývanie aj ostatným členom jej domácnosti a zánikom tohto práva preto obývajú odporcovia byt bez právneho dôvodu. Keďže právne významná skutočnosť, na ktorú bol viazaný vznik práva na bytovú náhradu, nastala po zániku práva nájmu nájomníčky služobného bytu, nemožno na daný prípad aplikovať ust. § 713 ods. 1 Obč. zák., a preto odporcom bytovú náhradu nepriznal, jej pridelenie bolo viazané iba na osobu nájomníčky. Ustanovenie § 3 Obč. zák. neaplikoval na daný prípad s odôvodnením, že odporcovia boli v spore pasívny, za užívanie bytu, ktorý užívajú bez právneho dôvodu, neplatia navrhovateľovi žiadnu peňažnú náhradu a nehradia ani náklady spojené s užívaním bytu, pričom ide o dlhodobé neplnenie si týchto povinností, v dôsledku čoho im vznikli vysoké nedoplatky voči navrhovateľovi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. a odporcom v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume XX,XX eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia v 1., 2. a 3. rade, v ktorom uviedli, že sa domáhajú práva zosnulej Z. F. na náhradný byt, pretože ak na nich prešli dlhy zosnulej, domáhajú sa aj tohto práva na pridelenie náhradného bytu. Uviedli, že odporcovia v 2. a 3. rade boli úplne neinformovaní o celkovom stave bytu a nedoplatkov voči navrhovateľovi, pretože všetka pošta bola doručovaná len do vlastných rúk odporcu v 1. rade, o ktorej sa odporcovia v 2. a 3. rade dozvedeli len z tohto súdneho konania a aj to neskôr, pretože zamestnanec pošty odovzdal odporcovi v 1. rade aj poštu, ktorá patrila odporcom v 2. a 3. rade do vlastných rúk, a tým sa dostali k výzvam Okresného súdu neskôr a často krát vôbec. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pani Z. F. zomrela dňa XX.XX.XXXX pred zabezpečením náhradného bytu v čase, keď už nebola nájomníčkou predmetného služobného bytu a jej smrťou zaniklo aj právo na zabezpečenie náhradného bytu viazané na jej osobu. Súčasne zaniklo aj právo bývania v byte členom jej domácnosti. Napriek tomu odporcovia v 1., 2. a 3. rade byt užívajú už X-C. rok bez právneho dôvodu a ani nehradia sumu zodpovedajúcu nájomnému ani cenu služieb poskytovaných s užívaním predmetného bytu. Uviedol, že sa snažil poskytnúť im dostatočnú lehotu na vyriešenie bytovej situácie, avšak odporcovia aj počas tejto doby zvyšovali svoj dlh vzniknutý na základe užívania bytu bez právneho dôvodu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcom v 1., 2. a 3. rade vypratania predmetného bytu, a v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.). Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že odporcovia v 1., 2. a 3. rade bývajú v predmetnom byte bez právneho dôvodu, pretože ich právo bývania v byte bolo odvodené od práva bývania Z. F., ktoré mala v čase od zániku jej práva nájmu bytu do pridelenia náhradného bytu, avšak smrťou Z. F. zaniklo jej právo bývania v byte, ako aj od tohto jej práva odvodené právo bývania odporcov a zároveň smrťou Z. F. zaniklo aj jej právo na pridelenie náhradného bytu, ktoré bolo viazané výlučne na jej osobu, a preto nemohlo prejsť právo na pridelenie náhradného bytu na odporcov v 1., 2. a 3. rade. Správne súd prvého stupňa dospel tiež k záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať ust. § 713 ods. 1 Obč. zák. a nemožno teda odporcom priznať bytovú náhradu na základe uvedeného ustanovenia, pretože Z. F. v čase jej smrti už nebola nájomcom predmetného bytu. Nemôžu sa preto odporcovia domáhať práva zomrelej Z. F. na pridelenie náhradného bytu tak, ako uviedli vo svojom odvolaní. Námietky odporcov týkajúce sa ich neinformovanosti o celkovom stave bytu a nedoplatkov a nedoručovania zásielok odporcom v 2. a 3. rade odvolací súd posúdil ako účelové, pretože aj z úradného záznamu zo dňa XX.XX.XXXX, predloženého navrhovateľom vyplýva, že odporca v 2. rade sa osobne dostavil na A. Y. v uvedený deň a navrhovateľ s ním osobne prejednal vzniknutú situáciu po smrti jeho matky, pričom podľa úradného záznamu odporca v 2. rade uviedol, že nedoplatky na byte chcú uhradiť a podajú si aj žiadosť o nájom predmetného bytu. Tieto námietky ani nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pretože pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na vypratanie bytu je rozhodujúca skutočnosť, že v byte bývajú bez právneho dôvodu. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovia mali vedomosť aj o vedení tohto konania, návrh na začatie konania a predvolania na pojednávanie im boli riadne doručené, čo vyplýva z doručeniek založených v spise, na ktorých potvrdili osobné prevzatie doručovaných zásielok, keď podľa § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Odporcovia v 2. a 3. rade v danom prípade nepreukázali svoje tvrdenie uvedené v odvolaní, a ani neuviedli konkrétne, ktoré zásielky mali byť prevzaté inou osobou, ako adresátom. Odporcovia však boli v konaní nečinní a pojednávaní sa nezúčastňovali. Obsah odvolania odporcov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverom napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keď tento si ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. aj napriek tomu, že mal vedomosť o podanom odvolaní, ku ktorému sa písomne vyjadril, ako aj tomu, že termín vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke G..Q..X..sk v zákonom určenej lehote 5-tich dní v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.