Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/38/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207564 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218207564.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci navrhovateľky: R. N., W.. X.XX.XXXX, V. XX, F., zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, proti odporcovi: Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností, Koceľova 15, Bratislava, IČO: 00 419 109, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 19C/59/2018-32, zo dňa 5.11.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Odporcovi p r i z n á v a proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia; navrhovateľke uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 eur a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 11.10.2018, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa zásahu do pokojného stavu a do práva navrhovateľky užívať X-K. F. I. U. XX,XX Y., W.Z. L. U. E. F. na G. V. XX, F., L. Č.. XXX, A. na N. Č.. XXX, X. Okresným Ú. F., V. I., I.: F. K., I.: F.-Y..Č.. C., V..Ú.. W. (Ď. N. E. „.), najmä tým, že vstúpi, obmedzí navrhovateľke vstup alebo inak prekoná alebo znefunkční alebo poškodí zariadenia umožňujúce vstup do bytu alebo tým, že z bytu odnesie alebo vynesie alebo odcudzí sám alebo prostredníctvom tretích osôb akékoľvek jej hnuteľné veci a to až do doby usporiadania jej nájmu k predmetnému bytu právoplatným rozhodnutím súdu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je užívateľkou bytu, ktorého nájom bol v minulosti založený na základe Nájomnej zmluvy k bytu zo dňa 1.7.1992 medzi odporcom ako prenajímateľom a manželom navrhovateľky Š. N., M. F. V. XX, F. ako nájomcom (ďalej len „Nájomná zmluva“). V predmetnom byte bývala v spoločnej domácnosti so svojím manželom zhruba do roku 2012, kedy jej manžel opustil spoločnú domácnosť, ale navrhovateľka ho naďalej užíva na bývanie spolu s jej synom a jeho priateľkou. Uviedla, že odporcovi riadne platila a platí nájomné; k vzniku nájmu došlo v roku 1992 za trvania manželstva, na základe čoho vznikol spoločný nájom bytu manželmi, pričom potom ako jej manžel opustil spoločnú domácnosť, s poukazom na právnu úpravu sa stala jediným nájomcom bytu. Dňa 24.9.2018 odporca doručil jej manželovi listinu označenú ako „Výzva na vypratanie neoprávnene užívaných priestorov“, v ktorej odporca naznačuje viacero bezprávnych vyhrážok, ktoré nemajú základ v existujúcom právnom stave veci, pričom upozornil, že pristúpi k realizácii niektorej formy svojpomoci, že dôjde k násilnému vniknutiu do predmetného bytu a vysťahovaniu jej majetku na verejné priestranstvo, kde by tieto veci mali byť ponechané bez dozoru s rizikom vzniku škôd na nich, prípadne ich úplného odcudzenia. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie ozrejmil, že neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení považoval za potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že nájom k bytu bol založený ako nájom k služobnému bytu s tým, že podmienkou užívania služobného bytu bolo trvanie pracovného pomeru manžela navrhovateľky a osobné vykonávanie domovníckych, údržbárskych, kuričských prác; podľa čl. IX Nájomnej zmluvy nájom bytu zanikne výpoveďou. Z výzvy odporcu na vypratanie neoprávnene užívaných priestorov súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.11.2014, sp. zn. 16C/90/2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.2.2018, sp. zn. 2Co/47/2015, bolo rozhodnuté o platnosti výpovede Nájomnej zmluvy z 20.2.2013. Vyslovil názor, že právna úprava v ustanovení § 713 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že ak zanikne nájom bytu osobe, ktorá má uzavretú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je služobný byt, nevznikne nájomný pomer osobám, ktoré s nájomcom byt užívajú, u služobných bytov je vylúčený aj vznik práva spoločného nájmu bytu manželmi a preto právo nájmu bytu svedčí len nájomcovi, s ktorým bola uzavretá nájomná zmluva. Manžel nájomcu, prípadne s ním žijúce ďalšie osoby užívajú služobný byt na základe odvodeného práva príslušníka domácnosti a ich právne postavenie pre prípad zániku práva nájomcu k bytu je upravené v § 713 Občianskeho zákonníka. 4. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16C/90/2013, právoplatného 5.4.2018, mal súd prvej inštancie za preukázané, že v roku 2009 došlo k ukončeniu pracovného pomeru medzi Š. N. (Y. navrhovateľky) E. odporcom, ktorý postupoval v súlade s Občianskym zákonníkom, keď vypovedal bývalému zamestnancovi nájom bytu. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila (ani v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani v čase vydania rozhodnutia súdu o tomto návrhu) - § 329 ods. 2 C.s.p. - existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana. 5. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie v zmysle § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. návrh navrhovateľky zamietol; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., ale napriek plnému úspechu odporcu v konaní odporcovi proti navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, lebo mu v konaní žiadne trovy nevznikli. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 8 ods. 1, ods. 4 zákona č. 71/1991 Zb., podľa položky 1/c Sadzobníka súdnych poplatkov; navrhovateľka pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdny poplatok nezaplatila. 6. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť; podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala, že konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 713 Občianskeho zákonníka, nakoľko neprihliadol na to, že pokiaľ zanikne nájomný pomer osobe, ktorá má uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je služobný byt, v súlade s § 713 Občianskeho zákonníka osoby, ktoré bývali v byte spolu s nájomcom môžu v byte bývať naďalej, pričom majú právo na náhradný byt, resp. náhradné ubytovanie. Argumentovala tým, že odporca dodnes nesplnil voči navrhovateľke povinnosť poskytnúť náhradný byt, resp. náhradné ubytovanie a navrhovateľka je teda osobou, ktorá ex lege môže v byte bývať naďalej a mala za to, že existujúca právna úprava nevyžaduje, aby zmluva o nájme bytu bola písomná. Predmetom nájmu je umožnenie užívania veci (bytu) inému za odplatu. Pokiaľ odporca nemal možnosť zabezpečiť jej manželovi, jej samej a jej synovi ako oprávneným užívateľom náhradný byt a namiesto toho umožnil ďalšie užívanie predmetného bytu, okamihom povolenia užívania zo strany odporcu došlo k zmene povahy bytu a nebolo ho možné považovať za služobný byt. Za užívanie bytu bola a je odporcovi uhrádzaná odplata podľa pôvodne dojednaných podmienok, nakoľko medzi odporcom a navrhovateľkiným manželom bola sporná výška nájomného, pričom z uvedeného dôvodu podal odporca žalobu o určenie výšky nájomného Okresnému súdu Bratislava I a to dňa 3.9.2010, spolu s návrhom na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Obsahom predmetnej žaloby bolo okrem iného tvrdenie odporcu (v postavení žalobcu), že jej manželovi prenechal predmetný byt i naďalej v užívaní; išlo o konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 11C/149/2010, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.2.2013 zastavené. Bola názoru, že úkony odporcu vedú k tomu, že dôjde k spôsobeniu škody na jej veciach alebo právach, pričom súčasné správanie odporcu pre ňu vyvoláva nebezpečenstvo, že dôjde k realizácii niektorej formy svojpomoci, že dôjde počas jej neprítomnosti v byte k násilnému vniknutiu a jej vysťahovaniu, prípadne že dôjde k vzniku škôd na jej majetku alebo k jeho odcudzeniu, vrátane zásahu do pokojného stavu a práva na užívanie; na záver zdôraznila, že je nutné, aby súd dočasne usporiadal vzťahy medzi stranami. 7. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť; mal za to, že navrhovateľka od roku 2012 neužíva a v súčasnej dobe ani nemá právo užívať byt s tým, že navrhovateľka trvale býva a G. Z., L. Č.. XXX, T. na T. Č.. XXXX, A. na N. Č.. XXXX, V..Ú.. A. F., ktorú vlastní. Poukázal na to, že bytový dom, v ktorom sa byt nachádza, je prístupný na základe čipových kariet, pričom z elektronických záznamov o ich užívaní je zrejmé, že navrhovateľka v byte nebýva a čipová karta vydaná na jej meno nie je používaná. Zdôraznil, že Nájomná zmluva zo dňa 1.7.1992 zanikla na základe platnej výpovede odporcu zo dňa 20.2.2013 a to bez nároku na náhradný byt alebo nároku na náhradné ubytovanie; táto skutočnosť bola potvrdená aj príslušnými právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov, ktoré konali a rozhodli vo veci platnosti výpovede Nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.1992, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.11.2014, sp. zn. 16C/90/2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.2.2018, sp. zn. 2Co/47/2015. Na záver uviedol, že nechcel žiadnym spôsobom zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov navrhovateľky a už vôbec nie neprimeraným spôsobom; písomne vyzval manžela navrhovateľky, aby dobrovoľne byt odovzdal v lehote do 1.3.2019, lebo v prípade ak nedôjde k dobrovoľnému vyprataniu bytu, bude sa domáhať ochrany svojich práv podaním žaloby na príslušný súd, a poznamenal, že takéto právo poskytujú právne predpisy každému, ktorého práva sú porušené alebo ohrozené konaním inej osoby. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. 15. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. 16. Podľa § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvale spoločnú domácnosť. 17. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 18. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. 19. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. 20. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 21. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam navrhovateľky v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno uviesť, že s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, založených na úvahe, že navrhovateľka neosvedčila existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana, sa jedná v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu; obsah podaného odvolania v podstate iba kopíruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti (v názorovej zhode so súdom prvej inštancie) pripomína nepochybný záver rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/90/2013-92, zo dňa 14.11.2014, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu č.k. 2Co/47/2015-120, zo dňa 28.2.2018, o platnosti výpovede Nájomnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a manželom navrhovateľky. Z uvedených rozsudkov ďalej rezultuje, že výpoveď Nájomnej zmluvy bola daná z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka; pritom v zmysle § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, vzniká právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Hodno zdôrazniť, že právna úprava v § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka priznáva uvedené práva výlučne iba nájomcovi a nie osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti; v prípade, ak nájomcovi služobného bytu zanikne nájom, nevznikne s poukazom na § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomný pomer osobám, ktoré s nájomcom byt užívajú, u týchto bytov je vylúčený aj vznik práva spoločného nájmu bytu manželmi (§ 709 Občianskeho zákonníka) a preto právo nájmu bytu svedčí len nájomcovi, s ktorým bola uzavretá nájomná zmluva. 22. Bez akejkoľvek právnej relevancie na zmenu napadnutého rozhodnutia sú aj tvrdenia navrhovateľky obsiahnuté v odvolaní, že ustanovenie § 713 Občianskeho zákonníka upravuje právne postavenie osôb, ktoré bývali spolu s nájomcom v byte tak, že sa síce nestanú nájomcami, ale napriek tomu môžu v byte naďalej bývať a majú právo na náhradný byt, resp. náhradné ubytovanie; dôvodom výpovede Nájomnej zmluvy, ktorej platnosť bola potvrdená vyššie špecifikovanými rozsudkami príslušných súdov bola skutočnosť, že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, z čoho je nepochybné, že sa nejedná o prípad, kedy je možné aplikovať § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nejedná o prípad zániku nájmu z dôvodu smrti nájomcu, rozvodu manželstva alebo trvalého opustenia spoločnej domácnosti, kedy byt užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. 23. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že existujúca právna úprava nevyžaduje, aby zmluva o nájme bytu bola písomná, a jej právo užívať byt by bolo možné odvodiť z toho, že po doručení výpovede nájomcovi prenajímateľ nemal možnosť zabezpečiť jej manželovi, jej samej a jej synovi náhradný byt a namiesto toho umožnil ďalšie užívanie bytu a okamihom povolenia užívania zo strany odporcu došlo k zmene povahy bytu s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca podal žalobu o určení výšky nájomného doručenú Okresnému súdu Bratislava I dňa 3.9.2010, spolu s návrhom na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy (podpísanej odporcom dňa 30.8.2010), pričom obsahom tejto žaloby bolo aj tvrdenie odporcu (v postavení žalobcu), že manželovi navrhovateľky prenechal predmetný byt i naďalej v užívaní (konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/149/2010-73, zo dňa 11.2.2013); odvolací súd zdôrazňuje, že Nájomná zmluva zo dňa 1.7.1992 zanikla na základe platnej výpovede odporcu zo dňa 20.2.2013 a navrhovateľka nijako nepreukázala tvrdenie, že by prenajímateľ po doručení platnej výpovede povolil jej manželovi, samotnej navrhovateľke a jej synovi tento byt užívať. 24. Pokiaľ ide o navrhovateľkou uplatnený odvolací dôvod, že konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka túto vadu nijako bližšie nešpecifikovala; odvolací súd nezistil také vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel prihliadať (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 25. S ohľadom na tvrdenia navrhovateľky, že úkony odporcu vedú k tomu, že dôjde k spôsobeniu škody na jej veciach alebo právach, pričom súčasné správanie odporcu pre ňu vyvoláva nebezpečenstvo, že dôjde k realizácii niektorej formy svojpomoci, že dôjde počas jej neprítomnosti v predmetnom byte k násilnému vniknutiu a jej vysťahovaniu, prípadne že dôjde k vzniku škôd na jej majetku alebo k odcudzeniu majetku, vrátane zásahu do pokojného stavu a práva na užívanie predmetného bytu; odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba pojem potreba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane; navrhovateľka potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neosvedčila, nakoľko konkrétne úkony odporcu, ktoré by mali viesť k tomu, že dôjde k spôsobeniu škody na jej veciach a právach nijako nešpecifikovala, obmedzila sa iba na všeobecné tvrdenia vyplývajúce výlučne z listiny doručenej jej manželovi zo strany odporcu, označenej ako „Výzva na vypratanie neoprávnene užívaných priestorov“ zo dňa 24.9.2018; z vyjadrenia odporcu k odvolaniu pritom vyplýva, že nechcel žiadnym spôsobom zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov navrhovateľky a už vôbec nie neprimeraným spôsobom; uviedol, že sa bude domáhať ochrany svojich práv podaním žaloby na príslušný súd, pričom takéto právo poskytujú právne predpisy každému, ktorého práva sú porušené alebo ohrozené konaním inej osoby. 26. Navrhovateľkou uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p. a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odporcovi priznal proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).