Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/58/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509212733 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509212733.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Martin Murgaš, v právnej veci navrhovateľa: C.. O. C., J. Š. XX, XXX XX J., proti odporcovi: C. J..E.., D. D.K. R. J. XX, XXXX G. Y., Y., O.. L. XX XXX XXX, P. D. M. X. C. D., M. X., W.: XX XXX XXX, D. D. S. J. W. J., G. X/A, XXX XX J., zast.: advokátskou kanceláriou PRK Partners s.r.o., IČO: 35978643, so sídlom Gorkého 3, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenie povinnosti náhrady mzdy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.10.2010, č.k. 39C/279/2009-278 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.10.2010, č.k. 39C/279/2009-278, p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 3.795 eur na náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 6.592,43 eur na účet jeho právneho zástupcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania domáhal určenia neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 16.6.2009, ako aj určenia, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá. Súčasne žiadal zaviazať odporcu k povinnosti zaplatiť mu náhradu mzdy a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2003, v znení dodatkov, pracoval u odporcu ako zamestnávateľa v pozícii Country C. C. D.. Odporca dňa 16.6.2009 prejavom vôle označeným ako výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej už len ZP) s ním rozviazal pracovný pomer z dôvodu jeho nadbytočnosti pre zrušenie pracovnej pozície, ktorú zastával. Navrhovateľ listom zo 17.6.2009 vyjadril nesúhlas s výpoveďou a požiadal o prideľovanie práce v zmysle platnej pracovnej zmluvy, nakoľko podľa jeho názoru neexistovali hmotnoprávne predpoklady umožňujúce ukončiť pracovný pomer s ním. Odporca simuloval dôvody, ktorých materiálne predpoklady nikdy nenastali. Rozviazanie pracovného pomeru považuje za neplatné aj preto, že nebolo vykonané včas. Navrhovateľ návrh na začatie konania podal z dôvodu, že si nebol istý, či odporca dodrží šesťmesačnú výpovednú lehotu uvedenú v pracovnej zmluve, nakoľko mu vyplácal po doručení výpovede mzdu vo výške základného platu určeného v pracovnej zmluve v roku 2003 vo výške 6.300 eur a nie podľa zmeny z roku 2006 v sume 8.200 eur. Ďalším dôvodom pre podanie žaloby bola skutočnosť, že predchádzajúci spor účastníkov o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru sa ťahal dlhú dobu a navrhovateľ mal problém nájsť si zamestnanie aj z dôvodu, že odporca nebol ochotný poskytnúť referencie dôležité pre ďalšie pracovné miesto navrhovateľa. Tvrdil, že po uvoľnení pozície Country C. C. D. p. O., toto miesto dostal W.. G. B., ktorý má rovnaké kompetencie, aké zodpovedali funkcii oblastného riaditeľa. V tejto súvislosti poukázal na čl. 2 pracovnej zmluvy, posledná veta a čl. 1 anglickej verzie pracovnej zmluvy, ktoré majú podľa neho ten význam, že G.. B. zastáva funkciu Country Coordinator, pričom vystupuje ako Country Manager a tieto dve funkcie sa od seba nelíšia. Napriek tvrdeniu odporcu o znižovaní počtu zamestnancov, prijal odporca 5 zamestnancov na funkciu obchodných špecialistov, pričom išlo o voľné alebo novo vytvorené miesta, avšak navrhovateľovi nebolo žiadne miesto ponúknuté. O voľné miesta u odporcu sa neuchádzal, nakoľko o zrušení jeho pozície nemal vedomosť. Namietal aj platnosť pracovnej zmluvy, ktorú uzatvoril s odporcom sám v pozícii zamestnávateľa, vedúceho organizačnej zložky a zároveň v pozícii zamestnanca, a to dňa 29.9.2003 (č.l. 20-24), pričom odporca mu dal výpoveď z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.9.2003 (č.l. 9-11). Pracovnú zmluvu podpísanú dňa 30.9.2003 a vyhotovenú v anglickom jazyku (č.l. 12-15) podpísali ako zamestnávatelia K.. R. E..C.. X., Q. C. Q. &. D. O., C.. O. C., Q. C. D. O. a za zriaďovateľa organizačnej zložky Y. C., O. K., Q. &. R. R. S. T. F., K., Y. O.-R. C.. Podľa navrhovateľa popri sebe existujú dve pracovné zmluvy, z ktorých musí byť jedna neplatná. Odporca v priebehu konania žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a vo svojich vyjadreniach (č.l. 31-35, 113-116, 186-188) argumentoval tým, že navrhovateľovi pracovný pomer vznikol na základe zmluvy zo dňa 30.9.2003, v znení neskorších dodatkov a zmien. Pracovná pozícia navrhovateľa v zmysle pracovnej zmluvy bola Country Manager C. D., pričom táto pracovná pozícia v zmysle pracovnej zmluvy podliehala priamej riadiacej pozícii Country Manager C. Q. &. D.. Vzhľadom na zefektívnenie organizačnej štruktúry smerujúcej k zvýšeniu produktivity a k redukcii nákladov sa odporca rozhodol túto pracovnú pozíciu zrušiť, pričom podstatná časť kompetencií ostala v pôsobnosti nadriadenej pracovnej pozície Country Manager C. Q. &. D. a časť kompetencií preniesol na pozíciu Country Coordinator a na iné pracovné pozície. Pracovná pozícia Country Manager C. D. bola zrušená rozhodnutím zo dňa 29.7.2008, s účinnosťou od 1.8.2008. Odporca ako zamestnávateľ už od 1.8.2008 nedisponoval predmetným pracovným miestom a ani nebol predpoklad na jeho znovu otvorenie a preto v súlade so svojim predchádzajúcim písomným rozhodnutím prijal dňa 4.5.2009 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP písomné rozhodnutie o organizačných zmenách, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Dňa 15.6.2009 bol právoplatne ukončený súdny spor vedený na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 8C/411/2006, medzi tými istými účastníkmi konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 6.11.2006 s tým, že odporca bol povinný navrhovateľa opätovne zamestnať na pozícii Country Manager C. D.. Vzhľadom na prijaté písomné rozhodnutie o organizačných zmenách sa navrhovateľ stal nadbytočným, v dôsledku čoho mu bola na pracovisku dňa 16.6.2009 osobne do rúk za prítomnosti notára (č.l. 66-70) doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. b) ZP z dôvodov zmien organizačnej štruktúry zamestnávateľa. Zároveň pre nedostatok voľnej kapacity musel byť navrhovateľ uvoľnený z výkonu práce v zmysle § 142 ods. 3 ZP a v priebehu výpovednej lehoty poberal náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku v sume približne 8.206,23 eur. Odporca hmotnoprávne predpoklady pre výpoveď danú navrhovateľovi vidí v tom, že k organizačnej zmene došlo už v lete 2008, v čase keď funkciu Country Manager Medtronic Slovakia zastával p. O.. Po odchode p. O. z tejto funkcie toto pracovné miesto už nebolo obsadené a s účinnosťou od 1.8.2008 bolo zrušené bez potreby kreovať nové pracovné miesto. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že dňa 16.6.2009 navrhovateľ prevzal výpoveď z pracovného pomeru, s výpovednou dobou v trvaní šiestich mesiacov. Zo svedeckej výpovede W.. G. B. (č.l. 145-148) vyplynulo, že organizačná zložka odporcu na Slovensku pozostáva zo šiestich pracovných divízií a každú reprezentuje samostatný manager, pričom on je reprezentantom skupiny pre CRDM. Po odchode G.. O. a zrušení pozície Country Manager Slovakia, sa táto pozícia neobnovila. Jemu ostala na starosti skupina CRDM v zmysle pôvodnej pracovnej zmluvy. Nakoľko nebol predpoklad, že sa organizačná zložka osamostatní, v rámci hospodárnosti došlo k organizačnej zmene v tom, že sa zrušila pozícia country managera, zodpovednosť a právomoci prešli na Country Manager C. Q. S. D. O.. Časť kompetencií súvisiacich s administratívnym zabezpečovaním organizačnej zložky (schvaľovanie faktúr do výšky kompetencií, podpisovanie dovolenkových lístkov, PN zamestnancov, schvaľovanie finančných výkazov za jednotlivých zamestnancov po predchádzajúcom odsúhlasení G.. J.) prešlo na neho. Pozícia, ktorú zastával navrhovateľ a po ňom p. O. už neexistuje. Zrušenie pozície Country Manager Slovensko s účinnosťou od 1.8.2008 potvrdila aj svedkyňa W.. Y. T., zamestnankyňa C. Č. a SR so sídlom v Prahe, v zaradení vedúcej personálneho oddelenia, ktorá uviedla, že organizačnú zložku odporcu C. D. má na starosti od septembra 2007. Potvrdila, že v čase zrušenia pozície, ktorú navrhovateľ zastával, nebola vytvorená žiadna pracovná pozícia. Kompetencie zrušenej pracovnej pozície prešli na p. J., zastávajúceho funkciu Country Manager ČR a SR a Ing. B. túto funkciu nezastáva, zastupuje odporcu samostatne len čo sa týka divízie CRDM. Pozícia Country Coordinator bola vytvorená vzhľadom na prevzatie administratívno koordinačných kompetencií W.. B. po zrušení pozície Country Manager v súvislosti s jeho menovaním do funkcie vedúceho organizačnej zložky v zmysle Obchodného zákonníka. Podľa interného budovania spoločnosti sa pozícia W.. B. od roku 2005 nezmenila. V rámci organizačných zmien u odporcu došlo len k tejto jednej zmene. Z pracovnoprávneho pohľadu odporca nedisponoval voľným vhodným pracovným miestom pre navrhovateľa. Súd vec posúdil podľa ust. § 7, § 10, § 15, § 18, § 42 ods. 1 a 63 ods. 1 písm. b), 2 a 3 ZP, v spojení s ust. § 20 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a s ust. § 13 ods. 3 a 5 a § 22 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ). Dokazovaním mal ďalej súd preukázané, že rozhodnutím odporcu zo dňa 27.8.2003 ako zriaďovateľa, bola v zmysle § 21 ods. 4 ObZ založená organizačná zložka zahraničnej osoby, s označením C. D., organizačná zložka so sídlom v Bratislave a vedúcim organizačnej zložky podniku bol menovaný navrhovateľ s oprávnením konať samostatne za organizačnú zložku (č.l. 226-229). Organizačná zložka zahraničnej osoby bola zapísaná do obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, odd. Po, vl.č. 1118/B dňom 18.9.2003. Význam organizačnej zložky a jej zápisu v obchodnom registri tkvie v zákonnom oprávnení vedúceho organizačnej zložky konať v mene podnikateľa, ku ktorému sa pripojí dodatok, že ide o organizačnú zložku. Vedúci organizačnej zložky je zo zákona oprávnený (splnomocnený) uskutočňovať za podnikateľa všetky právne úkony týkajúce sa organizačnej zložky. Uzavretiu pracovnej zmluvy s navrhovateľom ako zamestnancom organizačnej zložky, predchádzalo jeho menovanie do funkcie štatutárneho orgánu, vedúceho organizačnej zložky, dňa 27.8.2003, čím medzi zriaďovateľom a navrhovateľom vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve Obchodného zákonníka. Vzhľadom na výkon závislej pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy, inej ako výkon funkcie štatutárneho orgánu, vznikol medzi odporcom a navrhovateľom pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce. Súd vyhodnotil, že pracovnou zmluvou zo dňa 30.9.2003, podpísanou dňa 29.9.2003 navrhovateľom ako zamestnávateľom a zároveň aj ako zamestnancom, vznikol pracovnoprávny vzťah účastníkov s účinnosťou od 30.9.2003. Znením pracovnej zmluvy podpísanej dňa 30.9.2003 je preukázané, že navrhovateľ ako zamestnávateľ konal v zmysle dohodnutých pracovných podmienok s orgánom, ktorý ho do funkcie vedúceho organizačnej zložky ustanovil. Súd dospel k záveru, že pracovná zmluva zo dňa 30.9.2003 podpísaná 29.9.2003 je platná. Znenie pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2003 v anglickej verzii, podľa úradného prekladu do slovenského jazyka (č.l. 220-223) sa čiastočne odlišovalo od zmluvy podpísanej dňa 29.9.2003 v časti určenia miesta výkonu práce, ktoré je v tejto zmluve vymedzené tak, že „Miestom výkonu práce zamestnanca sú primárne kancelárie spoločnosti. Zamestnanec môže v odôvodnených prípadoch cestovať na iné miesta v Slovenskej republike a v zahraničí v súlade s požiadavkami Spoločnosti“. Zmluva podpísaná navrhovateľom dňa 29.9.2003 ako zamestnávateľom a súčasne zamestnancom v časti miesta výkonu práce znie tak, že „Miestom výkonu práce je registrované sídlo Spoločnosti. Miestom výkonu práce môžu byť aj ďalšie miesta v Slovenskej republike a v zahraničí, v súlade s požiadavkami zamestnávateľa“. Súd ustálil, že povinnosťou navrhovateľa ako vedúceho organizačnej zložky (štatutárny zástupca) a súčasne zamestnávateľa, bolo v zmysle ust. § 7 ZP po podpise pracovnej zmluvy v anglickej verzii, vyjadrujúcej písomnú dohodu pracovných podmienok navrhovateľa ako zamestnanca aj ako zamestnávateľa orgánom, resp. právnickou osobou, ktorá navrhovateľa do funkcie vedúceho organizačnej zložky ustanovila, vyhotoviť pre seba ako zamestnanca, slovenský preklad a navrhovateľ ako zamestnávateľ mal znenie pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2003 zosúladiť so skoršou pracovnou zmluvou, ktorú podpísal ako zamestnávateľ a aj ako zamestnanec, formou dodatku k zmluve zo dňa 30.9.2003. Vzhľadom na uvedené súd posúdil znenie zmluvy v časti miesta výkonu práce ako dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 30.9.2003, podpísanej 29.9.2003, resp. písomné upresnenie podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve podpísanej navrhovateľom ako zamestnancom a súčasne ako zamestnávateľom, vedúcim organizačnej zložky dňa 29.9.2003. Súd pracovnú zmluvu podpísanú dňa 29.9.2003 nepovažoval za slovenskú verziu pracovnej zmluvy uzavretej v anglickom jazyku. Pracovné zmluvy vyhotovené v anglickom a slovenskom jazyku nie sú totiž po formálnej stránke a z časti ani obsahovej stránke totožným právnym úkonom. Odporca vyhotovoval dokumenty v anglickom a slovenskom jazyku na jednej listine, podpísanej oprávnenými osobami. V pracovnej zmluve vyhotovenej navrhovateľom ako zamestnávateľom absentuje odsúhlasenie dohodnutých pracovných podmienok orgánom, ktorý navrhovateľa do funkcie vedúceho organizačnej zložky ustanovil, ako je to v anglickom znení pracovnej zmluvy, podpísanej dňa 30.9.2003. Tvrdenie navrhovateľa ako zamestnanca v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, že odporca mu dal výpoveď z pracovného pomeru vzniknutého na základe pracovnej zmluvy z 30.9.2003, pričom k podpisu zmluvy došlo 29.9.2003, a že existujú popri sebe dve pracovné zmluvy, z ktorých jedna musí byť postihnutá neplatnosťou, súd považoval za účelové. Navyše túto neplatnosť by v prípade jej preukázania zavinil sám navrhovateľ ako vedúci organizačnej zložky a súčasne zamestnávateľ. Súd dospel k záveru, že zmluva zo dňa 30.9.2003, podpísaná navrhovateľom ako zamestnávateľom a súčasne ako zamestnancom dňa 29.9.2003 je platná v upresnenom písomnom znení, po odsúhlasení oprávneným orgánom podnikateľa dňa 30.9.2003 (str. 7 rozsudku OS). Tento svoj záver oprel o ust. § 7 ods. 3 zák. č. 311/2003, v znení zák. č. 210/2003 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii v znení, podľa ktorého so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. Navrhovateľ bol odvolaný z funkcie vedúceho organizačnej zložky rozhodnutím zriaďovateľa o odvolaní a menovaní vedúceho organizačnej zložky, zo dňa 13.10.2006 (č.l. 230 - 233). Vedúcim organizačnej zložky odporcu bol menovaný pán C. J., Country Manager Czech & Slovak Republik, poverený spoločnosťou C. J..E.. s priamou riadiacou pôsobnosťou nad organizačnou zložkou odporcu v Slovenskej republike. Odvolaním z funkcie vedúceho organizačnej zložky bol ukončený obchodnoprávny záväzkový vzťah navrhovateľa s odporcom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolaním z funkcie pracovný pomer navrhovateľa neskončil. Odvolanie bolo vykonané štatutárnym orgánom právnickej osoby a zapísané v obchodnom registri príslušného súdu. Následne odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer jednostranným právnym úkonom zo dňa 6.11.2006, okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 ZP. Okresný súd Bratislava V na základe návrhu navrhovateľa rozsudkom č.k. 8C/411/2006-278, zo dňa 12.3.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/154/2008-420, 8Co/155/2008, zo dňa 10.3.2009 určil skončenie pracovného pomeru navrhovateľa dňa 6.11.2006 za neplatné a priznal mu náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi. V dôsledku tohto nedostatku okamžité skončenie pracovného pomeru ako jednostranného právneho úkonu je už bez ďalšieho neplatným právnym úkonom (§ 17 ods. 2 v spojení s § 70 ZP), preto sa súd dôvodmi okamžitého skončenia ani nezaoberal. Súd zo spisu sp.zn. 8C/411/2006 sa oboznámil s rozsahom pracovnej náplne navrhovateľa v zrušenej funkcii Country Manager a pripojenými internými predpismi spoločnosti, zriaďovateľa odporcu. Spoločnosť C. J..E.. D. D.Í. E. Y., ako zriaďovateľ organizačnej zložky, prijala rozhodnutie týkajúce sa organizačných zmien v organizačnej zložke a dňa 29.7.2008 s účinkom od 1.8.2008. (č.l. 6-8) zrušila pozíciu Country Manager Slovakia. Zriaďovateľ svoje rozhodnutie zdôvodnil ekonomickou situáciou a finančnou krízou, v dôsledku ktorej, celá spoločnosť bola prinútená prijať opatrenia na zníženie nákladov, vrátane zníženia prebytočných pracovných miest. Zriaďovateľ odporcu nepovažoval pracovnú pozíciu Country Manager Slovakia ako odôvodnenú, nakoľko nenaplnila účely, pre ktoré bola vytvorená, keďže riadiace povinnosti boli a stále sú vykonávané Oblastným riaditeľom pre Českú republiku a Slovensko a paralelne existovala pozícia oblastného riaditeľa pre Slovensko. Takáto duplicita v organizačnej štruktúre sa v praxi ukázala ako neefektívna a vyžadujúca vysoké náklady. Funkciu Country Manager Slovakia po navrhovateľovi prevzal C.. I. O.. Dňa 29.7.2008 C.. O. dal odporcovi výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 15.3.2007 s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Menovaný zastával aj funkciu vedúceho organizačnej zložky (od 20.7.2008 do 9.10.2008, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I ). S účinnosťou od 1.8.2008 bol W.. G. B. menovaný do funkcie Country Coordinator s vymedzením právomocí po zrušení pracovnej pozície Country Manager Slovakia (č.l. 119-121). Vzhľadom na menovanie do tejto funkcie jeho pracovná zmluva zo dňa 1.11.2006 bola doplnená dodatkom, s platnosťou od 1.8.2008. W.. B. bol v zmysle Obchodného zákonníka zapísaný ako vedúci organizačnej zložky do obchodného registra od 10.10.2008 a tento obchodnoprávny vzťah trvá. Spolu s ním je od 28.10.2006 v registri zapísaný ako vedúci organizačnej zložky aj p. C. J.. Vnútornými predpismi spoločnosti, zriaďovateľa organizačnej zložky (odporcu) boli vymedzené kompetencie oboch zapísaných vedúcich organizačnej zložky odporcu v obchodnom registri. Následne odporca, v zastúpení C.. C. J., vydal dňa 29.7.2008 (č.l. 42) písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách - I/2008, ktorým s platnosťou od 1.8.2008 zrušil pracovnú pozíciu Country Manager Slovenská republika. Obe rozhodnutia boli písomnými rozhodnutiami zamestnávateľa o organizačnej zmene v zmysle § 63 ods. 1 ZP. Organizačná zmena sa týkala zrušenia pracovného miesta Country Manager Slovakia, ktoré zastával navrhovateľ na základe ustanovenia do funkcie vedúceho organizačnej zložky a pracovnej zmluvy od 30.9.2003 a po navrhovateľovi od 20.7.2007 do 10.10.2008 C.. I. O.. Po zrušení tejto pozície v organizačnej zložke (u odporcu), toto pracovné miesto nebolo obsadené a nikdy nebola za C.. I. O. hľadaná náhrada. Dňa 31.7.2008 p. C. J. rozposlal predstaviteľom spoločnosti C. informáciu o organizačných zmenách, z ktorej vyplýva, že Ing. Pavol B. neprevzal pozíciu Country Manager Slovakia, ale ponechal si svoje doterajšie pracovné kompetencie. Celkovú zodpovednosť za hospodárenie organizačnej zložky spoločnosti na Slovensku prevzal pán C. J. ako Country Director Česká republika a Slovensko, ako aj zodpovednosť za dojednávanie podmienok s distribútormi (významná a kľúčová právomoc pôvodnej pozície Country Manager Slovakia) a zastupovanie na medzinárodnej úrovni manažmentu. G. B. prevzal len časť existujúcich kompetencií. Listom zo dňa 16.6.2009 dal odporca, zastúpený vedúcim organizačnej zložky, navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP (č.l. 9-11) z dôvodu zrušenia pracovnej pozície Country Manager Slovakia dňom 1.8.2008 v súvislosti s prijatými zmenami organizačnej štruktúry organizačnej zložky a z dôvodu, že nemal možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. V súvislosti s rozhodnutím odporca ako zamestnávateľ ukončil pracovný pomer s navrhovateľom ako zamestnancom výpoveďou s účinnosťou odo dňa uplynutia výpovednej lehoty. Pracovná pozícia navrhovateľa bola zrušená už rozhodnutím zriaďovateľa s účinnosťou od 1.8.2008. Zriaďovateľ počas nasledujúcich 3 mesiacov v zmysle zákona nezriadil novú pracovnú pozíciu a ani v čase výpovede nebola zriadená a nebola voľná ani žiadna existujúca pozícia vhodná pre navrhovateľa. Vzhľadom na prekážky na strane odporcu v súlade s ust. § 142 ods. 3 ZP, keďže pracovná funkcia zanikla a zanikli pracovné úlohy predstavujúce pôvodnú pracovnú náplň v rámci pracovného pomeru, zamestnávateľ nemal možnosť prideľovať navrhovateľovi prácu a vytvoriť vhodné podmienky na výkon práce. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporca preukázal listinnými dôkazmi splnenie hmotnoprávnych podmienok pre danie výpovede navrhovateľovi z dôvodu nadbytočnosti, keď preukázal skutočnosť, že došlo k zrušeniu jeho pracovnej pozície, prerozdeleniu kompetencií zrušenej pracovnej pozície na dve osoby. Nadbytočnosť zamestnanca preukazuje i to, že pracovné miesto bolo zrušené bez náhrady. Kompetencie, ktoré mal G.. O. ako Country Manager Slovakia boli rozdelené medzi existujúcich zamestnancov tak, že nebolo potrebné zamestnať ďalšieho nového zamestnanca. V tom spočíva príčinná súvislosť medzi zrušením miesta a nadbytočnosťou navrhovateľa. Kompetencie, ktoré predtým vykonávali traja ľudia, t.j. p. C. J., G.. O. S. G.. G. B. boli po zrušení pracovného miesta v plnej miere realizované už len p. J. S. G.. B.. Zo samotnej podstaty tejto skutočnosti vyplýva nadbytočnosť navrhovateľa. Zrušenie miesta teda nebolo fiktívne, ako tvrdí navrhovateľ, ale išlo o reálne rozdelenie kompetencií zrušeného miesta medzi dve pracovné pozície v čase po skončení pracovného pomeru C.. O.. Názov pracovnej pozície ako takej nie je ohľadne otázky posudzovania nadbytočnosti navrhovateľa smerodajný, smerodajné je, že pracovné miesto s kompetenciami, ktoré zodpovedali pracovnému miestu, ktoré zastával navrhovateľ, bolo zrušené, čím sa navrhovateľ stal nadbytočným. Pán G. B. bol s účinnosťou od 1.8.2008 menovaný do pozície Country Coordinator pre Slovensko, ktorá pozícia má v porovnaní s pozíciou Contry Manager Slovensko obmedzené kompetencie, nižší rozsah zodpovednosti, čo zodpovedá nižšiemu platovému ohodnoteniu. Okrem toho sa jednalo o potrebu operatívneho zabezpečovania chodu organizačnej zložky, za účelom čoho bol ustanovený do funkcie vedúceho organizačnej zložky popri p. J. S. W.. B., ktorého pracovná zmluva bola doplnená o výkon povinností súvisiacich s výkonom funkcie štatutárneho zástupcu organizačnej zložky. Súd konštatoval, že v čase dania výpovede navrhovateľovi pre nadbytočnosť, mala organizačná zložka jedno voľné miesto technicko-klinického konzultanta, s náplňou práce klinická a technická podpora pri aplikácii originálnych produktov v oblasti kardiológie, s miestom výkonu práce Prešovský a Košický kraj, ako hlavný pracovný pomer na dobu určitú, uverejnené v inzercii PROFESIA.SK dňa 17.6.2009, čo potvrdil aj odporca. Toto voľné miesto nebolo ponúknuté navrhovateľovi z dôvodu, že miestom výkonu práce nebolo sídlo organizačnej zložky Bratislava. Odporca toto pracovné miesto vzhľadom na podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve nepovažoval za vhodné pre navrhovateľa. Pracovné miesto bolo obsadené W.. S. D. z Veľkej Lomnice. Pracovná zmluva s ním bola uzatvorená dňa 29.7.2009 na dobu určitú do 9.8.2010, s nástupom do práce 10.8.2009, so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov a s mesačným príjmom 1.000 eur brutto (č.l. 139-141). Súd prvého stupňa v súlade s konštantnou judikatúrou preskúmal len príčinný vzťah medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou. Ak je však dôsledkom prijatia organizačnej zmeny zrušenie pracovného miesta, tak príčinná súvislosť s nadbytočnosťou zamestnanca je daná vždy. Tento názor správne odráža skutočnosť, že vyhodnocovanie ekonomicko-hospodárskych dôvodov a preskúmavanie realizácie organizačných zmien uskutočňovaných zamestnávateľom, by bola neprípustná ingerencia súdnej moci do slobody podnikania. Uplatniť tento dôvod výpovede je možné vtedy, keď sa o organizačnej zmene rozhodne v písomnej forme a je zamestnávateľom oznámené dotknutému zamestnancovi, pričom stačí, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovedi o skončení pracovného pomeru. O tejto organizačnej zmene sa navrhovateľ dozvedel včas, z výpovedi o skončení pracovného pomeru, preto tu nie je daný dôvod neplatnosti výpovede uvádzaný navrhovateľom. K tvrdeniu navrhovateľa, že napriek deklarovanej organizačnej zmene a znižovaniu počtu pracovníkov došlo u odporcu k prijatiu nových zamestnancov súd uviedol, že je vo výlučnej právomoci zamestnávateľa organizačné zabezpečenie postupu pri znižovaní stavu zamestnancov, ako aj výber zamestnancov, s ktorými rozviaže pracovný pomer. Bezprostrednou príčinou nadbytočnosti navrhovateľa bolo zrušenie miesta s účinnosťou od 1.8.2008 a následná povinnosť zamestnávateľa prijať navrhovateľa do práce po rozhodnutí v predchádzajúcom súdnom spore. Odporca preukázal, že po zrušení pracovného miesta na túto pracovnú pozíciu nebol prijatý žiaden pracovník. Ak zamestnávateľ v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce nemá pre zamestnanca žiadnu prácu alebo žiadnu vhodnú prácu podľa Zákonníka práce, svoju ponukovú povinnosť nemôže splniť. Odporca preukázal, že predtým, než dal navrhovateľovi výpoveď, nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, ktoré by mohol navrhovateľovi ponúknuť. Rozviazanie pracovného pomeru pre nadbytočnosť zamestnanca nie je podmienené absolútnym znížením počtu zamestnancov. Rozhodnutie zamestnávateľa nie je právnym úkonom, je to hmotnoprávny predpoklad pre právny úkon. Pretože nejde o právny úkon, nie je možné ho preskúmavať z hľadiska platnosti na súde. Súd sa môže zaoberať otázkou, či také rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ. Pracovný pomer navrhovateľa po riadnom doručení výpovede dňa 16.6.2009 z dôvodu nadbytočnosti, ktorú súd posúdil ako platnú výpoveď za splnenia hmotnoprávnych podmienok pre danie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, skončil uplynutím šesťmesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť 1.7.2009 a uplynula 31.1.2010. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania, pričom uplatnené trovy krátil o náhradu za štyri úkony právnej služby, ktoré nepovažoval za účelne vynaložené trovy (str. 13 rozsudku). Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, v ktorom namietal, že hoci súd prvého stupňa z rozsiahleho dokazovania vyvodil niektoré správne právne závery, v konečnom dôsledku jeho sumarizujúci právny názor v podstatnej právnej otázke o nadbytočnosti navrhovateľa a nepotrebnosti splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi (navrhovateľovi) je nesprávny. Zdôraznil, že výpoveď z pracovného pomeru nadobúda svoje právne účinky podľa ust. § 61 ods. 1 ZP dňom jej doručenia zamestnancovi. Rozhodnou dobou pre posudzovanie splnenia hmotnoprávneho predpokladu pre spôsobilé udelenie výpovede zamestnancovi zo strany zamestnávateľa podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP je obdobie začínajúce od okamihu rozhodnutia zamestnávateľa naplniť racionalizačné opatrenie konkrétnym hmotnoprávnym prejavom smerujúcim voči ktorémukoľvek zamestnancovi a končiace uplynutím behu výpovednej lehote. Hmotnoprávnym predpokladom pre legitímny postup zamestnávateľa smerujúci k zníženiu stavu zamestnancov za podmienok kogentne vymedzených v ust. § 63 ods. 2 písm. a) a b) ZP je splnenie ponukovej povinnosti. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované neplatnosťou samotného skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len NS SR) č. 4Cdo/222/2009, z obsahu ktorého je nutné vyvodiť, že ponuková povinnosť predstavuje svojou povahou právnu povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku (ofertu) smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu podľa § 54 ZP. Poukázal na široko koncipované dohodnuté miesto výkonu práce medzi účastníkmi v čl. 3 jeho pracovnej zmluvy, bez ohľadu na to, či ide o verziu slovenskú alebo anglickú, a teda táto skutočnosť nemá podstatnejší význam na ovplyvnenie rozhodujúcich skutkových zistení a tomu zodpovedajúcich právnych záverov. Navrhovateľ považuje postup odporcu v pozícii zamestnávateľa za postup v rozpore s dobrými mravmi, keďže cielene sledoval a následne aj poškodil zamestnanca stratou na zamestnaní. Podľa jeho názoru mu bol odporca ako zamestnávateľ povinný ponúknuť akúkoľvek inú vhodnú prácu, ktorou je podľa aplikačnej praxi súdov práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno, aj kvalifikácii zamestnanca. Nemožnosť zamestnávateľa ďalej zamestnanca zamestnávať znamená, že pre zamestnanca nemá žiadnu prácu, teda ide u neho o absolútnu nemožnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek pracovné miesto. Rozhodnutie, či ponuka zamestnávateľa, adresovaná zamestnancovi bude využitá, je daná výlučne na zamestnancovi, ktorý ju môže odmietnuť, čím je dovŕšená podmienka uvedená v ust. § 63 ods. 2 ZP pre platnosť výpovede. Navrhovateľ vychádza v odvolaní z toho, že on sám mal povinnosť tvrdiť a uniesť dôkazné bremeno o skutočnostiach, že odporca ako jeho zamestnávateľ mal v čase podstatnom pre danie výpovede čo i len jedno voľné pracovné miesto. Dokazovaním na súde prvého stupňa bolo preukázané, že odporca sa rozhodol na existujúce voľné pracovné miesto prijať nového zamestnanca, a to dňom 17.6.2009, keď zverejnil inzerciu v G..Sk, pričom išlo o pozíciu technicko-klinický konzultant. Pozitívna vedomosť zamestnávateľa o potrebe obsadenia voľnej pracovnej pozície existovala v čase, kedy mal odporca ponukovú povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi. Na druhej strane však mal odporca (zamestnávateľ) povinnosť tvrdenia a ťarchu dôkazného bremena na preukázanie, že ako zamestnávateľ prednostne ponúkol zamestnancovi voľné pracovné miesto spôsobom zmeny pracovných podmienok alebo preukázaním absolútnej neexistencii voľného pracovného miesta v štruktúrach zamestnávateľa. Zamestnávateľ, t.j. odporca svoje dôkazné bremeno neuniesol. Keďže súd mal preukázané, že odporca mal v čase dania výpovede iné voľné miesta, ktoré mohol ponúknuť zamestnancovi, potom tomuto skutkovému záveru priradil nesprávny právny záver. Súd pri svojom hodnotení absolutizoval autonómiu zamestnávateľa aj na otázky o posudzovaní vhodnosti pracovnej pozície, ktorú by mohol zastávať navrhovateľ ako zamestnanec bez toho, aby mu bolo vôbec umožnené sa k tejto otázke vyjadriť. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vyhovie jeho návrhu v celom rozsahu a zaviazal odporcu k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Pre prípad, že by odvolací súd nepovažoval dôvody odvolania za dostatočné pre privodenie zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia navrhol, aby odvolací súd pripustil dovolanie. Dodatočne podaním zo dňa 4.8.2011 zaslal odvolaciemu súdu aj vymedzenie dovolacích otázok. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 27.1.2011. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že organizačná zmena, hoci formálne uskutočnená v súlade so zákonom, bola výsledkom úmyslu odporcu spôsobiť navrhovateľovi ujmu a že by takéto konanie odporcu nemalo požívať ochranu v dôsledku jeho údajného rozporu s dobrými mravmi uviedol, že takéto tvrdenie navrhovateľ uplatnil prvý krát až v odvolacom konaní, a preto by sa ním odvolací súd nemusel vôbec zaoberať (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Napriek uvedenej námietke uviedol, že nikdy nemal úmysel navrhovateľovi spôsobiť ujmu, čo nakoniec navrhovateľ ani nepreukázal. Zdôraznil, že ak sa zamestnávateľ rozhodne v rámci organizačných zmien zrušiť určitú pracovnú pozíciu, strata zamestnania zamestnanca, ktorý túto pozíciu zastáva, je prirodzeným následkom zrušenia pracovného miesta. Skončenie pracovného pomeru takéhoto nadbytočného zamestnanca výpoveďou zo strany zamestnávateľa, ak sú splnené hmotnoprávne aj formálne náležitosti výpovede, nemôže predstavovať jeho poškodenia. Takéto skončenie pracovného pomeru je dôsledkom výkonu práva a nie dôsledkom jeho porušenia. K tvrdenému údajnému nesplneniu ponukovej povinnosti z jeho strany uviedol, že ponuková povinnosť sa vzťahuje výhradne na pracovné pozície, ktoré má zamestnávateľ voľné v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, čo vyplýva priamo z ust. § 63 ods. 2 ZP, ktoré ponukovú povinnosť ustanovuje. Nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že ponuková povinnosť sa vzťahuje aj na voľné pracovné miesta v inom mieste, ako bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, pretože je v rozpore so samotným ust. § 63 ods. 2 ZP a nemá oporu ani v judikatúre. Aj všetky rozhodnutia, ktoré navrhovateľ súdu predložil poukazujú na to, že ponuková povinnosť sa vzťahuje len na také voľné pracovné miesta, ktoré má zamestnávateľ v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce (poukaz na rozhodnutie NS ČR č. 21Cdo/2521/2000). Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bolo zrejmé, že v čase dania výpovede navrhovateľovi mal odporca voľné len jedno pracovné miesto technického konzultanta v prešovskom a košickom kraji, pričom v pracovnej zmluve navrhovateľa bolo dohodnuté miesto výkonu práce v sídle organizačnej zložky odporcu (kancelárie), ktoré sa nachádzalo v Bratislave. Druhá veta čl. 2, resp. 3 v slovenskej verzii pracovnej zmluvy neupravovala ďalšie miesto výkonu práce, ale len zakotvovala dohodu strán, o možnosti vyslania navrhovateľa v prípade potreby na pracovné cesty v Slovenskej republike a v zahraničí. Vzhľadom na uvedené odporcovi nemohla vzniknúť voči navrhovateľovi žiadna ponuková povinnosť a mohol preto dať navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Z tohto dôvodu nebol ani dôvod ďalej dokazovať, že by odporca takéto miesto navrhovateľovi ponúkol. V tomto smere súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne posúdil vec z právneho hľadiska aj v tejto otázke. K návrhu navrhovateľa na pripustenie dovolania zdôraznil, že navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne otázky by mal odvolací súd vo svojom rozhodnutí považovať za otázky natoľko zásadné, že by mal v súvislosti s nimi pripustiť možnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p.. Podľa ustálenej súdnej judikatúry a odborných komentárov za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu možno považovať rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec. Musí ísť o vec, ktorá nebola ešte riešená judikatúrou vyšších súdov, alebo jej výklad nie je v judikatúre vyšších súdov ustálený, alebo odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než ju rieši konštantná ustálená judikatúra vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu tak predstavuje odlišné riešenie tejto právnej otázky ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/119/2002). Podľa názoru odporcu spory o neplatnosť výpovede danej zamestnávateľom z organizačných dôvodov predstavujú bežne prejednávané a rozhodované veci a aj rozsah ponukovej povinnosti v tejto súvislosti je tiež v rozhodovacej praxi súdov a v literatúre posudzovaný zhodne. Žiadna z nastolených otázok navrhovateľom nepredstavuje takú otázku, s ktorou by sa súdy prvého a druhého stupňa nevedeli vysporiadať na základe skúsenosti z predchádzajúcej rozhodovacej praxe. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a po zopakovaní niektorých dôkazov (§ 213 ods. 3 O.s.p.) a po doplnení dokazovania podľa § 213 ods. 4 v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 1, písm. b) ZP účinného ku dňu výpovede, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Podľa odseku 2) uvedeného ustanovenia, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Podľa § 61 ods. 3 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s právnym posúdením a odôvodnením otázky platnosti pracovnej zmluvy navrhovateľa vzhľadom na existenciu dvoch zmlúv (prvá podpísaná dňa 29.9.2003 a druhá vyhotovená v anglickom jazyku zo dňa 30.9.2003), ako aj otázky platnosti výpovede s prihliadnutím na skutkový stav zistený pred súdom prvého stupňa. Napriek tomu doplnil dokazovanie s poukazom na ust. § 213 ods. 4 v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., nakoľko navrhovateľ spochybňoval vymedzenie miesta výkonu jeho práce a v odvolacom konaní namietal skutočnosť, že odporca mal v čase dania výpovede navrhovateľovi viac voľných pracovných miest, ktoré mu mohol a mal ponúknuť v rámci splnenia ponukovej povinnosti, pričom argumentoval tým, že o týchto skutočnostiach sa dozvedel až v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd preto vykonal dokazovanie so zameraním na odstránenie pochybností vyplávajúcich z formulácie uvedenej v pracovnej zmluve vypracovanej v anglickom jazyku a podpísanej dňa 30.9.2003 za zamestnávateľa K.. R. E..C.. X., Q. C. Q. &. D. O., C.. O. C., Q. C. D. O. a za zriaďovateľa organizačnej zložky Y. C., O. K., Q. &. R. R. S. T. F., K., Y. O.-R. C., v ktorej je pracovné miesto navrhovateľa vymedzené formuláciou „....primárne kancelárie Spoločnosti...“, a ďalej „Zamestnanec môže v odôvodnených prípadoch cestovať na iné miesta v Slovenskej republike a v zahraničí v súlade s požiadavkami Spoločnosti“. Išlo o zisťovanie, či odporca mal v čase dania výpovede navrhovateľovi primárne kancelárie aj v iných miestach Slovenskej republiky okrem Bratislavy, v ktorej mala a má svoje sídlo organizačná zložka odporcu. Túto otázku skúmal z dôvodu, že dospel k záveru, že pracovná zmluva navrhovateľa podpísaná dňa 30.9.2003 v anglickej verzii, je relevantnou pracovnou zmluvou. Okrem toho doplnil dokazovanie aj zisťovaním v Sociálnej poisťovni, či odporca v rozhodnom čase prijal nových pracovníkov, a ak áno, s akým miestom výkonu práce a opakovane vypočul navrhovateľa a svedkyňu Y. O.. Na odvolacom pojednávaní konanom dňa 4.9.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporca mal v rozhodnom čase kancelárie v každom krajskom meste, k čomu sa právna zástupkyňa odporcu nevedela vyjadriť, avšak v súčasnosti má odporca kancelárie len v Bratislave, a preto v pracovných zmluvách určuje miesto výkonu práce prijímaných pracovníkov podľa ich bydliska, aby takýmto spôsobom mohol zabezpečovať úlohy a kontakt s klientmi v konkrétnom regióne. Pokiaľ ide o formuláciu „primárne kancelárie“ uviedla, že ide o preklep v preklade z angličtiny. Zdôraznila, že navrhovateľ opomína anglickú verziu pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená s centrálou a navrhovateľom, keďže išlo o najvyššieho riadiaceho pracovníka na Slovensku a jeho pracovná zmluva bola konzultovaná s najvyšším manažmentom odporcu, a preto relevantnou zmluvou musí byť anglická verzia zmluvy. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom dňa 9.10.2012 (č.l. 364) poukázal na svoju pracovnú náplň v pozícii Country Manager Slovakia a uviedol, že napriek formálnemu zrušeniu tejto funkcie pán B. prevzal celú jeho pracovnú náplň. K oprávnenosti uzatvorenia svojej pracovnej zmluvy podpísanej dňa 29.9.2003 uviedol, že v tom čase už mal uzavretú pracovnú zmluvu v anglickej verzii s dátumom 30.9.2003. Právnym zástupcom švajčiarskej pobočky I.. V. bol inštruovaný, že je potrebné vypracovať a podpísať aj slovenskú verziu pracovnej zmluvy. Keďže v tom čase už bol vedúcim organizačnej zložky, podpísal zmluvu nie len ako zamestnanec, ale aj ako zamestnávateľ a uviedol na nej dátum jej podpísania 29.9.2003, teda zmluvu antidatoval z dôvodu získania možnosti nákupu firemných akcií. Ďalej uviedol, že len pred pár dňami sa dozvedel o ďalšom mieste, ktoré odporca ponúkal pre oblasť západného Slovenska, a na ktoré bol prijatý pán Kriegler, a tento dôkaz preto nemohol skôr použiť a navrhnúť doplnenie dokazovania v tomto smere. Zo svedeckej výpovede svedkyne Y. O., zamestnankyne C. Č. a SR so sídlom v Prahe vyplynulo, že v čase, keď mala ona na starosti pobočku na Slovensku (r. 2007 až 2010), pobočka mala len jednu oficiálnu kanceláriu v Bratislave. V jej pracovnej náplni boli aj voľné pracovné miesta a pamätá si, že v rozhodnom čase bola voľná len jedna pozícia pre východné Slovensko schválená na rok 2009. Táto pozícia bola obsadená pánom D., ktorý býval na východnom Slovensku, čo bolo rozhodujúcou podmienkou, nakoľko miesto výkonu práce bolo určené jeho bysliskom. Či v tom čase bol prijatý aj pán T. si nepamätá. Zdôraznila, že C. je americká firma, ktorá mala pevne stanovený počet pracovníkov. Jedenkrát ročne sa robil finančný plán aj plán počtu pracovníkov. Ak niektorá divízia požiadala o zvýšenie pracovníkov, muselo to prejsť schvaľovacím procesom. Len v prípade, že nejaký pracovník odišiel, mohli za neho prijať iného aj v priebehu roka. Celá organizačná zložka mala v roku 2007 asi 10 pracovníkov a v roku 2010 asi 15-16 pracovníkov. Z informácie sociálnej poisťovne vyplynulo, že deň pred daním výpovede navrhovateľovi, teda dňa 15.6.2009 bol do pracovného pomeru prijatý pán Július Demeter (vyplýva z pracovnej zmluvy) s miestom výkonu práce v jeho bydliska, ktorým sú Košice. Ďalší pracovníci boli prijatí až po určitom časovom odstupe, napr. dňa 1.9.2009 boli prijatí traja zamestnanci (I. Q., S. K. S. O. B.), ku ktorým právna zástupkyňa odporcu uviedla, že od 1.9.2009 prešli práva a povinnosti od distribútora P. D..O..M.., ktorý pre odporcu vykonával určité činnosti týkajúce sa produktu inzulínová pumpa, na odporcu a od uvedeného dátumu v dôsledku toho sa stali aj uvedené pracovníčky zamestnankyňami odporcu a vykonávali rovnanú pracovnú náplň ako u distribútora (všetky mali výkon práce dohodnutý mimo Bratislavy). Predložila súdu aj vyhlásenie spoločnosti P. D..O..M.., ktorá potvrdila, že v dôsledku prevzatia činností týkajúcich sa inzulínových púmp odporcom, prevzala dňom 1.9.2009 aj vyššie uvedené tri pracovníčky. Táto skutočnosť však nemá právny význam pre posúdenie veci. Pokiaľ ide o C. T., pracovný pomer s ním nebol uzatvorený v rozhodnom čase, ale až 31.8.2010. Pokiaľ ide o tvrdenú formálnosť zrušenia pracovnej pozície navrhovateľa, odvolací súd poukazuje na výsledky dokazovania a správne závery súdu prvého stupňa. Ani doplneným dokazovaním zo strany odvolacieho súdom teda neboli zistené žiadne skutočnosti (existencia voľných pracovných miest s miestom výkonu práce v Bratislave v čase dania výpovede navrhovateľovi), ktorými by boli preukázané tvrdenia navrhovateľa v odvolaní, a ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozhodnutia v jeho prospech. Nad rámec už konštatovaných správny právnych záverov súdom prvého stupňa v súvislosti so splnením hmotnoprávnych podmienok pre danie výpovede navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP odvolací súd zdôrazňuje, že podľa jeho názoru je relevantná anglická verzia pracovnej zmluvy, a to aj z hľadiska určenia miesta výkonu práce navrhovateľa. Sám navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že v čase vypracovania slovenskej verzie pracovnej zmluvy už mal uzatvorenú pracovnú zmluvu v anglickej verzii, a že aj keď v slovenskej verzii je dátum podpisu zmluvy uvedený dňa 29.9.2009, v skutočnosti bola zmluva podpísaná a uzatvorená až dňa 30.9.2009. Okrem toho, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol vedúcim pracovníkom organizačnej zložky odporcu na Slovensku, všetky rozhodujúce skutočnosti jeho pracovného pomeru boli konzultované so zriaďovateľom, a preto slovenská verzia mala zodpovedať zneniu anglickej verzie. Z doplneného dokazovania tiež vyplýva, že organizačná zložka odporcu na Slovensku mala kancelárie len v Bratislave a miesto výkonu práce navrhovateľa sa podľa obidvoch zmlúv viaže na Bratislavu (druhá veta slovenskej verzie je v rozpore so znením anglickej verzie, ktorá zakotvuje možnosť poslať zamestnanca na služobné cesty a nie možnosť výkonu práce v iných miestach na Slovensku a v zahraničí; vyplýva z textu „možnosť cestovať aj na iné miesta na Slovensku a v zahraničí ......“), preto neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal povinnosť ponúknuť mu akékoľvek voľné miesto aj mimo Bratislavy. Táto jeho argumentácia je v priamom rozpore s ust. § 63 ods. 2 písm. a) ale aj písm. b) ZP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľova ponuková povinnosť sa vzťahuje len na voľné pracovné miesta v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. K pracovným miestam s výkonom práce v Bratislave bolo zistené, že išlo o miesto administratívnej pracovníčky, ktoré sa uvoľnilo až po daní výpovede navrhovateľovi a ďalší dvaja pracovníci s výkonom práce v Bratislave (p. Fitzel a p. Fitzelová) pracovali v organizačnej zložke odporcu od 1.12.2009 na dohodu a vykonávali upratovacie služby. Okrem toho dôležitou okolnosťou pre posúdenie námietok navrhovateľa je skutočnosť, že do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku sp. zn. 8C/411/2006 o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 6.11.2006 (dňa 15.6.2009), navrhovateľ nebol v pracovnom pomere s odporcom. Výpoveď pre nadbytočnosť mu bola daná hneď nasledujúci deň, t.j. 16.6.2009, kedy odporca na základe právoplatného rozsudku už nemal možnosť zamestnávať ho v jeho pôvodnej pracovnej pozícii, keďže bola v čase vyššie uvedeného prebiehajúceho súdneho sporu (v čase, keď ju zastával iný pracovník) zrušená a nemal ani žiadne iné voľné pracovné miesto v dohodnutom mieste výkonu práce navrhovateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre posudzovanie veci je podstatné dohodnuté miesto výkonu práce v pracovnej zmluve navrhovateľa a nie formulácia vymedzenia miesta výkonu práce v pracovných zmluvách pracovníkov, prijatých odporcom do pracovného pomeru v priebehu plynutia výpovednej lehoty navrhovateľovi. S poukazom na uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na pripustenie dovolania z dôvodu, že otázky formulované v podaní navrhovateľa (spresnenie vymedzenia dovolacích otázok) zo dňa 3.8.2011 neposúdil ako otázky zásadného právneho významu, a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru v pracovnoprávnych veciach, vrátane sporov o neplatnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu podľa § 14 ods. 1 písm. b) a c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 6 úkonov právnej služby v sume 519,49 eur/úkon zo substrátu 49.791 eur (písomné vyjadrenie k odvolaniu z 27.1.2011, 4 krát účasť na odvolacích pojednávaniach v dňoch 4.9., 9.10, 6.11 a 20.11.2012, písomné vyjadrenie vo veci samej z 2.11.2012), čo je spolu 3.116,94 eur. Okrem toho priznal odporcovi aj režijný paušál za 1 úkon v r. 2011 vo výške 7,41 eur a za 5 úkonov v r. 2012 po 7,63 eur, čo je spolu 45,56 eur. Celková náhrada za priznané úkony právnej služby a režijný paušál v odvolacom konaní, zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % (§ 18 ods. 3 vyhl.) predstavuje sumu 3.795 eur. Odvolací súd nepriznal náhradu za písomné podanie odporcu na súd zo dňa 16.11.2012, nakoľko išlo len o predloženie listinných dôkazov a skonštatovanie dvoch faktov, na ktoré mohol odporca poukázať aj na ďalšom pojednávaní a tieto vyplývajú priamo z predložených listín, takže nejde o podanie v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu v UniCredit Bank Slovakia, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.