Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/162/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509217690 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509217690.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: H. S. C., S., IČO: XX XXX XXX, H. X, H., proti odporkyni: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, H., o vypratanie bytu, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 39C 349/2009-25 zo dňa 10.12.2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 10.12.2010 uložil odporkyni povinnosť vypratať jednoizbový družstevný byt č. XX na X. C. bytového domu, súp. č. XXXX na F. O.. Č.. X D. H., bez nároku na bytovú náhradu a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,50 eur. Rozhodol tak na základe podaného návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť vypratať predmetný byt z dôvodu, že odporkyňa ako nájomca bytu hrubo porušovala svoje povinnosti tým, že neplatila nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Navrhovateľ dal odporkyni výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, ktorá jej bola doručená dňa 02.06.2009, výpovedná lehota začala plynúť dňom 01.07.2009 a uplynula dňom 30.09.2009. Odporkyňa v zákonom stanovenej lehote nepodala na súd návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a tiež nepreukázala, že ku dňu doručenia výpovede bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a doteraz sa z bytu nevysťahovala, pričom byt užíva v súčasnej dobe bez právneho dôvodu. Odporkyňa v priebehu konania potvrdila, že zodpovedá za vzniknutú situáciu, ktorá nastala jej nezodpovedným konaním a hrubým porušením nájomnej zmluvy, v súvislosti s platením nájomného a služieb spojených s užívaním bytu. Uviedla, že túto situáciu spôsobili i problémy v manželstve, kedy manžel neprispieval na domácnosť a manželstvo bolo rozvedené dňa 26.01.2010. Uviedla, že si je vedomá, že nedoplatok musí zaplatiť a žiadala o povolenie splátok a upustenie od vypratania bytu. Je riadne zamestnaná a navrhovala spor riešiť zmierom. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka dal odporkyni listom zo dňa 18.05.2009 výpoveď z nájmu bytu, pretože odporkyňa neplatila mesačné preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Ku dňu výpovede vykazoval navrhovateľ nedoplatok v sume 916,23 eur za obdobie od 16.12.2008 do 31.05.2009. Odporkyni bola doručená výpoveď dňa 02.06.2009. Výpovedná lehota začala plynúť v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka dňom 01.07.2009 a uplynula dňom 30.09.2009 a od 01.10.2009 odporkyňa užíva byt bez právneho dôvodu. V čase plynutia výpovednej doby odporkyňa svoj dlh neuhradila a ani navrhovateľovi nepreukázala stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh je dôvodný a preto uložil odporkyni povinnosť predmetný byt vypratať. O bytovej náhrade súd rozhodol podľa § 712a ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka, keď v prejednávanej veci nájomný pomer skončil z dôvodu § 711 ods. 1 písm. d) OZ, odporkyňa nepreukázala stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, ani dôvody hodné osobitného zreteľa a to ani po poučení zo strany súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a v zákonom stanovej lehote neuplatnila žalobou na súde neplatnosť výpovede z nájmu bytu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania. Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá v odvolaní uviedla, že si je vedomá svojej zodpovednosti za vzniknutú situáciu, ktorá nastala jej nezodpovedným konaním a hrubým porušením nájomnej zmluvy v časti platenia nájomného a služieb spojených s užívaním bytu. Túto situáciu spôsobili aj problémy v manželstve, kedy manžel neprispieval na domácnosť a manželstvo bolo rozvedené dňa 26.01.2010. Uviedla, že sa zaväzuje zaplatiť dlh vzniknutý neplatením nájomného a žiada o upustenie od vypratania bytu. Je riadne zamestnaná a navrhuje spor riešiť zmierom. Zároveň si podala žiadosť o obnovenie nájomnej zmluvy s prísľubom riadneho a včasného platenia nájomného. Dlh vzniknutý neplatením nájomného uhradila vo výške 3.145,48 eur a predložila o tom kópiu písomného potvrdenia o platbe s tým, že mesačné platby nájomného platí pravidelne a zaväzuje sa, že aj v budúcnosti ich bude uhrádzať v danom termíne splatnosti s prísľubom, že daná situácia sa nebude opakovať. V prílohe pripojila príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.01.2011 od prenajímateľa H. S. C., H. X, H., o zaplatení sumy 3.145,48 eur. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril písomne navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že napriek skutočnosti, že doplatenie dlženej sumy po daní výpovede v takýchto prípadoch nemá zo zákona za následok zánik výpovede z nájmu bytu, navrhovateľ umožňuje neplatičom nad rámec zákona doplatiť počas výpovednej lehoty celú dlžnú sumu s účinkom obnovenia nájomného vzťahu. Túto možnosť odporkyňa nevyužila, pričom jej dlh predstavoval ku dňu podania žaloby sumu 2.068,04 eur a naďalej sa zvyšoval. K úhrade zo strany odporkyne došlo až po vyhlásení rozsudku dňa 31.01.2011. Rozhodnutie súdu preto považuje za vecne správne. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon subjektívnych práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov možno vnímať ako právo každého správať sa spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon, alebo ktorý vyplýva zo zmluvy, či z rozhodnutia štátneho orgánu a možnosť domáhať sa svojich práv. Výkon práv a povinností však nemožno chápať absolútne a neobmedzene. Obmedzenie výkonu subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na výkon subjektívnych práv iných subjektov. Nezáleží na tom, či ide o výkon práv rovnakého druhu. Každý je teda pri výkone svojho práva povinný dbať aj na to, aby neznemožnil, či nerušil výkon práv iných. Preto zákon ustanovuje, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého odporkyňa užíva byt od 01.10.2009 neoprávnene a preto je povinná byt v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypratať. Otázku, či odporkyňa užíva byt protiprávne alebo nie, riešil súd len v kontexte zániku nájmu bytu písomnou výpoveďou, ktorú jej dal navrhovateľ v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Vecou sa nezaoberal ani z hľadiska možného použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto takýto postup súdu prvého stupňa nie je možné považovať za správny. Predmetom konania v danej veci bol uplatnený nárok na vypratanie bytu odporkyne bez povinnosti zabezpečiť jej bytovú náhradu. V danom prípade na jednej strane ide o ochranu práv vlastníka nehnuteľnej veci, teda prenajímateľa H. S. C. a ktorej vyhovenie sa na druhej strane závažným spôsobom dotýka významného záujmu odporkyne a to záujmu na zabezpečenie bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt. Danú vec bolo preto potrebné posúdiť nielen z hľadiska opodstatnenosti ochrany práv prenajímateľa, ale komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk, teda aj z hľadiska, či výkon takéhoto práva formou vypratania bytu bez povinnosti zabezpečiť odporkyni bytovú náhradu výnimočne možno, alebo nemožno odoprieť práve s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedená zásada, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie umožňuje posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je odoprieť, poskytnúť právnu ochranu uplatňovanému právu. Na základe ust.§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno pripustiť aj zamietnutie žaloby o vypratanie bytu užívaného nájomcom po uplynutí výpovednej lehoty, ak ide o výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka za to, že nájomca nezaplatil nájomné, alebo úhrady za služby spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Bude to závisieť predovšetkým od toho, či nájomca neplatil nájomné a úhradu výlučne z dôvodu prechodnej nepriaznivej finančnej situácie, napr. v dôsledku straty zamestnania, či dlžné nájomné zaplatil predtým a aj naďalej, či nájomné riadne platí. V tej súvislosti nemožno preto vylúčiť kvalifikovanie konania prenajímateľa, ktorý na výpovedi trval a na základe výpoveďou vyvolaného právneho následku sa domáha ochrany vyprataním nájomcu z bytu bez povinnosti zabezpečiť mu bytovú náhradu, ako výkon práva priečiaci sa dobrým mravom. Súd prvého stupňa mal preto skúmať, či nejde o prípad, kedy by bolo možné výnimočne s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatňovanému právu navrhovateľa. Pre posúdenie, či v danom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi je predovšetkým rozhodujúca existencia príčinnej súvislosti medzi ťaživou sociálnou situáciou odporkyne a neplatením nájomného. Ako vyplýva z obsahu spisu, z vykonaného dokazovania a aj odôvodnenia napadnutého rozsudku odporkyňa uviedla, že jej nepriaznivú a ťaživú situáciu spôsobili i problémy v manželstve, kedy manžel neprispieval na domácnosť a manželstvo bolo rozvedené dňa 26.01.2010. Tiež uviedla, že si je vedomá toho, že nedoplatok musí zaplatiť, ale žiadala o povolenie splátok z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Súd prvého stupňa sa danou vecou z tohto pohľadu nezaoberal, hoci to bolo potrebné a preto je jeho rozhodnutie predčasné a nesprávne a povinnosť uložená vypratať byt podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola uložená predčasne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa vykoná dokazovanie naznačeným smerom a vo veci znovu rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov celého konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.