KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 5. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/373/2011 z 29. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2012, sp. zn. 2Co/373/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1510203195.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/373/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510203195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510203195.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: D. K. T.
A. Á. C. Q. H. V. Á. , bytom B., B. Č.. XX, proti odporcovi: E. L. R. C. O. H. Q. E. T. V. , bytom K., O.
Č.. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov pre čas po rozvode manželstva k
maloletému dieťaťu: E. L. R. C. O. H. Q. E. T. V. , narodený dňa X.XX.XXXX, B. B., B. Č.. XX, zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 17. júna 2011, č.k. 42C 121/2010-140, vo výroku o úprave styku
otca s dieťaťom a vo výroku, ktorým rozhodol o zastupovaní maloletého dieťaťa a o správe jeho majetku,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom, v poradí druhým, zo dňa 17.6.2011, č.k. 42C
121/2010-140, rozviedol manželstvo účastníkov, na čas po rozvode zveril maloletého syna účastníkov
do osobnej starostlivosti matke, rozhodol súčasne, že matka bude dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok; otcovi určil povinnosť platiť na výživu maloletého syna sumou 100,-- € mesačne, vždy do
15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred; upravil styk otca s maloletým v stredu a v piatok v mesiacoch
september až marec v čase od 15.30 hod. do 17.00 hod., v mesiacoch apríl až jún v čase od 17.00 hod
do 19.00 hod., v mesiacoch júl až august v čase od 8.30 hod. až 17.00 hod., v nedeľu v mesiacoch
september až jún v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod., v mesiacoch júl až august v čase od 9.00 hod.
do 17.00 hod., počas letných prázdnin druhú júlovú sobotu od 9.00 hod. jeden týždeň do tretej júlovej
soboty 18.00 hod., na vianočné sviatky dňa 25.12. v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod., v dňoch 27.12. a
30.12. v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod., vo veľkonočný pondelok v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod.
Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo
účastníkov si už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Syn žije s matkou, táto sa
o neho stará už vyše 9 rokov. Maloletý E. bol v školskom roku 2010-2011 žiakom 5. triedy základnej
školy, chodil na strelecký krúžok v stredu od 14.00 hod do 15.00 hod., predtým chodieval na plávanie
a internetový krúžok. Jeho denný režim je taký, že poobede ako príde zo školy si urobí domáce úlohy,
stretáva sa so spolužiakmi, má psa, s ktorým chodí na prechádzky (spolu s matkou), medzi 16.00 hod
a 17.00 hod. chodieva s otcom na prechádzky, na tzv. túry, s matkou pripravujú večeru. Má diabetes
melitus, neberie inzulín, má diétnu stravu, pravidelný pohyb; v súčasne dobe jeho zdravotný stav je
dobrý. V škole dosahuje veľmi dobré výsledky, má slušné správanie, matka so školou spolupracuje,
stará sa dobre o syna. Zvýšené finančné výdavky sú na diétnu stravu syna. Výživné bolo jediným
bodom, na čom sa vedeli rodičia dieťaťa dohodnúť od samého začiatku súdneho sporu. Zastupovanie



dieťaťa matkou je preto v záujme dieťaťa, rovnako tak aj styk otca s dieťaťom. Týmto chcel súd prvého
stupňa predísť prípadným konfliktom medzi účastníkmi, čo sa týka zastupovania a dohadovania sa aj
na maličkostiach. Súd mal vážne obavy, žeby pri najmenšom odpore navrhovateľky a prejavenia jej vôle
odporca mohol iniciovať súdne spory o vyriešenie spornej veci. Keďže navrhovateľka sama vychováva
syna už 9 rokov, súd nemal najmenšie obavy z toho, žeby zastupovanie maloletého nezvládla sama
až do dovŕšenia dospelosti dieťaťa. Ide o zastupovanie v bežných veciach, pričom rodičovské práva
otca zostávajú zachované. Spočiatku sám otec netrval na spravovaní majetku maloletého, ale neskôr
v priebehu konania zmenil názor a žiadal i správu majetku dieťaťa. Súd zistil, že už 11 rokov matka
maloletému šetrí na životné poistenie, pravidelne mu odkladá každý mesiac na toto poistenie 20,-- €
a odporca jej nikdy neprispieval na toto životné poistenie pre maloletého, maloletý má vkladnú knižku,
na ktorú mu prispieva matka a jej rodičia, má stavebné sporenie, na ktoré takisto prispieva matka a
jej rodičia. Odporca neprispel žiadnou sumou. Preto súd považoval návrh otca v rozpore s dobrými
mravmi a nevidel jeden dôvod, prečo by jeho návrhu mal vyhovieť, keďže mu otec na poistenie, sporenie
ničím neprispieva. Nepreukázal, žeby v byte zostala vkladná knižka na meno syna. Okrem toho otec
nemá doteraz vyriešené bývanie, a tak mal súd vážne pochybnosti o tom, či je odporca spôsobilý
nejaký majetok nadobudnúť a spravovať. Povinnosť rodiča spravovať majetok dieťaťa zaniká dovŕšením
plnoletosti. Cieľom správy majetku maloletého je nielen zachovanie už získaných hodnôt do plnoletosti
dieťaťa, ale aj rozmnožovanie jeho majetku. Otcovi nič nebráni začať sporiť pre maloletého založením
vkladnej knižky, prípadne inou formou a nemusí sa domáhať správy majetku, ku ktorému on neprispel.
Ďalšou veľmi spornou otázkou medzi účastníkmi bol styk otca so synom. V tejto súvislosti súd zdôraznil,
že v období pred rozvodom účastníkov sa otec stretával s maloletým pravidelne v stredu, piatok, sobotu,
nedeľu, pokiaľ bolo pekné počasie a v prípade zlého počasia sa nestretávali; ako to sami uvádzali.
Vtedy otec pravidelné stretnutia s maloletým nepovažoval za obmedzovanie rodičovských práv, ale až
v priebehu konania o rozvod manželstva. Takéto jeho tvrdenie považoval preto súd len za účelové
tvrdenie. Úprava styku otca so synom je podľa právneho názoru súdu prvého stupňa prospešná pre
účastníkov. Odporca má presne určené, kedy sa má s maloletým stretávať, maloletý si nebude v tieto
dni plánovať krúžky, stretnutia s kamarátmi a pod. a vo zvyšných dňoch si bude môcť plánovať svoj
program; rovnako tak aj matka dieťaťa sa môže venovať dieťaťu. V konečnom dôsledku rozšíril časové
obdobie styku otca so synom, ale musel svoje rozhodnutie prispôsobiť stravovaciemu režimu dieťaťa
vzhľadom na jeho zdravotný stav. Takto široko upravený styk nemôže za žiadnych okolností považovať
za obmedzenie rodičovských práv. Otec musí pochopiť i skutočnosť, že maloletý počas školského
roka nemá veľa voľného času, pretože s každým ročníkom bude pribúdať viac učiva, štúdium bude
náročnejšie. Rovnako aj matka má právo na voľné chvíle so synom. Súd mal preukázané, že rodičia
nedokážu spolu komunikovať i keď sa odporca snažil presvedčiť súd o opaku. Nedoplnil dokazovanie
vypočutím si nahrávky zvukového záznamu, v ktorom navrhovateľka má o odporcovi šíriť nepravdivé
informácie, pretože tento dôkaz súd nepovažoval za potrebný, dôležitý. V konaní sa neprejednáva to,
či niekto o ňom šíri pravdivé alebo nepravdivé informácie, ale sa zisťuje, či ich manželstvo plní alebo
neplní spoločenské funkcie. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4 veta
prvá Zákona o rodine, § 3 ods. l Občianskeho zákonníka. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal,
pretože v konaní o rozvod manželstva nemajú právo na ich náhradu. V tejto časti dôvodil ustanovením
§ 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd rozhodol o zastupovaní maloletého dieťaťa, o správe jeho
majetku a o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, podal včas odvolanie otec. Dôvodil ustanovením
§ 205 ods. 2 písm. c/, b/, d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). Po vrátení veci súdu prvého stupňa existoval nový kvalitatívne
zmenený návrh, ktorý mu nebol doručený a nevedel o ňom, nepoznal jeho obsah, ale súd z neho
vychádzal, nebol mu umožnený samostatný a nezávislý prednes ako navrhovateľke, čo vyplýva zo
zápisnice z pojednávania dňa 11.3.2011, ale hneď musel odpovedať na otázky súdu, súd ho odkázal
na záverečné zhrnutie návrhov, nebolo mu tak rovnocenne ako navrhovateľke umožnené konať pred
súdom. Takéto chovanie súdu spôsobilo nespravodlivé rozhodnutie. Čo sa týka zastupovania dieťaťa,
súd neuviedol, aké a prečo má obavy, aké dôvody. Ak by mu súd umožnil súvisle predniesť jeho
vyjadrenie, zrejme by sa domáhal zastupovania dieťaťa a spravovania jeho majetku už na pojednávaní.
Navrhovateľka nepreukázala, žeby maloletému vytvorila nejaký majetok, len to tvrdila. Tiež tvrdila, že



syn má vkladnú knižku ale už neuvádza, či to nie je vkladná knižka od neho. Ak je v rozpore s dobrými
mravmi jeho návrh, tak musí byť v rozpore s dobrými mravmi aj návrh navrhovateľky. Súd nebral do
úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka v tom, že aj on má participovať na zastupovaní maloletého
a spravovaní jeho majetku. Súd by mal uviesť absolútne presvedčivé odôvodnenie opierajúce sa o
jednoznačne preukázané skutočnosti, ak sa rozhodol prelomiť jeho práva vyplývajúce z ustanovenia
§ 28 ods. l Zákona o rodine. Nedokázal dostatočne a konkrétne odôvodniť, prečo nemá mať právo
na zastupovanie a správu majetku syna. Čo sa týka úpravy styku so synom dôvodil, že súd považuje
za záruku dostatočnej pohybovej aktivity u matky. Syn nemá ani najmenšie problémy s učením,
nebolo preukázané, že syn nemá voľný čas kvôli školským povinnostiam. Pre rozhodnutie považoval
za dôležité len tvrdenia matky a nie aj jeho; súd preto jednostranne posúdil vec. Súd má pritom
hodnotiť dokazovanie podľa svojej voľnej úvahy, ale voľná úvaha neznamená svojvoľné rozširovanie a
zužovanie tvrdení účastníkov. Pri úprave styku súd v skutočnosti vôbec nedbal na záujmy maloletého a
prehliadol čas večere, nedbal na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie rovnocenného
a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi. Domáha sa rodičovských práv a povinností najmä sústavnej
a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého. Toto môže byť plne
uplatnené len ak jeho styk so synom nebude obmedzený limitovanou frekvenciou kontaktov. Súd musí
zobrať do úvahy aj špecifikum v tejto veci - syn je chorý na diabetes mellitus a starostlivosť o jeho
zdravie si vyžaduje plnú možnosť uplatňovania tohto práva. V priebehu konania súd neuviedol, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré za nepotvrdené, odmietol sa vyjadriť ku stavu veci a vyniesol
rozsudok, ktorý bol prekvapujúci a ktorého výroky nedokázal presvedčivo a nespochybniteľne odôvodniť.
Neumožnil mu dokázať zvukovým záznamom, že navrhovateľka o ňom šíri na súde nepravdivé
informácie. Výroky rozsudku, ktoré napadol odvolaním, majú arbitrárny charakter, sú nepresvedčivé,
pochybné a formalisticky odôvodnené, skutkovo neopodstatnené. Sú nespravodlivé voči nemu a synovi.
Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a rozhodnúť,
že má právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, styk so synom upraviť tak, že sa s ním
môže stretávať po predchádzajúcej dohode s navrhovateľkou a maloletým; žiadal náhradu trov konania,
ktoré nech znáša štát. Trval na účasti na prejednávanej veci.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhovateľka navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdiť. Dôvodila, že syn s ňou žije 10 rokov a za tento čas sa
o neho sama stará. Po rozchode jej odporca podsúval, že je psychicky chorá, vyhrážal sa jej. Odporca
má prchkú povahu, k ľuďom je milý, sympatický, príjemný, vtipný, iba ak konajú podľa jeho predstáv. V
opačnom prípade dokáže byť arogantný, agresívny, zastrašovať, manipulovať, psychicky týrať. Počas
krátkeho spolužitia sama hradila mesačné náklady na bývanie. Odporca na výživu syna prispieva len
sumou 100,-- € mesačne. Nesúhlasí s neobmedzeným stykom otca so synom. Nie je problém, ak sa syn
s otcom má stretnúť o 17.00 hod., syn sa môže najesť o 16.30 hod. Obáva sa, že odporca bude naďalej
robiť prieťahy a predlžovať rozvodové konanie. Čo sa týka zastupovania dieťaťa a spravovania jeho
majetku má za to, že rozhodnutie súdu zodpovedá ustálenej judikatúre súdov, ktorá zastupovanie dieťaťa
a správu majetku zveruje tomu rodičovi, ktorý sa o dieťa aj sústavne stará. Rozsudok je vykonateľný a
v súlade s právom rodiča, ktorý dieťa nemá zverené na udržiavanie pravidelného kontaktu s dieťaťom.
Styk, ktorý si nárokuje odporca, neúmerne zaťažuje program dieťaťa.

Kolízny opatrovník navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach
ako vecne správny potvrdiť. Spôsob rozhodnutia súdu ohľadne zastupovania dieťaťa a spravovania jeho
majetku matkou môže predchádzať prípadným konfliktom medzi rodičmi. Čo sa týka úpravy styku otca so
synom považuje za dôležité, aby mal maloletý z hľadiska napĺňania vývinových úloh dostatočný kontakt
s rovesníkmi a mal možnosť tráviť voľný čas s každým z rodičov.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania, keďže výroky odvolaním napadnuté tvoria
samostatný základ a sú závislé na výrokoch, ktoré odvolaním napadnuté neboli, a teda už právoplatných
(rozvod manželstva, zverenie dieťaťa do výchovy matky, vyživovacia povinnosť otca; § 212 ods. 2 písm.
a/, § 206 ods. 2 O.s.p.), na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie (§ 214 ods. l písm. a/ O.s.p.),
doplnil dokazovanie (§ 213 ods. l písm. 1, 5 O.s.p.) vyjadrením maloletého dieťaťa
prostredníctvom kolízneho opatrovníka (§ 100 ods. 3 O.s.p.), vyjadrením rodičov, kolízneho opatrovníka,
a dospel k záveru, že odvolaniu otca nemožno priznať úspech.



Po doplnení dokazovania odvolacím súdom, predovšetkým vyjadrením maloletého syna účastníkov,
zostalo nepochybné, že maloletý E. má rád oboch rodičov, má záujem sa s otcom stretávať. Doteraz
u otca nikdy nespal, vzhľadom k podmienkam, v ktorých otec v B. žije. Jeho kontakt s otcom sa
uskutočňoval mimo bydliska matky a otca. Program stretnutia je veľmi podobný, chodia sa spolu
prechádzať na hrádzu V. X., behajú, rozprávajú sa, maloletý E. otca informuje o vývine jeho zdravotných
problémov, rešpektuje program stretávania stanovený otcom. V prípade zlého počasia, resp. v prípade
pracovnej zaneprázdnenosti otca, sa styk otca so synom nerealizuje, čo otec vopred oznámi. Nikdy
spolu neboli na dovolenke, výlete, ktorý by presahoval pár spoločne strávených hodín. Maloletý E. rád
chodí na ryby, má rybársky lístok, chcel by sa viac stretávať so svojimi rovesníkmi. Po pohovore s
maloletým kolízny opatrovník navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku
otca s dieťaťom tak, že sa uskutoční v bežnom týždni v pondelok, stredu, piatok vždy od 15.00 hod.
do 16.30 hod, každý párny týždeň v sobou od 10.00 hod do 17.00 hod., každý nepárny týždeň v
nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod., v čase vianočných prázdnin každý rok 26.12., 30.12., 2.1., 5.1.
vždy v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., počas jarných prázdnin v pondelok, stredu, piatok vždy v
čase od 9.00 hod. do 12.00 hod., vo veľkonočný pondelok v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas
letných prázdnin v mesiaci júl 1., 3. týždeň pondelok, stredu, piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
v mesiaci august 1., 3. týždeň pondelok, stredu, piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas jarných
prázdnin vo frekvencii styku v bežnom týždni v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. Táto forma styku,
frekvencia a rozsah bol vyjadrením predstáv dieťaťa o riešení uvedenej otázky, ktorá zohľadňuje i jeho
prirodzené záujmy kontaktu s rovesníkmi, potrebu náročnejšej prípravy na vyučovanie, záujmy dieťaťa
a potrebu tráviť primeraný čas s matkou. Kolízny opatrovník dôvodil, že maloletý E. je veľmi inteligentný,
kultivovaný, poslušný, vie povedať svoj názor, chce byť sám sebou, chce sa stretávať s rovesníkmi, ktorí
ho nepochybne obohacujú, chce sa venovať svojim záujmom. Rozprával bez toho, aby vedel vopred
obsah pohovoru, nikto ho naň nepripravoval. Rozprával tak, ako to sám cítil, akú má predstavu, ako
to videl on a bol povďačný za to, že sa žiadal jeho názor. Tak ako je navrhnutý styk je širší, ako bolo
rozhodnuté. To, že neuviedol aj prespávanie u otca, je z dôvodu, že u otca ešte nespal. Otec má trvalé
bydlisko v K., B. V. B. na I.C. X. v nehnuteľnosti, dvojpodlažnej, ktorá je síce označovaná ako záhradná
chatka, avšak ju za záhradnú chatku považovať nemožno. Otec trval naďalej na tom, aby mal so synom
styk neobmedzený, že tento sa bude realizovať po vzájomnej dohode. Matka naďalej trvala na úprave
styku otca so synom. Trvala na tom, že otec býva v záhradnej chatke a v prípade pochybností treba
sa na danú nehnuteľnosť pozrieť. Z chovania oboch rodičov vyplýva, že majú syna radi, avšak majú
rozdielne názory na jeho život a výchovu.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil, pretože je
vecne správny a keďže sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku ako správnym, rozsudok odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Aj po doplnení dokazovania odvolacím
súdom neboli v konaní zistené žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie odvolacieho súdu a tieto ani sám odvolateľ netvrdil. V konaní pred súdom prvého stupňa
neboli zistené otcom vytýkané vady, ktoré by zakladali dôvodnosť jeho odvolania. Pri rešpektovaní
vysloveného názoru maloletého E., jeho zdravotného stavu, záujmov, odvolací súd dospel k tomu
právnemu záveru, že je v prvom rade v záujme maloletého E., v tomto štádiu konania, ponechať styk
otca so synom v znení, ako rozhodol súd prvého stupňa; rozsah styku upravený súdom a navrhovaný
maloletým synom účastníkov je približne rovnaký, rozdiel je nepatrný. Bolo tiež v záujme maloletého
dieťaťa, aby zostal styk otca so synom upravený súdom, keďže sa rodičia na styku nevedeli dohodnúť.
Z tohto dôvodu, keďže sa rodičia nevedia dohodnúť na podstatných veciach týkajúcich sa maloletého
E., v záujme maloletého E. je, aby jeho majetok spravoval jeden z rodičov, a síce ten, komu bol
zverený na čas po rozvode manželstva do výchovy. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce
z ustanovenia § 157 O.s.p. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť
ešte nasledovné. Nie je vylúčené, aby v budúcnosti bol styk otca so synom zmenený v prípade, ak si
to bude maloletý E. želať, ak to bude v jeho záujme, ak rodičia budú mať pre to podmienky. Je veľmi
dobre, že obaja rodičia syna majú radi. Keďže nežijú v spoločnej domácnosti, je potrebné, aby našli v
prvom rade spoločnú reč ohľadne maloletého E., aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností
v prvom rade sledovali záujem maloletého E., aby sa vyvarovali unáhlených reakcií.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo
začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.).



Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 42C/121/2010

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)