Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/164/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510205337 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510205337.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: F. O. M., Z.. XX.X.XXXX, B. V. XX, B., proti odporcovi: B. O. M., Z.. X.X.XXXX, B. O. Q. XX/XX/X, V., J., zast. JUDr. Branislavom Drgoňom, advokátom so sídlom Jesenského 2, Bratislava, o určenie výživného na manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 12.1.2012, č.k. 15C/51/10-102 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 12.1.2012, č.k. 15C/51/10-102 p o t v r d z u j e v napadnutej časti, ktorou bolo odporcovi uložené platiť navrhovateľke výživné v sume 100,- eur mesačne s tým, že táto povinnosť odporcu trvá do 19.7.2012. Výrok týkajúci sa zročného výživného m e n í tak, že zročné výživné za čas od 12.3.2010 do 19.7.2012 vo výške 2.826,- eur povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia. Navrhovateľke súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za čas od 1.3.2010 do 31.12.2011 vo výške 2.200,- eur súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 12.3.2010 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala určenia výživného na manželku vo výške 200,- eur mesačne. Po vykonanom dokazovaní mal súd za zistené, že účastníci manželstvo uzavreli dňa 2.4.2009 vo Viedni. Dňa 17.9.2009 sa z manželstva narodila dcéra Q. Z.. Odporca je štátny občan Sýrskej arabskej republiky s trvalým pobytom v Rakúsku. Navrhovateľka je od narodenia dcéry na materskej dovolenke. Stará sa aj o dcéru z prvého manželstva, F. O., nar. 13.2.1998. Pre nezhody s odporcom jej tento prestal prispievať na spoločnú domácnosť, aj na dcéru. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti od februára 2010, kedy odišla aj s deťmi do krízového centra. Nikde nepracuje, je na materskej dovolenke s dcérou Q., ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14.6.2010, č.k. 1P 80/2010-83. Odporcovi bola uvedeným rozsudkom uložená vyživovacia povinnosť na dcéru vo výške 170,- eur mesačne a 50,- eur na splátky zročného výživného. Toto výživné na dcéru riadne neplatí, navrhovateľke na výživu neprispieva ničím. Navrhovateľka má príjem len z rodičovského príspevku 190,10 eura, prídavky na obidve dcéry po 21,- eur a výživné na staršiu dcéru 33,- eur. Jej minimálne životné náklady sú 500,- eur, z toho 360,- eur platí za prenájom garsónky. Odporca, ktorý žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť, v konaní písomne vyčíslil svoje príjmy a výdavky. Jeho príjmy vo výške 1.219,82 eura pozostávajú z invalidného dôchodku 433,25 eura, z prídavkov na tri deti 87,21 eura, z vyrovnávacieho príspevku od štátu 640,17 eura a z príspevku zo zdravotnej poisťovne 59,19 eura. Výdavky vyčíslil vo výške 1.146,- eur. Súd uviedol, že neprihliadal na vzájomné tvrdenia účastníkov o možných iných príjmoch druhého manžela, keď tieto neboli ničím preukázané. Súd poukázal na ust. § 71 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR) s tým, že povinnosť plniť výživné vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva niektorým zo spôsobov v zmysle zákona (teda aj rozvodom). Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľky je sčasti oprávnený, keďže vyživovacia povinnosť medzi účastníkmi ako manželmi vznikla uzavretím manželstva dňa 2.4.2009, pričom životná úroveň obidvoch manželov nie je rovnaká. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na možnosti a schopnosti odporcu s tým, že odporca v dôsledku svojho zdravotného stavu sa stal poberateľom invalidného dôchodku a ďalších dávok, nikde nepracuje. Z týchto dávok zabezpečuje svoju výživu vrátane nákladov na bývanie (cca 396,- eur) a tiež výživu svojich troch maloletých detí (150,- + 220,- eur). Súd zohľadnil aj uloženú vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru účastníkov, ktorú je odporca povinný platiť počnúc dňom 28.7.2010. Preto za primerané výživné navrhovateľke vzhľadom na možnosti odporcu, považoval výživné vo výške 100,- eur, ktoré podstatne neobmedzí vlastnú výživu odporcu a zabezpečí zásadne rovnakú životnú úroveň navrhovateľke. Toto výživné súd priznal navrhovateľke od podania návrhu a jeho splatnosť určil v 15-ty deň v mesiaci vopred, pričom vzhľadom na jeho splatnosť ho priznal aj za celý mesiac marec 2010 s tým, že do času rozhodnutia súdu sa stalo splatným výživné za obdobie od 1.3.2010 do 31.12.2011, t.j. za 22 mesiacov. Zročné výživné spolu vo výške 2.200,- eur povolil odporcovi splácať v splátkach po 50,- eur spolu s bežnými mesačnými platbami výživného 100,- eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého splatného výživného. Návrh navrhovateľky v časti presahujúcej priznaný nárok súd zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca prostredníctvom ustanoveného zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, alternatívne, že v zmysle § 150 O.s.p. žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odporcu súd nevzal do úvahy všetky v konaní preukázané životné náklady odporcu, ktoré je potrebné zohľadniť. Súd za najdôležitejšie kritérium pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti zohľadnil vyššie príjmy odporcu v porovnaní s príjmami navrhovateľky, z čoho vyvodil, že životná úroveň odporcu je vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Súd však neprihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Aj keď príjmy odporcu sú vyššie ako príjmy navrhovateľky, vzhľadom na zdravotný stav odporcu, ktorý mu neumožňuje pracovať, však ide len o príjmy z dávok poskytovaných mu v štáte jeho trvalého pobytu - v Rakúsku. Odporca vzhľadom na svoj zdravotný stav nemá možnosť si zvýšiť svoje príjmy prácou. Príjmy odporcu tak, ako boli zistené súdom, predstavujú spolu 1.157,34 eura. Za výdavky, ktoré musí odporca uhrádzať (ktorými si musí uspokojovať svoje potreby a potreby svojho syna, s ktorým žije v spoločnej domácnosti), súd považoval výdavky na bývanie v sume približne 396,- eur (zahŕňajúce náklady na nájomné, kúrenie, elektrinu, telekomunikačné výdavky) a príspevky na výživu svojich troch maloletých detí vo výške spolu 420,- eur ( na 2 maloleté deti v Rakúsku spolu 150,- eur a na maloletú dcéru účastníkov konania 170,- eur + splátky zročného výživného po 50,- eur). Tieto výdavky spolu predstavujú 766,- eur. Súd však vôbec nevzal do úvahy náklady odporcu na bežné výdavky na stravu a vedenie domácnosti, hoci je notoricky známe, že ceny potravín, liekov (ktoré si odporca ako invalidný dôchodca musí zabezpečovať) a bežného spotrebného tovaru, sú v Rakúsku vyššie ako na Slovensku. Preto odporcom uvádzaná suma týchto mesačných nákladov 400,- až 500,- eura je primeraná. Celková suma výdavkov odporcu predstavuje minimálne 1.170,- eur až 1.200,- eur. Je teda zrejmé, že odporcove príjmy sú nižšie, respektíve sú na hranici jeho základných životných výdavkov. Súd nesprávne posúdil životnú úroveň odporcu, keď túto odvodzoval len od výšky jeho príjmov a nezohľadnil všetky jeho odôvodnené výdavky. Životná úroveň odporcu nie je vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Súd zaviazal odporcu uhrádzať zročné výživné od 1.3.2010 do 31.12.2011. Takéto rozhodnutie je v rozpore s § 77 ods. 1 ZoR, keďže konanie v predmetnej veci sa začalo podaním návrhu na začatie konania až dňa 12.3. 2010. V odvolaní právny zástupca odporcu zároveň vyšpecifikoval trovy prvostupňového a odvolacieho konania. K odvolaniu odporcu sa navrhovateľka nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní len v prítomnosti ustanoveného zástupcu odporcu. Účastníci konania svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Ustanovený zástupca odporcu uviedol, že odporcu písomne požiadal o predloženie písomného prehľadu platieb, ktoré odporca uhradil navrhovateľke na výživné v zmysle napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, avšak odporca na jeho výzvu nereagoval. Zároveň zotrval na obsahu podaného odvolania. Zdôraznil, že súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil, že odporca nemá možnosť si zvýšiť príjem, pretože je invalidný dôchodca, a býva v spoločnej domácnosti s ďalším maloletým synom. Jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, pričom súd vôbec nezohľadnil jeho zvýšené náklady spojené s potrebou liekov. Napriek tomu, že navrhovateľka mala v žalovanom období príjem len z rodičovského príspevku, žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti uloženej povinnosti odporcovi platiť navrhovateľke výživné v sume 100,- eur mesačne. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, náležite odôvodnil svoje závery a s jeho odôvodnením sa plne stotožňuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že obaja účastníci konania boli v odvolacom konaní úplne pasívni. Navrhovateľka sa nevyjadrila k podanému odvolaniu, a odporca zotrval na svojich tvrdeniach bez toho, aby ich verifikoval predložením konkrétnych dôkazov. Odporca tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Odvolacie námietky odporcu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto neobstoja. Odvolací súd mal z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 43C/141/2010 za zistené, že rozsudkom z 22. 2. 2012, č. k. 43C/141/2010 - 170 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, ich maloletá dcéra Q. Z. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi bola uložená vyživovacia povinnosť na dcéru vo výške 170,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2012. Už v tomto rozsudku súd konštatoval, že odporca predložil potvrdenie, že mu bol priznaný dôchodok, ale toto potvrdenie bolo len na dobu určitú (od 1.8.2010 do 31.7.2011). Ani v tomto konaní o určenie výživného na manželku odporca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že v nasledujúcom období poberal dôchodok naďalej, prípadne že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zvyšovať si príjem aj riadnou pracovnou činnosťou. Navrhovateľka bola v rozhodnom období (od marca 2010 do júla 2012) výživou odkázaná na svojho manžela - odporcu, keďže z dôvodu starostlivosti o maloletú Q., ktorá mala v čase začatia tohto konania len pol roka, sa nemohla riadne zamestnať. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že určené výživné na manželku je oprávnené a zodpovedajúce potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 100,- eur mesačne, podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny s tým, že táto povinnosť odporcu trvá len do 19.7.2012, a to vzhľadom na právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania. Dôvodná bola len odvolacia námietka odporcu, že súd prvého stupňa navrhovateľke nesprávne priznal výživné aj za celý mesiac marec 2010, hoci navrhovateľka podala túto žalobu až dňa 12.3.2010. Odvolací súd tiež zohľadnil, že odporca navrhovateľke ani po vyhlásení prvostupňového rozsudku žiadne výživné neplatil, a rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňom 20.7.2012. Navrhovateľkin nárok na výživné manželky je tak oprávnený za obdobie od 12.3.2010 do 19.7.2012 celkom vo výške 2.826,- eur, z toho vo výške 64,60 eura za 20 dní mesiaca marec 2010, vo výške 900,- eur za obdobie apríl až december 2010, vo výške 1.200,- eur za obdobie január až december 2011, vo výške 600,- eur za obdobie január až jún 2012 a vo výške 61,40 eura za 19 dní mesiaca júl 2012. Stanovené výživné na manželku v čase vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom bolo zročným v celej výške. Preto odvolací súd výrok o zročnom výživnom podľa § 220 O.s.p. zmenil. Takto upravené zročné výživné povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur pod hrozbou straty výhody splátok, pokiaľ teda si odporca svoju povinnosť nebude riadne plniť. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vzhľadom na to, že odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania, odvolací súd odkazuje ustanoveného advokáta v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi s uplatnením odmeny za právne zastupovanie na Centrum právnej pomoci. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.