Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/369/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510209115 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510209115.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci žalobcu: LOG ON, s.r.o., Wolkrova 7, 851 01 Bratislava, IČO: 35 807 440, zastúpeného AK Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, 814 70 Bratislava proti žalovanému: NELLY&KYRIE, s.r.o., Kopčianska 82/E, 851 01 Bratislava, IČO: 36 617 407, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, AK Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie 23.835,524 Eur s prísl. na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/76/2010-148 zo dňa 7.6.2011 a odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/76/2010-94 zo dňa 15.11.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/76/2010-148 zo dňa 7.6.2011 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 986,33 Eur na náhradu trov odvolacieho konania a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/76/2010-94 zo dňa 15.11.2010 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1.) Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2.230,92 Eur titulom náhrady trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 23.835,524 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 7.1.2010 do zaplatenia titulom plnenia zo Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 17.7.2007 a zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 15.8.2007, a to vrátenie všetkých finančných prostriedkov zložených žalovanému ako zálohy na kúpnu cenu bytu. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný ako budúci predávajúci a Ing. V. T. ako budúci kupujúci uzavreli dňa 17.7.2007 Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti. V čl. 1 ods. 1 ZORN žalovaný prehlásil, že je investorom a stavebníkom stavby Apartmánový dom TATRAGOLF v k.ú. O. Y. okr. N.. Žalovaný sa zaviazal rezervovať pre Ing. J. T. ako budúceho kupujúceho byt č. XXX umiestnený na 2. podlaží bytového domu č. 3 o predbežnej výmere 47,65 m2, pričom opis a pôdorys bytu boli podrobne popísané v prílohách č. 1 a 2 zmluvy a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku. Cena bola v čl. 3 ods. 1 ZORN dohodnutá vo výške 3.017.097,-- Sk bez DPH v čl. 4 ods. 1 až 4 ZORN sa strany dohodli, že poplatok spojený s rezerváciou bude 70.000,-- Sk vrátane DPH a budúci kupujúci ho uhradí predávajúcemu do 3 dní od podpisu ZORN. Ak nebude rezervačný poplatok v dohodnutej lehote uhradený, táto zmluva zaniká od počiatku a spoločnosť žalovaného ňou nie je viazaná. Súd mal preukázané, že uvedená zmluva nadobudla platnosť dňa 17.7.2007, nakoľko však v dohodnutej lehote nebol uhradený rezervačný poplatok vo výške 70.000,-- Sk, zmluva dňom 21.7.2007 podľa čl. 5 ods. 5 zanikla a uplatňovanie nárokov z nej je preto bezpredmetné. Súd ďalej konštatoval, že dňa 15.8.2007 žalovaný ako budúci predávajúci a žalobca ako budúci kupujúci uzavreli Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v súlade s § 50a) Obč. zák., ktorou sa zaviazali, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 289 ods. 1 Obch. zák., podrobne špecifikovaného v čl. 1 a 2 Prílohách č. 1 a 2 tejto zmluvy. V uzavretej písomnej zmluve účastníci dohodli podstatné náležitosti budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a to predmet budúcej kúpy - byt č. 203 a k nemu prislúchajúce spoluvlastnícke podiely na pozemkoch a na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu č. X v obci O. Y., termín dokončenia bytu, ktorým sa v zmysle čl. VI ods. 1 VOP rozumel stav, kedy bude príslušnému stavebnému úradu podaná žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia na bytový dom, kúpnu cenu a spôsob jej úhrady, lehotu, do ktorej sú povinné zmluvné strany uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, a to podľa čl. 6 ods. 2 zmluvy do 15 dní od doručenia výzvy na jej uzavretie, pričom návrh budúcej zmluvy je žalovaný povinný zaslať žalobcovi do 15 dní po právoplatnom kolaudačnom rozhodnutí a právoplatnom rozhodnutí o určení súpisného a orientačného čísla k bytovému domu ako i ďalšie náležitosti. Cena predmetu prevodu bola dohodnutá v čl. 3 zmluvy vo výške 3.017.097,-Sk a k tejto čiastke mala byť pripočítaná DPH podľa zákona o DPH, v čase uzavretia zmluvy v sadzbe 19 %. Podľa čl. 4 a Prílohy č. 3 zmluvy takto dohodnutú cenu, celkom v sume 3.590.345,40 Sk včítane DPH, mal žalobca ako budúci kupujúci zaplatiť žalovanému ako budúcemu predávajúcemu do 7 dní od podpisu zmluvy, t.j. do 22.8.2007, vo výške 20 % kúpnej ceny, t.j. v sume 718.069,-Sk (23.835,524 Eur) a zostávajúcich 80 % kúpnej ceny a príslušnú DPH (ku dňu podpisu zmluvy vo výške 2.872.276,40 Sk) do 7 dní odo dňa doručenia výzvy k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalobca si povinnosť zaplatiť žalovanému 20 % kúpnej ceny včítane príslušnej DPH splnil v časti 70.000,-Sk dňa 17.8.2007 a v časti 648.069,-Sk dňa 24.8.2007, teda po uzavretí ZOBZ, ku dňu 24.8.2007 v plnej výške prvej zálohy (20 %) na cenu predmetu budúceho prevodu. Nejednalo sa teda o plnenie žalobcu zo ZORN ale o plnenie zo ZOBZ. Termín plnenia si účastníci dohodli do 18 mesiacov po dni začatia stavebných prác na stavbe bytového domu. V konaní bolo nepochybne preukázané, že stavebné práce na stavbe boli začaté dňa 1.4.2008. Z uvedeného vyplýva, že termín plnenia 18 mesiacov od začatia prác, podľa čl. 2 ods. 9 zmluvy, mal nastať dňa 30.9.2009. Účastníci dohodli, kedy sa termín dokončenia bytu predlžuje, a to v čl. 2 ods. 10 zmluvy s poukazom na Prílohu č. 4, teda čl. VI ods. 7 VOP, ktoré boli jej neoddeliteľnou súčasťou podľa vyhlásenia zmluvných strán. Žalobca, podľa čl. 7 ods. 3 zmluvy, bol oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť, ak žalovaný nezačne stavebné práce na bytovom dome do 6 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy, t.j. do 15.2.2008. Toto právo mu však nepatrí po začatí stavebných prác. Súd ďalej uviedol, že dňa 4.9.2009 žalobca odoslal žalovanému upozornenie na porušovanie zmluvných povinností, a to čl. II ods. 1 VOP a prílohy č. 2 a čl. 2 ods. 7 ZOBZ, čím sa žalovaný dostáva do omeškania. Zároveň týmto listom žalobca navrhol žalovanému zmenu v osobe budúceho kupujúceho v súlade s čl. IV ods. 7 VOP. Žalovaný sa k listu nevyjadril. Dňa 22.12.2009 žalobca doručil žalovanému Odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 15.8.2007 s odkazom na čl. 7 ZOBZ, čl. XI VOP a § 48 ods. 2 Obč. zák. Odstúpenie od zmluvy v liste zo dňa 9.12.2009 odôvodnil tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením predmetu zmluvy ako aj iných zmluvných povinností. V liste tiež uviedol, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril k návrhu záujemcu na prevzatie práv a povinností budúceho kupujúceho a vytýkané porušenia zmluvných povinností listom zo dňa 4.9.2009 neboli odstránené. Zároveň vyzýval žalovaného, aby prvú úhradu kúpnej ceny zaslal na účet žalobcu do 10 dní od doručenia tohto listu. Zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplynulo, že žalovaný do 6 mesiacov od uzavretia zmluvy, t.j. do 15.2.2008 stavebné práce nezačal, teda žalobcovi vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy dňom 16.2.2008 a možnosť jeho uplatnenia trvala do 31.3.2008, nakoľko žalovaný stavebné práce na predmetnom bytovom dome začal dňa 1.4.2008, čo bolo preukázané súdu jednak Oznámením začatia stavby Stavebnému úradu v N. zo dňa 31.3.2008 a jednak Zápisom o odovzdaní staveniska investorom zhotoviteľovi zo dňa 1.4.2008. Žalovaný svoje právo na odstúpenie od zmluvy v lehote určenej v čl. 7 ods. 3 zmluvy, nevyužil, keď v období od 16.2.2008 do 31.3.2008 od zmluvy neodstúpil. Toto právo mu od 1.4.2008 už nepatrilo. Možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu si účastníci dohodli aj v čl. XI ods. 2 VOP, a to tak, že toto právo má žalobca ako budúci kupujúci, pokiaľ sa žalovaný dostane do omeškania dlhšie ako 3 mesiace s dokončením svojho plnenia oproti termínu uvedenom v zmluve. Z uvedenej zmluvnej dohody účastníkov je nepochybné, že právo odstúpiť od zmluvy by vzniklo žalobcovi až potom, keď žalovaný bude v omeškaní so splnením svojho záväzku dokončiť svoje plnenie dlhšie ako tri mesiace. Z formulácie čl. 2 ods. 9 zmluvy „18 mesiacov po dni začatia prác“ je zrejmé, že k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením zmluvného záväzku mohlo dôjsť najskôr dňa 1.10.2009, pričom dané omeškanie by muselo trvať dlhšie ako 3 mesiace, teda najmenej do 1.1.2010, preto za daného zmluvného ujednania účastníkov, právo na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu by bolo možné podľa zmluvy uplatniť prvýkrát najskôr dňa 2.1.2010, avšak za predpokladu, že by nedošlo k predĺženiu termínu dokončenia bytu v zmysle čl. 2 ods. 10 zmluvy z dôvodov uvedených v čl. VI ods. 7 písm. a) až h) VOP. Žalobca však žalovanému doručil písomné odstúpenie od zmluvy už dňa 22.12.2009, teda predčasne. V konaní nebola preukázaná ani iná dohoda účastníkov o zmene alebo ukončení zmluvy o budúcej zmluve v zmysle čl. 8 ods. 4. Z uvedeného dôvodu súd riešením tejto prejudiciálnej otázky dospel k záveru, že právny úkon žalobcu - odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 9.12.2009, doručeným žalovanému dňa 22.12.2009, je neplatné, nakoľko v čase jeho uskutočnenia toto právo žalobcovi podľa zmluvy účastníkov zo dňa 15.8.2007 ešte nevzniklo. Súd preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu, nakoľko ku dňu 22.12.2009 nebol na strane žalobcu daný dôvod na odstúpenie od zmluvy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že konštatoval, že o náhrade trov súdneho poplatku za odpor rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní žalovaného proti uzneseniu, ktorým mu oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca má za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s riadnym plnením zmluvy a porušil viacero zmluvných povinností. Poukázal na čl. 7 ods. 3, čl. 2 ods. 9 zmluvy, na základe ktorých najneskorší možný začiatok stavebných prác, ktorým bolo 6 mesiacov od uzavretia zmluvy, by bol termín 15.2.2008 a termín dokončenia by bol dátum 15.8.2009. Druhú vetu čl. 7 ods. 3 považuje žalobca za absolútne neplatnú, nakoľko sa ním účastník vzdal vopred práv, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. Žalobca ďalej namietal, že súd nebral do úvahy ani čl. XI bod 3 VOP a jeho tvrdenia, že mal právo odstúpiť od zmluvy po 15.11.2009, ak by sa žalovaný dostal do omeškania s riadnym plnením. Žalobca od zmluvy o budúcej zmluve odstúpil listom zo dňa 9.12.2009. Žalobca má za to, že súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, pretože nebral do úvahy jeho tvrdenia týkajúce sa omeškania žalovaného. Žalobca s poukazom na uvedené namietal i porušenie rovnosti strán a zásadu kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, pretože súd zvýhodnil žalovaného na úkor žalobcu. Súd pri hodnotení dôkazov nebral do úvahy ani to, že od uzatvorenia ZOBZ zo dňa 15.8.2007 do dňa zaslania upozornenia zo strany žalobcu na porušovanie zmluvných povinností zo dňa 4.9.2009 nebol žalobca žalovaným informovaný o možných prekážkach na strane žalovaného, ktoré by mu bránili v riadnom plnení zmluvných povinností v zmysle čl. VI bod 7 VOP, čím žalovaný porušil zásadu poctivého obchodného styku a jeho obrana tak nepožíva právnu ochranu. Žalobca namietal, že žalovaný predložil ako dôkaz prekážok na jeho strane stavebný denník, ktorý však nespĺňa požiadavky na obsah, denné záznamy v ňom nie sú podpísané zodpovednými osobami, je nekompletný, a teda nie je dôkazom o riadnom a včasnom plnení povinností žalovaného. Žalobca považuje i odôvodnenie rozsudku za nepresvedčivé a nepreskúmateľné, keď súd nebral do úvahy tvrdenia žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že z pohľadu dojednania zmluvných strán v čl. VI bod 7 VOP je irelevantné, či informoval žalobcu o výskyte týchto skutočností. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neodstúpil od zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného so začatím výstavby, ako to účelovo uvádza v odvolaní, ale z dôvodu omeškania s dokončením predmetu plnenia. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že odstúpenie listom zo dňa 9.12.2009, doručenému žalovanému dňa 22.12.2009, bolo predčasné, pred samotným vznikom nároku na odstúpenie, pretože neuplynula dojednaná lehota 21 mesiacov odo dňa začatia výstavby, po uplynutí ktorej mohol po prvýkrát žalobcovi vzniknúť nárok na odstúpenie od zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného s dokončením predmetu plnenia. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za účelové. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania a s vyjadrením k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s otázkou neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy o budúcej zmluve (ďalej len ZOBZ) a tým nedôvodnosti nároku žalobcu na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny vo výške 23.835,524 Eur. Podľa čl. 2 bod 9 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 15.8.2007, termín dokončenia bytu je 18 mesiacov po dni začatia stavebných prác na stavbe bytového domu. Podľa čl. 7 bod 1. ZOBZ, odstúpiť od tejto zmluvy môže budúci predávajúci alebo budúci kupujúci v prípadoch uvedených vo VOP. Podľa čl. XI bod 2 VOP, budúci kupujúci má právo od zmluvy odstúpiť, pokiaľ sa budúci predávajúci dostane do omeškania dlhšie ako 3 mesiace s dokončením svojho plnenia oproti termínu uvedenom v zmluve. Z „Odstúpenia“ od ZOBZ zo dňa 9.12.2009 vyplýva, že žalobca odstúpil od zmluvy podľa čl. XI VOP, keď namietal, že žalovaný ako budúci predávajúci sa dostal do omeškania s plnením predmetu zmluvy ako aj iných zmluvných povinností. V tejto súvislosti poukázal i na čl. 7 ods. 3 ZOBZ, v zmysle ktorého budúci predávajúci je povinný začať stavebné práce do 6 mesiacov od uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa správne zistil, že stavebné práce začali dňa 1.4.2008 a žalobca mohol odstúpiť od zmluvy podľa čl. 7 ods. 3 ZOBZ len od 16.2.2008 do 31.3.2008, čo však neurobil. Uvedené nepochybne vyplýva z čl. 7 ods. 2, podľa ktorého „Budúci predávajúci je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť, ak budúci predávajúci nezačne stavebné práce na bytovom dome do 6 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy. V predchádzajúcej vete uvedené právo od zmluvy odstúpiť nepatrí budúcemu kupujúcemu po začatí stavebných prác.“ Je teda nepochybné, že žalobca mohol listom dňa 9.12.2009 odstúpiť od zmluvy len podľa čl. XI bod 2 VOP. Nakoľko však v čase odstúpenia žalovaný nebol v omeškaní s dokončením plnenia dlhšie ako 3 mesiace tak, ako to správne vyhodnotil súd prvého stupňa, odstúpenie od zmluvy nezakladá nárok na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny, keďže účinky odstúpenia nenastali. Odvolací súd preto považuje námietky žalobcu v odvolaní, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, za právne irelevantné. Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia § 344, § 349 ods. 1, 2 a § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a odôvodnenie rozsudku je plne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Právo na riadne odôvodnenie rozsudku neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Odvolací súd preto dospel k záveru, že právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozsudku porušené nebolo. Ďalšia časť odvolania žalobcu sa týka porušenia práva na spravodlivý proces, popretia zásady rovnosti zmluvných strán a porušenia princípu kontradiktórnosti konania. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom riadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo, že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základne právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva teda v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje § 18 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Táto zásada sa premieta aj v ďalších ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že uvedená námietka žalobcu je dôvodná, pretože súd prvého stupňa vytvoril rovnaké procesné podmienky pre realizáciu práv oboch účastníkov konania. Odvolací súd zo spisu nezistil ani porušenie princípu kontradiktórnosti konania. Podstatou uvedeného princípu je právo účastníkov konania reagovať na argumenty a námietky protistrany, čo súdom prvého stupňa bolo účastníkom umožnené. Dôkazom sú zápisnice z pojednávaní pred prvostupňovým súdom. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 986,32 Eur. Uvedené trovy pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní dňa 6.11.2012, t.j. 2 x 403,34 Eur, 2 x režijný paušál á 7,63 Eur, t.j. spolu 821,94 Eur + 20% DPH vo výške 164,39 Eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. c/, d/, § 15, § 18 ods. 3). Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám jeho právneho zástupcu. 2.) Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 15.11.2010 č.k. 21Cb 76/2010-94 nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukázal na § 138 ods.1 O.s.p. a konštatoval, že hoci v r. 2009 žalovaný nevykazoval žiaden zisk, z účtovnej závierky zistil, že žalovaný vlastní podielové cenné papiere a podiely vo svojich dcérskych spoločnostiach vo výške 13.145,-- Eur a úrok zo splatenej pôžičky v hodnote 1.781,-- Eur, čo prevyšuje sumu poplatku za odpor, ktorá je 1.430,-- Eur. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože súd má pri rozhodovaní podľa § 138 ods. 1 O.s.p. skúmať iba splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to majetkové pomery a že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak sú splnené uvedené podmienky, oslobodenie možno priznať aj právnickej osobe. Dôvod, že oslobodením od súdnych poplatkov podnikateľa dochádza k neprípustnému prenášaniu podnikateľského rizika na štát je svojvoľný výklad § 138 ods. 1 O.s.p. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje prostriedkami na úhradu súdnych poplatkov, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a aby súd rozhodol o jeho oslobodení. Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že pomery žalovaného neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Pri skúmaní majetkových pomerov sa nedá vychádzať len z momentálneho nedostatku voľných finančných prostriedkov, ale z celkovej majetkovej situácie, ktorá u žalovaného nie je taká, že by mu neumožňovala zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.430,-- Eur. Z účtovnej závierky k 31.12.2009 okrem vlastníctva podielových cenných papierov vyplýva i vlastníctvo nehnuteľností. Aj keď oslobodenie od súdnych poplatkov je možné priznať aj právnickej osobe, v danom prípade momentálny nedostatok finančných prostriedkov neodôvodňuje priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému. Navyše, zaplatený súdny poplatok za odpor predstavuje trovy konania žalovaného, o ktorých ešte bude rozhodovať osobitným uznesením súd prvého stupňa. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Uvedený rozsudok bol vo všetkých jeho výrokoch výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.