Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510218351 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510218351.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q., Ľ., Z.. XX.XX.XXXX a F.Š., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. X., Q. V. T. J. V. B., V. Xa, B., deti rodičov: matka - I. Q.M., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, B., zastúpená advokátom Mgr. Miroslavom Golianom so sídlom v Bratislave, AK, Budatínska 1 a otec - F.. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, B., zastúpený advokátkou JUDr. Danušou Tichou, so sídlom v Bratislave, AK, Nám. M. Benku 6, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky maloletých detí, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 280/2010-259 zo dňa 23.11.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 23.11.2011 zamietol návrh matky na určenie výživného v časti o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Ľ., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe podaného návrhu matky maloletých detí, ktorým sa domáhala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva tak, že deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti a bude ich zároveň zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi bude uložená vyživovacia povinnosť k deťom v sume XXX,- eur na maloletého F. a XXX,- eur na maloletého Ľ. do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Návrh na určenie výživného matka odôvodnila tým, že starostlivosť otca o maloleté deti nemožno považovať za dostatočnú, deti sú zvyknuté na určitý štandard, otec im síce kupuje jedlo, ale nie je to v dostatočnom množstve. Ona má problém im dať jedlo a má tiež problém z čoho jedlo pripraví. Peniaze na stravu jej otec maloletých detí nedá, pričom kupuje stále tie isté potraviny a v nedostatočnom množstve a deti stravu pokladajú za jednotvárnu. Matka maloletých detí svoj návrh v časti o zverenie detí do jej osobnej starostlivosti zobrala späť a preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 O.s.p. zastavil. V priebehu konania matka upravovala svoj návrh na určenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti. V návrhu matka tiež uviedla, že otec neprispieval na domácnosť odvtedy, čo jej oznámil, že má priateľku, k čomu došlo v apríli alebo v máji. Matka maloletých detí žiadala určiť výživné od 01.09.2009 v sume XXX,- eur mesačne na každé dieťa do 31.11.2010 s tým, že otec následne výživné už platil podľa rozsudku o rozvode manželstva. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C 351/2009 zo dňa 04.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2011. Týmto rozhodnutím na čas po rozvode manželstva súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého Ľ.R. XXX,- eur mesačne a na maloletého F. XXX,- eur mesačne a zároveň určil povinnosť otcovi prispievať sumou XX,- eur mesačne na osobitný účet maloletých detí na tvorbu úspor. Súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi. Zamietnutie návrhu súd prvého stupňa odôvodnil tým, že mal preukázané, že rodičia maloletých detí v období od podania návrhu na súd, až do doby, do ktorej matka požaduje určiť výživné spoločnú domácnosť neviedli a spoločne nehospodárili. Aj napriek tomu však otec participoval na zabezpečovaní potrieb detí v dostatočnej miere, podieľal sa aj na ich výchove a výžive podľa rozsudku o rozvode manželstva, začal dokonca platiť ešte skôr než nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe toho súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) a c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu a v časti o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo konanie zastavené a preto podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť návrhu. V odvolaní uviedla, že návrh na určenie výživného podala na čas do rozvodu manželstva, pretože otec maloletých detí si svoje povinnosti rodiča plnil nedostatočne a to najmä, pokiaľ ide o prispievanie na výživu maloletých detí a poukázala na nedostatočné zabezpečovanie stravy, ošatenia, na zabezpečenie školských potrieb maloletých detí a nevyhnutných platieb, ktoré ak by neboli uhradené, ohrozilo by to samotnú existenciu účastníkov konania a ich spoločného majetku, ako aj uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletých. V odvolaní uviedla, že do mája 2009 otec odovzdával celý svoj príjem z pracovnej činnosti matke, ktorá zabezpečovala chod domácnosti a tiež uhrádzala všetky mesačné platby. Otec maloletých detí nemohol vedieť aké skutočné náklady je potrebné vynaložiť na chod domácnosti tak, aby maloleté deti nestrádali. Od mesiaca jún 2009 otec prestal matke odovzdávať peniaze. Matka v odvolaní poukázala tiež na to, že otec maloletých detí diaľkovo študoval vysokú školu v rokoch 2002 až 2008 a preto matka sa sama staralo o ich spoločné deti a otcovi umožnila získať vysokoškolské vzdelanie. V rozhodujúcom čase nevyhnutné platby uhrádzal iba otec maloletých detí, lebo iba on v rodine zarábal peniaze a bol zamestnaný. Matka pracovala v mesiacoch júl a august 2009 a pracovný pomer ukončila a následne v septembri 2009 sa chcela zamestnať, avšak otec maloletých detí odišiel na zahraničnú dovolenku, preto matka musela zostať s deťmi doma a starať sa o deti. V máji 2009 oznámil otec, že nadviazal mimomanželský vzťah a od júna 2009 prestal matke odovzdávať peniaze s tým, že sám bude uhrádzať všetky platby, vrátane starostlivosti o chod domácnosti a nákup potravín. V súvislosti s uplatneným spätným výživným uviedla, že návrh na určenie výživného nepodala skôr, pretože očakávala zmenu v správaní sa otca maloletých detí aj vzhľadom k jeho postaveniu a pracovnému zaradeniu. Keďže v správaní otca maloletých nedošlo k zmene, matka bola nútená podať návrh na súd na určenie výživného. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Súd môže rozhodovať o výške vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému aj mimo konania o rozvod manželstva a to v prípade, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, alebo ak rodičia spolu žijú a jeden z nich neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Naplnenie podmienky, že rodičia dieťaťa spolu nežijú nie je závislé od okolnosti, či spolu bývajú. Vyplýva to zo skutočnosti, že slovenské rodinné právo neukladá manželom povinnosť žiť spolu. Preto splnenie tejto podmienky treba posudzovať globálne a zisťovať, či existovala medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu, resp. vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby. Môže nastať prípad, že rodičia maloletého spolu nebývajú a napriek tomu spolu žijú a naopak, i keď rodičia maloletého dieťaťa spolu bývajú, nemusia spolu žiť. Preto je úlohou súdu vysporiadať sa v konaní s otázkou, či rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú alebo, či spolu síce žijú, ale rodič si voči spoločnému dieťaťu neplní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť riadne, alebo vôbec. Súd musí skúmať kedy nastala skutočnosť odôvodňujúca rozhodnutie o výživnom, teda odkedy rodičia spolu nežijú, resp. či si rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, plní svoju vyživovaciu povinnosť, v akej forme a v akej miere. Preto si súd musí pred rozhodnutím o výške výživného ustáliť začiatok povinnosti platiť výživné, teda deň, keď rodič prestal dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní zväčša svoju vyživovaciu povinnosť vo forme osobnej starostlivosti o dieťa a zabezpečovaním jeho bytových potrieb, preto súd o výške jeho vyživovacej povinnosti nerozhoduje. V zmysle § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. V tomto prípade súd nemusí súčasne rozhodnúť o otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ale výrokom rozsudku potom vyslovuje len povinnosť jedného rodiča prispievať mesačne na výživu dieťaťa konkrétnou sumou odo dňa určeného v rozsudku ako deň vzniku povinnosti do rúk druhého rodiča. V danej veci rodičia maloletých detí boli manželia. Bolo preto úlohou súdu skúmať, či otec maloletých detí uhrádzaním finančných nákladov domácnosti si zároveň plnil aj vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 71 Zákona o rodine a teda, či výživným prispieval na maloleté deti a zároveň aj na odôvodnené potreby jeho manželky. Európske rodinné právo je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktorá sa transformuje do ustanovení o životnej úrovni manželov počas trvania manželstva a tiež do ustanovení zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku, alebo podiel na majetku toho druhého za obdobie trvania manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Rozdelenie úloh v rodine a manželstve predpokladá, že niektorý z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť na úkor vlastnej pracovnej činnosti, preto sa rovnosť manželov neuplatňuje mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Treba skúmať aj potreby oprávneného a podľa znenia zákona tiež právne relevantnú skutočnosť, výkon starostlivosti o domácnosť. Zákon nehovorí, že musí ísť o spoločnú domácnosť, ale podporne možno vyvodiť, že musí ísť o uspokojovanie potrieb všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria, vrátane osobnej starostlivosti o deti. Starostlivosť o deti a domácnosť Zákon o rodine zaraďuje na rovnakú úroveň finančným prostriedkom, ktorými na potreby rodiny prispieva ten z manželov, ktorý je zárobkovo činný. Preto výkon osobnej starostlivosti o deti a rodinu je na rovnakej úrovni, ako zárobková činnosť. V podanom návrhu na začatie konania, matka maloletých detí tvrdila, že otec maloletých detí si neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd mal preukázané, že od podania návrhu na súd rodičia maloletých detí spoločnú domácnosť neviedli a spoločne nehospodárili, ale otec participoval na zabezpečovaní potrieb detí v dostatočnej miere. Podieľal sa aj na ich výchove a výžive. Bolo preto úlohou súdu prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené zistiť skutkový stav veci a vykonať za tým účelom dokazovanie a o podanom návrhu matky rozhodnúť v súlade s ustanovením § 65 Zákona o rodine v spojení s § 62 Zákona o rodine. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je odvolanie matky dôvodné, keď súd prvého stupňa svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že záver ku ktorému dospel na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov vo svojom rozhodnutí neodôvodnil a tým je rozhodnutie nepreskúmateľné. Všeobecne pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú, za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom. Občiansky súdny poriadok v § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 3 Občianskeho súdneho poriadku občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej uplatňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Citované zákonné ustanovenia sú vyjadrením základného poslania občianskeho súdneho procesu. V jeho zmysle je prvoradou povinnosťou súdu zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom a to v rozsahu zabezpečujúcom na plnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd. Odvolací súd z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa znovu vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. . Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.