Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/103/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511010230 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511010230.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného V. O., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 03.07.2012 sp. zn. 2T/38/2011, na verejnom zasadnutí konanom 4. októbra 2012 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. č. XXXX/X, bez pracovného pomeru, vo výkone väzby od 13.10.2010 od 13.09.2012, uznáva sa za vinného, že 1./ dňa 10.10.2010 v čase asi o 01.30 hodine v objekte bývalej vodárne na H. ulici v G. vtrhol so sekerou v ruke do miestnosti, ktorú obýva poškodený P. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XX, G., spoločne so I. H. a na poškodeného P. Z. začal kričať, že je úchyl, že chodí šmírovať jeho ženu, že pod jej oknom onanuje, pričom sa neho zahnal sekerou a naznačil seknutie a taktiež kričal na neho, že ak nedá pokoj jeho žene, tak ho zabije 2./ dňa 11.10.2010 asi v čase o 01.30 hodine obvinený V. O. opäť vtrhol do miestnosti obývanej poškodeným P. Z. a I. H., pričom od poškodeného P. Z. žiadal, aby mu priniesol 20,- eur do rána od desiatej hodiny, ako odškodné zato, že nepomohol jeho družke, inak ho zabije 3./ dňa 12.10.2010 v čase okolo 10.15 hodine vtrhol do tej istej miestnosti obvinený V. O., pričom sa poškodeného P. Z. pýtal, že kde sú peniaze, že je už štvrť na jedenásť a keď sa ho poškodený spýtal, že prečo vydiera práve jeho, obvinený V. O. mu povedal, že každú hodinu, čo sa s platbou omešká, sa bude suma stupňovať a bude pýtať stále väčšiu sumu, ktorú mu bude musieť odovzdať, lebo inak mu rozjebe izbu i jeho, t e d a v bode 1./ inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, v bode 2./, 3./ iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, č í m s p á c h a l v bode 1./ prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., v bode 2./, 3./ pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 2, § 38 ods. 7 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks sekera s drevenou rúčkou, obalenou čiernou páskou. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. O. nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 03.07.2012 sp. zn. 2T/38/2011 bol obžalovaný V. O. uznaný za vinného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 10.10.2010 v čase asi o 01.30 hodine v objekte bývalej vodárne na Kaukazskej ulici v Bratislave vtrhol so sekerou v ruke do miestnosti, ktorú obýva poškodený P. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XX, G., spoločne so I. H. a na poškodeného P. Z. začal kričať, že je úchyl, že chodí šmírovať jeho ženu, že pod jej oknom onanuje, pričom sa neho zahnal sekerou a naznačil seknutie a taktiež kričal na neho, že ak nedá pokoj jeho žene, tak ho zabije, následne dňa 11.10.2010 asi v čase o 01.30 hodine obvinený V. O. opäť vtrhol do miestnosti obývanej poškodeným P. Z. a I. H., pričom od poškodeného P. Z. žiadal, aby mu priniesol 20,- eur do rána od desiatej hodiny, ako odškodné zato, že nepomohol jeho družke, inak ho zabije a následne dňa 12.10.2010 v čase okolo 10.15 hodine vtrhol do tej istej miestnosti obvinený V. O., pričom sa poškodeného P. Z. pýtal, že kde sú peniaze, že je už štvrť na jedenásť a keď sa ho poškodený spýtal, že prečo vydiera práve jeho, obvinený V. O. mu povedal, že každú hodinu, čo sa s platbou omešká, sa bude suma stupňovať a bude pýtať stále väčšiu sumu, ktorú mu bude musieť odovzdať, lebo inak mu rozjebe izbu i jeho. Za uvedené trestné činy bol obžalovanému V. O. uložený podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks sekera s drevenou rúčkou, obalenou čiernou páskou, patriaca obžalovanému. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania obžalovaný V. O. ako aj okresný prokurátor. Obžalovaný V. O. v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré bolo doručené na okresný súd dňa 17.07.2012 poukázal na to, že skutok, pre ktorý bol uznaný za vinného bol obyčajným sporom dvoch chlapov. Obžalovaný pri návšteve poškodeného P. Z. zistil, že ten je pod vplyvom alkoholu. N. I. H. bol vtedy v obchode. K obžalovanému však pristúpil S. N. a volal ho preč. S poškodeným sa hádali, keďže Z. vyčítal, že špehuje jeho družku, ktorú aj obťažuje. Vtedy Z. zobral pušku a začal na neho mieriť a vykríkol, že ho odstrelí. Po jeho reakcií Z. ostal zaskočený, zobral mačetu s vyhrážkou, že mu odsekne ruky. Obžalovaný ostal stáť stále medzi dverami, do bytu nevstúpil a to z dôvodu prítomnosti agresívneho psa. Tvrdenie Z., že sa on správal agresívne je nepravdivé. Jediným svedkom celého incidentu bol S. N., ktorý však medzičasom zomrel. Bolo chybou orgánov prípravného konania, že tohto svedka nevypočuli, hoci sa on tohto výsluchu svedka domáhal. Svedkovia P. I. a I. H. incident nemohli vidieť, lebo sa tam nenachádzali. Ich tvrdenia preto nemôžu byť pravdivé. Svedok I. je alkoholik, ktorý v čase skutku sa nachádzal v A. u K. H.. Naviac vznikli rozpory medzi jeho skoršou a neskoršou výpoveďou. Nehodnoverným je aj svedok H., ktorý býval u Z. v podnájme, pričom tento svedok je závislý od Z., lebo ten sa mu vyhrážal, že ho z podnájmu vyhodí a bude v zime na ulici. Obžalovaný dal do pozornosti krajskému súdu, že v objekte vodární bývalo asi 10 ľudí, pričom polícia týchto ľudí vôbec nevypočula. Pokiaľ sa mal skutok stal v noci, museli to ľudia, ktorí obývali tento objekt počuť, čo sa medzi ním a poškodeným vlastne odohralo. Odvolateľ poukázal aj na výpoveď svedkyne N. I., ktorá potvrdila, že poškodený zneužil trestné právo na vyriešenie osobného sporu s obžalovaným. Obžalovaný na základe uvedeného spochybnil, že by mal poškodeného vydierať. Ohľadom tohto údajného vydierania, však neexistujú žiadne dôkazy, ani žiadny motív. Poškodený Z. je dlhší čas bezdomovec, ktorý nie je schopný zarobiť si na svoje živobytie. Nebol dôvod na to, aby túto osobu, ktorá je bez peňazí, akýmkoľvek spôsobom mohol vydierať. Výpoveď poškodeného je v tomto smere účelová, ktorú podporujú len jeho dvaja kamaráti, ktorí holdujú alkoholu. Pokiaľ sa obžalovaný mal nachádzať v izbe Z., potom nechápe, prečo ho neusvedčujú trasologické a pachové stopy. Na záver obžalovaný dodal, že bude niesť zodpovednosť za nebezpečné vyhrážanie, avšak zodpovednosť za vydieranie odmieta, keďže k nemu z jeho strany nedošlo. Obžalovaný navrhol, aby bolo doplnené dokazovanie výsluchmi svedkov, ktorí v čase skutku bývali v objekte vodární, vypočuť tak jeho (obžalovaného) ako aj poškodeného na polygrafe, pričom by sa mali tiež odstraňovať rozpory vo výpovediach svedkov I. a H.. V ďalšom písomnom podaní, ktoré bolo doručené na okresný súd dňa 18.07.2012 obžalovaný V. O. poukázal na to, že pochybil súd prvého stupňa, keď nejasnosti a rozpory v danej veci neboli odstránené. Celé vydieranie je založené na výpovediach troch alkoholikov, ktorí sa nezhodli a vzájomne sa usvedčujú z klamstva. Ani jeden zo svedkov nevedel vysvetliť dôvod vydierania, každý zo svedkov vypovedal rozdielne, čo sa týka kritického dňa, hodiny a sumy peňazí. Poškodený Z. naproti tomu ho ohrozoval na živote, proti nemu použil nelegálne držanú pušku a mačetu. Poškodený tiež prenasledoval jeho družku a vzbudzoval u nej strach. Obžalovaný znovu poukázal na nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní v danej veci, nakoľko táto nebola riadne vyšetrená, pričom neboli vypočutí tí svedkovia, ktorých on navrhol. Napokon obžalovaný V. O. ďalším písomným podaním, ktoré bolo doručené na krajský súd dňa 13.08.2012 znovu namietal postup orgánov činných v trestnom konaní, namietal pochybenia zo strany vyšetrovateľa PZ, ktorý konal v rozpore so zákonom. Obžalovaný ďalej opakoval tie isté dôvody ako v predchádzajúcich podaniach. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania konštatoval, že nemá výhrady k posúdeniu dôkazov okresným súdom a má za to, že ich prvostupňový súd správne vyhodnotil. Naproti tomu vyslovil názor, že okresný súd nesprávne kvalifikoval konanie obžalovaného V. O.. Nestotožnil sa s argumentáciou okresného súdu, že konanie obžalovaného bolo potrebné posúdiť ako jednočinný rovnorodý súbeh trestných činov. V obžalobe prokurátora bolo konanie obžalovaného V. O. žalované ako tri skutky, ktoré síce neboli číselne označené, ale boli dostatočne zreteľne od seba odčlenené a to najmä konkrétnymi dobami spáchania, ako i graficky, pričom dva z nich boli právne kvalifikované ako zločin vydierania a jeden ako prečin nebezpečného vyhrážania, čomu zodpovedala i právna veta, kde sa uvádzalo, že trestné činy boli spáchané v súbehu, tento však nebol označený za jednočinný. Zo skutkovej vety obžaloby ako aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky tri skutky síce spáchal obžalovaný V. O. na poškodenom P. Z., avšak pri týchto skutkoch je jasne odlíšený „modus operandi“, ako aj motív obžalovaného. Tak ako jasne vidieť, že pri skutku zo dňa 10.10.2010 sa obžalovaný so zbraňou vyhrážal poškodenému Z. za sledovanie jeho družky (§ 360 Tr. zák.), pri skutkoch zo dňa 11.10.2010 a 12.10.2010 pod hrozbami násilia nútil obžalovaný V. O. poškodeného P. Z., aby mu zaplatil 20 euro, ako odškodné za to, že jeho družke nepomohol (§ 189 Tr. zák.). Podľa názoru okresného prokurátora bolo dostatočne preukázané, že sa jedná o dve rozdielne konania obžalovaného, ktoré spolu nemajú dejovú ani časovú súvislosť. Nesprávna je argumentácia súdu I. stupňa, že sa jedná o jednočinný rovnorodý súbeh preto, že jeho konaním bol ohrozený spoločný objekt. Práve u týchto dvoch žalovaných trestných činov je chránený úplne rozdielny objekt. U zločinu vydierania je to sloboda rozhodovania a ľudská dôstojnosť a u prečinu nebezpečného vyhrážania sú to iné práva a slobody, konkrétne občianske spolužitie založené na morálnych základoch. Konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby je nutné právne kvalifikovať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. vo viacčinnom rôznorodom súbehu s prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. S poukazom na uvedené dôvody okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil úhrnný (asperovaný) trest odňatia slobody vo výmere najmenej 5 rokov a pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Súčasne navrhol, aby bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks sekera s drevenou rúčkou. Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok tak vo výroku o vine ako aj treste a sám rozhodol vo veci v zmysle písomne podaného odvolania okresného prokurátora. Obžalovanému je potrebné totiž uložiť úhrnný tzv. asperovaný trest odňatia slobody vo výmere, ktorá je navrhnutá v písomne podanom odvolaní so zaradením na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu prepadnutia veci. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom poukázal na to, že obžalovaný sa k prečinu nebezpečného vyhrážania priznal, však zločin vydierania od samého začiatku trestného konania poprel. Obhajca poukázal na dôkaznú situáciu vo vzťahu k zločinu vydierania, pričom poškodeného treba považovať ako nehodnoverného svedka. Naviac u obžalovaného chýba motív, pre ktorý by mal poškodeného (bezdomovca) vydierať, keďže tento nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. Obhajca dal do pozornosti krajskému súdu aj komunitu ľudí, v ktorej sa obžalovaný v čase skutku nachádzal, kde často dochádza k potýčkam a konfliktom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol s tým, že obžalovaného uzná za vinného iba z prečinu nebezpečného vyhrážania a za tento trestný čin mu uložený primeraný trest. Obžalovaný V. O. na verejnom zasadnutím uviedol, že za prečin nebezpečného vyhrážania chce niesť všetky následky, avšak zo zločinu vydierania sa necíti byť vinným. Poškodený Z. je intrigán, ktorý mu chcel ublížiť a to z dôvodu predchádzajúcich konfliktov, ktoré medzi sebou mali. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania obžalovaného a okresného prokurátora (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že iba odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Čo sa týka výroku o vine (skutkové zistenia), v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného V. O. na obhajobu. Pred súdom prvého stupňa bol na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. Okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa obžalovaný V. O. dopustil takého protiprávneho konania voči poškodenému P. Z. aké je ustálené v rozsudku súdu prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného V. O. krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale len o opakované tvrdenie z predchádzajúcich štádií trestného stíhania, s ktorými sa dôsledne v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ obžalovaný v odvolacom konaní poukazoval na to, že v danom prípade sa dopustil iba prečinu nebezpečného vyhrážania, avšak zločin vydierania sa nedopustil, jeho odvolacie námietky neboli v tomto smere opodstatnené, lebo vykonané dokazovanie takúto jeho obranu jednoznačne vylúčilo. Ani krajský súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovede poškodeného P. Z., s ktorým korešpondovali aj výpovede svedkov I. H. a P. I.. Pokiaľ sa aj vyskytli rozpory vo výpovediach uvedených svedkov, treba konštatovať, že nešlo o odchýlky v podstatných bodoch. Obhajobné tvrdenie obžalovaného, že poškodený P. Z. sa mu chcel pomstiť, neboli preukázané ani výpoveďami svedkýň N. I. a Z. Z.. Výpoveď M. S. bolo potrebné vyhodnotiť ako účelovú, v snahe obžalovanému napomôcť zbaviť sa trestnej zodpovednosti, vzhľadom na ich partnerský vzťah, naviac táto výpoveď bola vyvrátená ostatnými dôkaznými prostriedkami. Aj odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia boli založené na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybností vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja, než ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Návrhy obžalovaného, aby boli v konaní pred súdom vypočutí ďalší svedkovia, ktoré v kritickom čase tiež prespávali v objekte bývalej vodárne na H. ulici v G., boli nadbytočné, keďže vykonané dôkazy v súdnom konaní postačovali na uznanie viny obžalovaného a tieto dôkazy zabezpečili náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Na strane druhej treba prisvedčiť argumentom uvedených v odôvodnení odvolania okresného prokurátora, že súd prvého stupňa pochybil, keď protiprávne konanie obžalovaného nesprávne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. Okresný súd zrejme prehliadol, že v obžalobe prokurátora bolo konanie obžalovaného rozdelené do troch skutkov, ktoré síce neboli číselne označené, ale boli dostatočne zreteľne od seba odčlenené a to najmä konkrétnymi dobami spáchania útokov, ako i graficky. K tomu odvolací súd dodáva, že je vylúčený jednočinný súbeh trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zák. s trestným činom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák., lebo trestný čin vydierania je k trestnému činu nebezpečného vyhrážania vo vzťahu subsidiarity. Pomer subsidiarity trestných činov vychádza zo zásady, že hlavné zákonné ustanovenie ruší podporné zákonné ustanovenie. V pomere subsidiarity sú ustanovenia určené na ochranu tých spoločenských vzťahov, ak je účelom jedného z obidvoch ustanovení (subsidiárneho, vedľajšieho) len doplniť v tomto smere ochranu, ktoré poskytuje druhé ustanovenie (primárne, hlavné), a to aj proti menej závažným útokom toho istého druhu. Subsidiárne ustanovenie, spravidla miernejšie, sa použije len vtedy, ak nie je čin trestný podľa ustanovenia primárneho, lebo inak sú povaha a jeho závažnosť plne vystihnuté už posúdením podľa primárneho ustanovenia. Zistené pochybenie súdu prvého stupňa napravil odvolací súd vlastným rozhodnutím, keď najprv tzv. skutkovú vetu rozsudku upravil spôsobom, že čin obžalovaného spáchaného dňa 10.10.2010 označil bodom 1./, čin obžalovaného spáchaného dňa 11.10.2010 označil bodom 2./ a napokon čin obžalovaného spáchaného 12.10.2010 označil bodom 3./ a následne konanie obžalovaného v bode 1./ právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a konanie obžalovaného v bodoch 2./ a 3./ právne kvalifikoval ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., nakoľko tieto dva popísané skutky boli spáchané na tom istom mieste, vykazovali blízku časovú súvislosť, mali obdobný spôsob spáchania a takisto subjektívnu súvislosť, ktorá bola daná jednotiacim zámerom obžalovaného (§ 122 ods. 10 Tr. zák.). Nakoľko odvolací súd na základe preskúmavania všetkých výrokov napadnutého rozsudku menil výrok o vine obžalovaného v zmysle ustanovenia § 321 ods. 3 Tr. por. musel zrušiť celý napadnutý rozsudok. Naviac výrok o treste napadnutého rozsudku trpel hmotnoprávnymi vadami, čo zakladalo dôvod na zrušenie výrokov o treste aj z pohľadu ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie týchto zásad je správne určenie trestnej sadzby, ktoré musí vychádzať zo správnej aplikácie tých ustanovení Trestného zákona, ktoré majú na úpravu trestnej sadzby vplyv a ktorých použitie v konkrétnej trestnej veci na základe zákonom predpokladaných skutočností prichádza do úvahy. Za takéto ustanovenia je potrebné jednoznačne považovať § 38 ods. 3 až 7 Tr. zák. ako aj § 41 ods. 1 až 2 Tr. zák. V posudzovanej veci má odvolací súd v zhode s názorom okresného prokurátora obsiahnutom v podanom odvolaní za to, že súd I. stupňa pochybil, ak v danom prípade vo vzťahu k obžalovanému V. O. sa neriadil ustanovením § 41 ods. 2 Tr. zák. a tak neaplikoval tzv. asperačnú zásadu pri ukladaní úhrnného trestu odňatia slobody. V danej trestnej veci boli totiž splnené podmienky § 41 ods. 2 Tr. zák. a preto okresný súd mal upraviť trestnú sadzbu tak, že mal zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest uložiť v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby. Nakoľko sa mal ukladať zvýšený úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. nebolo nevyhnutné aplikovať tiež ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., pretože súčasné použitie tohto ustanovenia by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne (§ 38 ods. 7 Tr. zák.). Pri zločine vydierania (§ 189 ods. 1 Tr. zák.) je trestná sadzba v osobitnej časti Trestného zákona upravená tak, že dolná hranica trestnej sadzby je 2 roky a horná hranica trestnej sadzby je 6 rokov. Následná úprava tejto trestnej sadzby podľa režimu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. za použitia ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. má za následok, že súd sa pri ukladaní trestu odňatia slobody môže pohybovať len v rámci trestnej sadzby, ktorej dolná hranica je 5 rokov a horná hranica je 8 rokov. Čo sa týka konkrétnej výmery úhrnného trestu odňatia slobody, je možné považovať uloženú výmeru 5 rokov, teda na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby za dostatočnú a primeranú k spáchanému súbehu trestných činov (v bodoch 1/ až 3/), akcentujúc zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na základe zákona (§1 Tr. por.). Odvolací súd v danom prípade prihliadol na všetky skutočnosti relevantné pre určenie výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. Krajský súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním týchto trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Napokon odvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia aj výrok o treste prepadnutia veci, a to 1 ks sekery s drevenou rúčkou obalenou čiernou páskou, nakoľko táto vec bola použitá na spáchanie trestného činu a jej výlučným vlastníkom bol obžalovaný (§ 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.). Súčasne rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát (§ 60 ods. 6 Tr. zák.). Vzhľadom na všetky skutočnosti a právne závery obsiahnuté v odôvodnení tohto rozsudku, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.