Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/96/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511207237 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511207237.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľky: T. Č.H., bytom X., X. XX, zastúpenej AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5, proti odporcovi: N.. L. Č., bytom X., V. X, o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. júna 2011, č. k. 10C 135/2011-81, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou XXX,- eur mesačne od XX.XX.XXXX, zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX,- eur, povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po XX,- eur spolu s bežným výživným, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je od septembra XXXX študentkou súkromnej vysokej školy v Č. G., má výdavky spojené so štúdiom, s bývaním v podnájme, cestovné výdavky a uhrádza náklady na dioptrické okuliare a kontaktné šošovky. Ďalej mal preukázané, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi vo výške XX,- eur, jeho príjem je XXX,- eur, príjem matky navrhovateľky je X.XXX,- eur. S poukazom na ust. § 78 ods. 1, § 62 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný vzhľadom na zistenú zmenu pomerov, najmä na strane navrhovateľky. Prihliadol na to, že navrhovateľka si mohla zvoliť aj štúdium na území U. G., kde by jej odpadli vysoké náklady na štúdium - školné, cestovné, internátne bývanie, a preto nepreniesol celú ťarchu týchto zvýšených nákladov na odporcu, keď časť týchto nákladov hradí aj matka navrhovateľky. Konštatoval, že odporca v produktívnom veku, s aktívnou znalosťou cudzích jazykov má možnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou XXX,- eur, ktorá neohrozí jeho životnú úroveň; keď doteraz poukazované výživné nepredstavuje ani výšku životného minima, ktorá je na nezaopatrené plnoleté dieťa v sume XX,XX eur. O splatnosti zročného výživného rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na čiastočný úspech navrhovateľky. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou XXX,- eur mesačne, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodila tým, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil životnú úroveň odporcu predovšetkým jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, keď ho zaviazal prispievať jej na výživu sumou, ktorá nepokrýva pätinu jej bežných nákladov. Poukazovala na výhody štúdia v zahraničí a na rodinnú situáciu, pre ktorú sa rozhodla pre štúdium mimo miesta svojho bydliska. Vytýkala súdu prvého stupňa, že neuviedol, ako vyhodnotil listinný dôkaz - potvrdenie občianskeho združenia L. C. J. S. B. a ani prečo nevykonal dokazovanie výsluchom jej matky. Argumentovala porovnateľnosťou nákladov na ubytovanie v X. s nákladmi na ubytovanie na vysokoškolských internátoch v iných mestách na U.. Zdôraznila, že odporca je vysokoškolsky vzdelaný, ovláda viaceré cudzie jazyky, je v produktívnom veku, bez zdravotných ťažkostí, a preto je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby si svoju finančnú situáciu vylepšoval aj priebežnými brigádami, či doučovaním cudzích jazykov. Poukázala na to, že byt, ktorý si odporca zakúpil za XX.XXX,- eur získanými z vysporiadania BSM, je vo výlučnom vlastníctve jeho netere a tento užíva na základe nájomnej zmluvy za dohodnuté nájomné X,- euro mesačne s tým, že uhrádza náklady súvisiace s prevádzkou bytu a dokonca ho rekonštruuje, hoci nie je v jeho vlastníctve. Namietala, že by odporca v konaní preukázal, že by finančné prostriedky vôbec vynaložil na nadobudnutie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva a pokiaľ ich vynaložil na nadobudnutie nehnuteľnosti treťou osobou, možno to vyjadriť ako bezdôvodné vzdanie sa majetkového prospechu s cieľom minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť. Nesúhlasila s rozhodnutím o trovách konania a ani s uložením povinnosti prispievať na jej výživu počnúc právoplatnosťou rozsudku, keďže ide o rozhodnutie, ktoré je predbežne vykonateľné. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou XXX,- eur mesačne dôvodiac tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Poukazoval na to, že v období rokov XXXX - XXXX poslal na účet matke detí sumu XXX.XXX,- Sk aj na to, aby navrhovateľka čo najviac chodila na školské zahraničné výlety počas štúdia na strednej škole a pred ukončením strednej školy jej opakovane zaplatil mesačný jazykový pobyt v I.. Dôvodil tým, že po rozvode už nedisponuje takými finančnými možnosťami ako v manželstve. Poukázal na štruktúru svojich výdavkov a to, že navrhovateľka nevyužila možnosti študovania na vysokej škole v X. v mieste svojho trvalého bydliska a v tejto súvislosti uviedol, pre porovnanie vysokú školu, kde sa vyučuje študijný odbor, po absolvovaní ktorého má absolvent rovnaké uplatnenie ako na zahraničnej vysokej škole B. S. v X.. Poukazoval na zvýšenie cien cestovného a preddavkov za byt na V. X. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu zdôraznila, že prvoradou povinnosťou rodiča je pravidelne prispievať na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa v súlade so svojimi možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi a primerane ho zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor a že rodič je povinný vyvinúť maximálnu snahu si túto svoju zákonnú povinnosť splniť. V ostatnej časti zopakovala svoje argumenty uvádzané v odvolaní a navrhla odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietnuť v plnom rozsahu. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky ani odporcu nie je možné vyhovieť, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol vecne správne. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku majetkové prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Uvedené ustanovenia zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ako aj základ pre určenie jej výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti upravenej v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia, závisia od zisťovania celkových majetkových pomerov v širšom zmysle. Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie schopné samo sa živiť, teda dovtedy, kým nie je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Trvanie vyživovacej povinnosti nie je automaticky viazané na dosiahnutie plnoletosti, či na zánik nároku rodiča na prídavky na nezaopatrené dieťa, a ani na schopnosť dieťaťa na výkon akejkoľvek práce; schopnosť dieťaťa samo sa živiť vlastnou prácou treba posudzovať s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, možnosti, nadanie, zdatnosti a zručnosti; štúdium dieťaťa z hľadiska plynulosti prípravy na budúce povolanie je potrebné hodnotiť so zreteľom na jeho formu, charakter, obsahové zameranie, dĺžku, dosahovaný stupeň vzdelania, časovú a obsahovú náväznosť na predchádzajúce štúdium. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má potom súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa - rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a podobne, a jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami, to znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné. Rovnako je však potrebné prihliadať aj na majetkové pomery plnoletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné zohľadňovať pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k nemu, a to vzhľadom na aplikáciu § 75 ods. 2 (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi), § 43 ods. 2 Zákona o rodine (dieťa je povinné prispievať na úhrady potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov). Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v § 62 ods. 2, veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni rodičov. Rovnako prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Základnou podmienkou zmeny predchádzajúcej úpravy o výživnom je taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa zásadným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. K takejto podstatnej zmene pomerov môže dôjsť buď v dôsledku zmien v odôvodnených potrebách detí, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým rastom, s duševným dospievaním, školskou dochádzkou, spôsobom prípravy na budúce povolanie, zdravotným stavom, nadaním, zručnosťami; schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov je potrebné hodnotiť najmä v súvislosti so vzrastom či poklesom ich zárobku, zmenou počtu vyživovacích povinností, ich zdravotným stavom, úbytkom či nárastom majetku. Avšak odôvodnenými potrebami detí nemožno chápať len náklady na ich výživu (stravu, ošatenie, obuv, bývanie, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie všetkých ostatných životných potrieb dôležitých pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa (náklady na vzdelanie, kultúrne a športové podujatia a záujmovú činnosť), pričom odôvodnenosť týchto potrieb je rovnako determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane navrhovateľky a oboch jej rodičov s ohľadom na odporcom doposiaľ dobrovoľne plnené výživné vo výške XX,-eur. Skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne vyhodnotil v zmysle ust. § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že predovšetkým zistené zmeny v odôvodnených potrebách navrhovateľky zakladajú dôvod pre zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu, keď výživné vo výške XX,-eur už nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky a schopnosti a možnosti odporcu mu dovoľujú prispievať na ich úhradu zvýšeným výživným. Navrhovateľka sa stala študentkou vysokej školy, čím došlo ku kvalitatívnej, ako aj kvantitatívnej zmene jej výdavkov najmä v súvislosti so štúdiom, keď nebolo možné neprihliadnuť na to, že navrhovateľka si zvolila nákladnejšie štúdium na vysokej súkromnej škole v zahraničí, kde uhrádza ročný poplatok (školné) XX.XXX,-Kč, zvýšené náklady na cestovné a na súkromné ubytovanie v podnájme. Predovšetkým zvýšené výdavky na úhradu štúdia na súkromnej vysokej škole predstavujú nadštandardné náklady, ktoré navrhovateľka vynakladá vo zvýšenej sume oproti bežným vysokoškolským študentom, pričom na ich zvýšenie neexistujú také objektívne dôvody, pre ktoré by bolo možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby jej na tieto náklady prispieval. Pokiaľ aj navrhovateľka v tejto súvislosti argumentuje nepriaznivou rodinnou situáciou v dôsledku ktorej sa rozhodla študovať mimo miesta svojho bydliska, táto skutočnosť nijako neodôvodňuje nevyhnutnosť jej štúdia na súkromnej vysokej škole, na ktorej práve výdavky na školné zvyšujú nákladovosť jej štúdia. V tejto súvislosti ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom matky navrhovateľky, keď ani sama navrhovateľka neuvidela na preukázanie akých, právne významných skutočností vykonanie tohto dôkazu v konaní pred súdom prvého stupňa navrhla. Rozhodnutie navrhovateľky uprednostniť štúdium na súkromnej vysokej školy v zahraničí, pokiaľ mala možnosť študovať aj bez poplatkov na tuzemskej verejnej vysokej škole, nie je opodstatnené žiadnymi osobitnými či mimoriadnymi okolnosťami prípadu (napr. že by išlo o jedinečný študijný odbor, ktorý by nadväzoval na jej predchádzajúce ukončené stredoškolské štúdium). Tieto zvýšené náklady na súkromnej vysokej škole potom nemožno preniesť na odporcu, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa. K stanoveniu výšky vyživovacej povinnosti tak bolo potrebné pristupovať len s ohľadom na takú zmenu pomerov, ktorá sa prejavila nárastom nákladov navrhovateľky spojených s jej vekom a štúdiom na vysokej škole ako takej, bez zreteľa na ďalšie zvýšenie jej nákladov na štúdium na súkromnej škole a určiť tak výživné zodpovedajúce primeraným potrebám študenta na vysokej škole a jeho obvyklým nákladom na bývanie a cestovné. Pokiaľ by aj bolo možné náklady na cestovné a bývanie v zahraničí (v X.) považovať v tomto prípade za porovnateľné s tými, ktoré by vynakladala, ak by študovala na vysokej škole v tuzemsku mimo miesta svojho bydliska, tak školské poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole nebolo možné vziať za základ pre určenie výšky výživného, keď zvyšovanie životnej úrovne navrhovateľky nemôže byť na úkor životnej úrovne odporcu, a teda navrhovateľka sa musí obmedziť, resp. prispôsobiť svoje nároky životnej úrovni odporcu a jeho pomerom, resp. zaobstarať si vlastné príjmy na pokrytie zvýšených výdavkov spojených so štúdiom na súkromnej vysokej škole v zahraničí. V danej veci bolo pri určení výšky výživného potrebné vychádzať z obmedzených možností a schopností odporcu prispievať na výživu navrhovateľky ňou požadovaným výživným v sume XXX,-eur mesačne, a to najmä s ohľadom na zárobkové pomery odporcu, s prihliadnutím na jeho náklady, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť na jeho základné životné potreby (stravovanie, ošatenie, hygienické potreby), náklady na osobné potreby (cestovné, telefón), na bývanie a na plnenie si ďalšej vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi. Súd prvého stupňa správne posúdil sumu vyplatenú matkou navrhovateľky odporcovi v rámci vyporiadania BSM tak, že táto slúžila odporcovi na vyriešenie bytovej otázky po rozvode manželstva, a preto pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti nebolo možné na ňu, ako na majetkový prospech odporcu, prihliadnuť. Berúc do úvahy tieto skutočnosti už nemôže za týchto zmenených pomerov výživné vo výške XX,-eur obstáť, a preto dospel aj odvolací súd ku zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že schopnosti a možnosti odporcu mu dovoľujú prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume XXX,-eur mesačne bez ohrozenia jeho vlastnej výživy, pri zachovaní jeho životnej úrovne. Pri hodnotení celkovej sociálnej situácie odporu však nebolo možné zohľadniť jeho mesačné náklady na splácanie úveru M., náklady na rekonštrukciu bytu, či splácanie záväzkov vyplývajúcich mu z vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, keďže vyživovacia povinnosť k deťom je prvoradá a výživné je prednostnou pohľadávkou vo vzťahu k jeho iným záväzkom. Odvolací súd poukazuje na to, že je v možnostiach odporcu nájsť si na trhu práce trvalé zamestnanie, ktoré mu zabezpečí stabilný a pravidelný zdroj príjmov plne zodpovedajúci jeho vzdelaniu (vysokoškolskému), schopnostiam (jazykovým, zdravotným a pod.) a skúsenostiam. Odporca teda musí venovať dostatočnú snahu a zvýšené úsilie efektívnemu využitiu svojich schopností tak, aby dosahoval príjmy zodpovedajúce jeho vzdelaniu, znalostiam a skúsenostiam. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky vo forme peňažného plnenia, keď už nie je potrebné jej plnenie vo forme osobnej starostlivosti; obaja rodičia sú tak povinný venovať zvýšené úsilie materiálnemu a finančnému pokrytiu potrieb navrhovateľky, súvisiacich predovšetkým s jej ďalším vzdelávaním. Na skutočnosť, že odporca zaslal v rokoch XXXX-XXXX matke navrhovateľky na účet XXX.XXX,- Sk s odporučením, aby navrhovateľka čo najviac chodila na školské zahraničné výlety počas štúdia na strednej škole, nebolo možné v tomto konaní prihliadnuť. Pokiaľ odporca argumentuje tým, že v zmenenej situácii po rozvode už nedisponuje takými finančnými možnosťami ako v manželstve, poukazuje odvolací súd na to, že táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu navrhovateľky a zhoršenia jej životnej úrovne po rozvode rodičov. Správne súd prvého stupňa tiež postupoval, keď zvýšil výživné v súvislosti so štúdiom na vysokej škole až po podaní návrhu dňom XX.XX.XXXX v súlade s § 77 ods. 1, vety druhej Zákona o rodine, a pokiaľ aj súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku, nič nemení na tom, že rozhodnutia o výživnom sú predbežne vykonateľné v zmysle ust. § 162 ods. 2 O.s.p.. Správny je aj výrok o náhrade trov konania vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní (§ 142 ods. 2 O.s.p.). S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že schopnosti a možnosti odporcu odôvodňujú prispievať na výživu navrhovateľky súdom prvého stupňa určeným výživným bez ohrozenia jeho vlastnej výživy, ako aj výživy ďalšieho dieťaťa na jeho výživu odkázaného, pri zachovaní jeho životnej úrovne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na čiastočný úspech každého z nich v odvolacom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.