Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/224/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511211740 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511211740.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, I., zast. JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, Lachova 32, Bratislava, proti odporcovi: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, I., zast. JUDr. Igorom Klamárom, advokátom, Družstevná 5, Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní o výživné na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. marca 2012 č. k. 14C 271/2011-93, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť predbežne prispievať navrhovateľke od 30.03.2012 na výživu 50,- eur mesačne, vždy do 15. Dňa v mesiaci a vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vychádzal z návrhu, ktorým navrhovateľka žiada výživné 200,- eur od 20.03.2012 a z dovtedy vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že účastníci konania sú manželia, v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 6C 80/2010 sa koná o návrhu na rozvod ich manželstva, že odporca má príjem približne 1.026,- eur mesačne a navrhovateľka mala do 31.01.2012 dávky v hmotnej núdzi 62,50 eur, od 01.02.2012 má dávky 97,19 eur mesačne a že navrhovateľka býva v byte odporcu, ktorý uhrádza všetky náklady spojené s užívaním bytu. S poukazom na ustanovenia § 102 ods. 1 prvá veta, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a § 71 Zákona o rodine uložil odporcovi prispievať navrhovateľke na výživu 50,- eur od 30.03.2012 od vydania predbežného opatrenia, nie od 20.03.2012, ako požadovala navrhovateľka, keďže predbežným opatrením nemožno ukladať povinnosť za dobu minulú. Prihliadal na to, že navrhovateľka má snahu spolupracovať s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pri hľadaní voľného miesta a vybavuje si invalidný dôchodok. Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol ako neopodstatnený, i s ohľadom na preukázané požívanie alkoholu navrhovateľkou. Proti tomuto uzneseniu, v zamietajúcej časti, podala odvolanie navrhovateľka a žiadala ho v tejto napadnutej zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu. Napadnuté uznesenie považovala za nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že jej stačí na nevyhnutnú výživu 50,- eur mesačne. Mala za to, že nehodnotil jej osobné a majetkové pomery objektívne, pretože sa vôbec nezmienil o tom, že okrem pretrvávajúcich zdravotných problémov, bola práceneschopná bez prerušenia v dobe od 15.02.2010 do 01.06.2010, a v súčasnosti je dlhodobo práceneschopná od 10.11.2011 a to bez nároku na sociálne dávky, odkázaná len na pomoc štátu, pretože odporca si voči nej neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že odporca jej umožnil bývať v jeho byte a hradí všetky náklady spojené s užívaním bytu, robí z nej bezdôvodne bezdomovca, ktorý je dočasne trpený v byte navrhovateľa. V konaní doposiaľ neboli zistené osobné a majetkové pomery odporcu, a súd iba konštatoval, že odporca žije sám a jeho výdaje, podľa jeho vyjadrenia, sú 761,10 eur a 360,- eur za podnájom. Porovnaním príjmov a výdavkov účastníkov je podľa nej nesporné, že ich životná úroveň je rozdielna, čo nezodpovedá zásadám zakotveným v Zákone o rodine a táto situácia je aj v rozpore s dobrými mravmi. Jej životnú úroveň je potrebné riešiť primeraným spôsobom, bez ohľadu na jej požívanie alkoholu, ktoré s vecou nemá nič spoločné. Suma 50,- eur mesačne nestačí na jej nevyhnutné výdavky na stravu, hygienu, oblečenie a pod., keďže tieto vynakladá mesačne na zdravotnú starostlivosť. Namiesto toho, aby súd zaviazal odporcu na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške životného minima, ktoré je 189,83 eur, túto povinnosť ponechal na štát, ktorý jej priznal dávku v hmotnej núdzi 97,19 eur mesačne, ktorú jej však na základe uznesenia o priznaní výživného 50,- eur zníži na 47,19 eur. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Súd prvého stupňa v danej veci vychádzal zo skutočnosti podstatných pre rozhodnutie o návrhu, odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, tento vychádzal zo skutkových a právnych dôvodov uvádzaných v návrhu, z ktorých nebolo možné vyvodiť potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov platením vyššieho výživného ako bolo navrhovateľke priznané. Nariadenie predbežného opatrenia, t.j. dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery účastníkov, ako aj naliehavú potrebu úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej. Nariadiť platenie výživného v nevyhnutnej miere na návrh podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. možno len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného, nie ako pri rozhodovaní o veci samej, v ktorom okrem tohto výživného, majú byť zohľadňované v primeranej miere aj ďalšie životné potreby oprávneného (bývanie, ošatenie, kultúrne potreby, s ohľadom na vek, zdravotný stav, spôsob života a pod.). Navrhovateľka sa v danej veci domáhala nariadenia predbežného opatrenia pretože je v hmotnej núdzi, keďže od roku 2007 nepracuje, nevie si nájsť nové zamestnanie, od 01.01.2011 do 31.01.2012 dostávala len podporu od štátu 62,50 eur, ktorá jej od 01.02.2012 bola zvýšená na 97,19 eur mesačne, a žiaden iný pravidelný príjem nemá. V roku 2002 jej diagnostikovali diabetes melithus, v roku 2011 očný glaukóm, má pretrvávajúce problémy s chrbticou a depresie, takže si nemôže nájsť vhodné zamestnanie a tak získať pravidelný príjem, najmä, ak býva častejšie aj práceneschopná a vybavuje si invalidný dôchodok. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol dôvody, pre ktoré návrhu navrhovateľky v časti vyhovel a zaoberal sa aj argumentmi v jej odvolaní. Keďže navrhovateľka v odvolaní len zopakovala svoje prednesy z prvostupňového konania, ktoré súd prvého stupňa bral pri rozhodovaní do úvahy, odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom, že priznané výživné 50,- eur, spolu s dávkou v hmotnej núdzi priznanou štátom a bývaním zabezpečovaným odporcom, do rozhodnutia súdu vo veci samej zabezpečí výživu navrhovateľky v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.