Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512208391 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1512208391.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. Č.. X, A., zastúpeného 1. JUDr. Máriou Peráčkovou, advokátkou, so sídlom Hrušková 21, Bratislava, 2. JUDr. Tomášom Peráčkom, advokátom, so sídlom Kominárska ulica č. 2 - 4, Bratislava, proti odporcovi: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. Č.. X, A., zastúpený JUDr. Milan Fulec, Živnostenská 2, Bratislava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P 141/2012-13 zo dňa 10. októbra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 10. októbra 2012 konanie vo veci o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa zastavil na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom pred prvým pojednávaním a žiadal konanie vo veci o zvýšenie výživného na sumu 270,- eur mesačne zastaviť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Proti výroku uznesenia, ktorým súd rozhodol o trovách konania podal odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov konania a priznal odporcovi trovy konania v sume 699,42 eur. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. V odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie je v časti výroku o trovách konania nesprávne. Poukázal na konštantnú judikatúru, podľa ktorej ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (R 49/1993). Odporca preto tvrdil, že súd prvého stupňa mal rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy. Odporcovi v predmetnom konaní vznikli trovy potrebné na účelné bránenie práva, pričom poukázal na to, že návrh bol podaný pravdepodobne nedôvodne, keďže ho navrhovateľ vzal v celom rozsahu späť. Žiadal preto rozhodnutie v napadnutej časti výroku o trovách konania zmeniť. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 16. novembra 2012, ktorý žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že návrh o určenie výživného na dospelé dieťa podal podaním zo dňa 26.04.2012 z dôvodu, že v máji 2012 ho čakajú maturitné skúšky spojené s rôznymi výdavkami a tiež prijímacie pohovory na vysokú školu. Keďže bol predpoklad, že navrhovateľ bude v prijímacích pohovoroch úspešný, vznikol zákonný dôvod na zvýšenie výživného vzhľadom na zmenu pomerov na strane navrhovateľa. Pred podaním návrhu sa navrhovateľ pokúsil osobne dohodnúť s odporcom na výživnom, ale odporca dohodu odmietol a odkázal navrhovateľa na konanie pred súdom. Navrhovateľ bol prijatý na vysokú školu v pôsobnosti Ministerstva obrany SR a preto mu vznikol nárok na určitú pravidelnú mesačnú sumu, ktorá takmer pokrýva zvýšené náklady spojené so štúdiom. S poukazom na túto skutočnosť, navrhovateľ zobral návrh ešte pred pojednávaním späť a späťvzatie návrhu bolo právnemu zástupcovi odporcu doručené v dostatočnom predstihu pred pojednávaním. Ak právny zástupca túto skutočnosť svojmu klientovi neoznámil a klient sa na zrušené pojednávanie dostavil, je to len chyba a zlomyseľnosť právneho zástupcu odporcu. Žiadal preto uznesenie ako vecne správne v napadnutom výroku potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prejednávanej veci navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola uložená predchádzajúcim rozhodnutím vo veci sp. zn. 17P 357/2008 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2009. Vzhľadom na zmenu pomerov žiadal navrhovateľ, aby súd zvýšil výživné na sumu 270,- eur mesačne. Podaním zo dňa 05.10.2012 navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Pri rozhodovaní o trovách konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok, ktorá je obmedzená iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis upravuje. Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva. V prípade, ak je konanie zastavené je potrebné vychádzať z ust. § 146 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.). Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej, preto ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak sa nejedná o prípad uvedený v § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy. Podľa ustanovenia § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z ustanovenia § 150 O.s.p. vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležite skúmať a odôvodniť v rozhodnutí. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo z časti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Použitie uvedeného ustanovenia má pritom slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti v rozhodovaní o trovách konania. Ustanovenie § 150 O.s.p. dáva súdu možnosť, aby sa za splnenia stanovených podmienok (pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa) výnimočne nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania celkom, alebo z časti, teda existenciu podmienok hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. súd skúma len vtedy, ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie trov celkom, alebo z časti úspešnému účastníkovi konania, to znamená, že aplikácia tohto ustanovenia dopadá na toho účastníka konania, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania. Podľa ustanovenia § 150 O.s.p. je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť. Medzi takéto skutočnosti patrí napr. predmet konania, v danom prípade vyživovacia povinnosť rodiča a dieťaťa, ako aj majetkové pomery obidvoch účastníkov a pod. Súd prvého stupňa sa bližšie nezaoberal okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania podľa § 150 O.s.p., ktorými sú najmä osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania a ďalšie skutočnosti, ktorých preukázanie by odôvodňovalo použitie uvedeného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď sa stotožnil s námietkou odvolateľa v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. V danom prípade bolo potrebné napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vzhľadom na iné právne posúdenie danej veci odvolacím súdom, pretože v prípade, ak by odvolací súd sám vo veci rozhodol, na základe iného právneho posúdenia veci, odňal by účastníkom konania možnosť konať pred súdom, lebo by im uprel právo argumentovať proti dôvodom nepriznania trov konania v rámci odvolacieho konania. Znemožnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdu, lebo účastníkovi konania odopiera možnosť prieskumu správnosti nových skutočností. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.