Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611010180 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1611010180.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci proti obžalovanému N. K., stíhanému pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 188 ods. 1Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky spisovej značky 1 T/ 79/2011 z 19. 03. 2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného N. K., narodeného XX. XX. XXXX D. I. sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1 T/79/2011 z 19. marca 2012 bol obžalovaný N. K. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona., na tom skutkovom základe, že dňa 25. 08. 2007 v čase okolo 06.40 h v obci K., na ceste z futbalového ihriska smerom k autobusovej zastávke spolu s dvoma neznámymi páchateľmi prepadol poškodeného M. Ď., bytom F.R. Č.. X/XX I. tým spôsobom, že po tom, ako jeden z páchateľov udrel poškodeného päsťou do tváre, následkom čoho spadol na zem, ho so spolupáchateľmi kopal do tela a následne ho jeden z páchateľov prehľadal a zo zadného pravého vrecka nohavíc mu zobral sumu 1.500,- Sk ( 49,79 Eur ) a z pravého predného vrecka nohavíc mu zobral mobilný telefón zn. Motorola V3 v hodnote 10,- Eur podľa odborného vyjadrenia, čím spôsobili poškodenému M. Ď.Š. celkovú škodu vo výške 59,79 Eur, Za to bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 ( sedem ) rokov . Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu sa minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Malacky spisovej značky 1T/10/2010 zo dňa 26. 4. 2010. Zároveň boli zrušené aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku, ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bolo obžalovanému uložené, aby poškodenému M. I. nahradil škodu vo výške 59,- Eur. Proti tomuto rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, priamo do zápisnice podal odvolanie obžalovaný, a to do výroku o vine a treste. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu toto svoje odvolanie ničím bližšie neodôvodnil a to ani napriek tomu, že bol v súlade so zákonom prvostupňovým súdom ešte dňa 29. marca 2012 vyzvaný, aby odvolanie, ktoré zahlásil na hlavnom pojednávaní, odôvodnil. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2012, ktoré sa vykonalo v zmysle § 294 ods. 2 Trestného poriadku za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti poškodeného M. Ď., pričom obžalovaný v konečnom návrhu len uviedol, že sa necíti byť vinným. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave v konečnom návrhu uviedla, že odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné, nakoľko rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný a trest primeraný a správny. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania, avšak takéto chyby v danom prípade zistené neboli. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania, vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného N. K. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného. Krajský súd si osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku spoločne s inými použil násilie voči poškodenému v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Obžalovaný N. K. v prípravnom konaní nepopieral, že by bol kritického dňa na mieste činu, keďže na hlavnom v pojednávaní dňa 12. 10. 2011 využil svoje právo a odmietol vypovedať, následne na základe návrhu prokurátorky v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku správne bolo nariadené čítanie výpovede obžalovaného, ktorú urobil v prípravnom konaní, kde obžalovaný podrobne uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal, že bol v predmetný deň na zábave v K., spolu so svojou rodinou, kde prišli asi o 21.30 hodine, sedeli vnútri, nepožíval alkoholické nápoje, ale pil len malinovku. Zdržali sa až do rána a spolu aj všetci odišli domov, asi o šiestej ráno, pričom išli opačným smerom, ako je autobusová zástavka smerom do I.. Vôbec nešli smerom na autobusovú zástavku a ani nestretli poškodeného. Stretli pár ľudí, ktorých nepozná. Uviedol, že na zábave videl poškodeného, ktorý bol opitý, rozbíjal poháre, obťažoval dievčatá a rozhadzoval papiere, že ho pozná ešte z detských čias, že je to jeho kamarát, ktorému by neublížil, ale skôr by mu pomohol. Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného a tieto vyhodnotil ako nevierohodné a nepravdivé. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vina obžalovaného bola preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného M. Ď., ktorý od začiatku trestného stíhania označoval obžalovaného N. K., ktorého aj popísal a ktorého poznal z videnia. Obžalovaného poznal s prezývkou D. a poznal ho aj podľa znamienka pod okom, že spoločne s ďalšími dvoma spolupáchateľmi - mužmi ho prepadli, dostal úder päsťou zozadu do hlavy, spadol na zem, kde si kryl tvár, nakoľko ho jeden z útočníkov chcel kopnúť do tváre a vtedy mu zobrali zo zadného vrecka nohavíc mobilný telefón a približne 1.500,- Sk. Keďže nemal na cestu domov, išiel ku kolegovi požičať si peniaze a keďže nebol doma, jeho manželka D. H. mu peniaze požičala. Poškodený zotrval na svojich tvrdeniach aj pri konfrontácii s obžalovaným, pri ktorej uviedol, že brat obžalovaného jeho odcudzený mobilný telefón predal I. C.. Usvedčujúcim dôkazom je aj výpoveď svedkyne J. K., ktorá potvrdila, že od obžalovaného asi pred štyrmi rokmi, po cigánskej zábave v K., kúpila vyklápací nefunkčný telefón zn. Motorola, nakoľko mal prasknutý displej a keďže sa páčil jej bratrancovi I. V., tak mu ho darovala. Toto potvrdil aj brat obžalovaného a ktorému jeho družka uviedla, že uvedený telefón kúpila od obžalovaného. Naviac uviedol, že pokiaľ bol na zábave v K., s bratom bol vtedy pohádaný, nerozprával sa s ním a odchádzal zo zábavy pred ním. S kým a kedy odchádzal obžalovaný nevedel. Rovnako nepriamym dôkazom bola aj výpoveď svedka Š. K., ktorý potvrdil, že poškodený bol v kritický večer na zábave a to asi do 6.00 hod. ráno, kedy odišiel a poškodený tam ešte zostal a o prepadnutí poškodeného sa dozvedel až sprostredkovane. Svedkyňa D. H. potvrdila tvrdenia poškodeného o požičaní peňazí, keď uviedla, že poškodený, kolega jej manžela 26.08.2007 bol značne opitý, potácal sa chcel si požičať peniaze s tým, že mu ukradli cigáni mobilný telefón a peniaze, mal špinavé nohavice. Svedok Z. H. potvrdil výpoveď jeho manželky. Svedok G. Y., ako usporiadateľ zábavy 25. 08.2007 odchádzal zo zábavy posledný, asi o 06.30 hod., na druhý deň. Obžalovaného na zábave videl, ale kedy a kto odchádzal sa nevedel vyjadriť. Vina obžalovaného je nepriamo preukázaná aj výpoveďou svedka I. V., ktorý od svedkyne J. K. dostal nefunkčný a zablokovaný telefón Motorola V3 s tým, že je ich, čo mu mal potvrdiť aj svedok U. K.. Tento telefón následne daroval I. C., ktorý uviedol, že telefón bol bez sklíčka, bez karty, ale vnútorný displej bol v poriadku. Zo správ mobilných operátov boli zistené po dátume jeho odcudzenia, nasledujúce prevádzania po rôznymi číslami, posledné dve evidované na svedka I. C.. Súd I. stupňa správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú obžalovaného. Odvolací súd sa preto taktiež plne stotožňuje s výrokom o vine obžalovaného tak, ako ho ustálil prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania. Ustálenie skutkového stavu veci zodpovedá predovšetkým zákonne zadováženým dôkazom, predovšetkým výpovede poškodeného M. Ď., ktorý po oznámení skutku a od začiatku trestného stíhania vypovedal rovnako, ako sa skutok stal, kde malo dôjsť k násiliu voči nemu a akým spôsobom a čo bolo predmetom jeho olúpenia, že jedným z troch lúpežníkov bol práve obžalovaný N. K., ktorého nielen poznal z videnia pod prezývkou D., ale aj podľa znamienka na tvári pod okom. Správne pritom neuveril výpovediam svedkýň Z. a J. K., matky a sestry obžalovaného, ktoré potvrdzovali jeho obhajobné tvrdenia, ktoré vyhodnotil aj odvolací súd, ako snahu pomôcť obžalovanému, nakoľko ich výpovede boli v rozpore s vyššie uvedenými usvedčujúcimi výpoveďami svedkov a najmä poškodeného I.. Odvolací súd sa preto stotožnil s ustálením skutkového stavu veci tak, ako to správne ustálil súd prvého stupňa. Tejto výpovedi poškodeného naviac korešpondovali i rekognícia s fotodokumentáciou, pri ktorej poškodený jednoznačne, ako jedného z páchateľov skutku opoznal obžalovaného N. K., úradnými záznamami, protokolom o vydaní veci - mobilného telefónu Motorola V3, IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX svedkom I. C., uznesením o vrátení tohto telefónu poškodenému a napokon aj odborným vyjadrením z 13.04.2011 o hodnote predmetného mobilného telefónu Motorola V3, zakúpeného v roku 2006 na sumu 10,- eur. Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného a tieto vyhodnotil ako nevierohodné a nepravdivé. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú obžalovaného N. K.. Odvolací si súd v celom rozsahu osvojil preto odôvodnenie napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať. Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania obžalovaného, keď ho kvalifikoval ako zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pretože v danom prípade boli naplnené všetky formálne znaky uvedeného zločinu. Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri preskúmaní výroku o treste, odvolací súd dospel k záveru, že výrok o uložení súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 7 Tr. zák. § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41ods. 2 Tr. zák., za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky, sp. zn.1T/10/2010, zo dňa 26.04.2010 a všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, je plne v súlade so zákonom. Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému N. K., správne postupoval okresný súd, keď obligatórne vychádzal z toho, že ak ide o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 5 rokov, súd musí obligatórne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák.), pričom podmienečne uložiť výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky (§ 49 ods. 1 Tr. zák.), resp. tri roky (§ 51 ods. 1 Tr. zák.). Z tohto vyplýva, že v posudzovanej veci bolo možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu tu priamo vylučuje Trestný zákon. Napokon uloženie iného, ako nepodmienečného trestu odňatia slobody vylučuje aj osoba obžalovaného, ktorý je recidivistom, ktorý sa už v minulosti dopustil majetkovej trestnej činnosti. Dokonca stíhanej trestnej činnosti sa dopustil v tom čase plynúcej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia keď za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 tr. zák. bol Okresným súdom Bratislava IV odsúdený dňa 16.06.2007 pôvodne k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, do 16.06.2009, ktorý bol neskôr premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody, pre neosvedčenie sa odsúdeného uznesením z 03.08.2010 so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a z ktorého bol 28.03.2011 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. 7Pp/30/2011 s určením skúšobnej doby na jeden rok. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 6Tr. zák. tresty uvedené v § 32 <javascript:%20fZzSRInternal('30279',%20'6412746', %20'6412746',%20'4777092',%20'4777105',%20'0')> možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák. Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 <javascript:%20fZzSRInternal('30279', %20'6412748',%20'6412748',%20'4777216',%20'4777216',%20'0')> alebo podľa § 42 <javascript: %20fZzSRInternal('30279',%20'6412748',%20'6412748',%20'4777218',%20'4777222',%20'0')>, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 <javascript:%20fZzSRInternal('30279', %20'6412757',%20'6412757',%20'4777707',%20'4777707',%20'0')> alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 <javascript:%20fZzSRInternal('30279',%20'6412746',%20'6412746', %20'4777127',%20'4777132',%20'0')>. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. tzv. sprísnený podľa asperačnej zásady, nakoľko bolo potrebné ukladať trest za dva úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden bol zločinom, spáchaný dvoma alebo viac skutkami, kedy sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a súd ukladá páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody tak, ako správne aj postupoval okresný súd. Vzhľadom k tomu, že predmetný skutok obžalovaný N. K. spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa v inej veci vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (v predmetnom prípade je to dňa 07.05.2010 doručenie trestného rozkazu Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/10/2010 zo dňa 26.04.2010),bolo potrebné mu ukladať súhrnný trest podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Pri úprave trestnej sadzby podľa osobitnej časti Trestného zákona podľa v § 188 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určuje tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa § 38 Tr. zák. a až následne podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd konštatuje, že u obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, na strane druhej obžalovanému priťažovala skutočnosť, že už bol v minulosti súdne trestaný podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. Napokon súd ani nemusel na túto okolnosť, ako na priťažujúcu prihliadať, nakoľko ju priamo ani neuviedol vo výroku odsudzujúcej časti rozsudku, nakoľko podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., veta za bodkočiarkou, súd nemusí podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť prihliadať. Okresný súd správne postupoval, keď z uvedených skutočností nevyvodil žiadne právne dôsledky, nakoľko podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 <javascript:%20fZzSRInternal('30279', %20'6412748',%20'6412748',%20'4777216',%20'4777216',%20'0')> alebo podľa § 42 <javascript: %20fZzSRInternal('30279',%20'6412748',%20'6412748',%20'4777218',%20'4777222',%20'0')>, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Nepochybil preto okresný súd ani pri ukladaní súhrnného trestu, riadiac sa tak postupom podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. Najprísnejšie trestným činom, zločinom pri zbiehajúcej sa trestnej činnosti obž. N. K. bol zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom zákonodarca stanovil základné rozpätie trestnej sadzby od 3 do 8 rokov. Správne okresný súd postupoval pri aplikácii tzv. asperačnej zásady a zákonným postupom zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby stanovenej pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. (8 rokov) o jednu tretinu, teda zvýšená horná hranica je vo výške deväť rokov a osem mesiacov. Dolná hranica zvýšenej trestnej sadzby je následne zákonom stanovená v polovici súčtu hornej hranice zvýšenej trestnej sadzby a dolnej hranice základnej trestnej sadzby, teda šesť rokov a štyri mesiace. Trest sa má ukladať nad jednu polovicu takto zvýšenej trestnej sadzby, t.j. vo výške prevyšujúcej šesť rokov a štyri mesiace až deväť rokov a osem mesiacov. Okresným súdom uložený trest odňatia slobody, ako trest súhrnný vo výmere sedem rokov je teda trestom uloženým v súlade so zákonom, pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorú aj odvolací súd, vzhľadom na všetky rozhodujúce kritériá pokladal za dostatočne prísny. Takto uložený trest aj podľa senátu krajského súdu spravodlivo zohľadňuje konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, vychádzajúc zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému zločinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Krajský súd dospel zhodne s okresným súdom k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov je trestom dostatočným a vystihujúcim všetky kritéria pri ukladaní trestu. Tento trest je za všetky zbiehajúce sa trestné činy, v danom prípade zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Súčasne správne bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému skorším súdnym rozhodnutím citovaným v enunciáte napadnutého rozsudku. Zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Predchádzajúci, vyššie uvedený, prvý výkon trestu bol nariadený až po spáchaní predmetnej trestnej činnosti a druhý nariadený výkon trestu odňatia slobody je súčasťou viacčinného súbehu predmetného odsúdenia. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného N. K. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného N. K., narodeného XX. XX. XXXX D. I. sa z a m i e t a . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.