Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711205041 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1711205041.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti : L. P., nar. XX.XX.XXXX a C. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Č. XX, K. Y. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., detašované pracovisko P., deti rodičov: L.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, K. Y., zastúpeného: NIKU & partners, s.r.o., JUDr. Anna Niku, konateľ - advokát, Prokopa Veľkého č. 51, Bratislava a I.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, K. Y., zastúpená JUDr. Michaela Kajabová, nar. 05.02.1978, bytom Jurkovičova 9285/6A, Bratislava - Rača, o úpravu práv a povinností, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 28P 104/2011-179 zo dňa 27.10.2011, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výrokoch o bežnom a zročnom výživnom, vo výroku o povinnosti matky zriadiť vinkulovanú vkladnú knižku na meno maloletých detí a oznámiť ich čísla otcovi maloletých detí a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: - zveril maloletého L. P., narodeného XX.XX.XXXX a maloletú C. P., narodenú XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, - určil, že zastupovať maloletého L. P., narodeného XX.XX.XXXX a maloletú C. P., narodenú XX.XX.XXXX a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého L. P., narodeného XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX sumu XXX euro mesačne tak, že sumu XXX euro mesačne je otec povinný zaplatiť matke maloletého vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky a sumu XXX euro mesačne je otec povinný vložiť do 15.dňa toho ktorého mesiaca na vinkulovanú vkladnú knižku, ktorá bude znieť na meno maloletého L. P., a ktorú matka maloletého zriadi v peňažnom ústave na území P. republiky, - otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletého L. P. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v P. X.XXX,XX euro matke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po XXX euro až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej C. P., narodenej XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX sumu XXX euro mesačne tak, že sumu XXX euro mesačne je otec povinný zaplatiť matke maloletej vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca, do rúk matky a sumu XXX euro mesačne je otec povinný vložiť do 15.dňa toho ktorého mesiaca na vinkulovanú vkladnú knižku, ktorá bude znieť na meno maloletej C. P., a ktorú matka maloletej zriadi v peňažnom ústave na území P. republiky, - otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú C. P. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume X.XXX,XX euro matke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po XXX euro až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok, - matke maloletých uložil povinnosť otcovi maloletých oznámiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku čísla vkladných knižiek zriadených na meno maloletého L. P. a C. P. a peňažný ústav, v ktorom budú vkladné knižky zriadené, - určil, že na nakladanie s prostriedkami ukladanými na vkladné knižky maloletého L. P. a C. P. je potrebný súhlas súdu, - žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletých detí P. sú v rozvodom konaní a v spoločnej domácnosti nežijú od januára XXXX.Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky akceptoval zhodné vyhlásenie rodičov maloletých, ktorí žiadali i to, aby súd neupravoval stretávanie sa otca s maloletými deťmi. Súd v tejto časti dohodu rodičov akceptoval, maloleté deti zveril od XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a stretávanie sa otca s maloletými deťmi P.i neurčil. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a zo zárobkových a majetkových pomerov obidvoch rodičov. Náklady uvedené matkou , ktoré táto uviedla v súvislosti s výchovou a výživou maloletých detí súd prvého stupňa v plnom rozsahu neakceptoval, keď pri určovaní výšky výživného nebral do úvahy náklady, ktoré vzniknú matke s maloletými deťmi do budúcnosti dôvodiac tým, že pri rozhodovaní musí súd vychádzať z reálne existujúcich pomerov účastníkov konania. Súd nebral do úvahy ani náklady súvisiace s voľným časom maloletých detí, resp. náklady na dovolenky prihliadajúc na to, že dovolenky pre maloleté deti môže zabezpečiť aj ich otec, rovnako ako môže zabezpečiť náklady pokrývajúce ich aktivity vo voľnom čase. Náklady uvedené matkou v súvislosti so školskou dochádzkou, stravovaním, ošatením, lekárskou starostlivosťou a bývaním maloletých detí pri rozhodovaní o výške výživného otca akceptoval. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že výživné, ktoré na čas do rozvodu určil, spolu so splátkami zročného výživného v plnom rozsahu pokryjú výdavky matky na maloleté deti. Poukázal na to, že matka maloletých detí má skončenú V. univerzitu a bohaté pracovné skúsenosti - nič jej nebráni aby sa riadne zamestnala a prispela na výchovu a výživu maloletých detí podľa svojich možností a schopností. V rozhodnutí napokon uviedol, že príjem dosahovaný otcom vo výške X.XXX euro mesačne v plnom rozsahu postačuje na platenie určeného výživného a zohľadňuje aj skutočnosť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení zročného výživného vychádzal zo zhodného tvrdenia rodičov, že otec zaplatil na maloleté deti v období január XXXX až september XXXX spolu X.XXX euro. Na každé dieťa otec zaplatil za uvedené obdobie X.XXX euro - výživné zaplatené na jedno dieťa za mesiac je teda XXX,XX euro. Súd nemal preukázané zaplatenie výživného otcom maloletých za október XXXX, preto do zročného výživného zarátal aj súdom určené výživné za október XXXX na každé dieťa. Podľa jeho názoru príjem otca umožňuje, aby otec zaplatil zročné výživné (X.XXX,XX euro na jedno dieťa) v mesačných splátkach po XXX euro, keď pri spočítaní celkových výdavkov otca na maloleté deti bude otec prispievať na deti vrátane zročného výživného mesačne sumou X.XXX euro, čo je približne X/X príjmu otca. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých namietajúc, že súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o výške výživného neakceptoval deklarované náklady vzniknuté do budúcnosti s odôvodnením, že pri rozhodovaní musí vychádzať z reálne existujúcich pomerov účastníkov konania. Matka uviedla, že pri rozpise nákladov na výživu maloletých detí vychádzala zo skutočných nákladov, ktoré má na výživu detí spriemerované mesačne od januára XXXX do októbra XXXX. Deklarované náklady na výživu však nevychádzali zo všetkých základných odôvodnených potrieb detí, ale len z takých, ktoré si mohla dovoliť hradiť, vzhľadom na jej príjem v rozhodujúcom období. V rozhodujúcom období otec prispieval na výživu maloletých detí sumou vo výške XXX euro mesačne, keď okrem tejto sumy naviac prispieval výlučne len na základe opakovaného naliehania matky a na konkrétne ním zvolené niektoré výdavky detí. Matka si musela v čase od januára XXXX do októbra XXXX požičiavať peniaze od tretích osôb, aby mohla zabezpečiť aspoň základné potreby detí a mal. Matejovi nemohla zaplatiť napr. zubný strojček v hodnote XXXX euro podľa návrhu ošetrujúcej stomatologičky. Poukázala na to, že zo zásady uvedenej v ustanovení § 154 ods. 1 O.s.p. existuje výnimka, ktorou je ustanovenie § 154 ods. 2 O.s.p., keď súd rozhoduje o opakujúcich sa dávkach splatných v budúcnosti. V zmysle zásady hospodárnosti je potrebné zohľadniť práve pri opakovaných plneniach do budúcnosti aj výdavky, ktoré odôvodnene vzniknú v budúcnosti tak, aby nebolo potrebné reparovať už právoplatný rozsudok pre nepodstatnú zmenu pomerov. V tejto súvislosti matka opakovane poukázala na výdavky detí do budúcnosti, ako sú náklady na zubný strojček a plávanie pre maloletého Mateja a na odporúčanie, aby Matej navštevoval školu s menším počtom detí v triede, kde je vyššia možnosť individuálneho prístupu. V odvolaní ďalej namietla to, že súd neakceptoval náklady uvedené v súvislosti s voľnočasovými aktivitami detí a náklady na dovolenku s odôvodnením, že tieto náklady môže hradiť otec. Podľa jej názoru mal súd skúmať, či ich otec aj v skutočnosti hradí alebo nie. Uviedla, že deti na zimnej dovolenke v roku XXXX zatiaľ neboli, hoci ich otec bol opakovane lyžovať v zahraničí. V lete XXXX deti síce absolvovali tábor, ktorého náklady však rodičia hradili každý polovicou. Matka poukázala na to, že konajúci súd prezentoval svoj právny názor na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, kedy pred vyhlásením rozhodnutia vyslovil neformálny návrh, že za primerané výživné na maloleté dieťa považuje sumu XXX euro ako bežné výživné a XXX euro ako tvorba úspor; v rozhodnutí však rozhodol o nižšom výživnom. Takéto rozhodnutie bolo odôvodnené pravdepodobne tým, že zároveň zaviazal otca zaplatiť zročné výživné od januára XXXX v celkovej sume po XXXX,XX euro na jedno dieťa. Skutočnosť, že otec si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne v súlade so zásadami uvedenými v Zákone o rodine a v Dohovore o právach dieťaťa v minulosti, mu bola potom k prospechu pri určení bežnej výšky výživného a úspor na dieťa. Matka v odvolaní napokon uviedla, že v súčasnosti býva otec v byte F. Q. vo vlastníctve jeho rodičov, ktorí ho mali kúpiť dňa XX.XX.XXXX, na kúpu ktorého im bol v ich veku (otec XX rokov a matka XX rokov) poskytnutý úver. Súd v priebehu konania nevykonal dopyt na zamestnávateľa otca ohľadne vyplatených cestovných náhrad za služobné cesty absolvované otcom v roku XXXX, v ktorom podľa vedomostí matky bol otec detí služobne minimálne v A. a vo F. Q.. Rovnako je zaujímavý fakt, že otcovi nebola vyplatená za obdobie január až október XXXX žiadna odmena, hoci za minulé roky mu odmeny vyplácané boli. Matka na základe uvedených okolností žiadala, aby odvolací súd v časti úpravy výživného zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške po XXXX euro mesačne tak, že sumu po XXX euro mesačne je otec povinný zaplatiť matke maloletých vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca a sumu po XXX euro mesačne je otec povinný vložiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca na vinkulovanú vkladnú knižku, ktorá bude znieť na mená maloletých detí, a ktorú matka zriadi v peňažnom ústave na území Slovenskej republiky. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých, ktorý poukázal na ustanovenie § 77 odseku 1 Zákona o rodine z ktorého nevyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa musí súd skúmať iba na námietku účastníka konania. Uviedol, že súhlasné vyjadrenie predchádzajúceho právneho zástupcu otca vo vzťahu v k plateniu výživného za obdobie predchádzajúce návrhu neznamená, že súd mal za riadne preukázané, že v danom prípade skutočne existujú relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné priznať výživné spätne za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t. j. do podania návrhu na začatie konania. Takýto postup súdu by bol možný iba v prípade, ak by rodičia uzavreli dohodu, čo sa v danom prípade nestalo. Otec poukázal na to, že za dôvody hodné osobitného zreteľa zákon považuje konkrétne prekážky, ktoré v tomto prípade matke bránili podať návrh na začatie konania bez zbytočného odkladu po vzniku nároku, respektíve po udalosti, ktorá mala za následok nevyhnutnosť potreby upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vrátane výšky vyživovacej povinnosti rozsudkom súdu. Matka v konaní pred prvostupňovým súdom žiadne takéto prekážky nepreukazovala a súd ich ani neskúmal. Rovnako konajúci súd neskúmal a nezohľadnil to, že matka ukončila svoj pracovný pomer dohodou v auguste XXXX čo znamená, že sa bez vážneho dôvodu vzdala príjmu minimálne vo výške XXX euro mesačne a podrobnejšie neskúmal ani dôvody, prečo sa od tejto doby až do novembra XXXX nezamestnala. Podstatnou okolnosťou je i to, že matka na pojednávaní súdu dňa XX.XX.XXXX i napriek tomu, že mala vedomosť o nástupe do zamestnania v A. banke, a.s. od XX.XX.XXXX, túto skutočnosť súdu zatajila. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil ani skutočnosť, že okrem sumy XXX euro mesačne, ktorou prispieval na výživu maloletých detí, zabezpečoval aj vecné plnenia, nakupoval oblečenie, hradil výdavky spojené s trávením voľného času, vo februári XXXX bol s nimi na lyžovačke v sume XXX,XX euro, v júli XXXX im uhradil tábor v sume XXX euro, v auguste XXXX bol s nimi na dovolenke, za ktorú uhradil XXXX euro a platil i ďalšie výdavky spojené so starostlivosťou o deti počas realizácie jeho styku s deťmi. Aj napriek tomu, že súdu predložil rozpis výdavkov na maloleté deti, súd tieto vynaložené výdavky nezohľadnil a v časti, v ktorej konštatuje , že za rozhodné obdobie na výživu detí prispel v celkovej výške XXXX euro, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, z čoho uvedená suma pozostáva. I napriek tomu, že výpisom z účtu riadne preukázal, že aj v mesiaci október XXXX v prospech matky poukázal sumu XXX euro na výživu detí, táto nebola započítaná do jeho plnenia. Výšku matkou pôvodne požadovanej vyživovacej povinnosti, ako aj dôvody odvolania uvádzané matkou, v ktorom dokonca zvýšila svoj pôvodne uplatnený nárok zo sumy XXX euro na sumu XXXX euro na každé dieťa, nemožno považovať za nič iné, ako snahu matky prostredníctvom výživného na svoje deti si udržať, respektíve dokonca zvýšiť svoj vlastný životný štandard. Ak by mu súd uložil vyživovaciu povinnosť v matkou požadovanej výške, takmer úplne by ho vylúčil z možnosti disponovať finančnými prostriedkami, ktoré by sám mohol, alebo potreboval vynaložiť v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti, spoločnými dovolenkami, výletmi, nákupom darčekov a podobne. Prvostupňový súd podľa názoru otca vo svojom rozhodnutí pochybil aj v časti, keď na jednej strane určil výšku výživného na tvorbu úspor, ktoré je povinný hradiť na vkladné knižky zriadené na mená maloletých detí podľa napadnutého rozhodnutia od XX.XX.XXXX, no súčasne matku zaviazal na povinnostiach čísla vkladných knižiek oznámiť otcovi v lehote do troch dní až po právoplatnosti rozsudku. Pri zvážení, že rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné, t. j. sú vymáhateľné odo dňa doručenia rozhodnutia a matka má povinnosť oznámiť čísla vkladných knižiek až po právoplatnosti rozhodnutia, súd rozhodnutím v tejto časti spôsobil, aj napriek predbežnej vykonateľnosti, nemožnosť plnenia. Naviac, rozsudok súdu je i v tejto časti nepreskúmateľný. Otec v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil a bežné výživné na maloletého Mateja a mal. Lindu určil na obdobie od podania návrhu na začatie konania v sume XXX euro mesačne na každé dieťa, ktorú bude povinný uhrádzať matke vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám a na tvorbu úspor obidvoch maloletých detí v sume XXX euro mesačne na každé dieťa počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktorú bude povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci na osobitné účty, respektíve vkladné knižky maloletých detí zriadené matkou. Pri určení výšky zročného výživného navrhol, aby súd započítal plnenia, ktoré v rozhodnom období hradil jednak k rukám matky, ako aj plnenia, ktoré v rozhodnom období preukázateľne vynaložil v súvislosti s výživou a starostlivosťou o maloleté deti a v tejto časti rozhodol tak, že zročné výživné nevzniklo, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol v písomnom vyjadrení sa k odvolaniam rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že pre rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa platenia bežného a zročného výživného a v nadväzujúcich výrokoch týkajúcich sa povinnosti matky zriadiť vinkulovanú vkladnú knižku na meno maloletých detí a oznámiť ich čísla otcovi maloletých detí, nie sú dané podmienky ani na potvrdenie, a ani na zmenu rozhodnutia . Ako prvoradé odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej tento zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia spoločne. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti v záujme oboch maloletých detí a v otázke starostlivosti o ne iba kopíruje faktický stav, reálne existujúci od odchodu otca zo spoločnej domácnosti, t. j. od januára XXXX. V časti, v ktorej súd prvého stupňa upravil vyživovaciu povinnosť otca, ktorému uložil s účinnosťou od XX.XX.XXXX povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých detí výživné pozostávajúce z bežného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor maloletých detí a v nadväzujúcich výrokoch, v ktorých uložil matke povinnosť zriadiť vinkulovanú vkladnú knižku na meno maloletých detí a oznámiť ich čísla otcovi maloletých detí, je treba ako prvoradé uviesť, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určovaní výživného je podľa ust. § 77 ods.1 Zák. o rodine nutné prihliadať i na to, že možnosť priznania výživného spätne za obdobie troch rokov odo dňa začatia súdneho konania, je obmedzené podmienkou preukázania dôvodov, prečo rodič podávajúci návrh na určenie výživného tento nepodal hneď po tom, ako mu na to, resp. deťom vznikol zo zákona nárok, t.j. treba skúmať, či išlo o objektívne alebo subjektívne dôvody nepodania návrhu, a tieto následne v rozhodnutí vyhodnotiť. Ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine zabezpečuje určovanie výživného v prípade, ak jeden z rodičov prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť a je dôvod určiť výživné súdnym rozhodnutím. Keďže výživné má spotrebný charakter a má pokrývať pravidelné mesačné náklady a potreby detí, cieľom právnej úpravy vyjadrenej v uvedenom v zákonnom ustanovení je dosiahnuť, aby oprávnený rodič hneď ako nastane situácia, že povinný rodič si prestane plniť vyživovaciu povinnosť, podal návrh na určenie výživného - zmyslom tejto právnej úpravy je ochrana práv detí, majúcich nárok na to, aby si k nim rodičia plnili vyživovaciu povinnosť pravidelne a v rozsahu potrebnom pre uspokojovanie ich potrieb. V rozhodnutí, v ktorom súd rozhoduje o výške výživného povinného rodiča na maloleté dieťa, musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V prejednávanom prípade sa matka návrhom podaným na Okresný súd U. dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, v ktorom konajúci súd zverí obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží povinnosť platiť výživné po XXX euro na každé maloleté dieťa, k jej rukám. V priebehu pojednávania nariadeného súdom na deň XX.XX.XXXX matka maloletých žiadala, aby bola vyživovacia povinnosť otca určená od XX.XX.XXXX v sume XXX euro mesačne na každé dieťa pozostávajúcej zo sumy bežného výživného vo výške XXX euro mesačne a sumy XXX euro určenej na sporenie maloletého dieťaťa. Uvedené znamená, že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca sa súd prvého stupňa pri zohľadnení ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine bol povinný zaoberať tým, či na strane matky existovali dôvody hodné osobitného zreteľa brániace jej podať návrh na určenie výživného hneď po tom, ako na výživné vznikol deťom zo zákona nárok. Pri neskúmaní týchto dôvodov, pri súčasnej absencii ich vyhodnotenia v písomnom vyhotovení rozhodnutia, je potom rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca určenej od XX.XX.XXXX nepreskúmateľné. Odvolací súd dáva v danom prípade do pozornosti prvostupňového súdu to, že zaoberanie sa zákonnými predpokladmi možného priznania výživného za obdobie pred podaním návrhu je zákonnou povinnosťou súdu, ktorej ho nezbavuje ani vyjadrenie sa právneho zástupcu otca predneseného v priebehu pojednávania nariadeného na deň XX.XX.XXXX o tom, „ že nemajú problém s určením výživného spätne tak, ako to požaduje právny zástupca matky“. Súd prvého stupňa pochybil i v tom, že pokiaľ nevyhovel návrhu matky v zmysle jej podaného návrhu (výživné vo výške po XXX euro mesačne pozostávajúce zo sumy bežného výživného vo výške po XXX euro mesačne a sumy po XXX euro určenej na sporenie maloletých detí), keď vo zvyšku jej návrh nezamietol. V súvislosti s odvolacími námietkami oboch rodičov, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, je treba dať súdu prvého stupňa do pozornosti to, že v konaní nie je medzi rodičmi nesporná ani výška nákladov vynaložených otcom maloletých detí za rozhodné obdobie (započítanej pri určovaní výšky zročného výživného), ktorú pri absencii ich špecifikácie v rozhodnutí rovnako nie je možné preskúmať a čo do jej správnosti vyhodnotiť. Pokiaľ ide o rozhodovanie o zročnom výživnom je treba uviesť i to, že v prípade, ak do zročného výživného patrí i výživné určené na tvorbu úspor maloletého dieťaťa za obdobie pred vyhlásením rozhodnutia, je pri ukladaní povinnosti povinnému rodičovi zaplatiť tzv. zročné výživné nutné zohľadniť to, že výživné určené na tvorbu úspor podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine nie je možné uhrádzať k rukám matky, ale výlučne na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v jeho prospech zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa platenia bežného a zročného výživného a v nadväzujúcich výrokoch týkajúcich sa povinnosti matky zriadiť vinkulovanú vkladnú knižku na meno maloletých detí a oznámiť ich čísla otcovi maloletých detí podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na príslušnú hmotnoprávnu úpravu (vrátane ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine), následne vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, t. zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú hmotnoprávnu úpravu; v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.