Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/300/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711205041 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711205041.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. P., M.. XX.XX.XXXX J. C. P., M.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Č. XX, K.A. Y. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, detašované pracovisko Senec, deti rodičov: L.. L. P., M.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, K. Y., zastúpený AK NIKU & partners, Prokopa Veľkého 51, Bratislava a I.. L. P., M.. XX.XX.XXXX, bytom Č.Š. XXXX/XX, K. Y., zastúpená AK Neuschlová s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, o úpravu práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.03.2013, č.k. 28P/104/2011-874, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého L. P., M.. XX.XX.XXXX od 01.01.2011 sumou XXX eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky, - zročné výživné za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2013 na maloletého L. P. M.. XX.XX.XXXX v sume X.XXX euro uložil otcovi zaplatiť matke naraz do desiatich dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku, - otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého L. P., M.. XX.XX.XXXX od 01.01.2011 sumou XXX euro mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na účet vedený na meno maloletého L. P. v Tatra banke a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, - zročné výživné na tvorbu úspor za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2013 na mal. L. P., M.. XX.XX.XXXX v sume X.XXX euro uložil otcovi zaplatiť na účet vedený na meno maloletého L. P. v Tatra banke a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do desiatich dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku so súčasným deklarovaním, že na nakladanie s prostriedkami na označenom účte je potrebný súhlas súdu, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej C. P. M.. XX.XX.XXXX od 01.01.2011 sumou XXX euro mesačne, vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca do rúk matky. - zročné výživné za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2013 na maloletú C. P., M.. XX.XX.XXXX v sume X.XXX euro uložil otcovi povinnosť zaplatiť matke naraz do desiatich dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku, - otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej C. P. M.. XX.XX.XXXX od 01.01.2011 sumou XXX euro mesačne, vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca na účet vedený na meno maloletej C. P. v Tatra banke a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX so súčasným deklarovaním, že na nakladanie s prostriedkami na označenom účte je potrebný súhlas súdu, - zročné výživné na tvorbu úspor za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2013 na maloletú C. P. M.. XX.XX.XXXX v sume X.XXX euro uložil otcovi zaplatiť na účet vedený na meno maloletej C. P. v Tatra banke a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do desiatich dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku, - vo zvyšnej časti návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom L. P. M.. XX.XX.XXXX a C. P. M.. XX.XX.XXXX zamietol, - vo zvyšnej časti návrh kolízneho opatrovníka na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom zamietol, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.4, § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,§ 63 ods.3, § 65 ods.1, § 75 ods.1 Zákona o rodine, § 162 ods.2 O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu, pri hodnotení návrhu matky o určenie výživného na maloleté deti spätne od 01.01.2011 ( pred podaním návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom) považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie spätného výživného skutočnosť, že otec maloletých detí sám dobrovoľne platil na deti výživné od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti ( od 01.01.2011) a ďalej skutočnosť, že matka maloletých detí navštívila minimálne v dvoch prípadoch odbornú pomoc a snažila sa o mimosúdne doriešenie celej záležitosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a zo zárobkových a majetkových pomerov obidvoch rodičov. Výdavky vznikajúce v súvislosti s výchovou a výživou maloletých detí udávané matkou považoval za primerané, s výnimkou jednorazových výdavkov spojených s dovolenkami, letnými tábormi, školou v prírode a zariadením do detskej izby - za primerané výdavky na maloletého L. potom považoval sumu XXX euro mesačne a na maloletú Lindu sumu XXX euro mesačne. Konštatoval, že matka maloletých sa v novembri 2011 zamestnala, otec maloletých v marci 2012 začal pracovať vo F., s čím bolo spojené aj zvýšenie jeho príjmu. Tieto skutočnosti však nepovažoval za tak podstatné, aby bolo nevyhnutné deliť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do nástupu matky maloletých detí do zamestnania resp. od nástupu otca maloletých na prácu vo F.. Podľa názoru súdu prvého stupňa bol príjem matky v novembri 2011 kompenzovaný zvýšením príjmom otca od marca 2012. Navyše, na strane maloletých detí nedošlo k žiadnemu podstatnému zvýšeniu nákladov od marca 2012. Pri určení výšky výživného nezohľadnil náklady otca v súvislosti s platbami za užívanie bytu na B. XX F. Q. a údajné pôžičky splácané otcom svojim rodičom dôvodiac tým, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by svojim rodičom sumu XXX euro v skutočnosti platil ( z predložených bankových výpisov platba v prospech rodičov otca nevyplýva). Súd prvého stupňa vyslovil názor, že otec trojizbový byt v Bratislave nepotrebuje z dôvodu, že má zabezpečené riadne (až nadštandardné) ubytovanie vo F. a v prípade pobytu na Slovensku môže bývať u svojich rodičov. Rovnako nezobral do úvahy ani náklady otca v súvislosti s nájmom motorového vozidla a náklady na pohonné hmoty poukazujúc na to, že zmluva o nájme bola uzavretá vo februári 2012 a prvá platba zo strany otca v prospech prenajímateľa bola až na základe faktúry vystavenej v novembri 2012. Takýto postup zo strany prenajímateľa (ale aj otca) mal za minimálne neštandardný i s prihliadnutím k tomu, že z predložených listinných dôkazov neboli preukázané žiadne ďalšie platby otca za nájom motorového vozidla. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa zobral do úvahy náklady otca v súvislosti s bývaním vo F., nájmom parkovacích miest a platbami za energie, ktoré sú však v plnom rozsahu kompenzované benefitmi zo strany zamestnávateľa. Príjem, ktorý otcovi zostane po zaplatení nájomného resp. ďalších nákladov vo F. (vo výške cca XXXX euro mesačne) v plnom rozsahu postačuje na zaplatenie výživného v určenej výške. Za preukázané nemal tvrdenie právnej zástupkyne matky o tom, že by otec dostával od zamestnávateľa ďalšie benefity. Príjmy, ktoré preukazoval otec resp. jeho zamestnávateľ korešpondujú v plnom rozsahu s ročným zúčtovaním daní resp. pohybmi na účte otca tak, ako bolo v dokazovaní preukázané. Súd prvého stupňa zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany právnej zástupkyne matky ( výsluch rodičov otca maloletých detí, I.. R. T. v súvislosti s uzavretím nájomnej zmluvy na auto ) poukazujúc na to, že majetkové pomery otca mal za dostatočne preukázané a s ostatnými medzi účastníkmi spornými okolnosťami ( s platbami otca v prospech jeho rodičov, s nájomnou zmluvou na auto a platbami s tým súvisiacimi) sa v rozhodnutí vysporiadal. Pri výpočte a ustálení výšky zročného výživného súd prvého stupňa vychádzal zo zhodného tvrdenia rodičov a ich právnych zástupcov o tom, že otec v prospech maloletých detí od 01.01.2011 do 31.03.2013 použil sumu X.XXX euro ( rodičia a ich právni zástupcovia sa na takejto sume zhodli a táto bola zrejmá aj z jednotlivých platieb podľa bankových výpisov obidvoch rodičov). Pri určení zročného výživného súd prvého stupňa okrem sumy X.XXX euro započítal do sumy zročného výživného aj sumu XX.XXX euro, ktorú otec preukázateľne zaplatil na výživné v prospech maloletých detí od januára 2011 až do marca 2013 - takto zaplatenú čiastku rozdelil rovným dielom pre obidve maloleté deti a započítal ju na zročné výživné ( na maloletého L. mal otec za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2013 zaplatiť sumu 27 mesiacov x XXX euro =XX.XXX euro, zaplatil XX.XXX euro, rozdiel na zročnom výživnom predstavoval sumu XXXX euro s rovnakým výpočtom pri maloletej C. ). Za dôvodné nemal s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery otca umožnenie zaplatenia zročného výživného v splátkach. Súd prvého stupňa zaviazal otca od 01.01.2011 prispievať aj na tvorbu úspor maloletých detí poukazujúc na to, že jeho príjmy postačujú na to, aby mohol otec na tvorbu úspor maloletých detí prispievať pri zohľadnení tvrdení právnej zástupkyne matky (ďalšie štúdium detí, možný pokles príjmu otca v budúcnosti). Sumu XXX euro mesačne pre každé dieťa mal za postačujúcu na tvorbu úspor. Zročné výživné na tvorbu úspor v sume X.XXX euro na každé dieťa (27 mesiacov x XXX euro) uložil otcovi zaplatiť na presne určené účty maloletých detí vedené v Tatra banke, a.s. do desiatich dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku poznamenávajúc, že príjem otca na zaplatenie takýchto súm v plnom rozsahu postačuje. V súlade so zákonnou úpravou ďalej určil, že na nakladanie s prostriedkami maloletých detí určených na tvorbu úspor je potrebný súhlas súdu. Súd prvého stupňa riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v Bratislave v prevyšujúcej časti návrh matky a kolízneho opatrovníka zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť platiť na výživu maloletých od 01.01.2011 sumou po XXX euro mesačne, povinnosti platiť na tvorbu úspor maloletých od 01.01.2011 sumou po XXX euro mesačne s odvíjajúcou sa zmenou výšky zročného bežného výživného a zročného výživného určeného na tvorbu úspor. Matka namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S výškou výživného určeného na maloleté detí sa nestotožnila poukazujúc pritom na výšku príjmu otca v období od 1/2011 do 2/2012 v sume XXXX,XX euro a v období od 3/2012 do 2/2013 v sume X.XXX,XX euro. Poukázala na to, že súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletých sumou rovnajúcou sa 12 % čistého mesačného príjmu i keď sám v rámci pojednávania neformálne skonštatoval, že za primerané považuje prispievanie na výživu vo výške 30 % čistého mesačného príjmu. Výdavky maloletých detí, ktoré súd ustálil na sumu XXX euro, resp. XXX euro sú neaktuálne, keď v konaní predložila aktuálny prehľad výdavkov spracovaný k 3/2012 z ktorého vyplýva, že aktuálna výška výdavkov bez jednorazových ročných výdavkov je v prípade maloletého L. vo výške XXX,XX euro a v prípade maloletej C. vo výške XXX,XX euro, t. j. spolu X.XXX, XX euro. Podľa jej názoru, nie je možné pri určovaní výživného opomenúť ročné jednorazové výdavky, ktoré súd nezohľadnil dôvodiac, že tieto nespĺňajú podmienku pravidelne sa opakujúcich plnení. Tieto výdavky rozvíjajú osobnosť detí, môžu byť spojené s návštevou kultúrnych pamiatok, športových podujatí, umeleckých vystúpení a dovoleniek počas roka. Takéto výdavky je nutné pri určení výšky výživného zohľadniť vzhľadom na to, že životná úroveň otca mu dovoľuje na ne prispievať. Naviac , zo strany otca po odchode zo spoločnej domácnosti nie je evidovaná snaha, či záujem nad rámec výživného sa podieľať na výdavkoch na maloleté detí ( maloletej C. odmietol kúpiť nové náušnice, na Vianoce deti obdaroval pre ich vek nevhodným darčekmi ). Matka v odvolaní ďalej poukázala na to, že v plnom rozsahu financuje výdavky týkajúce sa rodinného domu ( pokazené spotrebiče ) a výdavky týkajúce sa nákladov na záhradníka, závlahu, majstrov a pod. a otec i napriek tomu, že dom je stále predmetom BSM neprispieva na jeho bežnú údržbu. Rovnako financuje všetky náklady týkajúce sa servisu, opráv a poistky používaného osobného motorového vozidla. Matka napokon nesúhlasila ani s odôvodnením rozsudku v časti výroku o výživnom na tvorbu úspor poukazujúc na to, že určená suma je v kontexte príjmu, ktorý otcovi zostane po úhrade bežného výživného, viac ako úsmevná. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa viazaný názorom súdu vyššieho stupňa a jeho pokynmi vykonal v súvislosti so zistením majetkových pomerov, príjmov obidvoch účastníkov konania, opodstatnených potrieb maloletých detí a s tým spojených výdavkov rozsiahle dokazovanie, dôkazy posúdil tak samostatne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a vo veci správne rozhodol. Suma, ktorú prvostupňový súd ustálil ako jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od 3/2012 do 2/2013 bola ustálená správne, keď príspevky vyplácané od zamestnávateľa sú viazané na jeho pôsobenie vo Viedni, ktoré je na dobu určitú do 28. 2. 2014. Postup súdu prvého stupňa, ktorý za primerané výdavky nepovažoval jednorazové výdavky uvádzané matkou je správny. Otec uviedol, že matka začala náhle z dôvodu konaní vedených pred Okresným súdom Pezinok dychtivo nakupovať oblečenie, platiť tie najdrahšie tábory, do ktorých doteraz odmietali chodiť, zariaďovať izby, maľovať a tieto doklady predkladá súdu s vysvetlením, že ich bolo nevyhnutné v súvislosti so starostlivosťou o deti vynaložiť. Matka koná účelovo, výdavky na maloleté deti ňou vyčíslené nezodpovedajú svojou primeranosťou a ani opodstatnenosťou výdavkom a potrebám detí v ich veku. Matka maloletých jednostrannou manipuláciou zameranou proti jeho osobe, informovaním detí o priebehu súdnych pojednávaní výlučne z jej pohľadu ako poškodenej, vyjadreniami typu že im nechce dať peniaze a zaťahovaním maloletých do ich vzťahov poštvala voči nemu obe maloleté deti. Hoci nerád, bol dotlačený matkou vynútenou prosbou detí nestretávať sa s ním, ich vôľu rešpektovať. Deti mu nedvíhajú telefón a v súčasnosti ho odmietajú. Otec uviedol, že matka vo svojom odvolaní neustále apeluje na svoj nižší priemerný mesačný príjem ustálený od 11/ 2011 do 7/2012 vo výške X.XXX euro a v období od 8/2012 do 2/2013 vo výške X.XXX euro, čo však znamená, že v priebehu konania došlo k zmene v jej pomeroch tým, že sa stala zamestnanou a z pracovného pomeru dosahuje trvalý príjem. Rozhodnutie súdu prvého stupňa mal za spravodlivé, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku súd obsiahlym spôsobom definoval jeho výdavky, ktoré pri určení výživného nezohľadnil, hoci ich v skutočnosti riadne vynakladá. Mal za to, že súd prvého stupňa správnym spôsobom aplikoval všetky zákonné kritériá rozhodujúce pri určení výživného a vo veci správne rozhodol. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky konštatoval, že súd prvého stupňa prihliadal na vek a opodstatnené potreby maloletých detí a zohľadnil majetkové a zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov. Súdom prvého stupňa určené bežné výživné vo výške XXX euro a výživné na tvorbu úspor vo výške XXX euro na obe maloleté detí je primerané - rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správne potvrdiť. V priebehu odvolacieho konania matka maloletých v následných písomných podaniach oboznámila so stanoviskom kolízneho opatrovníka vo veci vedenej pod sp. zn. 28/104/2011 o odporúčaní uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť na každé dieťa vo výške XXX euro, z toho XXX euro k rukám matky a XXX euro na tvorbu úspor. Ďalej uviedla, že priemerný mesačný príjem otca za obdobie od 3/2012 do 2/2013 je X.XXX,XX euro a nie X.XXX,XX euro. Konštatovala, že jej príjem za obdobie od 1 - 6/2013 je X.XXX,XX euro. V prílohe písomného podania zo dňa 17.10.2013 doložila doklady preukazujúce aktuálnu výšku jej príjmu, výšku nákladov vynakladaných na maloleté deti, na zabezpečenie bývania, liekov, pohonných hmôt, ostatných potrieb, krúžkov, doplnkových aktivít detí a mimoriadnych výdavkov ( maľovanie domu, nákup študentského nábytku, organizovanie 1. svätého prijímania, nákup nových bicyklov, kúpu počítača ). Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu uplatneného matkou na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca ( pozostávajúcej z bežného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor ), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj podrobne a primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa nad určený prísudok zamietol návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca pozostávajúcej z tzv. bežného výživného a výživného určeného na tvorbu ( a od neho závisiaci výrok o zročnom tzv. bežnom výživnom a zročnom výživnom určeným na tvorbu úspor maloletých za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2013 ), v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré matka čiastočne zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre doplnenie dôvodov rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky odvolací súd poznamenáva , že súd prvého stupňa musel v otázke výživného na maloletých s poukazom na nezhodu rodičov autoritatívne rozhodnúť - pri rozhodovaní správne prihliadol na platnú zákonnú úpravu týkajúcu sa vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V prejednávanej veci z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného ( pozostávajúceho z bežného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor ) na oboch maloletých správne zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre určenie výšky výživného z hľadiska ich potrieb za obdobie od 01.11.2011 do rozhodnutia vo veci, ako aj z hľadiska schopností a možností ich rodičov, na výživu ktorých sú plne odkázané. Z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázanú výšku príjmu oboch rodičov za posudzované obdobie, keď do mzdy otca správne nezahrnul príspevky zamestnávateľa spojené s dočasným pridelením otca na výkon práce vo Viedni ( mesačný príspevok na bývanie a na životné náklady, jednorazový príspevok na presťahovanie a na vedľajšie výdavky ). Pri určovaní výšky výživného na maloletých je správny postup prvého stupňa v tom, že výživné určoval diferencovane, prihliadajúc na potreby maloletých detí, na vývin ich potrieb v čase súdneho konania a na v konaní preukázané reálne možnosti na strane rodičov ( matka sa v priebehu trvania súdneho konania zamestnala v trvalom pracovnom pomere a začala z neho dosahovať pravidelne sa opakujúci príjem ). Súdom prvého stupňa určená výška výživného na obe maloleté deti pozostávajúca z tzv. bežného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor je aj podľa názoru odvolacieho súdu sumou dostatočnou na zabezpečenie starostlivosti o oboch maloletých i s prihliadnutím na rozsah ich opodstatnených odôvodnených potrieb, správne ustáleným súdom prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa i v tom, že pri určovaní rozsahu odôvodnených potrieb oboch maloletých do týchto nezahrnul jednorazové výdavky vyčíslené matkou z dôvodu, že tieto nemajú charakter opakujúcich sa plnení. K námietke matky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu rozhodujúci pri právnom posúdení veci. Na základe uvedeného potom okolnosti namietané matkou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. K námietke matky, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa nad určený prísudok zamietol návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca pozostávajúcej z tzv. bežného výživného a výživného určeného na tvorbu a od neho závisiaceho zamietajúceho výroku o zročnom bežnom výživnom za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2013 a zročnom výživnom určeným na tvorbu úspor maloletých za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2013 ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.