Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/531/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712214058 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1712214058.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: K. R., X.. X. XX. XXXX, L. E. X. L. XXX/X, Z. P., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Francisciho 1, Bratislava, proti odporcovi: IX.. E. R., X.. XX. XX. XXXX, L. E. X. L. XXX/X, Z. P., o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok z 15. 8. 2012, č.k. 36C/103/2012-22 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok z 15. 8. 2012, č.k. 36C/103/2012-22 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa: I. Zakázal odporcovi vstupovať na nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1089 pre katastrálne územie Malé Tŕnie, obec Vinosady, okres Pezinok, vedenom Správou katastra Pezinok a to rozostavaný dom so súp. č. 0, postavený na pozemku parc. č. 424/61 o výmere 131 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemky registra "C" parc. č. 424/30 o výmere 712 m2, druh pozemku záhrady, parc. č. 424/59 o výmere 146 m2, druh pozemku orná pôda a parc. č. 424/61 o výmere 131 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. II. Navrhovateľke uložil povinnosť podať na súde voči odporcovi návrh na začatie konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1089 pre katastrálne územie Malé Tŕnie, obec Vinosady, okres Pezinok, vedenom správou katastra Pezinok, a to rozostavaný dom so súp. č. 0, postavený na pozemku parc. č. 424/61 o výmere 131 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemky registra "C" parc. č. 424/30 o výmere 712 m2, druh pozemku záhrady, parc. č. 424/59 o výmere 146 m2, druh pozemku orná pôda a parc. č. 424/61 o výmere 131 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, najneskôr do 17. septembra 2012. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľkou požadované predbežné opatrenie nie je predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., keď toto sa vzťahuje k domu alebo bytu, no navrhovateľka sa domáha nevstupovania na pozemok a súčasne do rozostavaného domu. Súd poukázal na to, že rozostavanú stavbu rodinného domu nemôžu navrhovateľka, ani odporca, užívať na bývanie zákonným spôsobom (§ 76 ods. 1 Stavebného zákona). Návrhu navrhovateľky však vyhovel s tým, že výpočet toho, čo môže súd nariadiť predbežným opatrením, je demonštratívny (§76 ods. 1 O.s.p.). Súd preto môže rozhodnúť aj spôsobom, ktorého sa dožaduje navrhovateľka. Jej nárok na pokojné užívanie nehnuteľností, ku ktorej sa má zákaz vstupu vzťahovať, mal za osvedčený z výpisu z katastra nehnuteľností, vytvoreného cez katastrálny portál pre kat. úz. Malé Tŕnie (LV č. 1089). Navrhovateľka odôvodňovala potrebu dočasnej úpravy fyzickým násilím odporcu voči nej zo dňa 26. 7. 2012, ako aj dlhotrvajúcim psychickým násilím. Pokiaľ ide o fyzické násilie zo dňa 26. 7. 2012, toto mal súd za osvedčené z písomného vyhlásenia Alice Kulihovej zo dňa 30. 7. 2012, v spojení so záznamom o podaní oznámenia č.p.: ORP-P-182/PK-OPP3-2012 zo dňa 26. 7. 2012. Čo sa týka navrhovateľkou tvrdeného psychického násilia, súd mal z listu Domova sociálnych služieb pre dospelých (DSS) zo dňa 27. 7. 2012 za osvedčené neprimerané správanie odporcu, majúce potenciál spôsobiť duševnú ujmu navrhovateľke. Podľa súdu konanie odporcu osvedčené predmetným listom DSS, spoluvytvára v spojení s fyzickým útokom zo dňa 26. 7. 2012 psychický tlak odporcu na navrhovateľku a vyvoláva dôvodné obavy navrhovateľky o svoju fyzickú integritu. Navrhovateľka tak osvedčila potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi ňou a odporcom. Súvis navrhovaného predbežného opatrenia a nároku, ktorého sa mieni navrhovateľka domáhať návrhom vo veci samej (vyporiadania podielového spoluvlastníctva), mal súd za daný, keď právo vlastníka nehnuteľnosti na vstup na tieto nehnuteľnosti vyplýva z jeho spoluvlastníctva (§ 123 k § 136 ods. 1 a § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O náhrade trov konania súd nerozhodol s tým, že o nich rozhodne v súlade § 145 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. osobitným rozhodnutím. Proti tomuto uzneseniu (jeho I. výroku) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý namietal, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď pred vydaním predbežného opatrenia nevykonal žiadne dokazovanie za účelom objektivizácie skutkového stavu (výsluchom odporcu, dopytom na obvodné oddelenie policajného zboru Modra o stave veci č.p.: ORP-P-182/PK-OPP3-2012), a vychádzal len z tvrdení navrhovateľky. Odporca popiera, že by sa dňa 26. 7. 2012, a ani nikdy predtým, dopustil voči navrhovateľke fyzického a psychického násilia. Ďalej popísal hádku, ku ktorej došlo dňa 26. 7. 2012 medzi ním a navrhovateľkou s tým, že keď chcel navrhovateľke zabrániť, aby telefónom kontaktovala ich syna Mareka, navrhovateľka ho udrela hrnčekom nad okom a z neho mu vsypala krmivo pre sliepky do očí. K roztrhnutiu mobilného telefónu došlo, keď sa odporca inštinktívne uhol smerom dozadu. V dôsledku odstredivej sily sa navrhovateľka v tom momente na mokrej tráve pošmykla a spadla na zem. Následne účelovo utekala k susede, aby vytvorila klamlivý dojem o fyzickom útoku na jej osobu. Opak však preukazuje rozhodnutie policajného orgánu, ktorým bola táto vec uložená, a teda konanie voči jeho osobe bolo ako nedôvodné zastavené. Navrhovateľka nevyhľadala ani lekársku pomoc, teda evidentne nebola nijako zranená. Podľa odporcu ani kontaktovanie navrhovateľky v čase jej služby u zamestnávateľa cez pevnú linku nemožno hodnotiť ako akékoľvek obťažovanie, či psychické násilie. Navrhovateľka všetky okolnosti uvádzané v návrhu dramatizuje účelovo, a obdobne treba hodnotiť aj list DSS v Báhoni z 27. 7. 2012, ktorý je obsahovo nekonkrétny, a na takýto „pamflet“ nemôže odporca ani riadne reagovať. Poukázal tiež na to, že pokiaľ sa ho navrhovateľka bojí, prečo ho potom aj v súčasnosti kontaktuje prostredníctvom SMS správ a snahou o telefonický rozhovor. Nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľky, že sa odporca zdržiava len v Liptovskom Hrádku a vo Vinosadoch len príležitostne. Odporca trpí závažným ochorením - nefunkčnosťou obličiek, a preto sa musí pravidelne podrobovať dialýze v špecializovanom dialyzačnom centre v Bratislave. V októbri 2012 ide na operáciu, potom musí podstúpiť vyšetrenia, ktoré sú potrebné k transplantácii obličky. Centrálne kúrenie rodinného domu v Liptovskom Hrádku je v súčasnosti nefunkčné, a jeho zdravotný stav mu v ňom nedovoľuje bývať v zimných mesiacoch. Je preto potrebné, aby mal možnosť používať jej nehnuteľnosť vo Vinosadoch, čo je pre neho vyhovujúce aj z hľadiska vzdialenosti od miest, kde sa podrobuje lekárskym vyšetreniam a zdravotníckym úkonom. Napadnuté predbežné opatrenie je závažným zásahom do jeho vlastníckeho práva, a je zásahom neprimeraným. Podľa odporcu je napadnuté uznesenie v rozpore so zákonom aj z dôvodu, že v ňom nie je vymedzená doba, po ktorú má zakázané vstupovať do dotknutých nehnuteľností, čo svojím obsahom vytvára trvalý stav. Súd ani nepoužil správne ustanovenie zákona (§ 76 ods. 1 písm. g) O.s.p.), ale v odôvodnení sa odvoláva na demonštratívny výpočet predbežných opatrení v § 76 O.s.p.. Navyše spolu s napadnutým uznesením mu nebol doručený návrh navrhovateľky zo 14. 8. 2012 na nariadenie predbežného opatrenia, hoci táto povinnosť súdu vyplýva z § 75 ods. 8 O.s.p.. Až vlastnou iniciatívou si odporca predmetný návrh obstaral osobne priamo na súde, čím mu vznikli zbytočné náklady. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu napadnutého uznesenia. Aj keď sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľkou požadované predbežné opatrenie nie je predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., možno konštatovať, že o návrhu navrhovateľky rozhodol vecne správne. Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., môže súd predbežným opatrením uložiť účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Účelom tohto zákonného ustanovenia je poskytnúť ochranu obetiam v prípadoch tzv. domáceho násilia tým, že sa obmedzí možnosť kontaktu obete s pôvodcom násilného správania po tom, čo navrhovateľ preukáže odôvodnené podozrenie z násilia predložením relevantných a hodnoverných tvrdení, ako aj dôkazmi, že jeho telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Dočasný zákaz vstupu „do domu alebo bytu“ treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať v širšom zmysle, lebo jeho podstatou je ochrana obydlia a súkromia obete násilia, teda obydlia, v ktorom má táto osoba pocit bezpečia, istoty a zázemia. Teda pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. nemôže byť rozhodujúce, či obeť násilia užíva na bývanie stavbu skolaudovanú alebo neskolaudovanú. Aj keď odporca priebeh konfliktu, ku ktorému došlo dňa 26. 7. 2012, opísal odlišne ako navrhovateľka, a popiera akékoľvek fyzické násilie voči nej, jeho neprimerané správanie, potvrdené aj tretími osobami, možno vnímať ako psychický nátlak voči navrhovateľke (psychické násilie) takej intenzity, ktoré už samo osebe postačuje na to, aby mu súd v tomto štádiu konania dočasne zakázal vstupovať do predmetných nehnuteľností. Podozrenie z násilia voči navrhovateľke nesporne existuje. Neobstojí námietka odporcu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a nevykonal žiadne dokazovanie za účelom jeho objektivizácie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne vyplýva, ako dospel súd k záveru, že navrhovateľka dostatočne osvedčila bezprostredne hroziacu ujmu zo strany odporcu, a že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Ani ďalšie odvolacie námietky odporcu neobstoja. To, že v uznesení o nariadení predbežného opatrenia nie je vymedzená (ohraničená) doba, po ktorú má odporca zakázané vstupovať do dotknutých nehnuteľností, nevytvára trvalý stav, ako sa mylne odporca domnieva. Podľa ust. 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. Tvrdenie odporcu, že povinnosť uložená súdom prvého stupňa neprimerane a závažne zasiahla do jeho vlastníckeho práva, nie je namieste. Aj navrhovateľka má svoje práva, okrem iného aj právo na obydlie, a v prípade neposkytnutia jej okamžitej ochrany pred psychickým, príp. fyzickým násilím, by mohli vzniknúť vážne a ťažko napraviteľné následky. Odporca pritom má možnosť bývania na mieste, kde sa v súčasnosti trvale zdržiava. Z týchto dôvodov dvolací súd uznesenie v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Súčasne mal za zistené, že navrhovateľka splnila svoju povinnosť uloženú jej vykonateľným uznesením, t.j. podala na súd návrh o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. O náhrade trov predbežného opatrenia vzniknutých v odvolacom konaní rozhodne prvostupňový súd v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej - § 145 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.