Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/366/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207229036 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:7207229036.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ORVIS družstvo KOŠICE, Opatovská cesta 10, Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Tomkom, Floriánova 2, Prešov, proti odporcovi: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 10C/65/2008-363, zo dňa 6. júna 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o zaplatenie 144,89 eura a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 143.900,95 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.8.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 7.204,72 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa zaplatenia 144.045,81 eura (4.339.525,- Sk) s prísl. domáhal na tom skutkovom základe, že Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie nezákonným rozhodnutím spôsobil navrhovateľovi škodu. Podľa návrhu sa navrhovateľ prihlásil do súťaže vyhlásenej obstarávateľom Mestom Kapušany s predmetom obstarávania „Prestavba materskej školy na dom dôchodcov“. Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 14.8.2003 boli zamietnuté námietky navrhovateľa proti vyhodnoteniu tejto verejnej súťaže. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.9.2004, ktorý vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľa, ak by Úrad pre verejné obstarávanie správne vyhodnotil jeho námietky, bol by zmluvným partnerom obstarávateľa a zákazku by realizoval; tým, že s ním nebola uzavretá zmluva o dielo, mu vznikla škoda v žalovanej výške ustálená na základe znaleckého posudku. K vznesenej námietke premlčania súd prvého stupňa uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti navrhovateľa 28.9.2004. Od toho dňa začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorú treba predĺžiť o dobu šiestich mesiacov zmysle § 22 ods. 3 zák. č. 58/1969 Zb. V predmetnej veci navrhovateľ listom zo dňa 3.5.2006 požiadal Úrad pre verejné obstarávanie o predbežné prerokovanie nároku; Úrad pre verejné obstarávanie nárok navrhovateľa neuspokojil. Premlčacia doba by teda uplynula 28.3.2008, avšak navrhovateľ podal návrh už 15.11.2007. Ďalej uviedol, že navrhovateľ písomným podaním doručeným 26.2.2010 opravil označenie odporcu tak, že odporcom je Slovenská republika zastúpená Úradom pre verejné obstarávanie, nakoľko pri písaní návrhu došlo k chybe v označení odporcu. Z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva, že návrh smeroval proti Slovenskej republike zastúpenej Úradom pre verejné obstarávanie. Z obsahu návrhu je zrejmé, že tento smeruje proti štátu, i keď navrhovateľ označil ako odporcu Úrad pre verejné obstarávanie, teda subjekt, ktorý síce má spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, nie je však sám vo veci pasívne legitimovaným subjektom v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. Za tohto stavu bol zrejmý rozpor medzi obsahom návrhu, označením odporcu a uplatneným nárokom vo vzťahu k označenému odporcovi, ktorý navrhovateľ odstránil bez výzvy súdu podaním z 26.2.2010. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu návrhu súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 144,89 eura, predstavujúcich škodu z titulu cestovných nákladov zástupcu navrhovateľa vynaložených v súvislosti s pojednávaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky, v zmysle § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil, keď odporca s čiastočným späťvzatím súhlasil. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 2379-872-4100/2003, zo dňa 14.8.2003, boli zamietnuté námietky navrhovateľa podľa § 86 ods. 7 písm. c) zák. č. 263/1999 Z.z. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž 129/2003 zo dňa 28.9.2004, právoplatným dňa 7.1.2005. Konanie o námietkach navrhovateľa proti určeniu poradia vyhodnotených ponúk vo verejnej súťaži súd prvého stupňa posúdil ako konanie v rámci správneho konania. Mal za to, že námietkam navrhovateľa malo byť vyhovené už prvým rozhodnutím, ktoré by potom nemuselo byť zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom v tomto čase ešte obstarávateľ mohol uzavrieť s navrhovateľom zmluvu o dielo. Súd prvého stupňa neuznal námietky odporcu v tom smere, že navrhovateľovi automaticky nevzniká nárok na uzavretie zmluvy o dielo v prípade, že by bola jeho ponuka vyhodnotená ako najúspešnejšia ako aj v tom smere, že Úradu pre verejné obstarávanie sa javila cena diela navrhnutá navrhovateľom privysoká. Tieto vyhodnotil ako právne nepodstatné, nakoľko na základe vyhlásenej verejnej súťaže jej obstarávateľ uzavrel zmluvu o dielo s právnickou osobou, ktorej poradie bolo určené nesprávne, t.j. obstarávateľ verejnej súťaže mal záujem uzavrieť zmluvu o dielo s uchádzačom, ktorý sa umiestnil na prvom mieste. Túto zmluvu o dielo by teda uzavrel s navrhovateľom, ktorého ponuka bola vyhodnotená ako najúspešnejšia, čo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z druhého rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie z 25.11.2005, v ktorom bolo konštatované, že obstarávateľ porušil § 35 ods. 9 zák. č. 263/1999 Z.z., pričom ponuka navrhovateľa mala byť vyhodnotená ako najúspešnejšia. Tým, že rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie bolo pre nezákonnosť zrušené a navrhovateľ bol účastníkom správneho konania, vznikol mu nárok na uplatnenie si náhrady škody v zmysle § 4 zák. č. 58/1969 Zb. Navrhovateľovi vznikla škoda vo väčšom rozsahu ako uplatnenom, čo vyplýva z listinných dôkazov - znaleckého posudku Ing. Miroslava Vavreka a odborného stanoviska STU v Bratislave. Súd prvého stupňa tak mal preukázané všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., keď rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie bolo ako nezákonné zrušené, bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na strane navrhovateľa v dôsledku zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej moci a aj výška škody. Na tomto základe uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 143.900,95 eura. Odporcovi uložil aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, nakoľko dňom 15.8.2004 sa obstarávateľ diela dostal do omeškania so zaplatením ceny diela. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného odporcu zaviazal k náhrade špecifikovaných trov konania. Proti zaväzujúcej časti rozsudku podal odvolanie odporca - Úrad pre verejné obstarávanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť, prípadne konanie zastaviť, prípadne primerane znížiť priznanú sumu, prípadne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že v návrhu na začatie konania navrhovateľ identifikoval ako pasívne legitimovaný subjekt Úrad pre verejné obstarávanie, od ktorého žiadal náhradu škody. Z obsahu návrhu jednoznačne a jasne vyplýva, že navrhovateľ predmetným návrhom uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči Úradu pre verejné obstarávanie ako ústrednému orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie. Ústredný orgán štátnej správy však nezodpovedá za škodu podľa zák. č. 59/1968 Zb. Je teda zrejmé, že návrh navrhovateľa na náhradu škody smeroval voči subjektu, ktorý nemožno považovať za pasívne legitimovaný subjekt v zmysle uvedeného zákona. Podaním návrhu tak nebola naplnená podmienka pretrhnutia, respektíve spočívania premlčacej doby, ktorá predpokladá uplatnenie práva na súde v premlčacej dobe. Odporca mal za to, že k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby mohlo prísť najskôr až na základe podania navrhovateľa z 23.2.2010, doručeného 26.2.2010, ktorým navrhovateľ žiadal konajúci súd o pripustenie zmeny návrhu v časti označenia odporcu ako Slovenská republika zastúpená Úradom pre verejné obstarávanie. Až týmto podaním možno považovať právo navrhovateľa za uplatnené voči subjektu, ktorý podľa zák. č. 58/1969 Zb. je nositeľom zodpovednosti za škodu. Na tomto základe mal odporca za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby, nakoľko právo navrhovateľa na náhradu škody možno považovať za uplatnené až dňom 26.2.2010, pričom jeho právo sa premlčalo uplynutím premlčacej doby 28.7.2008. Odporca sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva, že návrh smeroval proti Slovenskej republike zastúpenej Úradom pre verejné obstarávanie, keď z obsahu návrhu, identifikácie odporcu a žalobného návrhu je zrejmé, že predmetný návrh navrhovateľ uplatnil voči subjektu, ktorý nebol vo veci pasívne legitimovaný. V sporovom konaní, ktoré môže súd začať iba na základe návrhu, preto nemožno považovať za účastníka konania toho, koho sa vec inak týka, ak nebol v návrhu navrhovateľom určený ako účastník konania. Nesprávne určenie okruhu účastníkov súdom je spravidla takou vadou konania, ktorej dôsledkom je zrušenie rozhodnutia. Štát ako subjekt občianskoprávneho vzťahu pritom nemožno zamieňať s Úradom pre verejné obstarávanie, ktorý má status právnickej osoby - rozpočtovej organizácie. Odporca má za to, že absencia návrhu zo strany navrhovateľa podľa § 92 ods. 1 O.s.p. a následného uznesenia o pripustení ďalšieho účastníka spôsobila, že súd prvého stupňa rozhodol vo vzťahu k žalobnému návrhu ultra vires. Nakoľko pripustenie Slovenskej republiky do konania podľa § 92 ods. 1 O.s.p. bolo podmienené návrhom navrhovateľa a navrhovateľ takýto návrh neuplatnil, mal súd prvého stupňa konanie podľa § 104 O.s.p. pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania zastaviť. V ďalšej časti odvolania odporca namietal splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zák. č. 58/1969 Zb. proti odporcovi, ktorého označil ako Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava. V texte návrhu na začatie konania výslovne uvádza, že odporca je ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie, že odporcu vyzval listom zo dňa 3.5.2006 na predbežné prerokovanie nároku, že odporca rozhodoval o jeho námietkach proti vyhodnoteniu verejnej súťaže. Navrhovateľ sa teda domáhal náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. Podaním tohto návrhu začalo sporové konanie, účastníkmi ktorého sú navrhovateľ a odporca - teda ten, koho v návrhu navrhovateľ za odporcu označil (za účastníka konania nemožno považovať toho, kto nebol navrhovateľom v návrhu označený ako odporca). Navrhovateľ v návrhu označil za odporcu ústredný orgán štátnej správny na úseku verejného obstarávania (Úrad pre verejné obstarávanie) - teda právnickú osobu so samostatnou právnou subjektivitou. Pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania podaním zo dňa 23.2.2010 za odporcu označil Slovenskú republiku - Úrad pre verejné obstarávanie a požiadal o pripustenie zmeny žaloby v časti označenia odporcu, nešlo o spresnené, doplnené alebo opravené označenie v návrhu už skôr označeného účastníka konania, ale o označenie úplne iného (odlišného a nového) subjektu, ktorý v konaní doposiaľ nevystupoval (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 309/2008). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že uvedené podanie navrhovateľa bolo reakciou na námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vznesenej odporcom v podaní z 15.12.2009 (podľa ktorej odporca ako ústredný orgán štátnej správy nezodpovedá za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb., keď zodpovedným subjektom je štát). Súd prvého stupňa potom nesprávne postupoval, keď bez ďalšieho konal ako s odporcom Slovenskou republikou zastúpenou - Úradom pre verejné obstarávanie. Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o návrhu na „pripustenie zmeny žaloby v časti označenia odporcu“, t.j. podľa obsahu uvedeného podania o návrhu na zámenu odporcu v zmysle § 92 ods. 4 O.s.p. Postupom súdu prvého stupňa, keď o návrhu na zámenu odporcu nerozhodol a konal ďalej s novým odporcom, došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď pôvodne označený odporca nemal možnosť vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s navrhovanou zámenou a prípadne domáhať sa preskúmania rozhodnutia o návrhu na zámenu odporcu v odvolacom konaní a novooznačený odporca bol napadnutým rozsudkom zaviazaný bez toho, aby súd prvého stupňa rozhodol o jeho vstupe do konania Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať v konaní naznačeným smerom a rozhodnúť o návrhu na zámenu odporcu. Následne bude v konaní pokračovať (buď s pôvodným, alebo s novým odporcom), pričom v závislosti od odporcu, s ktorým bude v konaní pokračovať, sa bude opätovne zaoberať námietkou premlčania a pasívnou vecnou legitimáciou. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.