Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/94/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200772 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1009200772.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: D. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Z., naposledy bytom T., Z., zastúpeného opatrovníkom: K. J., súdna tajomníčka Okresného súdu D. I, U. XX, D., proti žalovanému: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-169/OLVS-2009 zo dňa 29.04.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.05.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-169/OLVS-2009 zo dňa 29.04.2009, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie ČAS:MU-849-10/PO-Ž-2008 zo dňa 20.01.2009 o zastavení konania o udelenie azylu podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) z dôvodu, že o žiadosti žalobcu o udelenie azylu už bolo právoplatne rozhodnuté a dôvody novej žiadosti sa nezmenili. Ku skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že v krajine pôvodu sa zúčastnil podvodu pri prezidentských voľbách v roku 2003, keď vymenil urnu s hlasovacími lístkami v prospech kandidáta Ševarnadzeho. Mená tých, ktorí ho k falšovaniu volebných lístkov donútili, nahlásil štátnej bezpečnosti a v dôsledku toho sa obával prenasledovania od Ševarnadzeových stúpencov. Ďalej uviedol, že v Gruzínsku nemôže žiť z dôvodu prebiehajúcej vojny, pretože tam bolo usmrtených mnoho civilistov, zničené domy a majetky. Keďže je v krajine nestabilná situácia, žalobca sa tam nechce vrátiť a to aj z dôvodu obavy o svoj život. Zároveň v žalobe citoval úryvky zo všeobecných správ poukazujúce na stav v jeho krajine pôvodu. Žalobca navrhol rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobným dôvodom uviedol, že žalobca vystupujúci pod menom Dimitri R., nar. XX.XX.XXXX, požiadal prvýkrát o udelenie azylu po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky dňa 23.11.2005. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v roku 2003 sa v Gruzínsku konali parlamentné a nie prezidentské voľby, ako tvrdil žalobca a zároveň uviedol, že žalobca bližšie nevysvetlil, ako sa bez oprávnenia dostal k volebnej urne, čím bola dôveryhodnosť jeho tvrdení o tom, že bol vystavený problémom, spochybnená. Rozhodnutím č.p. MU-2765/PO-Ž/2005 zo dňa 12.01.2006 mu nebol udelený azyl a nebol konštatovaný zákaz jeho vyhostenia alebo vrátenia do krajiny pôvodu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Saz 13/2006-14 zo dňa 04.10.2006. Žalovaný ďalej konštatoval, že po tom, čo bol žalobca dňa 17.10.2007 na základe nariadenia Rady ES č. 343/2003 vrátený na územie Slovenskej republiky z Holandska, požiadal v ten istý deň pod menom D. D., nar. XX.XX.XXXX, z vyššie uvedených dôvodov opakovane o udelenie azylu. V dôsledku svojvoľného opustenia azylového zariadenia bolo druhé konanie o udelenie azylu vedené pod č.p.: MU-XXXX/PO- Ž/XXXX zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Dňa 15.12.2008 bol na základe nariadenia Rady ES č. 343/2003 žalobca vrátený na územie Slovenskej republiky zo Spolkovej republiky Nemecko, pričom opakovane požiadal o udelenie azylu. Keďže žiadosť založil na tých istých dôvodoch, ktoré už v minulosti boli predmetom správneho konania migračného úradu, konanie vo veci jeho žiadosti bolo rozhodnutím ČAS:MU-849-10/PO-Ž-2008 zo dňa zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Nakoľko žalobca ani v podanom rozklade neuviedol nové skutočnosti a v plnom rozsahu sa pridŕžal dôvodov na udelenie azylu na území Slovenskej republiky, ktoré už boli predmetom posudzovania a bolo o nich právoplatne rozhodnuté, z uvedeného dôvodu bol rozhodnutím č. SLV-169/OLVS-2009 zo dňa 29.04.2009 rozklad zamietnutý. Žalovaný je zároveň toho názoru, že aj žalobcom podaná žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sa opiera o tie isté dôvody, ktoré boli posúdené v rámci jeho prvého konania o udelenie azylu vedeného pod. č.p. MU-2765/ PO-Ž/2005. Zároveň uviedol, že všeobecne nepriaznivá situácia v krajine pôvodu nie je relevantným dôvodom na udelenie azylu podľa platnej právnej úpravy. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca vystupujúci pod menom Dimitri R., nar. XX.XX.XXXX podal prvýkrát žiadosť o azyl dňa 08.10.2005. Nakoľko sa do utečeneckého tábora nevrátil a následne prekročil štátnu hranicu zo Slovenskej republiky do Rakúskej republiky mimo vyznačený hraničný priechod, bol rozhodnutím príslušného orgánu Č.p.: P-PPZ-15/HK-Ru/2005 zo dňa 11.10.2005 zaistený, umiestnený do zariadenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len ÚPZC) a administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Dňa 23.11.2005 pod menom A. P., nar. XX.XX.XXXX počas zaistenia v M. K. požiadal žalobca opakovane o udelenie azylu. Z obsahu priloženého „Dotazníka žiadateľa o udelenie azylu“ vyplývajú dôvody, pre ktoré sa tak rozhodol urobiť. Žalobca uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel v roku 2004, pretože bol hľadaný štátnou bezpečnosťou, nakoľko vo voľbách 22.10.2003 vymenil volebnú urnu v prospech bývalého gruzínskeho prezidenta Ševarnadzeho. Taktiež sa obával prívržencov Ševarnazdeho, pretože mená tých, ktorý ho k falšovaniu volebných výsledkov donútili, oznámil pracovníkom gruzínskej polície. Následne rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Č.p: MU-2765/ PO-Ž/2005 zo dňa 12.01.2006 nebol žalobcovi udelený azyl na území Slovenskej republiky a nebol konštatovaný ani zákaz jeho vyhostenia alebo vrátenia podľa § 47 zákona o azyle. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán zdôvodnil tým, že ak by aj žalobca počas volieb vymenil volebnú urnu, takéto konanie nie je možné považovať za prenasledovanie v zmysle azylového zákona, ale za konanie naplňujúce skutkovú podstatu trestného činu a preto aj jeho prípadne odsúdenie by nebolo prenasledovaním. Poukázal tiež na rôznu identitu žalobcu, pod ktorou v priebehu azylového konania vystupoval a na rozpory v jeho výpovediach. Na tomto základe dospel k názoru, že nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k istej sociálnej skupine. Dňa 21.03.2006 doručil žalobca Krajskému súdu v Bratislave opravný prostriedok proti vyššie identifikovanému rozhodnutiu. Domáhal sa jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový orgán vôbec nevzal do úvahy jeho prípadné ohrozenie a znova poukázal na tie isté dôvody, pre ktoré mu mal byť udelený azyl. Rozsudkom č.k. 9Saz 13/2006-14 zo dňa 04.11.2006 Krajský súd v Bratislave, ako orgán príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku, napadnuté rozhodnutie č.p.: MU-2765/PO-Ž/2005 zo dňa 12.01.2006 potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2007. Po tom, čo bol dňa 17.10.2007 na základe nariadenia Rady ES č. 343/2003 vrátený na územie Slovenskej republiky z Holandska, požiadal v ten istý deň pod menom D. D., nar. 5. júla XXXX, z vyššie uvedených dôvodov opakovane o udelenie azylu. Žalobca bol prepravený do azylového zariadenia, ktoré dňa 21.11.2007 svojvoľne opustil, v čoho dôsledku bolo ďalšie konanie o udelenie azylu vedené pod č.p.: MU-2329/PO-Ž/2007 zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle. Dňa 15.12.2008 bol žalobca na základe nariadenia Rady ES č. 343/2003 vrátený na územie Slovenskej republiky zo Spolkovej republiky Nemecko, pričom opäť požiadal o udelenie azylu. Z obsahu priloženého „Dotazníka žiadateľa o udelenie azylu“, z opätovne vykonaného pohovoru dňa 12.01.2009, vyplýva, že žalobca sa v plnej miere pridržiaval všetkých dôvodov, tak ako ich uvádzal v predchádzajúcich žiadostiach, pričom žiadne nové neuviedol. Opätovne len poukázal na skutočnosť, že sa obáva o svoju bezpečnosť. Keďže svoju žiadosť založil žalobca na tých istých dôvodoch, ktoré v minulosti už boli predmetom správneho konania, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, konanie vo veci jeho žiadosti zastavilo rozhodnutím č. ČAS:MU-849-10/PO-Ž-2008 zo dňa 13.03.2009. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozklad, ktorý Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SLV-169/OLVS-2009 zo dňa 29.04.2009 zamietlo. V odôvodnení rozhodnutia je poukázané na skutočnosť, že žalobca si nesplnil ani jednu z podmienok potrebných na udelenie azylu ustanovených § 8 až 10 zákona, nakoľko sa nepreukázala opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon, ako aj Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné. Skutočnosť, že žalobca podal opätovnú žiadosť neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko už bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a ako vyplýva zo spisového materiálu, skutkový stav, na základe ktorého žiadal žalobca o udelenie azylu sa podstatne nezmenil. Podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. zákon o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým sa zamietol rozklad žalobcu a potvrdilo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ČAS: MU-849-10/PO-Ž-2008 zo dňa 20.01.2009, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle zastavené konanie vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu a to s poukazom na to, že príslušný správny orgán vo veci už meritórne rozhodol. Podstatným bolo posúdenie, či prvostupňový orgán a žalovaný správny orgán rozhodli v súlade so zákonom, ak napadnutým rozhodnutím došlo k zastaveniu správneho konania vo veci novej žiadosti o udelenie azylu t.j. posúdenie, či je v danom prípade existuje prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, a to vzhľadom na v minulosti vydané rozhodnutia o neudelení azylu. Súd preto posudzoval, či vydané právoplatné rozhodnutia, ktorým predchádzala žiadosť žalobcu zo dňa 23.11.2005, založili dôvody pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania a teda či sú rozhodnutiami v tej istej veci. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie bez ďalšieho k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejedaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, táto sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako správny orgán a súd v rámci súdneho prieskumu po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania a čo je dôležité, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak bol určitý skutkový dej (skutok) po právnej stráne v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne. Súd považuje podmienku totožnosti účastníkov konania za splnenú, nakoľko žiadosť o udelenie azylu zo dňa 23.11.2005, o ktorej bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi sa azyl neudelil a žiadosti zo dňa 17.10.2007 a 15.12.2008, o ktorých bolo rozhodnuté tak, že konanie sa zastavilo, podal ten istý subjekt správneho konania, vystupujúci pod rôznymi menami ako: D. D. nar. XX.XX.XXXX alias A. P., nar. XX.XX.XXXX alias A. R., nar. XX.XX.XXXX alias K. O., nar. XX.XX.XXXX alias D. J., nar. XX.XX.XXXX Súd zároveň konštatuje, že považuje za splnenú aj ďalšiu podmienku a to totožnosť predmetu konania, ktorým je v danom prípade rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o azyl, o ktorom nesporne rozhodlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad rozhodnutím Č.p: MU-2765/PO-Ž/2005 zo dňa 12.01.2006, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Saz 13/2006-14 zo dňa 04.11.2006 tak, že sa žalobcovi azyl neudelil. Napokon je potrebné považovať za splnenú aj poslednú podmienku pre posúdenie veci ako právoplatne rozhodnutej a tou je totožnosť skutkového stavu. O tomto svedčia jednotlivé žiadosti žalobcu o udelenie azylu, v ktorých sa ako dôvody pre udelenie azylu uvádzajú: falšovanie volebných výsledkov - výmena urny, prenasledovanie jeho osoby, obava o život. Ani po podaní poslednej žiadosti o udelenie azylu zo dňa 15.12.2008 žalobca neuviedol nové skutočnosti a potvrdil, že jeho situácia a dôvody pre ktoré žiadal v minulosti o udelenie azylu, sa nezmenili. Porovnávajúc jednotlivé žiadosti žalobcu o udelenie azylu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu po obsahovej stránke, dospel súd k záveru, že v danej veci skutočne existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), pričom tá je daná naplnením podmienok totožnosti veci - účastníkov konania, predmetu a skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemali a žalovanému právo na náhradu trov vzniknutých v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nepatrí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.