Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Cbi/22/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201673 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1009201673.12 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci žalobcu G.. Y. X., O. X. O. X, XXX XX W., L. H. G., D. U. XX, XXX XX P., Č., proti žalovanému JUDr. Dušan Noskovič, správca konkurznej podstaty úpadcu Agrokombinát PD Lehnice, IČO: 00 191 540, zastúpenému JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou, Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, o určenie pravosti pohľadávky vo výške 25 396,19 eur, takto r o z h o d o l : Súd žalobu o určenie pravosti pohľadávky vo výške 25 396,19 eur z a m i e t a. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 242,48 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.11.2009 sa žalobca domáhal určenia pravosti, výšky a poradia pracovného nároku vo výške 88 258,20 eur z dôvodu, že správca konkurznej podstaty poprel jeho uplatnenú pohľadávku proti podstate, ktorú si uplatnil ako náhradu mzdy za obdobie od 1.1.1999 do 31.3.2009. Podaním doručeným súdu dňa 4.1.2011 žalobca požiadal o rozšírenie petitu žaloby za obdobie od 1.4.2009 do 31.12.2010 v celkovej sume 25 396,19 eur. Zmena petitu bola pripustená na pojednávaní dňa 8.3.2011. Uznesením zo dňa 10.4.2012 č.k. 9Cbi/22/2009-191, právoplatným dňa 23.10.2012 súd konanie v časti nároku 88 258,20 eur zastavil. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobu žalobcu o určenie pravosti , výšky a poradia pohľadávky vo výške 88 258,20 eur proti podstate za obdobie troch mesiacov pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu do 31.3.2009 Krajský súd zamietol v konaní vedenom pod sp.zn. 8Cbi/6/2009 rozsudkom zo dňa 24.11.2010. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenie o vzniku práva na mzdu nepreukázal a tým neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu zamietol. Keďže v tomto konaní vystupovali tí istí účastníci, išlo o ten istý predmet sporu a boli tam totožné skutkové okolnosti ako v predmetnom konaní (9Cbi/22/2009) súd pre prekážku rozhodnutej veci konanie v časti nároku 88 258,20 eur zastavil. Žalobca žiadny nový dôkaz preukazujúci oprávnenosť svojej pohľadávky vo výške 25 396,19 eur neosvedčil . Neexistujú dôvody žaloby za obdobie pred konkurzom ako vyplýva z právoplatne skončeného konania ani za obdobie od vyhlásenia konkurzu. Záverom poukázal na § 33 písm. e/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní podľa ktorého sú z uspokojenia vylúčené nároky veriteľov uplatnené po prejednaní konečnej správy súdom. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 25.7.2013 v neprítomnosti žalobcu, keď neakceptoval ospravedlnenie žalobcu zo zdravotných dôvodov. Na pojednávanie dňa 25.7.2013 nezaslal žalobca súdu vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 ods. 3 o.s.p. a keďže išlo o ospravedlnenie z opakovaného dôvodu, súd jeho neúčasť neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie obsahom nasledovných listinných dôkazov: uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka Agrokombinát PD Lehnice č.k. 6K/30/99-63, výzva podľa § 29 ods. 5 zák.č. 328/1991 Zb., písomné uplatnenie nárokov žalobcom zo dňa 17.3.2009 a 3.11.2009, spis tunajšieho súdu 8Cbi/6/2009, rozhodnutie tunajšieho súdu 8Cbsi/48/2005, rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 5C 177/90, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav: Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 6K 30/99-63 zo dňa 31.3.1999 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Agrokombinát, Poľnohospodárske družstvo Lehnice. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Dušan Noskovič. Žiadosťou zo dňa 17.3.2009 si žalobca uplatnil u správcu konkurznej podstaty svoje pracovné nároky na náhradu mzdy vo výške 82 733,28 eur za obdobie od 1.1.1999 do 31.3.2009 na tom základe, že rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 6.8.1992 sp.zn. 177/1990 bolo určené, že jeho vylúčenie z družstva zo dňa 28.9.1990 je neplatné a jeho členský pomer k Agokombinátu JRD Lehnice trvá. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.3.1993 sp.zn. 7Co368/1992 bola uvedená časť rozsudku potvrdená. Od 25.3.1993 doteraz nebol ukončený jeho pracovný pomer. Z dôvodu trvania pracovného pomeru si uplatnil náhradu mzdy za obdobie troch mesiacov pred vyhlásením konkurzu a za obdobie od vyhlásenia konkurzu do 31.3.1999. Výzvou zo dňa 28.9.2009 sp. zn. 6K 30/99 bol žalobca vyzvaný, aby si v lehote do 31 dní od doručenia tejto výzvy uplatnil popretú pohľadávku určovacou žalobou, keďže správca konkurznej podstaty pohľadávku proti podstate vo výške 82 733,28 eur poprel. Podanou žalobu si uplatnil žalobca nárok vo výške 88 258,20 eur, kedže v pôvodnej žalobe urobil sčítaciu chybu. Uznesením zo dňa 10.4.2012 č.k. 9Cbi/22/2009-191 súd konanie v časti nároku zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci ( §159 ods. 3 O.s.p.). Súd zistil, že na tunajšom súde prebiehalo konanie vedené pod sp.zn. 8Cbi/6/2009 tých istých účastníkov, s rovnakým predmetom sporu a sú tu totožné skutkové okolnosti od ktorých sa odvodzovalo právo ako v tomto konaní. Rozsudkom zo dňa 24.11.2010 č.k.8Cbi6/2009 súd návrh žalobcu o určenie pravosti pohľadávky vo výške 88 258,20 eur zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo/13/2011-268. Nárok žalobcu bol zamietnutý z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tzv. bremeno tvrdenia. Najvyšší súd SR vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí poukázal na to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Žalobca uplatnil v konkurznom konaní mzdový nárok proti úpadcovi a svoje tvrdenie o vzniku práva na mzdu za obdobie od 17.3.2006 do 31.12.2009 aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca bol v pracovnom pomere u iných zamestnávateľov a od roku 1995 už nemal záujem pracovať u neho a opakovane navrhol ukončenie členského pomeru i pracovného vzťahu. Napriek uvedeniu výšky nároku žalobca mzdový nárok nepreukázal. Spor vedený pod sp.zn. 8 Cbi/6/2009 bol pokračovaním sporu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8Cbsi 48/2005, predmetom ktorého boli pracovné nároky žalobcu za obdobie pred vyhlásením konkurzu t.j. za iné časové obdobie a ktorý bol taktiež zamietnutý. Uvedené konštatoval vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.11.2011 č.k. 1Obo/55/2011 odvolací súd, keď výžslovne uviedol, že v sporoch sp.zn. 8Cbi/6/2009 a 8Cbsi/48/2005 ide o spor medzi tými istými istými účastníkmi len za iné časové obdobie. Pokračovaním sporu za ďalšie obdobie je aj nárok žalobcu vo výške 25 396,19 eur na základe pripustenej zmeny petitu žaloby v tomto konaní. Uvedený nárok si žalobca uplatnil písomným podaním zo dňa 4.1.2011 a predstavuje nárok za obdobie od 1.4.2009 do 31.12.20098 vo výške 10 854,54 eur a za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 14 541,65 eur, spolu 25 396,19 eur. Žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho pracovný pomer trvá naďalej, z čoho vyplýva, že pribudli ďalšie splatné pohľadávky. Pri stanovení výšky náhrady mzdy vychádzal z údajov štatistického úradu SR. Na základe výzvy súdu zo dňa 10.4.2012 žalobca špecifikoval svoj nárok písomným podaním zo dňa 10.5.2012, pričom opätovne vychádzal z údajov Štatistického úradu SR. V písomnom podaní zo dňa 19.6.2012 žalobca uviedol, že nemôže navrhnúť ako dôkazné prostriedky mzdové listy pre zisťovanie jeho priemerného zárobku nakoľko pre jednotlivé rozhodujúce obdobia neexistujú. Archívna spoločnosť PRO DOMO a.s. oznámením zo dňa 16.3.2011 potvrdila informáciu o zrušení strediska č. 461 - Veda a výskum v roku 1996, preto nie je možné poskytnúť informácie o priemernom mesačnom zárobku zamestnancov, ktorí by vykonávali rovnakú príp. podobnú prácu. Z listinných dôkazov založených v spise ako aj v spise sp.zn. 8Cbi/6/2009 vyplýva, že žalobca bol so žalovaným v pracovnom pomere od 4.1.1988 kedy bol prijatý za člena družstva začal vykonávať prácu u žalovaného (resp. právneho predchodcu). Dňa 20.8.1990 hospodárske vedenie družstva rozhodlo o preradení žalobcu z úseku agrolaboranta do funkcie farmára na úseku živočíšnej výroby. Žalobca na nové miesto neprešiel. Z dôvodu hrubého porušenia základných povinností člena družstva predstavenstvo rozhodlo o o vylúčení žalobcu z družstva. N základe rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 5C177/90-43 zo dňa 19.2.1991 bolo rozhodnuté, že preradenie žalobcu dňa 20.8.1990 z úseku agrolaboranta do funkcie farmára na úseku živočíšnej výroby je neplatné. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 5C177/19990 zo dňa 6.8.1992 bolo určené, že vylúčenie žalobcu z družstva zo dňa 28.9.1990 je neplatné a členský pomer trvá. Žalobca listom zo dňa 26.12.1995 z dôvodu zrušenia jeho pôvodného miesta v imunologickom laboratóriu na základe organizačných zmien v družstve požiadal družstvo o zrušenie členstva dohodou k 31.12.1995. Zrušenie členstva pracovného pomeru v družstve dohodou žiadal aj listom zo dňa 25.6.1996 ku dňu 30.6.1996. žalovaný bol ochotný ukončiť členský pomer ako aj pracovný dohodou, ale nedošlo k dohode o dni ukončenia. Žalovaný v liste zo dňa 11.7.1996 akceptoval ukončenie členského a pracovného pomeru ale spätne ku dňu 28.9.1990. V konaní sp.zn, 8Cbi/6/2009 súdu uzavrel, že k dohode o skončení pracovného pomeru. Nárok bol zamietnutý pre nedostatok dôkazov. Podľa § 23 ods. 1 ZKV, veta prvá, pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Podľa § 23 ods. 2 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd. Nárok žalobcu je potrebné posudzovať podľa Zákonníka práce s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 4 zákona č. 162/1990 Zb., podľa ktorého pracovné vzťahy medzi družstvom a členom sa spravujú týmto zákonom, Zákonníkom práce a vykonávacími predpismi v rozsahu vymedzenom týmto to zákonom. Pri posudzovaní náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru (po právoplatnosti rozhodnutia súdu), pokiaľ organizácia neumožní pracovníkovi pokračovať v práci a neposkytne mu mzdu, nejde už o nárok z neplateného rozviazania pracovného pomeru ale o nárok z trvajúceho pracovného pomeru, ktorý treba posudzovať podľa § 130 zákonníka práce. Predovšetkým je potrebné uviesť, že spor je pokračovaním sporu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.8Cbi/6/2009, keďže sa týka tých istých účastníkov, vychádza z tých istých skutkových okolností, len sa týka iného obdobia. V spore 8Cbi/6/2009 bol nárok žalobcu zamietnutý s tým, že rozsudok nadobudol právoplatnosť a dovolanie žalobcu bolo odmietnuté. Právoplatne bolo teda rozhodnuté, že žalobca nárok nepreukázal, kedže nepredložil súdu mzdové listy a nešpecifikoval svoj nárok na podklade mzdových listov. Najvyšší súd SR ako odvolací naviac konštatoval , že žalobca svoje tvrdenia o vzniku práva na mzdu za predmetné obdobie nepreukázal a z dokazovania vyplynulo, že bol v pracovnom pomere u iných zamestnávateľov a od roku 1995 nemal záujem pracovať u žalovaného. Súd je toho názoru, že ani v tomto konaní nebol preukázaný nárok žalobcu na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, keďže žalobca opätovne predkladal ako špecifikáciu svojho nároku výpočet podľa Štatistického úradu SR, pričom v súvisiacom konaní už súdy konštatovali, že takýto dôkaz nie je dôkazom preukazujúcim nárok na náhradu mzdy. Keďže žalobca neuviedol žiadne nové okolnosti a vychádzalo sa z tých istých skutkových okolností, súd sa priklonil k právnemu názoru vyslovenému v právoplatne skončenom spore sp.zn. 8Cbi/6/2009. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie Nálezu ÚS SR zo 14.9.2006, sp. zn. IV. ÚS 49/06, podľa ktorého „napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch, situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, podkopáva efektivitu fungovania systému spravodlivosti a neguje jej elementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby sa o rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom“. Súd preto vychádzal v tomto konaní aj zo záverov súdov v právoplatne skončenom spore. Súd je toho názoru, že nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 1.4.2009 do 31.12.2010 je vzhľadom na všetky okolnosti nedôvodný. Je nesporné, že žalobca mal záujem naposledy listom zo dňa 25.6.1996 ukončiť členský a pracovný pomer so žalovaným dohodou ku dňu 30.6.1996. Žalovaný súhlasil s uzatvorením dohody o skončení členského a pracovného pomeru, nedošlo však k dohode o dni, ku ktorému bude pomer ukončený(nedošlo teda k uzatvoreniu platnej dohody o skončení členského a pracovného pomeru). Z obsahu listov však nesporne vyplýva vôľa oboch účastníkov členský a pracovný pomer ukončiť dohodou a podľa toho sa aj obaja správali. Od tohto okamihu už ani jeden z účastníkov nerobil žiadne úkony smerujúce k ukončeniu členského a pracovného pomeru a ani žiadne úkony smerujúce k obnoveniu pracovného pomeru. Žalobca si len po vyhlásení konkurzu uplatnil svoje nároky v súvislosti s neplatným preradením a vylúčením z družstva (rozhodnutie sp.zn. 5C177/1999 OS Dunajská Streda). Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade ide o incidenčný spor a je potrebné vychádzať aj z ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa § 33 ods. 1písm.e/ zák. č. 328/1991 Zb. v platnom znení sú z uspokojenia vylúčené nároky veriteľov uplatnené po prejednaní konečnej správy, v tomto prípade po 19.5.2009. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu, ktorý bol uplatnený po prejednaní konečnej správy súdom by nemohol byť v konkurznom konaní uspokojený. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní. Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastupovania za 3 úkony právnej pomoci: 1. vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.11.2012 pri sadzbe 58,69 eur + paušál 7,63 eur, 2. vyjadrenie žalovaného zo dňa 3.6.2013 pri sadzbe 60,07 eur +7,81 eur paušál, 3. pojednávanie dňa 25.7.2013 pri sadzbe 60,07 eur paušál 7,81 eur, spolu 202,08 Eur + 20 % DPH 40,40 = 242,48 eur. tarifná odmena je vypočítaná podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované /§ 42 ods. 3 OSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 OSP/. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.