Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/11/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200591 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010200591.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. M. N. v právnej veci navrhovateľky: R. Ď.Á., T.. X. N. XXXX, H. I. I. Č.. X, XXX XX H., F.: N.. N. D., Z. G. G.: Š.J. X, XXX XX H., na základe rozhodnutia X. C. C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preplatok na invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. októbra 2010 p o t v r- d z u j e a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 24. novembra 2008 označeným ako žiadosť o splátkový kalendár domáhala nielen poskytnutia splátkového kalendára, ale aj preskúmania rozhodnutia z odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008, ktorým jej bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v sume 49.430,- Sk. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nie jej vinou došlo k vyplateniu sumy 49.430,- Sk a mala za to, že dôchodok je vypočítaný podľa zákonných predpisov a poberá tak peniaze, ktoré jej prináležia. Ďalším podaním z 28. júla 2009 sa domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009, ktorým odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok v celkovej sume 1.622,18 Eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že „v danom rozhodnutí sú viaceré nezrovnalosti.“ Na výzvu odporkyne navrhovateľka doplnila svoj návrh a uviedla, že vo výpočte dlžnej sumy sú nejasnosti. V čase, keď odporkyňa žiadala od navrhovateľky potvrdenie o zmene výšky výživného, bola totiž hospitalizovaná v nemocnici a z toho dôvodu predložila požadované doklady až po návrate z nemocnice. Navrhovateľka ďalej uviedla, že je vážne chorá a má rakovinu. Navrhovateľka ďalej žiadala, aby jej bol opätovne vypočítaný dôchodok a aby bol pri jeho výpočte zohľadnený jej zdravotný stav a predložila mnohopočetné listinné dôkazy - najmä lekárske správy, rozhodnutia odporkyne a dokumenty, ktoré boli podkladmi pri rozhodovaní odporkyne, listovú komunikáciu medzi navrhovateľkou a odporkyňou, rozhodnutia I. Č. H. - S. T. D., Č.. N..: XX-X/XX, zo dňa 26. novembra 2004 o poskytnutí opatrovateľskej služby navrhovateľke, Č.. N.. XX-X/XX zo dňa 15. decembra 2004 o zastavení opatrovateľskej služby, rozhodnutie Ú. C., G. D. Z. M. Č..X/Soc.:XXXX/ XXXXX-X/Kys zo dňa 16. augusta 2006, ktorým úrad nepriznal navrhovateľke peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k.: XXP X/XX-XXX, ktorým súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľkinmu synovi S. Y. zo sumy 1.800,- Sk na sumu 3.000,- Sk mesačne, pričom túto sumu mal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počínajúc dňom 1. apríla 2002, a tiež rozhodol o povinnosti zaplatiť zročné výživné za obdobie od 1. apríla 2002 do 26. septembra 2002 vo výške 7.200,- Sk, ktoré mal otec navrhovateľkinho syna platiť v mesačných splátkach po 1.000,- Sk, vždy spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom október 2002. Navrhovateľka vo svojich podaniach, ktorými doplnila listinné dôkazy uviedla, že má odrobených 42 a pol roka, pričom od roku 1978 do 1981 nemá vydokladované príjmy od zamestnávateľa: Q. Y. Y., a preto žiada, aby bola táto skutočnosť opätovne preskúmaná a zohľadnená pri výpočte navrhovateľkinho starobného dôchodku. Podaním zo dňa 27. októbra 2011 navrhovateľka žiadala o prešetrenie výšky jej dôchodku spätne od roku 1975 až ku dnešnému dňu, pričom žiadala, aby bola zahrnutá aj doba jej zamestnania vo Q. Y., kde má odpracovaných dva a pol roka. Odporkyňa vo svojich vyjadreniach zo dňa 4. februára 2010, 17. augusta 2010, 31. októbra 2011 uviedla, že navrhovateľke bol od 1. júla 2001 vyplácaný invalidný dôchodok, zvýšený z dôvodu jediného zdroja príjmu pre dve spoločne posudzované osoby v sume 5.284,- Sk mesačne tak, aby úhrn dôchodku navrhovateľky a iného príjmu dosiahol 1,1 násobok súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu. Vo vyjadrení odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľka dňa 13. marca 2008 Sociálnej poisťovni predložila Uznesenie Okresného G. H. V., G.. F.. XXE XXX/XX-X F. S. X. T. XXXX, na základe ktorého bol Ľ. Y. povinný platiť výživné na navrhovateľkinho syna S. Y. v sume 3.000,- Sk mesačne, spolu so zameškaným výživným v sume 1.000,- Sk mesačne. Súčasne predložila potvrdenie spoločnosti V. G. H. zo dňa 19. januára 2006, podľa ktorého otec Ľ. Y. dobrovoľne platil výživné v sume 3 500,- Sk mesačne počnúc dňom 11. novembra 2004. Keďže si navrhovateľka nesplnila ohlasovaciu povinnosť, teda odporkyni včas neoznámila zvýšenie sumy výživného na syna S. Y. (čo sa považuje za iný príjem), prijímala invalidný dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja podľa § 54 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení do 31. decembra 2003 a tým spôsobila, že jej bol vyplácaný invalidný dôchodok vo vyššej sume ako jej patril. Nakoľko navrhovateľka prijímala dávku alebo jej časť, hoci vedela, resp. musela predpokladať, že jej bola vyplatená neprávom alebo vo vyššej sume ako jej patrila, odporkyňa žiadala, aby súd potvrdil zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 18. januára 2010, ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie, ako vecne správne a aby navrhovateľka vrátila tú časť dávky, ktorá jej bola vyplácaná neprávom. Pokiaľ ide o navrhovateľkinu námietku, že pre svoj zlý zdravotný stav a hospitalizáciu nemohla odporkyni nahlásiť rozhodné skutočnosti pre nárok na dávky dôchodkového poistenia, odporkyňa túto námietku považuje za nedôvodnú, naviac má zato, že navrhovateľka nepreukázala, že bola v základných životných úkonoch nesebestačná. Okrem toho dodala, že vzhľadom na to, že navrhovateľka už časť preplatku uhradila, zvyšok neuhradeného preplatku je 1.342,18 Eur, na ktorého úhrade odporkyňa naďalej trvá. V podaní zo dňa 15. augusta 2012 odporkyňa uviedla, že bola navrhovateľke naviac vyplatená suma predpísaná právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008, ktoré bolo zmenené rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009. Vo veci naviac vyplatenej sumy na dôchodkovej dávke bolo vydané aj rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2010, ktoré však bolo rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. októbra 2010 zrušené. Pokiaľ ide o potvrdenie spoločnosti J. zo dňa 7. augusta 2012, v ktorom je opätovne uvedený rozpis výživného na syna S. za bývalého zamestnanca Ľ. Y. (otca), poukazovaného navrhovateľke v období od januára roku 2001 do februára roku 2006, odporkyňa uviedla, že toto potvrdenie je totožné s predchádzajúcimi potvrdeniami zo dňa 25. februára 2010 a 17. mája 2010, preto na ich základe odporkyňa rozhodla napadnutým rozhodnutím o povinnosti vrátiť naviac vyplatenú sumu 1.622,18 Eur. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľky prejednal a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008 odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok v celkovej sume 49.430,- Sk. Rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľka oneskorene nahlásila zmenu vo výške vyplácaného výživného na syna S.. Taktiež uviedla, že poberateľ dávky je povinný vrátiť dávku, alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí vymenovala obdobia, v ktorých vyplácala navrhovateľke invalidný dôchodok vo vyššej sume, ako jej v skutočnosti patril. Pritom uviedla sumu, ktorá jej bola fakticky vyplácaná a sumu, ktorá jej mala byť po správnosti vyplácaná. Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009 odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok v celkovej sume 1.622,18 Eur. Zmena rozhodnutia spočívala v zmene sumy invalidného dôchodku, ktorá mala navrhovateľke správne patriť za obdobie od 1. októbra 2002 do 30. júna 2003, t. j. namiesto nesprávnej sumy 5.548,- Sk mesačne, jej mala byť správne vyplácaná suma 4.401,- Sk mesačne. Rozhodnutie opäť odôvodnila tým, že navrhovateľka oneskorene nahlásila zmenu vo výške vyplácaného výživného na syna S.. Znovu vymenovala obdobia, v ktorých vyplácala navrhovateľke invalidný dôchodok vo vyššej sume, ako jej v skutočnosti patril a uviedla sumy, ktoré jej boli fakticky vyplácané a sumy, ktoré jej mali byť po správnosti vyplácané. Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2010 odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok v celkovej sume 1.622,18 Eur. Zmena rozhodnutia spočívala v doplnení odôvodnenia a doplnenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého odporkyňa rozhodla (konkrétne § 236 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení). Zrušujúcim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. októbra 2010 odporkyňa zrušila zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2010, ako bezdôvodne vydané. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že naďalej zostáva v platnosti rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009, ktorým bol navrhovateľke predpísaný preplatok v celkovej sume 1.622,- Eur za čas od 1. októbra 2002 do 30. júna 2007, ktorý navrhovateľke vznikol tým, že Sociálnej poisťovne oneskorene ohlásila zmenu vo výške výživného pre jej syna S.. Na pojednávaní konanom dňa 8. júna 2010 sa osobne zúčastnili obaja účastníci konania. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľkin argument o nemožnosti splniť si ohlasovaciu povinnosť z dôvodu jej zlého zdravotného stavu a hospitalizácie nemôže akceptovať, nakoľko zákon s takouto možnosťou nepočíta a navyše by musela byť navrhovateľka hospitalizovaná počas celého obdobia, to j. od 1. októbra 2002 do 30. júna 2007. Odporkyňa naviac poukázala na skutočnosť, že návrh na zvýšenie výživného podala sama navrhovateľka dňa 25. marca 2002, pričom konanie o výživnom prebiehalo v roku 2002 a rozhodnutie súdu je zo dňa 26. septembra 2002. Odporkyňa sa vzhľadom na uvedené skutočnosti domnieva, že navrhovateľka musela mať vedomosť o tom, že zvýšenie výživného bude mať vplyv na vyplácaný invalidný dôchodok. Navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na uvedené argumenty reagovala tak, že jej zdravotné problémy sa začali približne v júli - auguste 2002, takže už v septembri 2002 nebola schopná reagovať na súdne rozhodnutie. Liečiť sa začala od prelomu roku 2002, kedy u nej došlo k metabolickému rozvratu. Pritom podotkla, že jej zdravotný stav bol zlý aj v predchádzajúcom období, t. j. od prelomu roku 2000. Taktiež uviedla, že v období od roku 2002 až 2008 absolvovala 3 vážne operácie a bola opakovane hospitalizovaná. Pritom jej psychický stav bol veľmi zlý. Navrhovateľka počas pojednávania ďalej uviedla, že v rozhodnutiach odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. júla 2009 a 18. januára 2010 je rozpor v sumách, ktoré podľa jej názoru nezodpovedajú výške sumy uvedenej v slovenských korunách v pôvodnom rozhodnutí z októbra 2008. Na pojednávaní dňa 23. februára 2011 sa zúčastnili obaja účastníci konania. Odporkyňa uviedla, že lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka predložila sú z obdobia, kedy navrhovateľka nebola hospitalizovaná. Splnomocnený zástupca navrhovateľky na uvedené reagoval tým, že navrhovateľka nebola dostatočne schopná posúdiť závažnosť svojho konania. Taktiež uviedol, že navrhovateľka urobila čestné vyhlásenie zo dňa 15. decembra 2010 bez jeho vedomia. Na pojednávaní dňa 19. októbra 2011, na ktorom sa zúčastnili obaja účastníci konania, navrhovateľka poukázala na rozpory v potvrdeniach od spoločnosti J. zo dňa 25. februára 2010 a 4. septembra 2008 a v potvrdení V. G. H. z 19. januára 2006, ktoré uvádzajú rôznu výšku zrážaného výživného v rôznych obdobiach z čoho vyplýva nezrozumiteľnosť, kto a v akej výške a v akom období zrážal výživné na maloletého syna navrhovateľky. Na pojednávaní dňa 13. marca 2013 sa zúčastnila právna zástupkyňa navrhovateľky a poverená zástupkyňa odporkyne. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržala navrhovateľkiných tvrdení a naviac uviedla, že navrhovateľka trpí psychickou poruchou, a teda nebola schopná predložiť odporkyni príslušné doklady. Poverená zástupkyňa odporkyne na predmetnom pojednávaní ozrejmila chronológiu rozhodnutí, ktorými bola navrhovateľke uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok. Prvým rozhodnutím bolo rozhodnutie č. XXX XXXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008, ktoré bolo navrhovateľke doručené dňa 6. novembra 2008. Voči tomuto rozhodnutiu navrhovateľka nepodala opravný prostriedok. Rozhodnutím zo dňa 21. júla 2009 bolo zmenené rozhodnutie zo dňa 29. októbra 2008, ktoré navrhovateľka osobne prevzala dňa 24. júla 2009 a voči tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok zo dňa 28. júla 2009. Ďalším rozhodnutím zo dňa 18. januára 2010 bolo zmenené rozhodnutie zo dňa 21. júla 2009, a rozhodnutím zo dňa 25. októbra 2010 bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 18. januára 2010. Platné sú teda dve rozhodnutia, ktoré sú predmetom konania, a to rozhodnutie zo dňa 21. júla 2009 a rozhodnutie zo dňa 25. októbra 2010. Zástupkyňa odporkyne vyjadrila svoj názor, že navrhovateľka prvé rozhodnutie zo dňa 29. októbra 2008 nenapadla opravným prostriedkom, pretože podaním zo dňa 24. novembra 2008 požiadala odporkyňu o splátkový kalendár. Z jej podania je teda evidentné, že nie je stotožnená s rozhodnutím zo dňa 29. októbra 2008, čo v samotnom podaní aj udáva. Podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 209 ods. 1 veta druhá zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. októbra 2010 ako vecne správne potvrdil a napadnuté rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009 je potrebné zrušiť. Je nesporné, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím z 29. októbra 2008 uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v sume 49.430,- Sk a v spojitosti so zmenovým rozhodnutím zo dňa 21. júla 2009, čo je po prepočte na eurá v celkovej sume 1.622,18 Eur. Správny orgán pri rozhodovaní však nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou, keď svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Predmetné rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Pri odôvodnení rozhodnutí odporkyňa sa však neriadila zákonnými ustanoveniami a neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jej rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia ani neuviedla, akú povinnosť navrhovateľka mala porušiť, keď mala oneskorene nahlásiť zmenu vo výške vyplácaného výživného na syna S. a ani sa nevysporiadala so skutočnosťou, že kedy resp. od akej doby bola navrhovateľka v oneskorení s nahlásením zmeny vo výške vyplácaného výživného. Odporkyňa tiež neuviedla ako dospela k záveru, že navrhovateľka vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej vyplatila dávka neprávom alebo vo vyššej sume, ako jej patrila. Rovnako je nesporné, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. októbra 2010 odporkyňa zrušila svoje ďalšie zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2010 ako bezdôvodne vydané. Navrhovateľka poberala od 1. októbra 2002 zvýšené výživné na syna S. Y., t. j. bežné výživné a zročné výživné. Oznamovaciu povinnosť si splnila až v roku 2008, pričom toto oneskorenie odôvodnila tým, že bola v tom čase hospitalizovaná. Navrhovateľka je od roku 1987 invalidnou dôchodkyňou pre paranoidnú schizofréniu s defektom osobnosti z dôvodu ktorej bola aj opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Od januára 2001 bol navrhovateľke diagnostikovaný invazívny duktálny karcinóm G I I mliečnej žľazy s následnou mastectómiou a chemoterapiou. V roku 2003 absolvovala operáciu dvanástorníka pre pylorostenózu. V roku 2004 bola hospitalizovaná pre zápal pobrušnice s perforáciou tenkého čreva. Od roku 2003 sa navrhovateľka lieči v gastroenterologickej ambulancii pre Barterov syndróm. Navrhovateľka bola opakovane hospitalizovaná na internej klinike pre metabolický rozvrat spôsobený navodzovaným opakovaným zvracaním, s následnou úpravou stavu. V roku 2009 navrhovateľka absolvovala cyklus chemoterapie pre recidivujúci invazívny duktálny karcinóm mliečnej žľazy. Navrhovateľka je v trvalej starostlivosti psychiatra, gastroenterológa a onkológa. Z lekárskych správ taktiež vyplýva, že navrhovateľka sa od roku 1975 liečila na diagnózu: schizofrénia paranoides. Z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 26. júla 2010 vykonanom v Neštátnom zdravotníckom zariadení Z. G..M..B.. vyplýva, že navrhovateľka v období od roku 2003 do apríla 2008 navštevovala ich psychiatrickú ambulanciu, kde sa liečila na diagnózu schizofrénia rezidualis F 20,5. Psychiatrička pani I.. J. H. v správe uviedla, že navrhovateľkine intelektové a mnestické funkcie sa zdajú byť retardované, ďalej že navrhovateľka je absolútne neschopná dodržiavať spoločenské konvencie, a tiež vyjadrila názor, že navrhovateľka v období rokov 2003 - 2007, resp. aj oveľa dlhšieho obdobia nebola schopná posúdiť svoje správanie, resp. jeho následky. Z predložených lekárskych správ mal súd za preukázané, že navrhovateľkin zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý, z ktorého dôvodu navrhovateľka nebola schopná odporkyni oznámiť zmenu vo výške vyplácaného výživného na syna S. a ani nebola schopná posúdiť svoje správanie, resp. jeho následky a do oznámenia tejto zmeny navrhovateľka mala za to, že sa jej vypláca dôchodok vo výške v zmysle zákonných ustanovení. Naviac, súd z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne zistil rozpor v údajoch na dokladoch zo dňa 25. februára 2010, 12. apríla 2010 a 7. augusta 2012 spoločnosti J. preukazujúcich výplatu výživného na navrhovateľkinho syna S.Š. Y., vyplácaného k rukám navrhovateľky. Rozpor spočíval v tom, že v mesiaci jún 2003 bola pánovi Ľ. Y. (otcovi navrhovateľkinho syna) chybne zrazená suma výživného vo výške 400,- Sk. Táto suma bola síce v mesiaci jún roku 2003 aj poukázaná na účet navrhovateľky, avšak v júli 2003 bola navrhovateľke mimoriadne poukázaná ešte suma 3.600,- Sk, ako dodatok za mesiac jún 2003. Z potvrdení spoločnosti J., ktoré boli z neskoršieho dátumu, táto skutočnosť nebola vôbec zohľadnená. Súd má zato, že odporkyňa nevyvinula dostatočné úsilie na to, aby zistila skutočný stav veci (odstránením vady podkladov) a vychádzala z podkladov, ktoré obsahovali rozporné informácie. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, a preto ich zrušil podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. ako nepreskúmateľné a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súd v nadväznosti na zrušené rozhodnutia ďalšie rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. októbra 2010 ako vecne správne potvrdil. Právnym názorom súdu je odporkyňa viazaná (§250j ods. 6 O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. V konaní úspešnej navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnila a ani jej právna zástupkyňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v časti, ktorým sa rozhodnutie odporkyne potvrdzuje a v časti trov konania j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorým sa rozhodnutie odporkyne zrušuje j e prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.