Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/11/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200591 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1010200591.10 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou v právnej veci navrhovateľky: R. Ď., T.. X.X.XXXX, H. I. I. Č.. X, H., zastúpenej: JUDr. Júliou Vestenickou, advokátka so sídlom: Ševčenkova 5, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preplatok na invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v sume 49 430 Sk v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave konanie v časti o preskúmanie rozhodnutia č. 455 706 9530 0 zo dňa 9.9.2013 z a s t a v u j e. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.10.2008 odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje za starobný dôchodok (ďalej aj ako „dôchodok“), a to v sume 1.640,77 eur. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že navrhovateľka oneskorene nahlásila zmenu vo výške vyplácaného výživného na syna, následkom čoho bol navrhovateľke neprávom vyplácaný v období od 1.10.2002 do 30.6.2007 (ďalej len „rozhodné obdobie“) dôchodok vo vyššej sume, než jej v zmysle zákona patril. Navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote opravný prostriedok zo dňa 24.11.2008 označený ako žiadosť o splátkový kalendár, ktorým sa domáhala preskúmania rozhodnutia z odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.10. 2008 a poskytnutia splátkového kalendára. Mala za to, že jej dôchodok je vypočítaný podľa zákonných predpisov a poberá tak peniaze, ktoré jej prináležia, a že nie jej vinou došlo k vyplateniu sumy 49 430 Sk. Uviedla, že názoru napadnutým rozhodnutím jej odporkyňa oznámila, že zo strany odporkyne došlo ku chybe za, ktorú musí trpieť. Zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009 bola navrhovateľke uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje za starobný dôchodok v celkovej sume 1 622,18 Eur. Zmena rozhodnutia spočívala v zmene sumy invalidného dôchodku, ktorá mala navrhovateľke správne patriť za obdobie od 1. októbra 2002 do 30. júna 2003, t. j. namiesto nesprávnej sumy 5 548,- Sk mesačne, ktorá bola pri výpočte preplatku zohľadnená v rozhodnutí zo dňa 29.10.2008 jej mala byť správne vyplácaná suma 4 401,- Sk mesačne. Navrhovateľka je voči tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok z 28. júla 2009 z dôvodu, že vo výpočte dlžnej sumy sú nezrovnalosti. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, trpí onkologickým ochorením i paranoidnou schizofréniou, kvôli ktorej bola opakovane hospitalizovaná, a to v rozhodnom období i v čase keď sa rozhodovalo o zvýšení výživného na jej syna. V čase, keď odporkyňa od nej žiadala potvrdenie o zmene výšky výživného, bola hospitalizovaná v nemocnici, a preto predložila požadované doklady až po návrate z nemocnice. Z uvedeného dôvodu nebola navrhovateľka schopná dostatočným spôsobom posudzovať svoju príjmovú situáciu a už vôbec nie vo vzťahu ku svojim zákonným povinnostiam voči odporkyni, jej psychický stav jej to nedovoľoval. Navrhovateľka ďalej súdu predložila potvrdenia zamestnávateľa otca syna navrhovateľky o platení výživného na jej syna, ktoré preukazujú úhrady výživného v prospech jej syna. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 4. februára 2010, 17. augusta 2010, 31. októbra 2011 žiadala potvrdiť napadnuté rozhodnutie a uviedla, že navrhovateľke bol od 1. júla 2001 vyplácaný invalidný dôchodok zvýšený z dôvodu jediného zdroja príjmu pre dve spoločne posudzované osoby v sume 5 284,- Sk (175,39 eur) mesačne tak, aby úhrn dôchodku navrhovateľky a iného príjmu dosiahol 1,1 násobok súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu. Vo vyjadrení odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľka dňa 13. marca 2008 Sociálnej poisťovni predložila Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. XXE XXX/XX-X zo dňa 4. novembra 2002, na základe ktorého bol Ľuboš Kalamár (otec navrhovateľkinho syna) povinný platiť výživné na navrhovateľkinho syna v sume 3 000,- Sk mesačne, spolu so zameškaným výživným v sume 1 000,- Sk mesačne. Súčasne predložila potvrdenie spoločnosti V. G. H. zo dňa 19. januára 2006, podľa ktorého Ľuboš Kalamár dobrovoľne platil výživné v sume 3 500,- Sk mesačne počnúc dňom 11. novembra 2004. Syn navrhovateľky je ďalšou posudzovanou osobou v zmysle § 54 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom do 31.12.2003 (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), podľa ktorého bol navrhovateľke zvýšený dôchodok na 1,1 násobok vyplácanej sumy dôchodku. Nakoľko je výživné na dieťa v zmysle § 52 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení iným príjmom rozhodným pre uplatnenie nároku vyplývajúceho z § 54 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení odporkyňa má za to, že navrhovateľka bola povinná splniť si svoju ohlasovaciu povinnosť jej uloženú § 106 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Keďže si navrhovateľka nesplnila ohlasovaciu povinnosť a odporkyni včas neoznámila zvýšenie sumy výživného na syna (čo sa považuje za iný príjem), prijímala invalidný dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení čím spôsobila, že jej bol vyplácaný invalidný dôchodok vo vyššej sume ako jej patril. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa jej zdravotného stavu odporkyňa uviedla, že táto je irelevantná, nakoľko zákon o sociálnom poistení nepozná možnosť odstrániť tvrdosť zákona a navrhovateľka nepreukázala, že bola v základných životných úkonoch nesebestačná. V podaní zo dňa 15. augusta 2012 odporkyňa uviedla, že vo veci naviac vyplatenej sumy na dôchodkovej dávke bolo vydané aj rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2010, ktoré však bolo rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. októbra 2010 zrušené. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. XSd XX/XXXX - XXX zo dňa 13.3.2013 rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2010 potvrdil a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 29.10.2008 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.7.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súd rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2010 (správny dátum rozhodnutia bol 22. október 2010) ako vecne správne potvrdil a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.10. 2008 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009 zrušil s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Proti rozsudku č.k. XSd XX/XXXX - XXX zo dňa 13.3.2013 podala odporkyňa odvolanie, v ktorom žiadala rozsudok súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní odporkyňa opätovne uviedla, že synovi navrhovateľky ako spoločne posudzovanej osobe bolo zvýšené výživné od 1. októbra 2002, navrhovateľka však túto skutočnosť v rozpore § 106 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení oznámila odporkyni až 20.3.2008. Odporkyňa ďalej nesúhlasí s právnym názorom vyjadrenom v napadnutom rozsudku, podľa ktorého mohol nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky ovplyvniť jej schopnosť plniť si svoju ohlasovaciu povinnosť a má za to, že ak navrhovateľka nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, argument súdu nemôže byť relevantný, túto otázku súd nie je kompetentný ani posudzovať. Poukázala na písomnú komunikáciu navrhovateľky s odporkyňou o zvýšení vyplácaného dôchodku, ako aj o dobe poistenia z dôvodu zamestnania, čo dokazuje spôsobilosť navrhovateľky vystupovať ako účastník správneho konania s tým, že si je a aj bola plne vedomá svojho konania a s tým súvisiacich následkov. Navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila v duchu svojich predchádzajúcich podaní, t.j. že s poukazom na jej zdravotný stav v rozhodnom období nemala vedomosť a ani nebola schopná splniť si svoju ohlasovaciu povinnosť v zmysle zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. XSo/XX/XXXX zo dňa 11.6.2013 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. XSd XX/XXXX - XXX zo dňa 13.3.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd nedostatočným spôsobom posúdil predmet prieskumu a zistil skutkový stav. Navrhovateľka podaním zo dňa 16. septembra 2013 podala odvolanie voči rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.9.2013 z dôvodu nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím a žiadala o preverenie všetkých odpracovaných rokov, vrátane jej dvoch synov. Súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu v zmysle ust. 250ja ods. 4 O.s.p. (aplikovaný v zmysle §250l ods. 2 O.s.p.) po nariadení pojednávania v zmysle § 250q ods. 1 O.s.p. opätovne prejednal návrhy navrhovateľky a rozhodol vec ako mieste a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) a za použitia ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľke bol v rozhodnom období vyplácaný invalidný dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008 odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok v celkovej sume 49 430,- Sk. Rozhodnutie odôvodnila tým, že prijímaním invalidného dôchodku, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, vyplateným vo vyššej sume ako patrí, navrhovateľka spôsobila, že sa invalidný dôchodok poskytol vo vyššej sume ako patril. Tým bola neprávom vyplatená suma 49 430 Sk. Navrhovateľka oneskorene nahlásila odporkyni zmenu vo výške vyplácaného výživného na syna S.. Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009 odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok v celkovej sume 1 622,18 Eur. Zmena rozhodnutia spočívala v zmene sumy invalidného dôchodku, ktorá mala navrhovateľke správne patriť za obdobie od 1. októbra 2002 do 30. júna 2003, t. j. namiesto nesprávnej sumy 5 548,- Sk mesačne, jej mala byť správne vyplácaná suma 4 401,- Sk mesačne. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že dôvodom zmenového rozhodnutia bola zmena vo výške dôchodku, ktorý v dobe od 1. 10. 2002 do 30. 6. 2003 sa mal vyplácať v sume 4401 SK mesačne, namiesto sumy 4391 Sk uvedenej v rozhodnutí odporkyne zo dňa po 29. 10. 2008. V ostatných dôvodoch bolo odôvodnenie rozhodnutia totožné s odôvodnením rozhodnutia odporkyne zo dňa 2 29. októbra 2008. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2010 odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok v celkovej sume 1 622,18 Eur. Týmto rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. júla 2009 a zmena rozhodnutia spočívala v doplnení odôvodnenia a doplnení zákonného ustanovenia, podľa ktorého odporkyňa rozhodla, konkrétne § 236 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2010 odporkyňa zrušila zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2010 ako bezdôvodne vydané. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že naďalej zostáva v platnosti rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2009, ktorým bol navrhovateľke predpísaný preplatok v celkovej sume 1 622,- Eur za čas od 1. októbra 2002 do 30. júna 2007, ktorý navrhovateľke vznikol tým, že Sociálnej poisťovne oneskorene ohlásila zmenu vo výške výživného pre jej syna Dušana. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. septembra 2013 odporkyňa podľa § 112 ods. 1 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietla navrhovateľkinu žiadosť z 26. augusta 2013. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že všetky preukázané doby zamestnania a náhradné doby boli pre určenie sumy dôchodku zhodnotené správne podľa vtedy platných predpisov. Keďže sa nezmenili rozhodujúce skutočnosti pre určenie sumy navrhovateľkinho dôchodku, jej žiadosť bola zamietnutá. Podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ak je na starobný dôchodok alebo na invalidný dôchodok, ktorý nedosahuje 1,1-násobok úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, odkázaný aj rodinný príslušník poberateľa takéhoto dôchodku, zvyšuje sa tento dôchodok na 1,1-násobok tejto sumy. Ak poberateľ takéhoto dôchodku alebo jeho rodinný príslušník má aj iný dôchodok alebo iný príjem a úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iných príjmov nedosahuje 1,1-násobok úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iných príjmov sa rovnal 1,1-násobku úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Podľa § 52 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení iným príjmom podľa odseku § 52 ods. 2 je príjem podľa osobitného predpisu s výnimkou prídavkov na deti a príspevku na bývanie podľa osobitného predpisu. Podľa § 106 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie. Podľa § 107 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť. Podľa § 269 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa tohto dôchodku a jeho rodinného príslušníka, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu. Z citovaných ustanovení vyplýva, že nárok na úpravu/zvýšenie dôchodku navrhovateľky je potrebné posudzovať podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka teda aj po 1.1.2004 musela spĺňať podmienky pre zvýšenie dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu tak, ako to vyžadoval zákon o sociálnom zabezpečení. Po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení navrhovateľka nemôže byť aplikáciou ustanovení tohto zákona v horšom postavení, ako bolo jej postavenie v čase vzniku nároku na zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu. Ustanovenie § 54 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení určuje sumu príjmu, ktorá je hraničnou vo vzťahu k nároku na zvýšenie dôchodku, t.j. v prípade zvýšenia príjmu nad ustanovenú hranicu oprávnená osoba stráca nárok na úpravu dôchodku v zmysle citovaného ustanovenia. V zmysle § 52 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení je iným príjmom s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 125/1998 Z.z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok a s poukazom na ust. § 3 ods. 1 písm. e) a ust. § 10 ods. 1 písm. g) zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov aj prijaté výživné na dieťa, pričom ako vyplýva z posledne citovaného ustanovenia, príjmom sa stáva až okamihom jeho výplaty oprávnenej osobe. Navrhovateľka v zmysle ust. § 106 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení bola povinná do ôsmich dní písomne ohlásiť zmenu svojich príjmových pomerov, t.j. prvú výplatu dávky výživného. Nesplnenie tejto povinnosti zákonodarca sankcionuje v ust. § 107 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorá ustanovuje povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku len za predpokladu „úmyselného zavinenia“, t.j. v prípade, že poberateľ dávky prijímal dávku, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil neoprávnené vyplatenie dávky, resp. vyššej sumy. Odporkyňa v napadnutých rozhodnutiach č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008, a zo dňa 21. júla 2009 aplikovala ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je príjemca dávky povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Odporkyňa však v priebehu konania argumentovala aplikáciou § 236 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je navrhovateľka povinná vrátiť preplatok na vyplatenom dôchodku následkom zanedbania svojej ohlasovacej povinnosti. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky, z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka bola dňa 5.3.1987 uznaná invalidnou, pričom invalidizujúcim ochorením je schizofrenia paranoides s defektom osobnosti. Z množstva lekárskych potvrdení, vyšetrení, nálezov a lekárskych správ založených do súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľka trpí závažným psychickým ochorením s defektom osobnosti, následkom ktorého je otázne, či mohla alebo nemohla mať vedomosť o svojich zákonných povinnostiach. Podľa lekárskych nálezov sprievodným prejavom jej základného psychiatrického ochorenia je aj kognitívny deficit (anozognózia), následkom ktorého si evidentne nie je vedomá vážnosti svojho ochorenia, čo opakovanými vyjadrenia potvrdil aj jej syn. Táto porucha správania sa pritom u navrhovateľky prejavuje už od roku 1985, podľa lekárskych správ sa táto dysfunkcia spája aj so stratou súdnosti a kritičnosti. V lekárskych nálezoch sa pritom opakuje, že navrhovateľka síce berie lieky na a zmiernenie prejavov svojho psychického ochorenia, avšak dochádza k občasným dekompenzáciám. Napriek tomuto ochoreniu navrhovateľka nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a ani spôsobilosť na právne úkony jej nebola obmedzená. Navrhovateľke nebol súdom ustanovený opatrovník a podľa vyjadrenia jej syna počas jedného mesiaca v období roku 2002 až 2008 navrhovateľka mala opatrovateľku, neskôr sa o navrhovateľku staral sám. Súd s poukazom na uvedený skutkový stav vyplývajúci zo súdneho a administratívneho spisu skúmal, či sa odporkyňa vysporiadala so všetkými skutočnosťami, s ktorými bola povinná sa v zmysle zákona riadne zaoberať. Ako spornú vyhodnotil súd otázku, či napadnuté rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. októbra 2008, a zo dňa 21. júla 2009 vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, či boli aplikované príslušné právne predpisy a či navrhovateľkin zdravotný stav môže byť dôvodom pre vyňatie spod pôsobnosti § 236 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že tieto nemožno pre ich nedostatočné odôvodnenie riadne preskúmať. Odporkyňa v napadnutých rozhodnutiach žiadnym spôsobom nezdôvodnila aplikáciu ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ktorá je v prípade, že ide o rozhodnutie týkajúce sa nároku založeného zákonom o sociálnom zabezpečení, sporná. Ak sa má totiž nárok na úpravu dôchodku z titulu jediného príjmu podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení posudzovať výlučne podľa zákona o sociálnom zabezpečení je otázne, či v prípade aplikácie citovaného ustanovenia nie je navrhovateľka v horšom postavení, čo je v tomto prípade neprípustné. Odôvodnenie odporkyne v napadnutých rozhodnutiach je o to zmätočnejšie, že v nadchádzajúcom konaní odporkyňa už argumentovala aplikáciou § 236 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa takisto, súdiac podľa absentujúceho odôvodnenia, nezistila skutočný stav veci pre rozhodnutie o tom, za akú dobu je možné predpísať navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu - v napadnutých rozhodnutiach žiada vrátiť preplatky už od októbra 2002, nie je však jasné, na základe akého právneho titulu. Z napadnutých rozhodnutí odporkyne nevyplýva, ktorá skutočnosť, ktorú navrhovateľka opomenula ohlásiť odporcovi bola rozhodujúcou skutočnosťou pre zánik nároku. Preplatok na dôchodku za rozhodné obdobie totiž mohol vzniknúť len z dôvodu nehlásenia zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu, teda zmeny v príjmových pomeroch navrhovateľky, nie však neohlásením toho, že jej synovi bolo zvýšené rozhodnutím výživné, lebo len samotná táto skutočnosť nemá vplyv na výšku dávky. Nie je zjavné, na základe akého právneho titulu odporkyňa žiada vrátiť preplatok už od októbra 2002, výkon rozhodnutia o priznaní výživného bol totiž nariadený až v novembri 2002 a v rozhodnutí odporkyne absentuje odôvodnenie, v zmysle ktorého by mala mať za preukázané, že prvá splátka výživného na syna navrhovateľky bola zaplatená dobrovoľne už v októbri 2002. Nakoľko odporkyňa v napadnutých rozhodnutiach neuviedla (a zrejme ani nezistila), kedy bolo výživne navrhovateľke (resp. jej synovi) poukázané prvýkrát (t.j. kedy nastali zmeny v jej príjmových pomeroch), nie je zrejmé, kedy začala navrhovateľke plynúť osemdňová lehota, v ktorej bola povinná priznanie výživného oznámiť. Napriek uvedenému tejto odporkyňa bez ďalšieho skúmania predpísala navrhovateľke preplatok už od októbra 2002. Odporkyňa sa však mala, s poukazom na § 107 zákona o sociálnom zabezpečení (a aj s poukazom na § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, aplikovaný v napadnutých rozhodnutiach), vysporiadať s pôsobením zdravotného stavu navrhovateľky na plnenie si oznamovacích povinností. Zo súdneho i z dávkového spisu je zjavné, že navrhovateľka si v priebehu posledných desaťročí opakovane podávala rôzne žiadosti ohľadom jej dôchodku, z čoho odporkyňa usudzuje, že navrhovateľka si musela byť počas celého tohto obdobia (vrátane obdobia rozhodného) riadne vedomá svojich práv a povinností vyplývajúcich zo zákona o sociálnom zabezpečení a od roku 2004 aj zo zákona o sociálnom poistení. Tento argument však nemožno použiť v prospech odporkyne, naopak z obsahu dávkového spisu je zrejmé, že navrhovateľka síce neustále podávala rôzne návrhy adresované odporkyni, ich obsahom boli však v prevažnej väčšine len žiadosti o zvýšenie dôchodku ako reakcia na jej nepriaznivú finančnú situáciu, čo podľa názoru súdu nemožno spájať s akýmkoľvek právnym vedomím. Tieto žiadosti boli pritom viac-menej nezrozumiteľné a chaotické, navrhovateľka v nich často poukazovala na nesprávny výpočet svojho dôchodku z dôvodu nezapočítania jej bývalých zamestnaní spred roku 1987 (t.j. aj viac ako dvadsať - tridsať rokov dozadu). Z uvedeného nie je možné posúdiť, v ktorom období od roku 1987 trpela priamymi príznakmi paranoidnej schizofrénie a v ktorom časovom období boli tieto prejavy dostatočne potlačené. Súd sa stotožňuje s právnym názorom odporkyne, podľa ktorého nie je kompetentný odborne posudzovať zdravotný stav navrhovateľky bez toho, aby bol jej psychický stav predmetom znaleckého dokazovania. Skutočnosť, že navrhovateľka nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, však nie je rozhodujúca. Zákon o sociálnom zabezpečení (§ 107 ods. 1, ktorý sa reštriktívnym spôsobom premietol do zákona o sociálnom poistení v § 236 ods. 1 písm. b), ktorý odporkyňa aplikovala v napadnutých rozhodnutiach) totiž predpokladá u poberateľa dávky minimálne vedomosť o tom, že mu je táto vyplácaná neoprávnene. S ohľadom na diagnózu navrhovateľky a jej priebeh nemožno preukázať spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že navrhovateľka vedela, ale musela z okolností predpokladať, že sa jej dôchodok vypláca vo vyššej sume ako jej patrí. S poukazom na liečbu navrhovateľky a občasné dekompenzácie je pritom rozhodujúce, či navrhovateľka bola skutočne spôsobilá na právne úkony v období, kedy jej vznikla oznamovacia povinnosť, resp. ak v dôsledku ochorenia bola prechodne nespôsobilá na právne úkony, či a kedy došlo k úprave v takom rozsahu, ktorý by odôvodnil opätovné nadobudnutie spôsobilosti na právne úkony ( odkedy by mohla začať plynúť osemdňová lehota na splnenie si oznamovacej povinnosti). Skutočnosť, že navrhovateľka (vychádzajúc z obsahu súdneho spisu) bola opakovane a často hospitalizovaná na psychiatrii (najmä v rokoch 2003-2004) sa mohlo vážnym spôsobom odzrkadliť na jej spôsobilosti na právne úkony. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistením rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Vychádzajúc zo súdneho a administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že odporkyňa sa pri vydaní napadnutých rozhodnutí dôsledne neriadila ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Z rozhodnutia správneho orgánu ukladajúcemu príjemcovi dávky vrátiť neprávom vyplatenú časť dávky musí byť zrejmé, ktorá skutočnosť, ktorú navrhovateľka opomenula nahlásiť odporkyni, bola rozhodujúcou skutočnosťou pre zánik nároku na výplatu upravenej dávky a kedy táto skutočnosť vznikla. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí odporkyne vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom a na základe akých právnych predpisov odporkyňa dospela k záveru, že zmeny v príjmových pomeroch navrhovateľky nastali už k októbri 2002, preto je uvedené rozhodnutie pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nepreskúmateľné. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Pretože napadnuté rozhodnutia odporkyne nie sú vydané v súlade s ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a nie je ich možné z dôvodu absencie odôvodnenia preskúmať, súd tieto rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni. Prípadné ďalšie rozhodnutie odporkyne musí byť vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (v prípade potreby je nutné vysporiadať sa aj s možným vplyvom zdravotného stavu na konanie navrhovateľky), musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 209 ods. 2 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení) - v prípade, že navrhovateľke bol vyplácaný skutočne vyšší dôchodok, než jej patril a preplatok je povinná podľa zákona vrátiť, odporkyňa musí riadne zistiť skutkový stav, a to najmä ktorým dňom došlo k rozhodujúcej zmene (t.j. odkedy začala plynúť notifikačná lehota), za akú dobu je možné predpísať navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu, ktorá skutočnosť, ktorú navrhovateľka opomenula ohlásiť odporkyni bola rozhodujúcou skutočnosťou pre zánik nároku a na základe akého právneho predpisu je povinná navrhovateľka vzniknutý preplatok vrátiť. Odporkyňa pritom musí v rozhodnutí riadne odôvodniť aj aplikáciu použitého právneho predpisu. Odporkyňa vydala aj rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.1.2010, ktorým malo byť zmenené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.7.2009. Nakoľko však išlo o rozhodnutie obsahovo totožné s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.7.2009, odporkyňa toto rozhodnutie zrušila rozhodnutím zo dňa 22.10.2010 ako bezdôvodne vydané. Tieto rozhodnutia navrhovateľka nenapadla opravným prostriedkom. Navrhovateľka dňa 26.9.2013 podala návrh na preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 9.9.2013, ktorým odporkyňa podľa § 112 ods. 1 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie dôchodku zo dňa 26.8.2013. Podaním zo dňa 21.3.2014 doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.3.2014 navrhovateľka zobrala tento návrh v plnom rozsahu späť. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. (aplikovaný v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p.) súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. V zmysle uvedených ustanovení súd konanie o návrhu o preskúmanie rozhodnutia 4/ č. XXX XXX XXXX zo dňa 9.9.2013 zastavil. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila, a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v časti, ktorým sa rozhodnutie odporkyne zrušuje j e prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p., v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. Proti tomuto rozsudku v časti o zastavení konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. Proti tomuto rozsudku v časti trov konania j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.