Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/23/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200364 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200364.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: Z. S., H.. XX.X.XXXX , C. C., V.. D. Č.. XX, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava- Nové Mesto, o priznanie jednorazovej dávky sociálnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 29. januára 2014, sp. zn. soc.176/2003-642093-Já, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 29. januára 2014, sp. zn. soc.176/2003-642093-Já, z r u š u j e podľa § 250j, ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca vyššie uvedeným rozhodnutím ( v poradí tretím ) nepriznal navrhovateľovi jednorazovú dávku sociálnej pomoci podľa § 71 ods. 1 písm. a/ bod 8 Zák.č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení platnom a účinnom ku dňu podania žiadosti, pretože v čase podania žiadosti nebol občanom v hmotnej núdzi. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že riadiac sa právnym názorom súdu (rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 26.11.2013, č.k. 3Sp 22/2010-66 ) v ďalšom konaní a rozhodnutí sa zameral na okolnosť posudzovania žiadosti o dávku z hranice príjmu 2 900,- Sk a nie 3 930,- Sk. S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 a § 48 ods. 10 Zák.č.195/1998 Zz. jednorazovú dávku sociálnej pomoci nebolo možné navrhovateľovi priznať. Navrhovateľ sa nenachádzal v hmotnej núdzi, pretože jeho príjem, predstavujúci invalidný dôchodok vo výške 4 966,-Sk, presahoval životné minimum. Za životné minimum plnoletej fyzickej osoby sa považovala podľa § 2 písm. a/ zákona o životnom minime suma 3 930,- Sk. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že odporca rozhodol o jeho žiadosti podľa neúčinného právneho predpisu, porušil jeho procesné práva, pretože mu neumožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Odporca navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Pridržal sa argumentácie v preskúmavanom rozhodnutí. Mal za to, že vo veci bolo potrebné rozhodnúť podľa zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, v znení účinnom v čase podania žiadosti, pretože správny orgán bol viazaný rozsudkami súdov, vydanými v predmetnej veci. Krajský súd po zistení, že nie sú splnené zákonné podmienky pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ ešte dňa 9.6.2003 podal žiadosť o priznanie jednorazovej dávky sociálnej pomoci za účelom zakúpenia základného vybavenia domácnosti- chladničky, ktorej maloobchodná cena v tom čase priemerne pohybovala vo výške 8000,- Sk. V čase podania žiadosti bol účinný Zák.č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. Do vydania preskúmavaného rozhodnutia odporcu o tejto žiadosti navrhovateľa došlo dvakrát k zmene právnej úpravy. Zák.č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci bol v časti, týkajúcej sa dávok v hmotnej núdzi, zrušený Zákonom č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, účinným od 1.1.2004. Tento právny predpis bol zrušený novým Zákonom o pomoci v hmotnej núdzi č. 417/2013 Z.z., účinným odo dňa 1.1.2014. Z prechodných ustanovení týchto právnych predpisov vyplýva, že o žiadosti navrhovateľa, t.j. o nárokoch pred 1. januárom 2014, bolo potrebné rozhodnúť podľa zák. č. 599/2003 Z.z. ( § 33 ods. 1 a ods. 6, 7 Zák. č. 599/2003 a § 33 ods. 1 Zák.č. 417/2013 ). Keďže odporca tak nepostupoval, rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu, v dôsledku čoho bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť podľa citovaného ustanovenia § 250 j. ods.3 O.s.p a vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Neobstojí obrana odporcu o tom, že vo veci bolo potrebné rozhodnúť podľa neúčinného právneho predpisu s ohľadom na záväzné právne závery, obsiahnuté v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2013 č.k. 3Sp 22/2010-66 , vydanom po zrušení jeho skoršieho rozsudku zo dňa 29.3.2012 č.k. 3Sp 22/2010-25 uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.2.2013 č.k. 9Sžso 2/2012-45. Pre správny orgán je záväzný názor správneho súdu v zrušujúcom rozhodnutí za predpokladu, že nedôjde k zmene právneho stavu a k podstatnej zmene skutkového stavu. Zrušenie právnej normy, na základe ktorej bolo vydané zrušené rozhodnutie správneho orgánu, predstavuje práve takú zmenu právneho stavu, v dôsledku ktorej správny orgán nie je závermi správneho súdu viazaný. Nemožno tiež opomenúť, že súdy oboch stupňov v zrušujúcich rozhodnutiach nezaujali právne záväzné stanovisko k meritu veci, pretože k zrušeniu rozhodnutia odporcu došlo z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže mu v konaní žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach.