Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/124/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201731 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201731.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: E. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XX, T., proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, so sídlom Junácka 1, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Krajskému súdu v Bratislave bolo dňa 16.12.2020 doručené podanie, označené ako „žaloba proti nečinnosti Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, v konaní pod soc. 176/2003-642093-Já,“ ktorým sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanej v správnom konaní vedenom pod soc. 176/2003-642093-Já povinnosť konať, postupovať a rozhodnúť v súlade s relevantnými predpismi zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „správny poriadok“) a teda riešiť jeho hmotnú núdzu, nakoľko doposiaľ nebol skutkový stav dostatočne zistený. 2. Dôvodom podania žaloby proti nečinnosti, bol podľa žalobcu nesprávny postup žalovanej pri posudzovaní a rozhodovaní o jeho hmotnej núdzi, keďže mu jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov opakovane nepriznala. Žalobca sa na žalovanú prvýkrát obrátil so žiadosťou o poskytnutie jednorazovej dávky sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov, ktorá je vedená pod č. 176/2003-642093-Já, ešte dňa 09.06.2003. Žalovaná žiadosť sedemkrát opakovane zamietla s odôvodnením, že žalobcov príjem z invalidného dôchodku prevyšuje hranicu životného minima a teda nespĺňa podmienky na jej poskytnutie, keďže ho ako osobu nemožno považovať za občana v hmotnej núdzi (jednotlivé rozhodnutia boli zrušené v odvolacím konaní a vrátené žalovanej na opätovné rozhodnutie). 3. Žalobca sa s podnetom pre nečinnosť zo dňa 27.10.2020 obrátil na Okresnú prokuratúru Bratislava III, nakoľko od podania žiadosti o priznanie jednorazovej dávky, resp. od zrušenia posledného rozhodnutia žalovanej o zamietnutí žiadosti dňa 03.12.2018, nebolo o nej právoplatne rozhodnuté. Žalovaná mu neoznámila ani predĺženie lehoty na rozhodnutie, ani iné upovedomenie, z ktorého by mu bolo zrejmé, prečo žalovaná o jeho žiadosti nekoná. Jeho podnet bol vybavený tak, že ho prokurátor odložil, keďže žalovaná medzičasom, dňa 03.12.2020 vydala nové rozhodnutie, ktorým mu jednorazovú dávku opätovne nepriznala a posudzovanie prípadnej nečinnosti sa stalo bezpredmetným. 4. Žalobca ďalej uviedol, že voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej zo dňa 03.12.2020, ktorým mu jednorazovú dávku neposkytla, podal ešte pred samotným podaním žaloby na súd, dňa 14.12.2020 odvolanie na Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. V ďalšom argumentoval predovšetkým nesprávnym postupom žalovanej pri vydávaní všetkých zmienených rozhodnutí, keďže nepostupovala v súlade s názorom vysloveným odvolacím orgánmi a tiež, že napriek skutočnosti, že žalovaná v namietanom konaní rozhodla, jej rozhodnutie je aj naďalej nedostatočne odôvodnené. 5. Žalobca ako prílohy k žalobe doložil žiadosť o jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov zo dňa 09.06.2003, rozhodnutie žalovanej č. Soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 02.07.2003, zrušujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. K. 32S/13/03-32 zo dňa 19.01.2004, rozhodnutie žalovanej č. Soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 23.02.2004, zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. K. 3Sp/220/2005-38 zo dňa 14.05.2007, rozhodnutie žalovanej č. Soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 20.08.2007, zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. K. 3Sp/58/2007-33 zo dňa 23.02.2010, rozhodnutie žalovanej č. Soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 15.03.2010, potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. K. 3Sp/22/2010-25 zo dňa 11.10.2011, zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky š. K. 9Sžso/2/2012-45 zo dňa 27.02.2013, zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. K. 3Sp/22/2010-66 zo dňa 26.11.2013, rozhodnutie žalovanej č. Soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 29.01.2014, zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. K. 9Sp/23/2014-59 zo dňa 28.11.2014, zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. K. 9Sp/28/2016-27 zo dňa 16.01.2018, rozhodnutie žalovanej č. Soc. 176/2003-642093- Já zo dňa 03.12.2018, rozhodnutie o odvolaní žalobcu č. OU-BA-OOP1-2020/032608-002 zo dňa 18.02.2020, opätovný podnet na nečinnosť zo dňa 27.10.2020 adresovaný Okresnej prokuratúre Bratislava III, Návrh opatrenia proti nečinnosti žalovanej v rozhodovaní veci pod č. 7434/2003 zo dňa 25.05.2020 s prislúchajúcou odpoveďou zo dňa 06.08.2020, sťažnosť proti nečinnosti žalovanej vo veci pod soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 07.08.2020 spolu s doručenkou o podaní, upovedomenie zo dňa 14.08.2020 o postúpení sťažnosti, rozhodnutie žalovanej č. soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 03.12.2020 a odvolanie voči tomuto rozhodnutiu zo dňa 14.12.2020 spolu s doručenkou. 6. K žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobca pripojil aj obligatórnu prílohu, tvoriacu predpoklad možnosti obrátiť sa na správny súd žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou je v danom prípade Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 08.12.2020. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobcov podnet bol odložený, keďže po preskúmaní vyžiadaného administratívneho spisu zo strany prokuratúry bolo zistené, že žalovaná dňa 03.12.2020 vydala rozhodnutie v konaní, v ktorom žalobca podal podnet pre nečinnosť, pričom toto rozhodnutie bolo v čase vykonaného šetrenia už expedované. Keďže žalovaná vydala rozhodnutie, ktoré však žalobcovi v tom čase ešte doručené nebolo, nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, prokurátor nemohol pristúpiť k prípadnému uplatneniu prostriedkov právneho dozoru prokurátora a keďže došlo k odstráneniu nečinnosti žalovanej zároveň týmto odpadol dôvod na jej prešetrenie. 7. Správny súd po preskúmaní žaloby dospel k záveru, že je neurčitá a zmätočná, pretože žalobca síce vyslovene uviedol, že podáva žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v súlade s úpravou o tejto žalobe podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku podriadil aj všetky jej obligatórne náležitosti a prílohy, no zo skutkových tvrdení a predložených dôkazov zároveň vyplýva, že v namietanom konaní žalovaná konala a vydala prvostupňové rozhodnutie. 8. Nakoľko išlo o odstrániteľné vady, správny súd uznesením č. k. 8Sa/124/2020-61 zo dňa 22.01.2020 vyzval žalobcu na doplnenie a opravu jeho podania tak, že jednoznačne uvedie, ktorý druh žaloby podáva a následne v tom smere upraví aj žalobný návrh. Správny súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozpor žalobcových tvrdení s tým, čoho sa na ich základe domáha a poučil ho o možnosti zvoliť si advokáta, resp. obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. 9. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 01.02.2021, žalobca v reakcii na vyššie uvedené uznesenie výslovne uviedol, že mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Nečinnosť nachádzal v tom, že žalovaná odo dňa podania žiadosti o priznanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi dňa 09.06.2003, nekoná. Reflektoval aj na posledné rozhodnutie žalovanej zo dňa 03.12.2020, v súvislosti s ktorým uviedol, že toto nebude odvolacím orgánom zrušené, avšak žalovaná bude opätovne postupovať v rozpore s relevantnými ustanoveniami zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Žalobca anticipoval, že žalovaná odstráni svoju nečinnosť v konaní až vydaním rozhodnutia, ktorým mu jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytne. 10. V prílohe písomného podania doručeného správnemu súdu dňa 26.05.2021, žalobca doložil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, Bratislava, ako odvolacieho orgánu, č. spisu OU-BA-OOP1-2021/076-482-002 zo dňa 21.05.2021, ktorým rozhodol o jeho odvolaní tak, že prvostupňové rozhodnutie žalovanej sp.zn. 43580/7645/2020/PR zo dňa 03.12.2020 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 11. Žalovaná sa na výzvu správneho súdu k žalobe nevyjadrila. 12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. e/ SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, 15. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 16. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a/ označenie druhu žaloby, b/ označenie žalovaného, c/ označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d/ žalobné body, e/ označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f/ žalobný návrh. 17. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. 18. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 19. Správny súdny poriadok v ust. § 3 ods. 1 písm. d/ SSP definuje nečinnosť ako stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď protiprávne z úradnej povinnosti administratívne konanie nezačne vôbec. Protiprávnosť je daná predovšetkým povinnosťou orgánu riadne a včas uskutočniť konkrétne administratívne konanie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Namietaná nečinnosť musí byť aktuálna v tom smere, že žalovaný v čase podania žaloby protiprávne nekoná a svoju tvrdenú nečinnosť neodstránil ani v čase podania žaloby. Inými slovami, žalobca nemôže mať úspech v konaní, v ktorom sa domáha odstránenia nečinnosti v už právoplatne skončenom administratívnom konaní (kedy do úvahy prichádzajú iné prostriedky súdnej ochrany), alebo nečinnosti už odstránenej či odpadnutej. Podstatou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy totižto nie je určenie nezákonnosti tvrdenej nečinnosti, ale jej faktické odstránenie. V tomto sa zásadne odlišuje od iných druhov správnych žalôb. 20. Správny súd v danom prípade výnimočne pristúpil k vecnému posúdeniu žaloby bez vyjadrenia žalovanej (napriek skutočnosti, že bola na vyjadrenie k žalobe vyzvaná), keďže zo samotnej žaloby a príloh ako aj jej opravy a doplnenia vyplýva, že žalobca sa domáha odstránenia už skončenej nečinnosti a žalobu je preto potrebné zamietnuť. 21. Zo skutkových tvrdení žalobcu ako aj z Upovedomenia o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 08.12.2020 správny súd jednoznačne ustálil, že žalobca sa domáha odstránenia nečinnosti, ktorú v administratívnom konaní odstránila žalovaná vydaním rozhodnutia zo dňa 03.12.2020, teda ešte pred samotným podaním žaloby (hoci medzičasom bolo toto rozhodnutie zrušené). Správnemu súdu je z argumentácie žalobcu zrejmé, že ten pod nečinnosťou žalovanej rozumie jej nezákonný postup a vydávanie rozhodnutí v rozpore so zákonom, z čoho vyvodzuje, že kým žalovaná nevydá rozhodnutie, ktoré bude spĺňať jeho predstavy, nečinnosť bude v namietanom smere aj naďalej trvať. Takýto výklad je však subjektívny a odporujúci legálnej definícii nečinnosti uvedenej v ust. § 3 ods. 1 písm. d/ SSP. 22. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy nemožno zastierať iný druh správnej žaloby, ktorou sa má preskúmať zákonnosť vydaného rozhodnutia alebo opatrenia. V prípade ak žalobca bude chcieť preskúmať zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, v prvom rade musí vyčkať na jeho vydanie a potom sa po využití opravných prostriedkov môže domáhať preskúmania jeho zákonnosti súdom. Preventívna žaloba na odstránenie nezákonnosti rozhodnutia do budúcna, je neprípustná. 23. Správny súd dáva do pozornosti, že sa v súčinnosti so žalobcom pokúsil odstrániť vady žaloby, pre prípad, že by žalobca na základe poučenia obsiahnutého v uznesení č. k. 8Sa/124/2020-61 zo dňa 22.01.2020 opravil žalobu v tom smere, že by žiadal v rámci správnej žaloby v sociálnych veciach o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, pričom túto žalobu by správny súd mohol v zmysle ust. § 202 ods. 2 SSP posúdiť neformálne. Predmetné rozhodnutie žalovanej , sp.zn. 43580/7645/2020/PR zo dňa 03.12.2020 bolo naviac zrušené v rámci odvolacieho konania a vrátené žalovanej na nové rozhodnutie vo veci (čiže orgán verejnej správy rozhodol v prospech žalobcu). 24. Okrajovo súd uvádza, že ak by žalobca eventuálne napadol prvostupňové rozhodnutie žalovanej, správny súd by mal jedinú možnosť a to žalobu ako neprípustnú, podľa ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP odmietnuť. 25. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s § 167 v spojení s § 168 SSP a s poukazom na výsledok konania mu trovy konania nepriznal. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).