Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/278/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202094 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010202094.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: V.. Y. Y., G. XX, XXX XX H. H., právne zastúpený advokátom: JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ 22-82/2010 zo dňa 21.09.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra obrany SR č. OÚ 22-82/2010 zo dňa 21.09.2010 v spojení s rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR, č. ŠbPO-76-43/2010 zo dňa 14.6.2010 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Stanislava Jakubčíka trovy právneho zastúpenia vo výške 947,35 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2010 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra obrany SR č. OÚ 22-82/2010 zo dňa 21.09.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu z 13.10.2010 a potvrdil rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPO-76-43/2010 zo dňa 14.06.2010 a preskúmania zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPO-76-43/2010 zo dňa 16.06.2010, ktorým nepovolil obnovu konania proti Personálnemu rozkazu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 985 z 09.07.2007, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. V žalobe uviedol, že dňa 02.06.2010 mu bolo doručené rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR zo dňa 14.06.2010, ktorým mu bolo oznámené nepovolenie obnovy konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, na základe Personálneho rozkazu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 985 zo dňa 09.07.2007, z dôvodu uvedeného v § 70 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 13 ods. 1 písm. m/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukazoval hlavne na skutočnosť, že podľa jeho právneho názoru postup správneho orgánu nebol vykonaný v súlade so zákonom č. 71/1967. Namietal hlavne tzv. vymyslenú konštrukciu správneho orgánu, ktorý tvrdí, že Personálny rozkaz náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 985 zo dňa 09.07.2007 bol "iba logickým dôsledkom vyššie uvedených personálnych opatrení". S predmetným, konštatovaním sa žalobca nestotožňuje a namietal, že správny orgán sa nezaoberal riadnymi dôvodmi, ale len vykonštruovanými fikciami na základe protizákonných rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku zrušil NS SR. Správny orgán vychádzal vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.06.2010 pod č. ŠbPO-76-43/2010 z právnej fikcie, že v čase vydania rozkazu č. 985 zo dňa 09.07.2007 o prepustení predchádzajúce správne konania vedené na VOS MO SR boli v súlade so zákonom, ale oni v súlade so zákonom neboli a sú zrušené rozsudkami Najvyššieho súdu SR. Podľa názoru žalobcu sa opakuje to, že nie je rešpektovaný právny stav, že premiestnenie žalobcu do personálnej dispozície náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR bolo taktiež rozsudkom najvyššieho súdu zrušené a teda súčasné postavenie žalobcu je, že je v personálnej pôsobnosti riaditeľa VOS a nie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR doteraz na funkcii riaditeľa odboru bez zrušeného vyčlenenia a premiestnenia. Žalobca má za to, že v zmysle ust. § 62 Správneho poriadku vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré je správny orgán povinný akceptovať z úradnej povinnosti, v plnej miere a vo vzájomnej súvislosti a zakladajú právny dôvod obnovy konania. Taktiež má žalobca za to, že Personálny rozkaz náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR zo dňa 09.07.2007 vo veci prepustenia zo služobného pomeru žalobcu sa neopiera o skutočne existujúce dôvody, nakoľko premiestnenie žalobcu do personálnej právomoci náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR bolo v zmysle rozsudku NS SR nulitné, t.j. neplatné od počiatku. Žalobca žalobou v celom rozsahu napáda rozhodnutie ministra obrany SR ako správneho orgánu, č. OÚ 22-82/2010 zo dňa 21.09.210 súčasne s rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPO-76-43/2010 zo dňa 16.06.2010. Rozhodnutie napáda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nezákonného konania, ktoré mu predchádzalo a z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Má za to, že náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR, pri svojom rozhodovaní v súvislosti s Personálnym rozkazom č. 985 z 09.07.2007 o prepustení žalobcu vychádzal z právoplatného rozhodnutia Personálneho rozkazu Ministra obrany SR č. V 38 o ukončení dočasného vyčlenenia a premiestnenia do podriadenosti náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených SR zo dňa 31.07.2006, ktoré bolo neskôr zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo 81/2009 z 27.01.2010, a preto žalobca má za to, že predmetné rozhodnutie je potrebné posudzovať a pozerať sa naň podľa § 62 ods. 1 písm. b/ ako na posúdenie predbežnej otázky, o ktorej predmetný orgán - NS SR rozhodol vo svojom rozsudku. Za nesprávne považuje žalobca aj konštatovanie žalovaného o tom, že návrh na obnovu konania bol zo strany žalobcu podaný po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty. O dôvodoch obnovy konania sa žalobca dozvedel dňa 22.02.2010, a to doručením rozsudkov NS SR, pričom návrh na obnovu konania bol podaný dňa 12.05.2005. Trojmesačná subjektívna lehota by teda uplynula až 22.05.2010. Žalobca ale poukazuje aj na skutočnosť, že na základe uvedených rozsudkov NS SR správne orgány ďalej konali a žalobca bol v dôsledku toho v dobrej viere, že v zmysle záverov rozhodnutí NSSR bude vydané aj nové rozhodnutie. Správne orgány vo veciach, v ktorých konali po zrušení rozhodnutí NS SR však nevydali do dnešného dňa žiadne rozhodnutie. Žalobca má za to, že ak nie je možné vo veci ďalej konať, tak malo byť konanie zastavené. Zastavenie konania bolo uvedeným orgánom navrhované aj na 14.04.2010, počas konania pred týmito orgánmi. Až listami Ministerstva obrany SR č. VS 120-41-5/2010 zo dňa 29.04.2010 a následne Vojenského obranného spravodajstva č. VS 120-39-5/2010 zo dňa 29.04.2010 sa žalobca dozvedel, že tu je daný dôvod na obnovu konania. Od 07.05.2010 preto podľa jeho právneho názoru začala plynúť trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania, teda v tomto prípade je rozhodnutie žalovaného absolútne nesprávne a je potrebné ho ako nezákonné zrušiť. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 18.01.2011 uviedol, že z nedostatku pasívnej legitimácie navrhuje žalobu zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie nevydal ani minister obrany SR ani Ministerstvo obrany, ale Ministerstvo obrany SR, hlavný služobný úrad, Kutuzovova 8, Bratislava. Žalovaný tvrdí, že je zásadný rozdiel medzi Ministerstvom obrany SR ako ústredným orgánom štátnej správy a ministrom obrany SR s kompetenciami podľa § 12 zákona č. 575/2003 Z.z. na jednej strane a Ministerstvo obrany, hlavným služobným úradom a ministrom obrany SR, vedúcim hlavného služobného úradu s kompetenciami podľa § 4 zákona č. 346/2005 Z.z. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo služobného pomeru bol žalobca prepustený Personálnym rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 985 zo dňa 09.07.2007, pričom k prepusteniu došlo podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 346/2005 Z.z. Návrh na obnovu konania podal žalobca z dôvodu, že rozsudkom č. 8Sžo 1/2009 z 12.01.2010 NS SR zrušil pre nezákonnosť postupu dotknutých služobných orgánov a nezákonnosť napadnutých rozhodnutí rozhodnutie ministra obrany SR č. VS 100-95596/2006 zo dňa 04.09.2006 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenského spravodajstva č. V-59 z 31.07.2006 a rozsudkom 2Sžo 81/2009 z 27.01.2010 NS SR zrušil rozhodnutie Ministra obrany č. VS 100-955-5/2006 zo dňa 04.09.2006 v spojení s Personálnym rozkazom Ministra obrany SR č. V-38 z 31.07.2006. Na základe uvedených zrušených rozhodnutí bolo žalobcovi nezákonne zrušené dočasné vyčlenenie na plnenie úloh vojenského spravodajstva, bol nezákonne odvolaný z funkcie a nezákonne premiestnený do podriadenosti Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Žalobca poukazuje na to, že v prípade dodržania zákonnosti by konanie o jeho prepustení a ďalšie konania neboli vôbec vedené, a preto ich žiada zrušiť. Vo veci prepustenia zo služobného pomeru personálnym rozkazom č. 985 podal žalobca podnet na Generálnu prokuratúru SR s tým, že jeho podnet nebol dôvodný. Žalobca podal návrh na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru, avšak podanie tohto návrhu odôvodňuje výlučne len nedostatkami personálnych rozkazov a rozhodnutí, ktoré boli zrušené rozsudkami NS SR č. 8Sžo 1/2009 a 2Sžo 81/2007. Žalobca bol zo služobného pomeru prepustený podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 436/2005 Z.z. Žalobca, podľa názoru žalovaného, nijako nespochybnil existenciu dôvodu, pre ktorý bol zo služobného pomeru prepustený a ani zákonnosť konania týkajúceho sa jeho prepustenia zo služobného pomeru. Podľa názoru žalovaného, právoplatné rozhodnutie možno v rámci správneho konania napadnúť návrhom na obnovu konania podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a protestom prokurátora. Nariadenie obnovy slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí, pričom v rámci obnovy konania možno teda naprávať len nezákonné rozhodnutia, ktoré sú výsledkom porušenia zásady materiálnej pravdy. Porušenie zásady materiálnej pravdy sa však musí podľa názoru žalovaného týkať výlučne len rozhodnutia, ktoré je predmetom obnovy konania. Zákonnosť samotného rozhodnutia a ani konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, ohľadne ktorého žalobca podal návrh na obnovu konania, avšak žalobca nijako nespochybňuje. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že nie je splnená základná podmienka na povolenie obnovy konania. Žalovaný má za to, že dôvod prepustenia zo služobného pomeru, ani konanie vo veci prepustenia žalobca nijako nespochybňuje. Neuviedol žiadny relevantný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku. Žalovaný má za to, že žalovaný nepreukázal podmienky na povolenie obnovy konania, teda nepreukázal skutočnosť, že by vyšli najavo nové skutočnosti týkajúce sa konania o skončení služobného pomeru žalobcu, resp. nezistili sa žiadne nové skutočnosti, či dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, t.j. na rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru, obnovy konania, ktorého sa žalobca dotýka. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný má za to, že v konaní o povolenie obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa Personálneho rozkazu č. 985 z 09.07.2007 žalobca nepreukázal splnenie podmienok na obnovu konania, vyžadovaných v ust. § 62 ods. 1 Správneho poriadku, a preto žiada žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie a po nariadení pojednávanie v zmysle ust. § 250j ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozsudkom zo dňa 10.11.2011 preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný. O odvolaní rozhodol NSSR uznesením 5Sžo 5/2012 zo dňa 29.11.2012 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Krajský súd opätovne vec prejednal a konštatoval nasledovné: Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Ministerstva obrany SR, hlavný služobný úrad Bratislava zo dňa 21.09.2010 č. OÚ 22-82/2010, ktorým Ministerstvo obrany SR, ako správny orgán vecne príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona o správnom konaní, v súlade s ust. § 59 ods. 2 citovaného zákona zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPO-76-43/2010 zo dňa 14.06.2010, ktorým nepovolil návrh na obnovu konania, podaný V.. Y. Y. (žalobcom), proti Personálnemu rozkazu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 985 z 09.07.2007, ktorým bol V.. Y. Y. prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.5.2010 žalobca doručil návrh, ktorým požiadal o povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, vo veci právoplatného personálneho rozkazu č. 985 zo dňa 9.7.2007, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. Ako dôvod obnovy konania žalobca uviedol, že v konaní podľa jeho právneho názoru vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru a že tieto dôkazy žalobca v konaní bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť. Súčasťou návrhu o obnovu konania boli rozsudky NSSR č. 8Sžo 1/2009 zo dňa 12.1.2010 a 2Sžo 81/2010 zo dňa 27.1.2010. Týmito rozsudkami boli pre nezákonnosť zrušené personálne rozkazy riaditeľa VOS MO SR č. V-59 zo dňa 31.7.2006 a V-38 zo dňa 31.7.2006. Žalobca v návrhu na obnovu konania ďalej uviedol, že určil všetky riadne prostriedky, aby sa vo vyššie uvedených konaniach domáhal svojich práv, no až rozhodnutiami NSSR boli personálne rozkazy riaditeľa VOS MO ako nezákonné zrušené a vec bola vrátená MO SR na ďalšie konanie. Rozhodnutím náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPO-76-43/2010 náčelník generálneho štábu ozbrojených síl SR rozhodol podľa ust. § 63 ods. 1 správneho poriadku tak, že obnovu konania nepovolil. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. O odvolaní bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného Ministerstva obrany SR č. OÚ 22-82/2010 zo dňa 21.9.2010 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a rozhodnutie náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR zo dňa 14.6.2010, ktorým tento nepovolil návrh na obnovu konania, bol potvrdený. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí vyplýva právny názor žalovaných správnych orgánov, že podľa nich žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na obnovu konania, to znamená, že podľa názoru žalovaného správneho orgánu nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti či dôkazy a tiež, že žalobca nesplnil ani hmotno-právnu podmienku, podľa ktorej nové skutočnosti sa nemohli uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Konanie vo veci uskutočnenia dočasného vyčlenenia účastníka konania na plnenie úloh organizačných zložiek vojenského spravodajstva a jeho premiestnenia do podriadenosti náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl bolo podľa platnej právnej úpravy v dobe rozhodovania dvojstupňovým konaním. Žalobca mal preto možnosť svoje námietky o nepríslušnosti ministra obrany na konanie vo veci jeho premiestnenia uplatniť podaním opravného prostriedku proti napadnutému personálnemu rozkazu. Napriek tomu žalobca túto možnosť nevyužil. Ďalej nemožno podľa názoru žalovaného považovať za preukázané ani splnenie podmienky, že nové skutočnosti a to aj v prípade, ak by nejaké vyšli najavo sa v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Aj v prípade, ak by nejaké nové skutočnosti reálne vyšli najavo, nebolo by podstatné, či o týchto nových skutočnostiach vedel aj účastník konania, ale bolo by podstatné, či o nich vedieť mal, alebo mohol vedieť. Žalovaný správny orgán konštatoval, že v prípade existencie novej skutočnosti by táto mohla mať podstatný vplyv na napadnuté rozhodnutie, ale toto je z hľadiska nesplnenia dvoch predchádzajúcich hmotno-právnych podmienok právne bezvýznamné. Žalovaný správny orgán konštatoval, že zo strany žalobcu ako účastníka správneho konania nebolo preukázané splnenie dvoch z troch správnym poriadkom predpokladaných kumulatívnych hmotno-právnych podmienok stanovených na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. IV. Podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že obnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly. Jej účelom je okrem uvedeného odstránenia skutkových nedostatkov aj vydanie nového meritórneho rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka personálnym rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 985 zo dňa 9.7.2007 a to podľa ust. § 70 ods. 1 písm. g) v spojení s § 13 ods. 1 písm. m) zákona č. 346/2005 Z.z. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že účastník konania prestal spĺňať podmienku uvedenú v § 13 ods. 1 písm. n) citovaného zákona a nebola pre neho v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený. Touto podmienkou bolo, že žalobca po ustanovení do funkcie v ozbrojených silách SR nereagoval na výzvu predložiť doklady za účelom vykonania novej bezpečnostnej previerky podľa ust. § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nepredloženie podkladov na vykonanie bezpečnostnej previerky odôvodnil žalobca tým, že jeho bezpečnostná previerka vykonaná vojenským spravodajstvom podľa § 18 ods. 2 zákona č. 215/2004 je platná aj po skončení dočasného vyčlenenia pre plnenie úloh organizačných zložiek vojenského spravodajstva. Prvostupňový správny orgán v personálnom rozkaze o prepustení žalobcu konštatoval, že bezpečnostná previerka vykonaná podľa § 18 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. nie je platná, nakoľko platnosť osvedčenia o jej vykonaní zanikla dňom skončenia dočasného vyčlenenia na plnenie úloh organizačných zložiek vojenského spravodajstva a zánikom určenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Proti tomuto personálnemu rozkazu žalobca neuplatnil riadny opravný prostriedok. Žalobca podal vo veci prepustenia zo služobného pomeru podnet na Generálnu prokuratúru SR. Generálna prokuratúra SR jeho podnet uzatvorila ako nedôvodný. Žalobca mimoriadnym opravným prostriedkom zo dňa 15.3.2010 uplatnil žiadosť o preskúmanie personálneho rozkazu o prepustení zo služobného pomeru. Odvolací orgán žiadosti nevyhovel, pretože nezistil dôvod na preskúmanie predmetného rozhodnutia podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku. Následne žalobca podal návrh na obnovu konania dňa 12.5.2010 podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho konania. Z administratívneho spisu ďalej súd zistil, že personálny rozkaz o prepustení bol vydaný na základe rozhodnutia ministra obrany SR č. OÚ-22-85-2007 zo dňa 13.6.2007, ktorým odvolací orgán vyhovel odvolaniu účastníka konania proti personálnemu rozkazu náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 2223 zo dňa 20.12.2006 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalej súd zistil, že tomuto správnemu konaniu predchádzalo správne konanie začaté 7.8.2006 vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, ktoré však prvostupňový správny orgán zastavil 10.11.2006 rozhodnutím č. PU-22-25/2006-CPČ. Dôvodom tohto postupu bolo, že pre prepustenie žalobcu neboli splnené všetky hmotno-právne podmienky, nakoľko v štátnej službe bola v tom čase pre žalobcu iná funkcia, do ktorej bol ustanovený 1.11.2006 personálnym rozkazom generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 1724 zo dňa 30.10.2006. Personálnym rozkazom riaditeľa VOS č. 59 zo dňa 31.7.2006 bol žalobca podľa ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona dňom 31.7.2006 odvolaný z doterajšej funkcie. Z odôvodnenia vyplynulo, že odvolanie bolo vykonané na základe personálneho rozkazu ministra obrany č. V-38/2006 zo dňa 31.7.2006, ktorým bolo žalobcovi ukončené dočasné vyčlenenie na plnenie úloh VOS a dňom 1.8.2006 bol premiestnený do pôsobnosti náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR. Po doručení predmetného rozhodnutia podal žalobca v zákonnej lehote žalobu o jeho preskúmanie na Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave rozhodol o veci rozsudkom sp.zn. 1S 401/06 zo dňa 4.11.2008 tak, že žalobu zamietol. O odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom NSSR sp.zn. 8Sžo 1/2009 zo dňa 12.1.2010 tak, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 401/2006-67 zo dňa 4.11.2008 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. VS 100-955-6/2008 zo dňa 4.9.2006 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva č. V-59 zo dňa 31.7.2006 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalším rozhodnutím žalovaného správneho orgánu č. VS 100-955-5/2006 zo dňa 4.9.2006 žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - personálny rozkaz ministra obrany SR č. V-38 zo dňa 31.7.2006 o ukončení dočasného vyčlenenia na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a o premiestnení žalobcu do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR podľa ustanovení zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca podal na preskúmanie predmetného rozhodnutia žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorá bola vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 1S 400/2006 a o ktorej rozhodol dňa 2.12.2008 tak, že žalobu zamietol. O odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom NSSR č. 2 Sžo 81/2009 zo dňa 27.1.2010 tak, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 400/2006-54 zo dňa 2.12.2008 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. VS 100-955-5/2006 zo dňa 4.9.2006 a personálny rozkaz ministra obrany SR č. V-38 zo dňa 31.7.2006 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Po vydaní vyššie citovaných rozsudkov NS SR podal žalobca podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) zákona o správnom konaní návrh na obnovu konania proti rozhodnutiu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR zo dňa 9.7.2007 pod č. 985, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom 9.7.2007. Existenciu vyššie citovaných rozsudkov NSSR považuje žalobca za dôvod na obnovu konania, nakoľko nimi boli rozhodnutia žalovaného zrušené a vrátené na ďalšie konanie a to z dôvodu ich nezákonnosti. Z vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku vyplýva, že úlohou inštitútu obnovy konania je odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu veci, alebo nedodržanie niektorých procesných podmienok. K podmienkam obnovy správneho konania patrí: - právoplatné rozhodnutie, obnova nie je zo zákona vylúčená (§ 63 ods. 3 správneho poriadku) - návrh účastníka na obnovu konania s uvedením dôvodov - existencia taxatívne vymedzených dôvodov na obnovu (§ 62 ods. 1 písm. a/ - e/ správneho poriadku) zachovanie objektívnej a subjektívnej lehoty ustanovenej v ust. § 63 ods. 3 správneho poriadku. Pre nové skutočnosti alebo dôkazy podľa ust. § 62 správneho poriadku sa obnoví konanie za predpokladu, že vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia a že o nich účastník konania v pôvodnom konaní vôbec nevedel resp. ich nemohol uplatniť. Otázku, či takéto skutočnosti môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie, musí správny orgán posúdiť podľa okolností konkrétnej veci. Ak vplyv novej skutočnosti, či dôkazu podľa povahy konkrétnej veci možno považovať za zanedbateľný, resp. za taký, ktorý by neviedol k zásadnej zmene pôvodného rozhodnutia, správny orgán obnovu nepovolí. Otázku "novosti" skutočností či dôkazov je nevyhnutné skúmať vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom relevantným pre pôvodné právoplatné rozhodnutie. V pôvodnom konaní pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bolo dôvodom to, že žalobca prestal spĺňať podmienku uvedenú v § 13 ods. 1 písm. m) zákona č. 346/2005 Z.z., ktorou bola skutočnosť, že žalobca po ustanovení do funkcie v ozbrojených silách nereagoval na výzvu predložiť podklady za účelom vykonania novej bezpečnostnej previerky v súlade s § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Rozsudkom NSSR č. 8Sžo 1/2009 zo dňa 12.1.2010 NSSR zrušil rozhodnutie ministra obrany SR č. VS 100-955-6/2006 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva č. V-59 zo dňa 31.7.2006 a následne rozsudkom vydaným pod sp.zn. 2Sžo 81/2007 zo dňa 27.1.2010 NSSR zrušil rozhodnutie ministra obrany SR č. VS 100-955-5/2006 zo dňa 4.9.2006 v spojení s personálnym rozkazom ministra obrany SR č. V-38 zo dňa 31.7.2006. Podľa § 250j ods. 7 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. V preskúmavanej veci súd konštatoval, že je nesporné, že vyššie citovanými rozsudkami NSSR boli pôvodné rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušené a vrátené na ďalšie konanie z dôvodu ich nezákonnosti. Žalovaný napriek skutočnosti, že o existencii týchto rozhodnutí vedel, neakceptoval ich a pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia vychádzal z rozhodnutí (pôvodných), ktoré boli v dôsledku nezákonnosti zrušené vyššie citovanými rozsudkami NSSR. Súd konštatoval, že ak správny orgán pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia vychádzal z nezákonného rozhodnutia, tak je možné podľa názoru súdu vyvodiť záver, že rozhodnutie správneho orgánu je založené na nezákonnom podklade a na nezákonnom dôkaze, čo vyvoláva pochybnosti o správnosti a zákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že existencia právoplatných rozhodnutí NSSR, ktorými boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia žalovaného z dôvodu ich nezákonnosti, zakladá dôvod na obnovu konania. Vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru žalovaný správny orgán pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na obnovu konania podľa vyššie citovaného ustanovenia § 250j ods. 7 OSP je povinný právny názor NSSR prezentovaný v predmetných rozhodnutiach rešpektovať. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí nedeliteľne princíp právnej istoty (čl. I. ods. 1 Ústavy), napr. PL.ÚS 36/95, ktorého neoddeliteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (mutandis I.ÚS 87,93, PL.ÚS 16/95, II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Vyššie uvedenými rozhodnutiami NSSR bol vyslovený právny názor NSSR, ktorý je potrebný chápať ako názor NSSR na aplikáciu práva hmotného aj procesného vzťahujúci sa k účastníkom konania. Tento názor treba podľa názoru súdu chápať ako záväzný. Súd má za to, že v prípade žalobcu sú splnené všetky podmienky na obnovu konania proti personálnemu rozkazu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl č. 985 zo dňa 9.7.2007, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Rozhodnutie - personálny rozkaz ministra obrany SR č. V-38 z 31.7.2006, ktorým bolo žalobcovi 31.7.2006 ukončené dočasné vyčlenenie na plnenie úloh organizačných zložiek vojenského spravodajstva a ktorým bol súčasne od 1.8.2006 premiestnený do podriadenosti náčelníka GŠOS SR, bol zrušený rozsudkom NSSR č. 2Sžo 81/2009, pričom v časti premiestnenia do podriadenosti náčelníka GŠOS SR bol v rozhodnutí NSSR označený za nulitný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc. Nedostatok právomoci správneho orgánu sa považuje za jeden z dôvodov, ktorý má za následok nulitu správneho aktu. Je logické, že pokiaľ v predmetnom správnom konaní bol žalobca premiestnený do podriadenosti GŠOS SR neexistujúcim rozhodnutím, nemohol rovnaký orgán vydať rozhodnutie o jeho prepustení. V danom prípade podľa názoru súdu ide nesporne o skutočnosť, ktorá vyšla dodatočne najavo, vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené skutočnosti o existencii nulitného správneho aktu boli deklarované až vyššie uvedeným rozsudkom NSSR. Podľa názoru súdu je nesporné, že ide o skutočnosť, ktorá nemohla byť v konaní uplatnená bez zavinenia účastníka, pričom ale táto skutočnosť má podstatný vplyv na rozhodnutie o prepustení žalobcu. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. V danom prípade súd konštatoval, že žalovaný správny orgán vo svojej rozhodovacej činnosti nerešpektoval právoplatné rozhodnutia NSSR, ktorými boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia žalovaného z dôvodu ich nezákonnosti. Táto skutočnosť podľa názoru Krajského súdu v Bratislave zakladá dôvod na obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Z tohto dôvodu súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešný žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia nasledovne: - prevzatie veci a prvá porada s klientom á 120,23 €, - písomné podanie žaloby á 120,23 €, - účasť na pojednávaní dňa 10.11.2011 á 123,50 €, - vyjadrenie žalobcu á 123,50 €, - vyjadrenie žalobcu k odvolaniu á 127,16 €, - účasť na pojednávaní dňa 27.6.2013 á 130,16 €, - režijné náklady za 2 úkony v roku 2010 á 7,21 €, 2 úkony v roku 2011 á 7,41 € a 1 úkon v roku 2012 á 7,63 € a 1 úkon v roku 2013 á 7,81 €. Advokát je platiteľom DPH od 1.2.2004, preto má nárok na náhradu trov konania zvýšenú o DPH vo výške 20%. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 947,35 €, ktorú je žalovaný podľa ust. § 149 ods. 1 OSP povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo D., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.