Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/12/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200103 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200103.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, právnej veci žalobcu: TRADEUNION, spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou, Družstevná 1, Nacina Ves, IČO: 31 679 510, zastúpený: JUDr. Monika Ilčišinová, advokátka, Herľanská 547, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 95/2010 zo dňa 15.11.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 95/2010 zo dňa 15.11.2010 a rozhodnutie žalovaného č. 5/2010-HV zo dňa 13.09.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 399,63 € na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 95/2010 zo dňa 15.11.2010, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. 5/2010 HV o odmietnutí sprístupnenia informácie žalobcovi podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZSI) týkajúcej sa kópie zmluvy o kúpe akcií uzatvorenej dňa 26.03.2009 medzi YUKOS INTERNATIONAL UK, B.V. ako predávajúcim a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako kupujúcim, na základe ktorej ministerstvo nadobudlo 49% akcií TRANSPETROLU, a.s., Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa predmetná zmluva týka rozhodovacej činnosti súdu, považuje za neopodstatnené a nepravdivé. Poukázal na to, že napríklad v konaní na Okresnom súde Košice II (sp. zn. 12C 1/06), na ktoré sa žalovaný odvolával, je žalobca účastníkom, ale požadovaná kópia zmluvy nie je predmetom rozhodovania súdu. Ak by to tak bolo, žalobca ako účastník konania by si kópiu zmluvy vyhotovil zo súdneho spisu a nepožadoval by ju od žalovaného na základe ustanovení ZSI. Žalobcovi tiež nebolo jasné, prečo zmluva o kúpe 49% akcií TRANSPETROLU, a.s. Bratislava, uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou YUKOS FINANCE B.V. zo dňa 28.01.2002, je podľa internetovej stránky Ministerstva hospodárstva SR verejne dostupná, avšak požadovaná zmluva o kúpe tých istých akcií už verejne prístupná nie je. Žalobca namietal, že záujmu na zachovaní právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného narúšajú podľa žalobcu princípy právnej istoty a tým aj jeho práva. Z uvedených dôvodov mal za to, že postupom žalovaného došlo k porušeniu ustanovení ZSI a práva žalobcu na prístup k informáciám. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobca vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácie neuviedol, ktorú konkrétnu informáciu zo zmluvy žiada sprístupniť, ale žiadal celú zmluvu. Predmetná zmluva sa svojim obsahom do určitej miery týka aj sporov vedených na Krajskom súde v Košiciach (sp. zn. 2Cb 1272/02 o určenie neplatnosti zmluvy o určenie vlastníctva akcií ), na Krajskom súde v Bratislave (sp. zn. 27Cb 70/2002 o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení spoločnosti TRANSPETROL, a.s. a sp. zn. 7 Cbs 8/06 o neplatnosť právneho úkonu - prevodu akcií z Ministerstva hospodárstva SR na Fond národného majetku SR), na Okresnom súde Košice II (sp. zn. 12C 1/06 o vyslovenie neplatnosti komisionárskych zmlúv a záložných zmlúv) a na Okresnom súde Bratislava II ( sp. zn. 23 Cb 130/09 o určenie, že zhromaždenie konané dňa 29.04.2009 nebolo zasadnutím mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a.s.). V uvedených sporoch je žalobca buď priamym účastníkom konania, alebo sa domáha byť účastníkom v týchto súdnych konaniach. Žalovaný dôvodil, že výsledok týchto sporov sa týka výkonu akcionárskych práv a vlastníctva majetkových účastí v spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Bratislava a preto nepokladá za vhodné sprístupniť predmetnú zmluvu a to s ohľadom na skutočnosť, že tieto súdne spory nie sú ukončené. Žalovaný poukázal na § 11 ods. 1 písm. d/ ZSPI, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu. Mal za to, že v danom prípade konal v súlade s právnymi predpismi a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že žiadosťou doručenou žalovanému dňa 02.09.2010 žalobca v zmysle ZSI požiadal žalovaného o sprístupnenie informácie - zaslanie kópie zmluvy o kúpe akcií uzavretej dňa 26.03.2009 medzi YUKOS INTERNATIONAL UK B.V. ako predávajúcim a Ministerstvom hospodárstva SR ako kupujúcim. Rozhodnutím č. 5/2010-HV (č: info 71/2010-1010-HV) zo dňa 13.09.2010 žalovaný podľa § 18 ods. 2 ZSPI nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie vyššie uvedenej zmluvy podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZSPI s odôvodnením, že v súčasnosti prebiehajú viaceré súdne spory týkajúce sa výkonu akcionárskych práv a vlastníctva majetkových účastí na spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Bratislava, ktorých je žalovaný v zastúpení Slovenskej republiky priamym účastníkom, pričom požadovaná zmluva sa bezprostredne týka výkonu vlastníckych vzťahov k akciám spoločnosti, ktorá je predmetom sporov a rozhodovacej činnosti príslušných súdov. Žalovaný mal za to, že sprístupnenie informácie by poškodzovalo záujmy Slovenskej republiky v prebiehajúcich súdnych sporoch. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol žalovanému doručený dňa 04.10.2010. Listom zo dňa 03.11.2010 bol žalobca upovedomený o postúpení rozkladu na druhostupňové konanie. Dňa 13.11.2010 zasadala rozkladová komisia na Ministerstve hospodárstva SR, ktorá podľa zápisnice č. 11/2009 navrhla zrušiť prvostupňové fiktívne rozhodnutie a vec vrátiť kancelárii ministra na nové konanie s tým, aby tento orgán vydal rozhodnutie, ktorým nesprístupní informáciu o predmetnej zmluve. Rozhodnutím č. 95/2010 (č. 61/2010-1000-4200-MH) zo dňa 15.11.2010 minister hospodárstva SR zamietol rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 13.09.2010 a toto rozhodnutie potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 11.04.2012, zrušil napadnuté rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 95/2010 zo dňa 15.11.2010 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uvedeného rozsudku krajský súd konštatoval, že o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie doručenej žalovanému dňa 02.09.2010 rozhodol žalovaný ako povinná osoba v zákonnej lehote 8 pracovných dní od doručenia žiadosti tak, že žalobcom požadovanú informáciu nesprístupnil. O rozklade proti uvedenému rozhodnutiu, ktorý žalobca doručil žalovanému dňa 04.10.2010, mal minister hospodárstva SR ako druhostupňový orgán povinnej osoby rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia rozkladu, teda do 25.10.2010. Nakoľko v zákonom stanovenej lehote tak neurobil, má sa za to, že uvedeným dňom vydal rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom za deň doručenia tohto rozhodnutia žalobcovi sa v zmysle ZSPI považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, teda deň 27.11.2010. Krajský súd upozornil na skutočnosť, že účelom ZSI je vytvoriť právny rámec pre čo najrýchlejšie poskytovanie informácií povinných osôb žiadateľom o sprístupnenie informácií, čo sa okrem iného prejavilo aj v stanovení striktných lehôt na vydanie rozhodnutí o podaných žiadostiach. V tomto smere obsahuje ZSI osobitnú právnu úpravu, ktorá má prednosť pred ustanoveniami Správneho poriadku, na primerané použitie ktorého ZSI odkazuje, avšak len v tých otázkach, ktoré nie sú ustanoveniami ZSI upravené. Nakoľko povinnou osobou, na ktorú sa žalobca obrátil so žiadosťou o sprístupnenie informácie, bol ústredný orgán štátnej správy, platí, že o odvolaniach proti jeho rozhodnutiam je oprávnený rozhodnúť vedúci tohto orgánu (v danom prípade minister hospodárstva SR). Povinnou osobou i jej odvolacím orgánom je teda ten istý subjekt, s tým rozdielom, že o podanom opravnom prostriedku (rozklade) rozhoduje len z hľadiska funkčnej príslušnosti vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Vzhľadom na uvedené nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby žalovaný doručoval rozklad žiadateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu oprávnenému rozhodnúť o rozklade (ministrovi hospodárstva SR) a nebolo preto dôvodu, aby zákonná 15- dňová lehota na rozhodnutie o podanom rozklade nezačala plynúť dňom nasledujúcim po doručení rozkladu žalovanému. O zamietnutí rozkladu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.09.2010 o nesprístupnení informácie žalobcovi teda bolo podľa mienky krajského súdu rozhodnuté tzv. fiktívnym rozhodnutím zo dňa 25.10.2010. Žalobou napadnuté rozhodnutie ministra hospodárstva SR zo dňa 15.11.2010 považoval krajský súd za rozhodnutie duplicitné a nulitné, nakoľko sa týkalo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím. S ohľadom na to, že toto rozhodnutie bolo vydané a napriek svojej nulite spôsobuje právne následky (čoho dôsledkom je aj podaná žaloba) vyhodnotil krajský súd za potrebné pre zachovanie právnej istoty účastníkov zrušiť toto rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a súčasne vrátiť vec žalovanému s tým, že z dôvodu právoplatného skončenia konania o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie nemôže o tejto veci prebiehať ďalšie konanie. Napriek tomu, že z procesného hľadiska mal žalobca v konaní úspech, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.), pretože bez zreteľa na jeho argumentáciu bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len z formálnych dôvodov. Proti rozsudku krajského súdu vo veci samej podal odvolanie žalovaný, výrok o trovách konania napadol odvolaním žalobca. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 15.08.2013 (sp. zn. 5Sži/8/2012, 5Sži/9/2012) zrušil rozsudok Krajského súdu č.k. 2S/12/2011-31 zo dňa 11.04.2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odvolací správny orgán je povinný o odvolaní (rozklade) rozhodnúť v lehote 15 dní od jeho doručenia prvostupňovým správnym orgánom, ktorý už vykonal potrebné úkony v zmysle § 57 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 ZSI. Odvolaciemu orgánu teda začína plynúť 15-dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní (rozklade), zakotvená v § 19 ods. 3 ZSI, až okamihom predloženia veci správnym orgánom prvého stupňa. Odvolací súd poukázal na to, že uvedený právny názor je totožný s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v jeho rozsudkoch sp. zn. 2Sž-o-KS/259/2004, sp. zn. 2Sži/7/2011, sp. zn. 3Sži/19/2012 a 2Sži/7/2012. Zaujal tiež názor, že napadnuté rozhodnutie o rozklade bolo vydané v lehote upravenej v § 19 ods. 3 ZSI, pretože rozklad došlý povinnej osobe dňa 04.10.2010, bol predložený osobitnej komisii ministra v lehote 30 dní, upravenej v § 57 ods. 2 Správneho poriadku (3.11.2010) a žalovaný rozhodol v lehote 15 dní od predloženia rozkladu prvostupňovým správnym orgánom (15.11.2010). Najvyšší súd SR vyjadril názor, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil vzťah medzi § 57 Správneho poriadku a § 19 ods. 3 ZSI. Odvolací súd ďalej uviedol, že krajský súd úplne opomenul právny dopad svojho záveru, že vo veci malo byť dňa 25.10.2010 vydané fiktívne druhostupňové rozhodnutie, ktoré sa malo považovať za doručené druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, teda 27.10.2010. Keďže krajský súd z formálnych dôvodov zrušil písomne vydané rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.11.2010, zostalo toto fiktívne rozhodnutie rozhodnutím krajského súdu nedotknuté. Navyše má uvedená právna úvaha krajského súdu podľa názoru Najvyššieho súdu SR za následok zmeškanie lehoty na podanie žaloby žalobcom, ktorý sa riadil dňom doručenia faktického rozhodnutia o rozklade. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ mal krajský súd za to, že k doručeniu napadnutého fiktívneho rozhodnutia došlo už 27.10.2010, mal sa vysporiadať aj s touto skutočnosťou, pretože lehota na podanie žaloby v takom prípade uplynula už 27.12.2010, pričom žaloba bola podaná až 24.01.2011. Podľa názoru odvolacieho súdu je tiež odôvodnenie, ktorým krajský súd zamýšľal podporiť zrušujúci výrok svojho rozsudku, nepostačujúce a nevyplývajú z neho právne relevantné dôvody pre takýto výrok. Najvyšší súd SR uložil krajskému súdu v ďalšom konaní sa vysporiadať so žalobou a s napadnutými rozhodnutiami, prihliadajúc na dikciu § 247 O.s.p., čo do definície správneho rozhodnutia preskúmavaného v režime druhej hlavy piatej časti O.s.p. Záverom najvyšší súd poznamenal, že § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI sa vzťahuje výlučne na súdy, resp. orgány činné v trestnom konaní ako povinné osoby preto toto obmedzenie k prístupu k informáciám neprináleží iným povinným osobám, teda ani žalovanému. Tento má podľa povahy požadovaných informácií k dispozícii iné obmedzenie, v tomto prípade je na mieste zvážiť § 8 alebo § 10 ZSI. Uviedol tiež, že hoci ZSI nevyžaduje zdôvodnenie žiadosti o sprístupnenie informácie, t.j. žiadateľ nemusí v žiadosti uviesť, na aký účel požadovanú informáciu žiada a ako s ňou mieni naložiť a ani sám zákon o slobode informácií pojem „informácie“ nedefinuje, nesporne ho možno charakterizovať tým, že zahrňuje v sebe správu spolu s jej významom pre príjemcu. Najvyšší súd konštatoval, že podľa § 14 ods. 2 ZSI je výslovne potrebné, aby v žiadosti bolo uvedené, akých informácií (v zmysle správ či údajov) sa žiadosť týka, čo znamená, že žiadosť nemôže byť iba všeobecná, ale musí byť dostatočne konkrétna tak, aby mohla byť podaná konkrétna informácia. Z písomností žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že je účastníkom aspoň jedného zo súdnych konaní, v ktorých sa koná o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o kúpe akcií spoločnosti Transpetrol, a.s. uzatvorenej dňa 26.03.2009 medzi Yukos International UK B.V. ako predávajúcim a Ministerstvom hospodárstva SR ako kupujúcim, pričom aj vzhľadom na nejasnosť vzťahu žalobcu k predmetnej zmluve je namieste, napriek tomu že to sám ZSI výslovne nevyžaduje, zaoberať sa aj účelom ďalšieho použitia požadovaných informácií (v zmysle spresnenia žiadosti) v tom zmysle, ktorých informácií sa žiadosť týka, nakoľko táto skutočnosť má zásadný vplyv jednak na povinnosť žalovaného poskytnúť požadovanú zmluvu ako súbor informácií, ako aj na režim (právny predpis) rozhodný pre jeho prípadné poskytnutie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje ZSPI, podľa ktorého žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technickým vykonateľným spôsobom. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať (§ 14 ods. 1, 4 cit. zák.). Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 17 ods. 1 cit. zák.). Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods. 2, 3 cit. zák.). Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods. 1, 3 cit. zák.). Krajský súd v ďalšom konaní opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných dôvodov a vzhľadom na zjednotenie rozhodovacej praxe správnych súdov v súvislosti s aplikáciou § 19 ods. 3 ZSI vo väzbe na § 22 ods. 1 ZSI a § 57 Správneho poriadku, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení zo dňa 15.08.2013, prehodnotil svoj právny názor vyjadrený v neskôr zrušenom rozsudku zo dňa 11.04.2012, podľa ktorého o zamietnutí rozkladu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.09.2010 o nesprístupnení informácie žalobcovi bolo rozhodnuté tzv. fiktívnym rozhodnutím zo dňa 25.10.2010. Uvedený názor vychádzal zo skutočnosti, že pokiaľ je povinnou osobou a jej odvolacím orgánom ten istý subjekt a o podanom opravnom prostriedku (rozklade) rozhoduje len z hľadiska funkčnej príslušnosti vedúci ústredného orgánu štátnej správy, nie je potrebné doručovať rozklad žiadateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu oprávnenému rozhodnúť o rozklade (ministrovi hospodárstva SR) a niet preto dôvodu, aby zákonná 15- dňová lehota na rozhodnutie o podanom rozklade nezačala plynúť dňom nasledujúcim po doručení rozkladu žalovanému. Je treba podotknúť, že tento právny názor nebol výsledkom izolovanej úvahy krajského súdu, ale nadväzoval na skoršiu judikatúru najmä Najvyššieho súdu SR k tejto otázke (napr. sp. zn. 4Sž 131/2003, obdobne napr. rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 7A 76/2002). Z uvedeného urobil krajský súd záver, že konanie o žiadosti žalobcu o sprístupnenie vyššie uvedených informácií bolo právoplatne skončené fiktívnym druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 25.10.2010 a preto následné faktické (písomne vydané) rozhodnutie ministra hospodárstva SR zo dňa 15.11.2010 o žalobcovom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu považoval súd za duplicitné a nulitné (nespôsobujúce právne následky), nakoľko sa týkalo veci, o ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím. V záujme zachovania právnej istoty krajský súd rozsudkom zo dňa 11.04.2012 zrušil žalobou napadnuté faktické rozhodnutie ministra hospodárstva SR zo dňa 15.11.2010. Na zmienené zjednotenie rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v súvislosti s právnym posúdením začatia plynutia 15-dňovej lehoty a rozhodnutie o rozklade žiadateľa o informáciu proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby krajský súd vo svojej rozhodovacej praxi reagoval a v uplynulom období vydal niekoľko rozhodnutí nadväzujúcich na uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR. Rovnako v prejednávanej veci, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, krajský súd konštatuje, že nakoľko rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného o nesprístupnení požadovaných informácií bol doručený povinnej osobe dňa 04.10.2010 a tento bol spolu so spisovým materiálom predložený osobitnej komisii ministra v lehote 30 dní od doručenia rozkladu (dňa 03.11.2010), bolo druhostupňové rozhodnutie ministra hospodárstva SR zo dňa 15.11.2010 vydané v lehote stanovenej v § 19 ods. 3 ZSI. Pokiaľ ide o právne dôvody rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií, ktoré žalobca v žalobe napáda, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nevyhovenie žiadosti oprel žalovaný o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI tvrdiac, že nakoľko prebiehajú viaceré súdne spory týkajúce sa výkonu akcionárskych práv a vlastníctva majetkových účastí spoločnosti Transpetrol, a.s., Bratislava, týka sa predmetná zmluva rozhodovacej činnosti súdov, v dôsledku čoho ju sprístupniť nemožno. K otázke prípustnosti aplikácie tohto dôvodu pre obmedzenie či nesprístupnenie informácií sa vyjadril najvyšší súd vo vyššie uvedenom uznesení v tom zmysle, že § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI sa vzťahuje výlučne na súdy, resp. orgány činné v trestnom konaní ako povinné osoby a preto žalovanému toto obmedzenie prístupu k informáciám neprináleží. Súd sa s týmto právnym názorom plne stotožňuje a dodáva, že žalovaný z tohto hľadiska vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prebiehajúce súdne spory o otázkach súvisiacich s vlastníctvom akcií spoločnosti Transpetrol, a.s., Bratislava, ktoré štát nadobudol na základe žalobcom požadovanej zmluvy, nezakladajú dôvod pre obmedzenie prístupu k predmetným informáciám. Krajský súd je toho názoru, že text zmluvy, ktorou žalovaný konajúc v mene štátu nadobudol do vlastníctva štátu majetok za verejné finančné prostriedky, je zásadne verejnou informáciou, ktorú žalovaný ako povinná osoba podľa ustanovení ZSI musí sprístupniť, samozrejme s vylúčením tých častí zmluvy, na ktoré sa vzťahuje niektorý zo zákonných dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám (§ 11 ods. 1, 2, § 12 ZSI). Z uvedených dôvodov krajský súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil napadnuté rozhodnutie ministra hospodárstva SR č. 61/2010-1000-4200-MH zo dňa 15.11.2010 spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 5/2010- HV zo dňa 13.09.2010 o odmietnutí sprístupnenia požadovanej informácie. Krajský súd považuje za potrebné doplniť, že žiadne iné rozhodnutie žalobca podanou žalobou nenapadol a okrem tvrdenia o nesprávnosti aplikácie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI pre nesprístupnenie požadovanej zmluvy žiadne iné námietky v žalobe nevzniesol. Krajskému súdu preto nie sú celkom zrozumiteľné závery odvolacieho súdu, podľa ktorých krajský súd opomenul právny dopad svojho záveru uvedeného v zrušenom rozsudku zo dňa 11.04.2012 na vec, keď ním konštatované fiktívne rozhodnutie ostalo týmto rozsudkom nedotknuté. Odvolací súd tiež uložil krajskému súdu vysporiadať sa s otázkou včasnosti podanej žaloby (zrejme proti fiktívnemu rozhodnutiu) a súčasne sa mal vysporiadať „s označenými napadnutými rozhodnutiami“, čo do definície správneho rozhodnutia preskúmavaného v režime druhej hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd znova pripomína, že žalobca podal žalobu len proti rozhodnutiu ministra hospodárstva SR č. 95/2010 zo dňa 15.11.2010, ktoré navrhol zrušiť spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie (urobil tak aj skorším rozsudkom zo dňa 11.04.2012, hoci z iných právnych dôvodov), čím vyčerpal celý predmet konania a preto niet ďalšieho rozhodnutia, s ktorým by sa mohol vo výroku rozsudku vysporiadať. Z rovnakých dôvodov nebolo na základe čoho riešiť otázku včasnosti podanej žaloby voči neexistujúcemu fiktívnemu rozhodnutiu v predmetnej veci, keďže žaloba proti takému rozhodnutiu podaná nebola. Vzhľadom na to, že správny súd preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie iba v medziach žalobných dôvodov, teda rieši len tie otázky, ktoré žalobca vymedzí v žalobe (koncentračná zásada), nebolo v právomoci krajského súdu zaoberať sa prípadnými ďalšími otázkami zákonnosti napadnutého rozhodnutia či postupu správnych orgánov, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Pokiaľ ide o úvahy Najvyššieho súdu SR o povahe a obsahu pojmu „informácia“, o povinnosti povinnej osoby zaoberať sa v danom prípade účelom použitia požadovaných informácií, či potrebe špecifikácie informácií, ktorých sa žiadosť týka, mohol krajský súd len konštatovať, že bude na žalovanom, aby sa v ďalšom procesnom postupe pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti vyrovnal s uvedenými závermi a riadil sa nimi. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní priznal mu právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu vo výške 66 € a na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2011 po 123,50 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,41 € paušálna náhrada, za jeden úkon v roku 2012 - odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania v sume 63,58 € (polovica tarifnej sadzby 127,16 €), 7,63 € paušálna náhrada, k tomu 20% DPH 66,60 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 399,63 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.