Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/117/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201366 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201366.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, IČO: 17 331 927, Prievozská 32, poštový priečinok 29, Bratislava 827 99, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0068/99/2011 zo dňa 10.06.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného n e p r i p ú š ť a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 15.08.2011 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0068/99/2011 zo dňa 10.06.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (prvostupňový správny orgán) č. P/0273/01/2010 zo dňa 18.5.2011, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 3.000,- Eur pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík realizáciou obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, potvrdil. Dňa 04.01.2012 ako aj dňa 19.01.2012 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, na vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa § 246c ods. 1 a § 93 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že ide o združenie, ktorého hlavným cieľom je ochrana práv spotrebiteľov na súdoch a ktoré poskytuje právnu pomoc z veľkej časti spotrebiteľom poškodeným hrubo nemorálnymi praktikami žalovaného a jeho neodborným a poškodzujúcim správaním na trhu spotrebiteľských úverov. Do konania pristúpil na strane žalovaného, ktorý vyvodil proti žalobcovi administratívnoprávnu zodpovednosť za porušovanie zákazu nekalých obchodných praktík. Dňa 27.11.2012 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podľa § 93 ods. 3 O.s.p., kde okrem iného uviedol, že predmetom tohto konania je prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného a nie ochrana spotrebiteľa. V konaní pred súdom jednak nevystupuje spotrebiteľ a spotrebiteľ nebol ani účastníkom konania v konaní pred správnym orgánom. Ďalej namietal prípustnosť inštitútu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 O.s.p. v správnom súdnictve vôbec, nakoľko podľa názoru žalobcu § 250 O.s.p jednoznačne vymedzil okruh účastníkov konania bez možnosti pristúpenia tretích osôb do konania (napr. aj v procesnom postavení vedľajšieho účastníka). Podľa § 93 ods. 1, 2, 3 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. V zmysle uvedeného ide o osobitnú úpravu vo vzťahu k § 93 O.s.p. („lex specialis derogat legi generali“) Podľa § 250 ods. 2, 3, 4 O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie a postup súdu (§ 91 ods. 2). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo súdu jeho vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Žalobca voči tomuto postupu vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. V predmetnom konaní ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0068/99/2011 zo dňa 10.06.2011 a teda ide o konanie podľa druhej hlavy V. časti O.s.p., t.j. rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, v ktorom je presne vymedzený okruh účastníkov. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté (§ 250 ods. 1 O.s.p.), t.j. okruh účastníkov je stanovený presným výpočtom, bez možnosti pristúpenia tretích osôb. Z toho vyplýva, že sa tu nemôže uplatniť inštitút vedľajšieho účastníka. Uvedené združenie teda nemôže vystupovať ako účastník konania na strane žalovaného a to ani ako vedľajší účastník, pretože žalovaným v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu môže byť podľa § 250 ods. 4 O.s.p. len správny orgán, ktorý rozhodoval v správnom konaní v poslednom stupni. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ustanovenie § 246c O.s.p., na ktoré sa Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odvoláva, umožňuje, aby sa na konania podľa V. časti O.s.p. primerane aplikovali aj ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p, avšak iba za predpokladu, že určitá otázka nie je v V. časti O.s.p. upravená „priamo“, pričom do okruhu takýchto otázok (t. j. „priamo“ neupravených v V. časti O.s.p.) nespadá otázka účastníkov, resp. vedľajších účastníkov konania. Dospel k záveru, že na účely konania podľa V. časti druhej hlavy O.s.p. zákonodarca jednoznačne vymedzil okruh účastníkov tohto konania bez možnosti pristúpenia tretích osôb do konania napr. aj v procesnom postavení vedľajšieho účastníka (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/330/2009 z 24.9.2009, sp. zn. 2Sžh/3/2007 z 21.1.2009). Vedľajšie účastníctvo predpokladá spor (súkromnoprávny) a právny záujem na výsledku tohto sporu. Naproti tomu základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa V. časti druhej hlavy O.s.p. je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. II ÚS 197/07 z 21. februára 2008 konštatoval, že v konaní podľa druhej hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku štátny orgán súdnej moci, ktorý je pánom zákona a zákonnosti („iura novit curia“), posudzuje „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí štátnych orgánov verejnej správy, pričom intervencia tretieho subjektu súkromného charakteru (hoci aj s právnickým vzdelaním) do tohto vzťahu štátnych mocí, v záujme podpory „právneho názoru“ jednej z nich, je bez právneho významu. Pre použitie inštitútu vedľajšieho účastníctva v konaní podľa V. časti O.s.p. je nutné dať do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 57/2011 z 12. mája 2011, v ktorom ústavný súd uviedol, že pokiaľ osoba „preukáže, že má právny záujem na jeho výsledku, môže sa zúčastniť konania v správnom súdnictve ako vedľajší účastník za podmienok ustanovených v § 93 v spojení s § 246c OSP (porov. Števček, M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck 2009, s. 733).“ V zmysle citovaného nevyhnutný predpoklad pre prípadné pripustenie vedľajšieho účastníctva v správnom súdnictve by bol právny záujem účastníka na výsledku konania. O právny záujem takéhoto účastníka ide vtedy, ak by jeho právne postavenie bolo ovplyvnené výsledkom konania. S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní (§ 93 ods. 2 O.s.p). Tu je kritérium odlišné od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva (§ 93 ods. 1 O.s.p.) - kým pri prvej skupine vedľajšieho účastníctva (na ktorú sa spomínaný nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 57/2011 z 12. mája 2011 vzťahuje) musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, v druhej skupine prípadov (ktorú tento nález ústavného súdu nerieši) legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, okrem iných aj prípady sporov z ochrany spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, kam sa nepochybne radí aj iniciátor vstupu do tohto konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že v predmetnom konaní ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0068/99/2011 zo dňa 10.06.2011, a teda ide o konanie podľa druhej hlavy V. časti O.s.p., t.j. rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, kde konkrétne ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným je Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie. V žiadnom prípade nejde o spor z ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľ v predmetnom súdnom konaní nevystupuje v nijakom procesnom postavení. Neexistuje teda spotrebiteľ, ktorého práva by v tomto súdnom konaní malo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS akýmkoľvek spôsobom ochraňovať a teda ani dôvod na jeho pribratie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Na základe uvedených skutočností súd posúdil námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú právnym zástupcom žalobcu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.