Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/144/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201561 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201561.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: X.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, U. dvor XXX, Q., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č.p.: SLV-R.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vydaných v súvislosti so žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSI), podanou žalovanému dňa 08.06.2011, ktorou sa žalobca domáhal sprístupnenia všetkých zmlúv uzatvorených so spoločnosťou ORGA - TRADE, a.s., Račianska 188, Bratislava, týkajúcich sa modernizácie technických prostriedkov slúžiacich na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (tzv. odpočúvací systém) a akýchkoľvek dodatkov alebo dohôd meniacich alebo zrušujúcich uvedené zmluvy, prípadne jednostranných právnych úkonov, na základe ktorého bola takáto zmluva zrušená. Žalobca v žalobe uviedol, že komunikačný odbor Kancelárie ministra vnútra SR vydal rozhodnutie č. KM-XXX/SI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým nevyhovel žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 08.07.2011 rozklad. Dňa 08.08.2011 vydal minister vnútra SR rozhodnutie č. W.-R.-XXX/XXXX, ktorým zrušil rozhodnutie č. KM-XXX/SI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako nadbytočné, nakoľko vo veci už bolo vydané tzv. fiktívne rozhodnutie a zároveň v ten istý deň vydal aj rozhodnutie č. W.-R.-XXX/XXXX, ktorým zrušil tzv. fiktívne rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie zo dňa 23.06.2011, ktoré mu bolo doručené dňa 29.06.2011, nemôže spôsobovať žiadne právne účinky, keďže v tejto veci už bolo právoplatne rozhodnuté tzv. fiktívnym rozhodnutím. Poukázal na to, že uvedenú skutočnosť skonštatoval aj minister vnútra SR v rozhodnutí č. SLV-R.-XXX/XXXX, ktorým toto fiktívne rozhodnutie zrušil z dôvodu jeho nadbytočnosti. Zároveň žalobca tvrdil, že ani rozhodnutie č. W.-R.-XXX/XXXX a rozhodnutie č. W.-R.-XXX/XXXX nemôžu spôsobovať žiadne právne účinky, keďže vo veci už mohlo byť právoplatne rozhodnuté tzv. fiktívnym rozhodnutím. Poukázal na to, že rozklad proti rozhodnutiu č. KM-XXX/SI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podal v podateľni žalovaného dňa XX.XX.XXXX, pričom do 15 pracovných dní, t.j. do 29.07.2011, sa o opravnom prostriedku nerozhodlo. Nečinnosťou ministra vnútra SR bolo v zmysle § 19 ods. 3 vydané tzv. fiktívne rozhodnutie, ktorým minister vnútra SR odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Nakoľko žalobca nevedel, kedy bol jeho rozklad proti rozhodnutiu zo dňa 23.06.2011 doručený povinnou osobou odvolaciemu orgánu, žiadal túto skutočnosť preskúmať zo spisového materiálu. Všetky vyššie uvedené rozhodnutia navrhol žalobca podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby opísal priebeh konania o žalobcovej žiadosti a konštatoval, že po zrušení rozhodnutia komunikačného odboru Kancelárie ministra vnútra SR zo dňa 23.06.2011 a prvostupňového fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie rozhodnutiami ministra vnútra zo dňa 08.08.2011 žalovaný vo veci ďalej koná. Žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že žiadosťou doručenou žalovanému dňa 09.06.2011 požiadal žalobca podľa ZSI o sprístupnenie vyššie označených informácií. Listom zo dňa 15.06.2011 komunikačný odbor Kancelárie ministra vnútra SR oznámil žalobcovi postúpenie jeho žiadosti Prezídiu Policajného zboru z dôvodu, že požadované informácie nemá k dispozícii. Napriek tomu rozhodnutím č. KM-XXX/SI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX komunikačný odbor Kancelárie ministra vnútra SR nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií z dôvodu, že požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona. Listom zo dňa 06.07.2011 doručeným žalovanému dňa 08.07.2011 (podľa odtlačku pečiatky Kancelárie ministra vnútra SR na žalobcom predloženej fotokópii podania) podal žalobca rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 23.06.2011, pričom namietal nezákonnosť tohto rozhodnutia a upozornil tiež na skutočnosť, že uplynutím zákonnej lehoty 8 pracovných dní od podania žiadosti, t.j. do 20.06.2011 žalovaný požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií. Preto došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácií, pričom za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje 23.06.2011. Toto fiktívne rozhodnutie súčasne napadol žalobca odvolaním. Komunikačný odbor kancelárie ministra vnútra SR predložil rozklad žalobcu rozkladovej komisii ministra spolu so stanoviskom k veci dňa 27.07.2011. Dňa 08.08.2011 vydal minister vnútra SR rozhodnutie č. W.-R.-XXX/XXXX, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. KM-XXX/SI-XXX zo dňa XX.XX.XXXX o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií ako nadbytočné, z dôvodu uplynutia lehoty na jeho vydanie, keďže v danej veci už došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 ZSI. Zároveň vydal aj rozhodnutie č. W.-R.-XXX/XXXX, ktorým zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného vydané podľa § 18 ods. 3 ZSI dňa 22.06.2011 márnym uplynutím lehoty stanovenej v § 17 ods. 1 ZSI a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, poukazujúc na absenciu odôvodnenia fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií, ako aj na absenciu ďalších obsahových a formálnych náležitostí rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a rozsudkom verejne vyhláseným dňa 18.07.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie ministra vnútra SR č. W.-R.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a fiktívne rozhodnutie ministra vnútra SR vo veci predmetnej žiadosti žalobcu zo dňa 08.06.2011 o sprístupnenie informácií a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR č. W.-R zo dňa XX.XX.XXXX žalobu zamietol. Žalobcovi zároveň priznal náhradu trov konania v sume XXX,- €. V odôvodnení uvedeného rozsudku krajský súd konštatoval, že rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravené ZSI a oprávňujú každého na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Žiadosť o sprístupnenie informácií je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať (§ 14 ods. 1, 4 ZSI). Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmych pracovných dní odo dňa podania žiadosti (§ 17 ods. 1 ZSI). Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. (§ 18 ods. 2, 3 ZSI). Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods. 1, 3 ZSI). Krajský súd ďalej uviedol, že pre konania podľa ZSI primerane platia ustanovenia Správneho poriadku, ak ZSI neustanovuje inak (§ 22 ods. 1 ZSI). Na účely ZSI má povinná osoba postavenie správneho orgánu, ktorý rozhoduje o právach a oprávnených záujmoch žiadateľa o informáciu. Konanie vo veci sprístupnenia informácií sa začína doručením žiadosti o informácie povinnej osobe, ktorá musí v zákonom stanovených lehotách o žiadosti rozhodnúť, pričom ak tak neurobí, dochádza zo zákona k vydaniu fiktívneho zamietavého rozhodnutia. Fiktívne rozhodnutie je vzhľadom na svoju povahu a s tým spojenú absenciu základných formálnych a materiálnych náležitosti nepreskúmateľné a preto nezákonné. Zároveň nie je pre oprávnenú osobu vysvetlením postoja povinnej osoby, predpokladá sa len zamietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie. Tento právny stav však nevychádza zo základnej požiadavky práva na informácie vyjadrenej čl. 26 Ústavy SR a ZSI a vzhľadom na to fiktívne rozhodnutie nemožno považovať za vydané podľa práva. Na podklade žalobcom predložených listín a na základe obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca doručil žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií dňa 08.06.2011. Nasledujúcim dňom začala žalovanému plynúť zákonná lehota 8 pracovných dní, v ktorej bol povinný požadované informácie sprístupniť celkom alebo z časti a v prípade čo i len čiastočného nevyhovenia žiadosti mal o tom vydať písomné rozhodnutie. Keďže do 20.06.2011, ktorý bol posledným dňom uvedenej lehoty, žalovaný požadované informácie nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o zamietnutí žalobcovej žiadosti, nastala uvedeným dňom fikcia vydania rozhodnutia, ktorým žalovaný požadované informácie žalobcovi nesprístupnil. Uvedené fiktívne rozhodnutie sa považovalo za doručené žalobcovi dňa 23.06.2011. Žalobca podľa názoru krajského súdu preukázal, že proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 23.06.2011 č. KM-XXX/SI-XXXX, ako aj proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení požadovaných informácií zo dňa 20.06.2011, podal dňa 08.07.2011 u žalovaného rozklad, teda v zákonom stanovenej lehote určenej na podanie opravného prostriedku proti uvedeným rozhodnutiam. Dňom nasledujúcim po doručení rozkladu, teda dňa 09.07.2011, začala podľa záverov súdu plynúť odvolaciemu orgánu povinnej osoby (ministrovi vnútra SR) zákonná 15-dňová lehota na rozhodnutie o podaných rozkladoch, ktorá márne uplynula dňa 25.07.2011. Súd bol toho názoru, že § 19 ods. 3 ZSI je osobitným ustanovením (lex specialis) vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Správneho poriadku (§ 57), ktorého právnemu režimu konanie podľa ZSI podlieha (lex generalis). Ak je povinnou osobou ústredný orgán štátnej správy, rozhoduje o opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam vedúci tohto orgánu. Vtedy platí, že zákonná 15-dňová lehota na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby začína plynúť už dňom nasledujúcim o doručení opravného prostriedku povinnej osobe (pre porovnanie napr. rozsudky NSS ČR sp. zn. 6 A125/2000, sp. zn. 7 A 76/2002). Za základe uvedeného krajský súd uzavrel, že rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-R.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo nadbytočné a preto nezákonné, keďže už dňa 25.07.2011 bolo v zmysle § 19 ods. 3 ZSI vydané fiktívne druhostupňové rozhodnutie, ktorým bolo prvostupňové fiktívne rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií potvrdené a opravný prostriedok proti nemu bol zamietnutý. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov považoval súd fiktívne druhostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.07.2011, pretože ide o rozhodnutie, ktoré vzhľadom na absenciu odôvodnenia a ostatných obsahových a formálnych náležitostí rozhodnutia vyžadovaných Správnym poriadkom nie je možné preskúmať. Preto krajský súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a obe uvedené rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o rozhodnutie ministra vnútra č. SLV-R.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo pre duplicitu a nadbytočnosť zrušené rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 23.06.2011 o nesprístupnení požadovaných informácií, v tejto časti považoval súd žalobu za nedôvodnú, nakoľko nadriadený odvolací orgán postupoval správne, keď vyhodnotil ako nezákonné rozhodnutie povinnej osoby vo veci, ktorá už bola skôr vybavená fiktívnym rozhodnutím vydaným v príčinnej súvislosti s jej nečinnosťou v zákonom stanovenej lehote. Na základe odvolania žalovaného proti rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej bolo jeho rozhodnutie zrušené, Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.03.2013 (sp. zn. 5Sži/21-23/2012) zrušil rozsudok zo dňa 18.07.2012 v napadnutej časti a v tomto rozsahu vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Za rozhodujúcu považoval odvolací súd skutočnosť, že krajský súd nedostatočne prihliadol na to, že rozhodnutím č. W.-R.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 23.06.2011 a vzhľadom na tento fakt bolo potrebné skúmať, či napadnuté rozhodnutie žalovaného zasiahlo do práv účastníkov správneho konania. Najvyšší súd SR dal do pozornosti, že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správneho orgánu predbežnej povahy, pričom predbežné rozhodnutia sú všetky tie, ktorými sa správne konanie vo veci nekončí. Sú to tie rozhodnutia, ktoré pre žalobcu nezakladajú žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, t.j. nie sú spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach. Za takéto rozhodnutie možno považovať aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. To, že sa prvostupňový správny orgán bude znovu zaoberať určitým prípadom, umožní ďalšie dokazovanie, nemôže podľa odvolacieho súdu ukrátiť žalobcu na jeho právach. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, že rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa napriek už vzniknutému fiktívnemu rozhodnutiu dodatočne rozhodne meritórne ohľadne žiadosti o poskytnutie informácie, je nadbytočné. Takýmto výkladom by sa podľa odvolacieho súdu poprel zmysel a účel zákona o slobode informácií, nakoľko fikcia rozhodnutia vlastne predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať dobu, do ktorej je podaná žaloba na súde. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR ak je rozhodnutie o poskytnutí, čiastočnom poskytnutí alebo aj o neposkytnutí informácie vydané hoci aj dodatočne, teda po uplynutí lehôt stanovených na vybavenie žiadosti, resp. na rozhodnutie o odvolaní v § 17, resp. § 19 ZSI, zaniká možnosť uplatnenia fiktívneho rozhodnutia. Iba takýto prístup podľa odvolacieho súdu umožní splniť zákonnú požiadavku na právo na informáciu v čo najkratšej lehote, nakoľko účelom zákona o slobode informácií je včasné podanie informácie, nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí. Ak teda rozhodnutie o žiadosti o informácie bolo vydané, „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným. V prípade, ak by sa akceptoval názor krajského súdu, rozhodnutie by sa zrušilo iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu reálne neprivodia iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa informácie a formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 19 ods. 3 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa ods. 2 o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa ods. 3 odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ZSI a nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa ods. 2 ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. V ďalšom konaní sa krajský súd nezaoberal zákonnosťou rozhodnutia ministra vnútra SR č. SLV-OLVS- XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko v tejto časti nadobudol rozsudok krajského súdu zo dňa 18.07.2012 právoplatnosť dňom 27.09.2012, pretože proti výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti žiaden z účastníkov odvolanie nepodal. Vo zvyšnej časti, v ktorej bol uvedený rozsudok krajského súdu zrušený, bola vec opätovne prejednaná súdom prvého stupňa. V intenciách vyššie opísaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR dospel krajský súd k nasledovným záverom: Pokiaľ ide o rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-OLVS-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zrušené prvostupňové fiktívne rozhodnutie povinnej osoby vo veci žalobcovej žiadosti vydané v zmysle § 18 ods. 3 ZSI, nebol splnený základný predpoklad pre súdny prieskum tohto rozhodnutia, ktorým je ukrátenie žalobcu na jeho právach. Týmto rozhodnutím totiž neboli konštitutívnym spôsobom založené účastníkom žiadne práva ani povinnosti, bol len vytvorený priestor pre správny orgán prvého stupňa (povinnú osobu), aby po vrátení veci správnym orgánom druhého stupňa ďalej konal a rozhodol o sprístupnení či nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií. Svojou povahou ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania, ktoré je na základe § 248 písm. a/ O.s.p. zo súdneho preskúmania vylúčené. Preto bolo potrebné konanie o žalobe smerujúcej proti tomuto rozhodnutiu podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému a žalobou napadnutému fiktívnemu rozhodnutiu ministra vnútra SR, ktorým malo byť podľa § 19 ods. 3 ZSI rozhodnuté o zamietnutí žalobcovho rozkladu a potvrdení prvostupňového fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení požadovaných informácií, rešpektoval krajský súd vyššie opísaný názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého ak je rozhodnutie o poskytnutí, čiastočnom poskytnutí alebo aj o neposkytnutí informácie vydané hoci aj dodatočne, teda po uplynutí lehôt stanovených na vybavenie žiadosti, resp. na rozhodnutie o odvolaní v § 17, resp. § 19 ZSI, zaniká možnosť uplatnenia fiktívneho rozhodnutia. Tento právne záväzný názor si krajský súd vyložil tak, že fikciu druhostupňového rozhodnutia ministra vnútra SR o potvrdení prvostupňového fiktívneho rozhodnutia nemožno pri rozhodovaní vo veci uplatniť, pretože dňa 08.08.2011 vydal minister vnútra SR rozhodnutia, ktorými zrušil tak fiktívne ako aj písomne vydané rozhodnutie vo veci žalobcovej žiadosti, v dôsledku čoho bol žalovaný ako povinná osoba opäť postavený pred rozhodovanie o predmetnej žiadosti. Z týchto dôvodov musel súd konštatovať, že fikcia vydania druhostupňového rozhodnutia, ktorým by bolo potvrdené rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení žalobcom požadovanej informácie, nenastala a preto fiktívne rozhodnutie, ktoré žalobca napadol žalobou na súde, neexistuje. Keďže neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmania súdom, postupoval súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a konanie vo veci preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia taktiež zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s 246c ods. 1 O.s.p. a žiadnemu účastníkovi nebolo priznané právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.