Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/202/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201685 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201685.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej, členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 147-P/09-2011 zo dňa 23.09.2011, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXX-P/XX-XXXX zo dňa 23.09.2011 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 100-3000/SK/5/2011 zo dňa 08.06.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX-P/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. XXX-XXXX/SK/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola uložená pokuta vo výške XX.XXX,XX S. podľa § 149 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní za to, že účastník konania pri zadávaní zákazky na predmet zákazky „Riešenie havarijného stavu obvodového plášťa komplexu administratívnych budov Ministerstva hospodárstva SR na ul. Mierová 19, objekty A-F a objekt telocvične“ postupoval rokovaním podľa § 100 v spojení s § 58 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní bez splnenia podmienky pre jeho použitie, ďalej za to, že postupoval rokovaním podľa § 100 v spojení s § 58 ods. 1 písm. i/ zákona o verejnom obstarávaní pri uzatváraní dodatku č. 2 k pôvodnej zmluve bez splnenia podmienky pre jeho použitie, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, ďalej za to, že uzavrel dodatok č. 3 k pôvodnej zmluve, ktorým navýšil rozsah aj cenu plnenia a že uzavretím týchto dodatkov sa vyhol použitiu postupu zadávania podlimitnej zákazky jej rozdelením tak, že uzavrel pôvodnú zmluvu na podprahovú zákazku, dodatok č. 2 na ďalšiu podprahovú zákazku a dodatok č. 3 na zákazku s nízkou hodnotou. Žalobca má za to, že obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného, za porušenie ust. § 100 v spojení s § 58 ods. 1 písm. c/ ďalšieho porušenia § 100 v spojení s § 58 ods. 1 písm. i/ zákona o verejnom obstarávaní boli naplnené dva správne delikty, za ktoré je správny orgán povinný žalobcovi uložiť v každom prípade pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní. Skutková podstata pre uloženie pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. a/, v prípade dodatku č. 2, je podľa názoru žalobcu neopodstatnená, nakoľko de facto nebola uzatváraná nová zmluva ale dodatok, ktorý nebol uzatváraný podľa § 58 ods. 1 písm. i/ zákona o verejnom obstarávaní. Skutková podstata pre uloženie pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. c/ nebola zo strany žalovaného preukázaná, žalovaný nevychádzal pri rozhodovaní v súlade s § 3 ods. 3 Správneho poriadku zo spoľahlivo zisteného stavu vecí. Verejný obstarávateľ neuzatvoril ďalšie zmluvy s cieľom vyhnúť sa použitiu podlimitného postupu verejného obstarávania, ale dodatky k zmluve o dielo, opakovane tvrdiac, že dodatky podľa v tej dobe platného zákona o verejnom obstarávaní zákon nezakazoval. Pri výpočte pokuty bola podľa názoru žalobcu použitá neprimeraná striktnosť zo strany žalovaného a porušená tzv. absorbčná zásada, ktorá spočíva na princípe, že prísnejší delikt pohlcuje (absorbuje) delikt miernejší, hoci v čase zadávania zákazky v platnom zákone o verejnom obstarávaní nebolo priamo definované pravidlo pre výpočet a ukladanie pokút, vyššie uvedená zásada platila a platí všeobecne v Správnom poriadku SR aj v Európskej únii a žalovaný mal uložiť pokutu v prípade, že sa verejný obstarávateľ v jednom postupe zadávania zákazky dopustí viacerých správnych deliktov len za ten správny delikt, ktorý je sankcionovaný najvyššou sadzbou pokuty, t.j. v jednom zadávaní zákazky za jeden skutok. V súčasnosti platnom znení zákona tento princíp je priamo upravený v zákone o verejnom obstarávaní (zásada bola zavedená novelou č. 503/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2010) a pokuta môže byť uložená iba za jeden skutok - správny delikt - § 149 ods. 3 zákona. Prípadná námietka žalovaného, že v tom čase platný zákon o verejnom obstarávaní túto absorpčnú zásadu neupravoval a žalovaný postupoval v súlade so zákonom neobstojí, o čom svedčí aj judikatúra Najvyššieho súdu SR - rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo 28/2007. Pri súbehu viacerých správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorbčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorbcii sadzieb. Žalobca má za to, že v danom prípade došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, keďže Dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, treba poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca má ďalej pochybnosti, či bol daný legálny titul pre žalovaného na začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní z úradnej moci a či kontrola žalovaného vo veci dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní bola riadne ukončená, nakoľko zápisnica z prerokovania protokolu nebola zo strany žalobcu podpísaná a podľa záznamu zamestnanca žalovaného, telefonické oznámenie žalobcovi, že sa prerokovanie protokolu nezúčastní bolo vyhodnotené ako bezdôvodné nedostavenie sa na prerokovanie protokolu. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.11.2011 uviedol, že z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu za to, že žalobca pri zadávaní zákazky na predmet „Riešenie havarijného stavu obvodového plášťa komplexu administratívnych budov Ministerstva hospodárstva SR na ul. Mierová 19, objekty A-F a objekt telocvične“ postupoval rokovaním podľa § 100 v spojení s § 58 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní bez splnenia podmienky pre jeho použitie, ďalej za to, že postupoval rokovaním podľa § 100 v spojení s § 58 ods. 1 písm. i/ zákona o verejnom obstarávaní pri uzatváraní dodatku č. 2 k pôvodnej zmluve bez splnenia podmienky pre jeho použitie, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, ďalej za to, že uzavrel dodatok č. 3 k pôvodnej zmluve, ktorým navýšil rozsah aj cenu plnenia a že uzavretím týchto dodatkov sa vyhol použitiu postupu zadávania podlimitnej zákazky jej rozdelením tak, že uzavrel pôvodnú zmluvu na podprahovú zákazku, dodatok č. 2 na ďalšiu podprahovú zákazku a dodatok č. 3 na zákazku s nízkou hodnotou. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu za tri skutky, resp. tri správne delikty. Z § 58 ods. 1 písm. e/, i/, j/ zákona o verejnom obstarávaní upravujúcich podmienky pre podmienky rokovacieho konania bez zverejnenia je zrejmé, že splnenie uvedených podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia a následné použitie tohto postupu zadávania zákazky vedie v podstate k uzatváraniu dodatkov, resp. kontrolovaniu zmluvných vzťahov, ktoré z pohľadu plnenia nadväzujú na skôr uzavreté zmluvné vzťahy. Úprava zákona o verejnom obstarávaní platná a účinná v čase uzavretia predmetných dodatkov jednoznačne upravovala povinnosť verejného obstarávateľa uzatvárať dodatky so statusom zákaziek na základe predchádzajúceho postupu zadávania zákazky či už súťažného typu, alebo v prípade splnenia podmienok nesúťažného typu. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie v prípade C-454/06, ďalej na usmernenie Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže Českej republiky. Žalovaný má za to, že žalobca v prípade uzavretia zmluvy o dielo č. 256/2009-3100-2030 postupom rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c/ bez splnenia podmienok pre jeho použitie a uzavretím dodatku č. 2 postupom rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 58 ods. 1 písm. i/ zákona o verejnom obstarávaní sa dopustil dvoch správnych deliktov podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní. V súvislosti s uložením pokuty za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní, spočívajúci v rozdelení predmetu zákazky, žalobca v žalobe v podstate neuvádza argumenty na svoju obhajobu. Z dokumentácie z verejného obstarávania k predmetu zákazky „Riešenie havarijného stavu obvodového plášťa komplexu administratívnych budov Ministerstva hospodárstva SR, objekty A-F a objekt telocvične“ vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 10.11.2009 aj dodatok č. 3 k zmluve o dielo č. 256/2009-3100-2030. Týmto dodatkom opätovne rozšíril rozsah prác v cene XX.XXX,.- Eur bez DPH. Z rozpočtu, ktorý je prílohou dodatku č. 3 vyplýva, že do nacenených položiek zahrnuté práce - montáž lešenia, demontáž lešenia, otlčenie omietok vonkajších s vyškriabaním škár, odvoz sutiny a vybúraných hmôt na skládku. Nešlo teda o práce, ktorých potreba vyplynula dodatočne, lebo o ich potreba žalobca musel vedieť. Čo sa týka udelenia pokuty, žalovaný zdôrazňuje, že správne delikty sankcionované pevnou stanovenou pokutou vo výške 5 % zmluvnej ceny predstavujú najzávažnejšie porušenie zákona o verejnom obstarávaní. V prípade analogickej aplikácie absorpčnej zásady a uloženie úhrnného trestu v nadväznosti na viacčinný súbeh správnych deliktov sankcionovaných pevnou pokutou 5 % zo zmluvnej ceny, by bolo možné zohľadniť opakované spáchanie správneho deliktu ako priťažujúcu okolnosť. Pokuty ako jeden z druhov sankcií upravených v rámci priestupkového zákona, ktorý mal byť žalobcu aplikovaný analogicky sú však upravené prostredníctvom rozpätia od - do, čo orgánu aplikácie práva umožňuje zohľadniť viacčinný súbeh priestupkov ako priťažujúcu okolnosť a v nadväznosti na to následne kvantifikovať výšku pokuty v hornej hranici rozpätia stanovenej sadzby pokuty. Preto v prípade akceptácie právneho názoru žalobcu, by v aplikačnej praxi správneho trestania vo verejnom obstarávaní dochádzalo k situáciám, kedy by verejný obstarávateľ, ktorý spáchal 150 správnych deliktov podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní bol potrestaný jednou pokutou rovnako ako verejný obstarávateľ, ktorý spáchal len jeden rovnako sankcionovateľný správny delikt. Žalovaný má za to, že práve pevne stanovená sankcia za správne delikty podľa § 149 ods. 1 písm. a/, c/ zákona o verejnom obstarávaní neumožňuje v prípade viacčinného súbehu týchto správnych deliktov analogicky aplikovať absorbčnú zásadu v intenciách § 12 priestupkového zákona a každý zo spáchaných právnych deliktov je žalovaný podľa § 149 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní povinný sankcionovať. Čo sa týka námietky žalobcu, zápisnica z prerokovania protokolu nie je zo strany žalobcu podpísaná a tým má pochybnosti, či bol daný legálny titul pre žalovaného na začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní žalovaný uviedol, že práve na základe požiadavky žalobcu prekladal termín prerokovania protokolu a zároveň niekoľkokrát pozýval žalobcu na prerokovanie protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 09.04.2010. Samotný žalobca však prejavil vôľu sa nezúčastniť na prerokovaní predmetného protokolu, v dôsledku čoho žalovaný postupoval podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, podľa ktorého kontrola skončená prerokovaním protokolu, protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, správny orgán prvého stupňa listom č. 100-3000/SK/1/2011 zo dňa 28.04.2011 oznámil účastníkovi konania začatie správneho konania. Ďalej správny orgán oznámil zástupcov účastníka konania s podkladom pre rozhodnutie dňa 02.06.2011 a dňa 07.06.2011 a o tomto oboznámení spísal záznamy, ktoré v jednom vyhotovení prevzal účastník konania. X. XX.XX.XXXX bola správnemu orgánu doručená dokumentácia z verejného obstarávania spolu so sprievodným listom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom účastník konania okrem iného uvádza, že všetky dôkazy včítane fotodokumentácie havarijného stavu a stanoviska k pracovnému postupu realizácie stavebných prác vypracovaného G. O. dňa XX.XX.XXXX už boli P. pre verejné obstarávanie poslané. W. sa administratívnom spise nachádza dokumentácia k postupom zadávania zákaziek na predmet zákazky „L. havarijného stavu obvodového plášťa komplexu administratívnych budov W. hospodárstva SR na ul. W. XX, objekty A-F a objekt telocvične“, protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. X-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, dodatok k uvedenému protokolu zo dňa XX.XX.XXXX, námietky ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole a ďalšia písomná dokumentácia a korešpondencia medzi úradom a účastníkom konania. U. dokumenty ako aj ďalšie dokumenty boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX-XXXX/SK/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX-P/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platným v danom čase, úrad uloží verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto zákona, alebo ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním so zverejnením, alebo rokovacím konaním bez zverejnenia bez splnenia podmienok na ich použitie, c/ 5 % súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky a pri zadávaní podlimitnej zákazky. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o uložení pokuty žalobcovi podľa zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní § 149 ods. 1 písm. a, c/ za to, že účastník konania pri zadávaní zákazky na predmet zákazky „Riešenie havarijného stavu obvodového plášťa komplexu administratívnych budov Ministerstva hospodárstva SR na ul. Mierová 19, objekty A-F a objekt telocvične“ postupoval rokovaním podľa § 100 v spojení s § 58 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní bez splnenia podmienky pre jeho použitie, ďalej za to, že postupoval rokovaním podľa § 100 v spojení s § 58 ods. 1 písm. i/ zákona o verejnom obstarávaní pri uzatváraní dodatku č. 2 k pôvodnej zmluve bez splnenia podmienky pre jeho použitie, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, ďalej za to, že uzavrel dodatok č. 3 k pôvodnej zmluve, ktorým navýšil rozsah aj cenu plnenia a že uzavretím týchto dodatkov sa vyhol použitiu postupu zadávania podlimitnej zákazky jej rozdelením tak, že uzavrel pôvodnú zmluvu na podprahovú zákazku, dodatok č. 2 na ďalšiu podprahovú zákazku a dodatok č. 3 na zákazku s nízkou hodnotou. V prípade porušenia ust. § 100 v spojení s § 58 ods. 1 písm. c/ a ďalšieho porušenia § 100 v spojení s § 58 ods. 1 písm. i/ zákona o verejnom obstarávaní boli naplnené dva správne delikty, za ktoré správny orgán účastníkovi konania uložil pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní. V prípade uzavretia zmluvy o dielo dňa 31.07.2009 to predstavuje 5 % zo zmluvnej ceny XXX.XXX,XX S., t.j. suma XX.XXX,XX S., v prípade dodatku č. X k zmluve o dielo to predstavuje X % zo zmluvnej ceny XXX.XXX,XX S., t.j. sumu XX.XXX,XX S.. B. povinnosti ustanovenej v § 5 ods. XX rozdelením predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní v danom prípade podlimitnej zákazky bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § X49 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní, za ktoré správny orgán uložil pokutu vo výške X % súčtu zmluvných cien uvedených v zmluve o dielo, dodatku č. X k zmluve o dielo a dodatku č. X k zmluve o dielo, t.j. z celkovej zmluvnej ceny XXX.XX,XX S., t.j. XX.XXX,XX S.. H. správny orgán uložil pokutu vo výške XX.XXX,XX S.. N. súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie správnych orgánov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo sa týka postihu za súbeh viacerých deliktov. Na rozdiel od G. zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. B. súbehu viacerých správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“, tzv. absorbčnú zásadu. V. podstata tkvie v absorbcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). E. sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný (rozhodnutie I. súdu SR X M. XX/XXXX). G. zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie za nimi zistené správne delikty neriadili. Ak správny orgán bol toho názoru, že žalobca spáchal viacero správnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. U. výklad je v súlade s ust. čl. X ods. X X.. Na základe uvedených skutočností N. súd v Z. zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. E. sa náhrada trov konania nepriznáva. G. rozhodnutie senát N. súdu v Z. prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.