Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/171/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201995 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201995.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky N.. T. O., bytom D.. XX. H. XX, X., zast. JUDr. T. Š., S.., advokátom, so sídlom B. XX, X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. novembra 2011 z r u š u j e podľa ust. 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 466,66 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. novembra 2011 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke starobný dôchodok od 26. januára 2010 v sume 558,40 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na sumu 568,50 eur mesačne. Navrhovateľka návrhom zo dňa 25.11.2011 žiadala preskúmať toto rozhodnutie odporkyne a namietala, že vydané rozhodnutie nie v je v súlade s právoplatnými rozsudkami, ktoré už odporkyni doručila a je predčasné, nakoľko vykazuje nevysporiadanie sa s jej argumentami a listinnými dôkazmi, konkrétne s judikátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu neboli ani správne premietnuté hodnoty vymeriavacích základov podľa jednotlivých rokov pre rozhodné obdobie a mala za to, že jej prináleží vyšší starobný dôchodok ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žiadala, aby jej bol priznaný starobný dôchodok vo výške 655,00 eur od 26.1.2010 a ako aj nedoplatok starobného dôchodku z dôvodu, že v rozpore s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 19Ct 13/2002-542, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.2.2011, neboli do výpočtu správne uvedené osobné vymeriavacie základy, ktoré uviedla v priloženej tabuľke. Odporkyňa v písomných vyjadreniach zo dňa 20.12.2011, 8.2.2012 a 20.6.2013 uviedla, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 5.2.2010 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 26. januára 2010. Navrhovateľke bol preddavkovo od 26. januára 2010 vyplácaný starobný dôchodok v sume 400,00 eur mesačne z dôvodu, že u navrhovateľky prebiehal súdny spor o výšku náhrady mzdy patriacej za obdobie od 1. apríla 1999 do 14. novembra 2006 z titulu neplatne rozviazaného pracovného pomeru. Uviedla, že rozsudok Okresného súdu Bratislava č.k. 17C 36/99-116 zo dňa 25. apríla 2001, ktorým bolo určené, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 29. januára 1999 je neplatná, nadobudol právoplatnosť dňa 5. júna 2001. Ďalej uviedla, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 14Co/135/2010-571 zo dňa 7. decembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. februára 2011 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 19Ct 13/2002-542 a určil, že Úrad vlády Slovenskej republiky je povinný zaplatiť navrhovateľke právnym titulom neplatne rozviazaného pomeru náhradu mzdy za obdobie od 5. júna 1999 do 14. novembra 2006 v celkovej sume 72.202,08 eur. Úrad vlády na základe žiadosti Sociálnej poisťovne o zaslanie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia (poistenia) za toto obdobie po obdržaní výkladu § 139a zákona v znení neskorších predpisov od oddelenia metodiky výberu poistného odporkyne vystavil evidenčné listy dôchodkového poistenia s nulovými vymeriavacími základmi. Poukázala na to, že oddelenie metodiky výberu poistného zaujalo v uvedenom prípade stanovisko, že náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie. Navrhovateľke bol na základe týchto skutočností priznaný napadnutým rozhodnutím od 26. januára 2011 starobný dôchodok len z vymeriavacích základov bez sumy náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, pretože v roku 2011 zamestnávateľ zúčtuje náhradu mzdy plynúcu z neplatne skončeného pracovného pomeru navrhovateľky za obdobie od 5. júna 1999 do 14. novembra 2006. Uviedla, že pracovný pomer navrhovateľky k zamestnávateľovi skončil 14. mája 2009. Zastávala stanovisko, že nakoľko rozhodnutie súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru nadobudlo právoplatnosť pred 1. augustom 2006, teda pred účinnosťou ustanovenia § 139a zákona, nie je splnená jedna z podmienok aplikácie tohto ustanovenia a síce, že toto ustanovenie zákona sa môže aplikovať oba vtedy, ak súd právoplatne rozhodol o neplatnom skončení pracovného pomeru v čase účinnosti § 139a zákona, t.j. po 31. júli 2006, preto sa na určenie vymeriavacieho základu z neplatne skončeného pracovného pomeru navrhovateľky ustanovenie § 139a nepoužije a teda náhrada mzdy pripadajúca na každý kalendárny mesiac neplatne skončeného pracovného pomeru nie je vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie podľa § 139a zákona. Preto zamestnávateľ neodvedie poistné na sociálne poistenie za kalendárne mesiace, na ktoré pripadá náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a nakoľko v čase zúčtovania tohto príjmu pracovný pomer navrhovateľky voči zamestnávateľovi netrvá, zamestnávateľ zúčtuje náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru ako príjem zo závislej činnosti v roku 2011. Poukázala aj na to, že nakoľko sociálne poistenie navrhovateľky skončilo pred účinnosťou novely zákona, t.j. pred 1. januárom 2011, ustanovenie § 139a zákona v znení účinnom od 1. januára 2011 sa neuplatní a zamestnávateľ nepredkladá z tohto zúčtovaného príjmu zo závislej činnosti tlačivo Mesačný výkaz poisteného ani Výkaz poistného a príspevkov. Ohľadom hodnotenia vymeriavacích základov jednotlivých rokov za rozhodné obdobie pre výpočet sumy starobného dôchodku od 1. apríla 19999 do 31. decembra 2003 z neplatného ukončenia pracovného pomeru navrhovateľky uviedla, že dňa 25.1.2012 Úrad vlády Slovenskej republiky zaslal Sociálnej poisťovni ústredie evidenčný list dôchodkového zabezpečenia. Uviedla, že ak náhrada mzdy patrí za obdobie pre 1. januárom 2001 na jej započítanie sú rozhodujúce právne predpisy účinné v období, za ktoré skutočne patrí, pričom v tomto období sa na vymedzenie vymeriavacieho základu vzťahoval zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a podľa § 16 ods. 1 písm. c) cit. zákona sa náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru považovala za vymeriavací základ bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Dňa 14.10.2011 Úrad vlády oznámil výšku brutto náhrady od 1.4.1999 do 31.12.1999 vo výške 76 335,- Sk, od 1.1.2000 do 23.12.2000 vo výške 81 828,- Sk, od 1.1.2001 do 31.12.2001 vo výške 224 689,- Sk, od 1.1.2002 do 31.12.2002 vo výške 331 333,- Sk a od 1.1.2003 do 31.12.2003 vo výške 331 332,- Sk. Poukázala na to, že táto výška sa zhoduje s vymeriavacím základom vykázaným na evidenčnom liste dôchodkového poistenia a bola započítaná napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. novembra 2011. Pre výšku starobného dôchodku v kalendárnom roku 1999 navrhovateľke bol započítaný osobný mzdový základ pozostávajúci zo súm 76 335,- Sk, 28 000,- Sk a 22 925,- Sk, t.j. úhrnom 127 260,- Sk; v kalendárnom roku 2000 osobný mzdový základ pozostávajúci zo súm 81 828,- Sk a 49 200,- Sk, t.j. úhrnom 131 028,- Sk; v kalendárnom roku 2001 osobný mzdový základ pozostávajúci zo súm 224 689,- Sk a 48 000,- Sk, t.j. úhrnom 272 686,- Sk; v roku 2002 osobný mzdový základ pozostávajúcich zo súm 331 333,- Sk, 24 000,- Sk a 18 000,- Sk, t.j. úhrnom 403 333,- Sk a v kalendárnom roku 2003 osobný mzdový základ pozostávajúcich zo súm 331 332,- Sk, 24 000,- Sk a 24 000,- Sk, t.j. úhrnom 379 332,- Sk. Poukázala na to, že náhrada mzdy po 31.12.2003 plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru je vymeriavací základ zamestnanca podľa § 138 ods. 1 písm. c) zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je podľa § 139 ods. 1 zákona kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie poistné, poistenie na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, avšak podľa § 138 ods. 2 zákona č. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. do vymeriavacieho základu sa nezahŕňajú plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Zastávala stanovisko, že ak zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi náhradu mzdy plynúcu z neplatného skončenia pracovného pomeru po skončení pracovného pomeru, šlo by o plnenie poskytnuté po skončení pracovného pomeru, a preto by sa toto plnenie nezahŕňalo do vymeriavacieho základu. Poukázala na to, že nebola spochybnená správnosť údajov uvedených v osobnom liste dôchodkového poistenia a neboli doložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávnosť údajov uvedených v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. novembra 2011 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Právny zástupca navrhovateľky v písomných vyjadreniach zo dňa 12.3.2012 a 26.6.2013 zotrval na podanom návrhu a doložil listinné dôkazy, ktorými preukazoval opodstatnenosť podaného návrhu. Žiadal, aby navrhovateľke bol priznaný starobný dôchodok vo výške 655,00 eur od 16.1.2010 a zároveň s tým, aby jej odporkyňa vyplatila nedoplatok spočívajúci v rozdiele medzi požadovanou sumou starobného dôchodku a sumou skutočne vyplácanou správnym orgánom, t.j. 96,60 eur. Poukazoval na to, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 14 Co/135/2012-571 zo dňa 7.10.2012, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v Bratislava I. sp. zn. 19Ct 13/2002-542, kde súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľky s Úradom vlády Slovenskej republiky a ustálil celkový nárok na náhradu mzdy navrhovateľky na sumu 82.208,99 eur, avšak napriek tejto skutočnosti odporkyňa pri určovaní výmery starobného dôchodku nevychádzala z celkového nároku určeného rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.10.2012 sp. zn. 14 Co/135/2010-571 ale z povinnosti, ktorým Krajský súd v Bratislave týmto rozhodnutím zaviazal zamestnávateľa uhradiť navrhovateľke sumu 72.202 eur. Mal za to, že správny orgán bol pri určovaní výmery starobného dôchodku viazaný okrem iných skutočností aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co/135/2010-571 zo dňa 7.10.2010, ktorý vytváral podklad rozhodnutia odporkyne pre určenie výmery starobného dôchodku a pokiaľ ho interpretoval v rozpore s nárokmi, ktoré priznáva, ide o postup, ktorý je v rozpore s právom na zákonný a spravodlivý administratívny proces, ktorého podstata spočíva najmä v rešpektovaní procesných práv účastníka správneho konania a v požiadavke na zákonnosť postupu zisťovania podkladov pre rozhodnutie a ich hodnotenie. Zároveň pôvodne požadoval aj úroky z omeškania zo sumy 96,60 eur. V podaní zo dňa 9.7.2013 právny zástupca navrhovateľky na podporu svojich tvrdení doložil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/21/2010 zo dňa 28. apríla 2011, ktorý odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3So/129/2006 zo dňa 28. novembra 2007 a upravil petit návrhu tak, že žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 17C 36/99-116 zo dňa 25.4.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.6.2011 určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 29. 1.1999 daná navrhovateľke Úradom vlády Slovenskej republiky je neplatná. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 14Co/135/2010-571, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.2.2011 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 19Ct 13/2002-542 zo dňa 27.1.2010 a určil, že Úrad vlády Slovenskej republiky je povinný zaplatiť navrhovateľke právnym titulom neplatne rozviazaného pracovného pomeru náhradu mzdy za obdobie od 5.6.1999 do 14. 11.2006 vo výške 72.202,08 eur. Navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 5.2.2010 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 26.1.2010. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. novembra 2011 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke starobný dôchodok od 26. januára 2010 v sume 558,40 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na sumu 568,50 eur mesačne. Vymeriavacie základy za roky 1999 až 2006, ktoré sa týkali obdobia neplatne skončeného pracovného pomeru navrhovateľky s bývalým zamestnávateľom Úradom vlády Slovenskej republiky boli stanovené na základe vystavených a zaslaných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia) týmto bývalým zamestnávateľom. Právny zástupca navrhovateľky ako aj navrhovateľka pri výsluchu v súdnom konaní zotrvali v plnom rozsahu na podanom návrhu. Právny zástupca sa v plnom rozsahu pridŕžal písomného vyjadrenia zo dňa 9.7.2013 a poukazoval na to, sa jedná o neplatné rozviazanie pracovného pomeru, ktoré už bolo riešené rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jedná sa už o ustálenú prax a judikatúru odvolacieho súdu. Uviedol, že samotná odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 6.7.2011, ktoré vyhotovil L. J. za odbor metodiky dôchodkového poistenia nespochybnila skutočnosť, že mali byť zhodnotené vymeriavacie základy, teda náhrady mzdy plynúce z neplatne skončeného pracovného pomeru za obdobie od 1999 do 2006 a zdôraznil, že práve za účelom poskytovania komplexných informácií a postupov voči verejnosti bol odporkyňou zriadený odbor metodiky dôchodkového poistenia, ktorý slúži na poskytovanie informácií a zodpovedá za vyjadrenia ohľadom prípadných sporných vecí, týkajúcich sa právnych predpisov a postupov a tieto stanoviská sú aj publikované aj na verejnosti. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala svojich písomných vyjadrení a poukázala na to, že hrubé zárobky navrhovateľky boli zhodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia tak, ako ich vystavil zamestnávateľ, jedná sa o roky 1999 až 2003. Roky 2004 až 2006 boli nulové, čo znamená, že neboli zo strany odporkyne zhodnotené, nakoľko takúto skutočnosť uviedol zamestnávateľ v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. Uviedla, že pokiaľ navrhovateľka namieta výšku hrubých zárobkov, ktoré sú v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia jej bývalým zamestnávateľom, jedná sa o iný spor, ktorý odporkyňa nie je kompetentná riešiť. Zároveň zdôraznila, že pokiaľ bývalý zamestnávateľ konzultoval postup ohľadom zahrnutia súm z neplatne skončeného pracovného pomeru do vymeriavacích základov s odporkyňou, mal sám vedieť ako postupovať a za vymeriavacie základy uvedené v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zodpovedá výlučne zamestnávateľ. V tejto súvislosti poukázala aj na to, že vyjadrenia a stanoviská odboru metodiky nemajú všeobecnú záväznosť a ide len o interné postupy. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18 platí rovnako. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 5.2.2010 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 26.1.2010. Súd z dokladov nachádzajúcich sa v dávkovom spise odporkyne zistil, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 17C 36/99-116 zo dňa 25.4.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.6.2011 určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 29. 1.1999 daná navrhovateľke Úradom vlády Slovenskej republiky je neplatná a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 14Co/135/2010-571, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.2.2011 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 19Ct 13/2002-542 zo dňa 27.1.2010 a určil, že Úrad vlády Slovenskej republiky je povinný zaplatiť navrhovateľke právnym titulom neplatne rozviazaného pracovného pomeru náhradu mzdy za obdobie od 5.6.1999 do 14. 11.2006 vo výške 72.202,08 eur. Bývalý zamestnávateľ navrhovateľky Úrad vlády Slovenskej republiky vystavil evidenčný list dôchodkového poistenia zo dňa 14.7.2011, kde za roky 2004 až 2006 bol uvedený nulový vymeriavací základ a taktiež v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia (poistenia) zo dňa 1.8.2011 boli uvedené vymeriavacie základy za roky 1999 až 2003 s nulovým vymeriavacím základom, v doplňujúcom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia (poistenia) za obdobie od 1.4.1999 do 31.12.2003 z neplatne ukončeného pracovného pomeru boli uvedené vymeriavacie základy za rok 1999 vo výške 76 335,- Sk, za rok 2000 vo výške 81 828,- Sk, za rok 2001 do vo výške 224 689,- Sk, za rok 2002 vo výške 331 333,- Sk a za rok vo výške 331 332,- Sk., pričom bývalý zamestnávateľ navrhovateľky postupoval na základe stanoviska odporkyne zo dňa 16.6.2011, o tom, že nie je možné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, s ktorým bol bývalý zamestnávateľ navrhovateľa oboznámený. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. novembra 2011 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke starobný dôchodok od 26. januára 2010 v sume 558,40 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na sumu 568,50 eur mesačne. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že v prípade navrhovateľky nie je možné aplikovať ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, že súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu navrhovateľky k zamestnávateľovi v roku 2001 t.j. pred účinnosťou tohto ustanovenia zákona, pričom odporkyňa zastávala názor, že sa musí jednať o rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia právneho vzťahu, ktoré nadobudlo právoplatnosť po 31.7.2006, nakoľko ustanovenie § 139a zákona nadobudlo účinnosť 1.8.2006. Súd poukazuje na to, že v ustanovení § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. je iba uvedené, že ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, teda musí sa jednať o právoplatné rozhodnutie súdu, je vymeriavacím základom za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. je síce novým ustanovením zákona, ktoré však možno vykladať aj ako upresnenie pôvodného znenia ustanovenia § 138 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.7.2006, podľa ktorého vymeriavací základ zamestnanca je náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru. Podľa názoru súdu navrhovateľke jednoznačne vzniklo právo na stanovenie vymeriavacieho základu podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľke vzniklo právo na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a náhrada mzdy mala byť zahrnutá do vymeriavacieho základu navrhovateľky za príslušné kalendárne mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru, aj v prípade, že náhrada mzdy jej bude zo strany bývalého zamestnávateľa Úrad vlády Slovenskej republiky vyplatená po skončení pracovného pomeru dňa 14.5.2006 ako vzhľadom na to, že súd právoplatne rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru v roku 2001. Súd upozorňuje aj na to, že vyššie uvedené stanovisko odporkyne má za následok aj nesprávny postup bývalého zamestnávateľa navrhovateľky pri vydaní evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 14.7.2011, kde nezohľadnil vymeriavacie základy za roky 2004 až 2006 a uviedol nulový vymeriavací základ. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. novembra 2011 zrušil podľa ust. 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa opätovne posúdi nárok navrhovateľky na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a vykoná valorizáciu sumy starobného dôchodku v zmysle zákonných predpisov o zvyšovaní dôchodkov V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania, ktoré vznikli na nákladoch právneho zastúpenia a to za 2 úkony v roku 2011 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné podanie na súd dňa 25.11.2011), t.j. 2 x 57,00 eur a režijný paušál 2 x 7,41 eur (§ 16 ods. 3), za 1 úkon v roku 2012 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (písomné podanie na súd dňa 12.3.2012), t.j. 1 x 58,69 eur a režijný paušál 1 x 7,63 eur (§ 16 ods. 3) a za 4 úkony v roku 2013 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá cit. vyhlášky (1. písomné podanie na súd zo dňa 26.6.2013, 2. účasť na pojednávaní dňa 26.6.2013, 3. písomné podanie na súd dňa 9.7.2013, 4. účasť na pojednávaní dňa 24.7.2013), t.j. 4 x 60,07 eur a režijný paušál 4 x 7,81 eur (§ 16 ods. 3), celkove suma trov právneho zastúpenia za roky 2011, 2012 a 2013 predstavuje 466,66 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.