Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/373/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011895828 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011895828.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej, členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: J.. K. D., bytom J. Č.. XXX, T. proti odporcom: 1/ rade S.. J. R., bytom P., B. Č.. XX, 2/ rade S.. D. R., bytom V. - O., R. Č.. XXXX/X, obaja zast. JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom, Nové Zámky, Turecká č. 49, v konaní o zaplatenie 1.460,53 eur (44.000,- Sk) s prísl. v konaní 14C 16/2000 a o zaplatenie 1.460,53 eur (44.000,- Sk) s prísl. v konaní 14C 202/2001, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 21. júna 2011, č.k. 14C 16/2000-226, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 21. júna 2011, č.k. 14C 16/2000-226 vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 124,48 eur spolu so 17,7% úrokom z omeškania zo sumy 62,24 eur za obdobie od 13.12.1999 až do zaplatenia a zo sumy 62,24 spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 01.02.2000 až do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrhy navrhovateľa pod sp.zn. 14C 16/2000, v ktorom sa domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade sumy 44.000,- Sk s príslušenstvom z titulu úhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti od 01.10.1996 do 31.12.1996 a pod sp.zn. 14C 202/2001, kde predmetom konania bola tiež úhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu, avšak za obdobie od 01.07.1994 do 30.09.1994 v sume neskôr upravenej na 44.000,- Sk. Tieto dve konania uznesením z 11.05.2004 súd spojil na spoločne konanie s tým, že budú ďalej vedené pod sp.zn. 14C 16/2000. Súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že rozhodol rozsudkom pod č.k. 14C 16/2000-110, ktorým uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 44.000,- Sk, vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie navrhovateľa proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh v časti úrokov z omeškania a na podanie odvolania odporcov 1/ a 2/ rade do vyhovujúcej časti rozsudku, domáhajúceho sa zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý alternatívne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na stanovisko NS SR v jeho uznesení z 21.12.2009, sp.zn. 4Cdo 55/2009. Zároveň odvolací súd konštatoval, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti na LV č. XXXX, kat.úz. Š., pričom spoluvlastnícky podiel navrhovateľa je 3/6 v pomere k celku, odporcu v 1/ rade v pomere 2/6 k celku a odporkyne v 2/ rade 1/6 v pomere k celku. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zdôraznil, že v prípade, ak o náhrade za užívanie spoločnej veci sa účastníci nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., v spojení s ustanovením § 123 Obč. zák. V prejednávanej veci nebolo sporné, že navrhovateľ neužíval predmetnú nehnuteľnosť, pričom mu nebola poskytnutá náhrada vo forme peňažného plnenia, a preto nárok je čo to do základu opodstatnený. Keďže súd prvého stupňa nezistil všetky skutočnosti potrebné pre stanovenie výšky náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, keď v rozhodnom období mala odporkyňa v 2/ rade užívať iba časť spornej nehnuteľnosti o výmere 60m2, pretože ešte v roku 1992 pre hygienické závady prevádzkovanie časti nehnuteľnosti zakázal Okresný Ú. Š., mal súd vychádzať z premisy, že navrhovateľ má nárok na náhradu v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu za tú časť nehnuteľnosti, ktorú odporcovia užívali, a to aj za predpokladu, že skutočne užívaná časť nehnuteľnosti zodpovedá spoluvlastníckemu podielu odporcov. Tento záver vyplýva z toho, že spoluvlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti sú ideálne a účastníci neuzavreli dohodu o tom, ktorú časť nehnuteľnosti budú užívať. Zároveň konštatoval, že odporcovi v 1/ rade nechýba pasívna vecná legitimácia v konaní, aj keď v rozhodujúcom období predmetnú nehnuteľnosť neužíval, a to z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel 2/6 vlastní spolu s odporkyňou a tento podiel je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Za dlhy bezpodielového spoluvlastníctva zodpovedá spolu s odporkyňou v 2/ rade spoločne a nerozdielne s poukazom na § 145 ods. 2 Obč. zák. Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a stanovil mu zistiť rozsah, v akom odporcovia spornú nehnuteľnosť užívali, od toho stanoviť výšku náhrady patriacej navrhovateľovi za neužívanie jeho spoluvlastníckeho podielu a zároveň v prípade vyhovenia, zaviazať odporov i na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. Zároveň odvolací súd uviedol, že výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh zamietnutý v časti náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu prevyšujúcej 44.000,- Sk nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania v naznačenom smere zo strany odvolacieho súdu opätovne vypočul účastníkov konania, doplnil dokazovanie oboznámením sa zo spisu 6C 249/2004 a spisom 10C 60/2003. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky, sp.zn. 6C 249/04 mal súd prvého stupňa za preukázané, že konajúci súd vykonal dňa 17.01.2007 obhliadku na mieste samom, týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, pričom na obhliadke odporcovia 1/ a 2/ rade uviedli, že v rozhodnom období od 01.02.2002 do 31.03.2002 už boli užívané priestory o výmere iba 60m2. Z rozhodnutia Okresného Ú. L. Š. zo dňa 28.12.1992 č. XXXX-XXX/XX súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporkyňa mala zakázané prevádzkovanie zadnej ľavej časti hotela, nemohla ju užívať pre nedostatky na nehnuteľnosti v rozpore s hygienickými požiadavkami. Súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci konania sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, v čase podania návrhu boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti navrhovateľ, odporcovia v 1/ a 2/ rade, pričom túto nehnuteľnosť využívala výlučne odporkyňa v 2/ rade pre reštauračné služby. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ ako spoluvlastník nehnuteľnosti má právo na primeranú finančnú náhradu za užívanie svojho podielu odporkyňou v 2/ rade, právne vec posúdil podľa § 123, § 137 ods. 1, § 139 Obč. zák. o hospodárení spoluvlastníkov so spoločnou vecou. Súd priznal navrhovateľovi náhradu za užívanie 60m2 za obdobie od 01.101996 do 31.12.1996 vo výške 1.875,- Sk (60m2 x 250,-Sk/m2 = 15.000,- Sk : 12 mesiacov = 1.250,- Sk x 3 mesiace = 3.750,- Sk z toho 1/2 - 3/6 = 1.875,- Sk). Za obdobie od 01.07.1994 do 30.09.1994 súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi rovnakou sumu 1.875,- Sk, a teda celkovo sumu 3.750,- Sk, v prepočte na euro 124,48 eur. Konštatoval, že spoluvlastnícke podiely sú ideálne a účastníci neuzavreli dohodu o tom, ktorú časť nehnuteľnosti bude ktorý z nich užívať. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu neprihliadol na námietku odporcov ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v 1/ rade, aj keď v rozhodujúcom období predmetnú nehnuteľnosť neužíval. Spoluvlastnícky podiel 2/6 vlastní spolu s odporkyňou v 2/ rade a tento ich podiel je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Za dlhy z bezpodielového spoluvlastníctva zodpovedá spolu s odporkyňou v 2/ rade spoločne a nerozdielne. Tiež sa súd prvého stupňa nezaoberal námietkou právneho zástupcu odporcov v 1/ a 2/ rade, že v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie a vznesenou námietkou premlčania. Uviedol, že plnenie za užívanie nehnuteľnosti nie je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie získané spoluvlastníkom nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, ale podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. (správne malo byť OZ), a preto nárok nie je možné zamietnuť z dôvodu premlčania. Spoluvlastník, ktorý neužíva predmet svojho vlastníctva, má právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu za toto užívanie. Právo na náhradu za užívanie nehnuteľnosti za žalované obdobie bolo uplatnené v rámci plynutia premlčacej lehoty. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., finančnú náhradu boli odporcovia povinní zaplatiť nasledujúci deň po jeho výzve. Keďže navrhovateľ nepreukázal, kedy odporcov vyzval na zaplatenie žalovanej čiastky v oboch konaniach, súd mu priznal úrok z omeškania nesledujúci deň po prevzatí návrhu, t.j. v konaní 14C 16/2000 vo výške 17,6% úroku od 13.12.1999 až do zaplatenia a v konaní 14C 202/2001 - 17,6% úrok od 01.02.2000 a vo zvyšku presahujúcom zákonný nárok súd návrh v časti príslušenstva pohľadávky zamietol. O trovách konaniach rozhodol s poukazom na ust. § 150 O.s.p., a i keď odporcovia mali neúspech len v pomerne nepatrnej časti (pomer neúspechu 8,49% k pomeru úspechu 91,5%). Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval okolnosť, že odporcovia poznali rozhodnutia súdov, názory odvolacích súdov a najvyššieho súdu, nezaplatili ani časť zo žalovanej sumy navrhovateľovi, ktorý je v zlom zdravotnom stave a spôsobovali prieťahy v konaní s sústavným ospravedlňovaním a znemožňovali súdu vec prejednať a rozhodnúť. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne rozsudok zmeniť a návrhu navrhovateľa vyhovieť. Uviedol, že rozhodovanie prvostupňového súdu má formálne nedostatky, ale aj nedostatky týkajúce sa hmotného práva. Procesnoprávne v tom, že po spojení dvoch vecí sa súd v obidvoch konaniach odvoláva na skutočnosti, hoci v každej ide o nárok z iného obdobia a preto neboli splnené podmienky podľa § 112 ods. 1 O.s.p., že veci skutkovo spolu súvisia, hoci sa týkajú tých istých účastníkov. Uviedol, že odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že sa nedostatočne zaoberal tým, v akom rozsahu odporcovia užívali spoluvlastnícky podiel navrhovateľa, pričom súd prvého stupňa túto povinnosť ignoroval, keď uveril odporcom, že z prevzatej nehnuteľnosti s plochou vyše 700m2 užívali iba 60m2. Uviedol, že nehnuteľnosť v čase jej preberania bola v dobrom stave, prevádzky schopná. V predmetnom spore ide o uplatnenie nároku za roky 1994 a 1996, a preto za 4 roky nemohla nehnuteľnosť byť v nepoužívateľnom stave, ak áno, muselo to byť zapríčinené nešetrným zaobchádzaním. Odporca v 1/ rade riadil prevádzku a viedol korešpondenciu s navrhovateľom. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď ohľadom rozsahu užívania nehnuteľnosti vychádzal zo stanoviska právneho zástupcu odporcov, ktorý tvrdil, že odporkyňa užívala zo spoločnej nehnuteľnosti iba 60m2. Súd prvého stupňa poukazuje a odvoláva sa na zistenia z iného konania, ktoré je časovo z iného obdobia. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote, podali prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie i odporcovia v 1/ a 2/ rade, a to vo vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania a žiadali aby návrh navrhovateľa bol v celkom rozsahu zamietnutý a zároveň, aby im bola priznaná náhrada trov celého doterajšieho konania právneho zastúpenia, vrátane tohto odvolacieho konania. Uviedli, že podaným odvolaním sa domáhajú zmeny a zamietnutia návrhu vo vyhovujúcej časti rozsudku prvého stupňa z dôvodu pôvodného právneho posúdenia veci, ako bezdôvodného obohatenia. Uviedli, že síce je pravdou, že medzi účastníkmi konania ide o spor medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v užívaním spoločnej veci podľa§ 139 ods. 2 O.s.p. (správne Obč. zák.), pričom však žiadnu podrobnú úpravu nárokov spoluvlastníkov, ich práva a povinnosti, tiež i spôsob ich uplatnenia toto zákonné ustanovenie neobsahuje. Preto mali za to, že pre splnenie peňažných povinností z minulosti je potrebné postupovať v zmysle príslušných ustanovení Obč. zák. o záväzkom práve alebo o bezdôvodnom obohatení. Uviedli, že komentár Obč. zák. (kol. J.. J. T.) dopĺňa ust. § 139 ods. 2 O.s.p. (pravdepodobne Obč. zák.) tak, že žaloby o nezhodách medzi spoluvlastníkmi majú určujúcu povahu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (viď. Ns SR R 54/1973, str. 205, ods. 4), z ktorého vyplýva, že súd určí, ktorý zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú peňažnú náhradu. Uviedli, že navrhovateľ sa návrhom v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. domáha splnenia peňažnej povinnosti voči odporcom z povinnosti, ktorá mala vzniknúť v minulosti za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom na takýto návrh súd môže rozhodnúť o zaviazaní k povinnosti platiť peňažnú náhradu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. len na základe režimu záväzkového práva, alebo tak, ako v tomto prípade bolo preukázané, že medzi účastníkmi žiaden záväzkovoprávny vzťah ústny alebo písomný nevznikol, peňažnú náhradu je potrebné preto posudzovať v zmysle právneho režimu bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa nerozhodoval rozsudkom na určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ale rozsudkom na slnenie povinnosti v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p., ktorú formu vyššie uvedená judikatúra a komentár pri rozhodovaní o nezhodách medzi spoluvlastníkmi nepripúšťa. Zároveň namietali, že odporca v 1/ rade spornú nehnuteľnosť vôbec neužíval, a preto nemá pasívnu legitimáciu. Odporkyňa v 2/ rade užívala nehnuteľnosť výlučne sama, ale len výmeru 60m2 nebytovej plochy, pričom táto výmera je podstatne nižšia ako výmera, ktorá pripadá na jej spoluvlastnícky podiel v 1/6-ne z celku. Preto nepresiahla rozsah svojich spoluvlastníckych práv a v žiadnom prípade neužívala časť výmery, ktorá by pripadala na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa, nepoužívala a nevyužívala spoluvlastnícky podiel navrhovateľa. Navrhovateľ mal voľný prístup k celej nehnuteľnosti a mohol zvyšok nehnuteľnosti nerušene užívať, čo však neurobil. Nemá preto odporkyňa v 2/ rade platiť navrhovateľovi za to, čo neužívala. Odporca v 1/ rade nemá žiadnu povinnosť platiť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, ani z dôvodu BSM s odporkyňou v 2/ rade, pretože rozsudkom Okresného súdu v Nitre, sp.zn. 15C 90/2011 bolo BSM vyporiadane tak, že všetky záväzky manželov z minulosti preberá S.. D. R., preto žiadali aby návrh navrhovateľa bol ako nedôvodný zamietnutý. K trovám prvostupňového konania odporcovia uviedli, že navrhovateľ bol voči ním úspešný iba vo výške 8,49%, voči ich úspechu vo výške 91,5% a preto súd mal rozhodnúť o trovách konania s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať im náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ bezdôvodným spôsobil rozsiahle súdne trovy. Na strane navrhovateľa niet žiadnych dôvodov osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., pretože svojim návrhom sa domáha peňažnej náhrady, má rozsiahly domový a pozemkový majetok, ornú pôdu, slušný príjem z dôchodku, býva v nadštandardnom platenom zariadení pre dôchodcov. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa a odporcov v 1/ a 2/ rade v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v súlade s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. po nariadení pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa a odporcov v 1/ a 2/ rade nie je možné vyhovieť a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd SR pod sp.zn. 4Cdo 55/09, zo dňa 21. decembra 2009 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2008, sp.zn. 6Co 177/06, keď z hľadiska premlčania uplatneného práva v posudzovanej veci je určujúca a správna právna kvalifikácia žalovaného nároku. Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na ust. § 123, § 136 ods. 1 a ust. § 137 ods. 1 Obč. zák. Uviedol, že vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníctva na vzťahu k spoločnej veci, a teda vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je s poukazom na ust. § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu korešpenduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Ak medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu o to viac, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli. Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v tomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníctva na právach a povinnostiach spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. Teda, ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva v Občianskom zákonníku osobitne upravený. Ak sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide nárok, ktorý vyplýva z ust. § 137 os. 1 OZ, v spojení s § 123 OZ. Toto právo je majetkovej povahy a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Nemožno tento nárok kvalifikovať ako nárok bezdôvodného obohatenia, ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Tiež v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia (t.j. nejde o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu; ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu; plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol; prípadne získaný z nestatočných zdrojov). V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha peňažného plnenia voči odporcom za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom účastníci v rozhodujúcom čase boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nehnuteľnosti užívali, odporcovia 1/ a 2/ rade, resp. odporkyňa v 2/ rade a navrhovateľovi nebola poskytnutá náhrada vo forme peňažného plnenia, keďže nedošlo k dohode o jej výške. Navrhovateľ si teda uplatnil právo, ktoré mu vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ust. § 137 ods. 1 OZ, toto právo ma majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák. Odvolací sú vo svojom zrušujúcom uznesení pod sp.zn. 6Co 38/10-180 zo dňa 22.04.2010 vychádzal vo svojom zrušujúcom uznesení z uznesenia NS SR zo dňa 21.12.2009, sp.zn. 4Cdo 55/2009 a z jeho dôvodov tak, ako bolo vyššie uvedené. Súd prvého stupňa po opätovnom doplnení a vykonaní dokazovania v rozsudku zo dňa 21. júna 2011, č.k. 14C 16/2000-226 konal teda v intenciách Krajského súdu v Bratislave (zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.04.2010, č.k. 6Co 38/2010-180) a jeho záverov. Na vytýčenom pojednávaní odvolacieho súdu zo dňa 24.04.2013 zástupca odporcov v 1/ a 2/ rade sa pridržiaval písomne podaného odvolania a jeho doterajších vyjadrení v konaní s tým, že aj keď sa jedná o režim nezhôd medzi spoluvlastníkmi o nezhodách medzi nimi ohľadom užívania, súd rozhoduje žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., keď do budúcna určí, kto bude celú nehnuteľnosť užívať a ktorému spoluvlastníkovi bude spoluvlastník, ktorý nehnuteľnosť užíva platiť náhradu. V danom prípade sa podľa jeho názoru navrhovateľ domáha splnenia povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. a splnenie tejto povinnosti je možné priznať účastníkovi len titulom záväzkového právneho vzťahu alebo bezdôvodného obohatenia. Keďže žiaden záväzok, písomný ani ústny, medzi účastníkmi nevznikol, navrhovateľ má právo domáhať sa náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu len titulom bezdôvodného obohatenia. Na pojednávaní zdôraznil, že ust. § 139 ods. 2 Obč. zák. nezakladá spoluvlastníkovi akúkoľvek povinnosť plniť. Zakladá mu len právo odstrániť nezhody medzi spoluvlastníkmi aj súdnou cestou. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že odporkyňa v 2/ rade užívala menšiu časť spoluvlastníckeho podielu ako v skutočnosti vlastní. Neužíva teda túto časť nehnuteľnosti na úkor navrhovateľa ani neužívala podiel navrhovateľa, užívala výmeru nižšiu, ako pripadla na jej spoluvlastnícky podiel. Namietol pasívnu legitimáciu odporcu v 1/ rade z dôvodu, že tento neužíval predmetnú nehnuteľnosť. Poukázal na nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka trov prvostupňového konania, keď odporcovia v 1/ a 2/ rade mali viac ako 90%-ný úspech vo veci samej. Navrhovateľ vlastní nehnuteľnosti poľnohospodársku pôdu, má slušný príjem z dôchodku, a preto navrhol aby súd vzhľadom na úspech v konaní v podstatnej časti priznal náhradu trov konania, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. K námietke odporcov v 1/ a 2/ rade, že odporca v 1/ rade nie je pasívne legitimovaný odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie, ako i odôvodnenie NS SR. Odporcovi v 1/ rade nechýba pasívna vecná legitimácia v konaní, aj keď v rozhodujúcom období predmetnú nehnuteľnosť neužíval. Spoluvlastnícky podiel 2/6 vlastnil v rozhodnom období spolu s odporkyňou 2/ rade a tento podiel je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Za dlhy z bezpodielového spoluvlastníctva totiž zodpovedá spolu s odporkyňou v 2/ rade spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 145 ods. 2 Obč. zák. Pokiaľ odporcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní uviedli, že došlo k zmene spoluvlastníckeho podielu na strane odporcov, ktorí darom previedli svoje spoluvlastnícke podiely (vklad zo dňa 18.09.2004), táto skutočnosť nemá vplyv na návrh vo veci samej, keď tento sa týka úhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti za obdobie od 01.10.1996 do 31.12.1996, ako aj za obdobie od 01.07.1994 do 30.09.1994. Z tých istých dôvodov nemá vplyv na vec samú ani zrušenie BSM rozsudkom Okresného súdu v Nitre, pod sp.zn. 15C 90/2011. Pokiaľ odporcovia v 1/ a 2/ rade v odvolaní uviedli, že prípadné záväzky manželov z minulosti preberá S.. D. R., túto skutočnosť odporcovia v 1/ a 2/ rade v odvolacom konaní nepreukázali. Pokiaľ predmetným rozsudkom došlo k zániku BSM súdnym rozhodnutím, súd v tomto konaní zisťoval len to, či niektorý z manželov podnikal, nerozhodoval však o prípadnej zodpovednosti za spoločné záväzky manželov. Navyše predmetom tohto konania je právo majetkovej povahy za obdobie, ako už bolo vyššie uvedené, t.j. za obdobie trvania BSM odporcov v 1/ a 2/ rade. K námietke navrhovateľa v písomne podanom odvolaní, že neboli splnené podmienky pre spojenie dvoch vecí, a teda rozhodnutie súdu prvého stupňa má v tomto smere nedostatky z hľadiska formálneho, ale aj hmotného práva, k tejto námietke navrhovateľa odvolací súd uvádza, že v danom prípade mohlo dôjsť k spojeniu veci s poukazom na ust. § 112 O.s.p. a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko išlo o veci začaté na tom istom súde, ktoré spolu súviseli a týkajú sa tých istých účastníkov konania (§ 112 ods. 1 O.s.p.). I keď ide o nárok navrhovateľa z iného obdobia, je daná skutková súvislosť nárokov; nároky uplatnené a spojené sa ani nemusia kryť skutkovo úplne, postačí, že rozhodujúca skutočnosť bude pre oba nároky totožná. Takýto postup v minulosti volil i odvolací súd, keď na pojednávaní dňa 27.11.2003 spojil obe veci už skôr v odvolacom konaní. Následne súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 11.05.2004 predmetné veci z dôvodu hospodárnosti spojil s poukazom na ust. § 112 ods. 1 O.s.p. K ďalšej námietke zo strany navrhovateľa, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav len zo spisu s tým, že odporkyňa v 2/ rade mala zo spoločnej nehnuteľnosti užívať iba 60m2, je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa postupoval dôsledne v zmysle intencií odvolacieho súdu, keď okrem pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky, sp.zn. 6C 249/04, z ktorého mal za preukázané, že dňa 17.01.2007 bola vykonaná obhliadka predmetných nehnuteľností s tým, že na obhliadke bolo uvedené, že v rozhodnom období január až marec 202 boli užívané priestory iba vo výmere 60m2; sa súd prvého stupňa navyše oboznámil i s rozhodnutím Okresného Ú. L. Š. zo dňa 28.12.1992, pod č. XXXX-XXX/ XX, ktoré rozhodnutie bolo založené v spise 6C 249/04 Okresného súdu Nové Zámky, z ktorého mal súd za preukázané, že odporkyňa 2/ rade mala zakázané prevádzkovanie zadnej ľavej časti hotela, a teda nemohla predmetnú nehnuteľnosť užívať pre nedostatky na nehnuteľnosti, ktoré boli v rozpore s hygienickými požiadavkami. Správne na základe takto vykonaných dôkazov mal za preukázané, že odporkyňa v 2/ rade neužívala celú nehnuteľnosť, ale iba 60m2. Ak navrhovateľ namieta, že odporcovia v 1/ a 2/ rade užívali celú nehnuteľnosť, a to i napriek stavu v akom sa nehnuteľnosť nachádzala a ako i vzhľadom na zákaz prevádzkovať zadnú ľavú časť hotela, je dôkazné bremeno na navrhovateľovi, aby preukázal, že práve odporcovia v 1/ a 2/ rade užívali celú nehnuteľnosť. V konaní však navrhovateľ opak nepreukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. vo veci samej potvrdil. V časti týkajúcej sa trov konania, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý náhradu trov konania odporcom v 1/ a 2/ rade nepriznal, i keď ich neúspech bol len v nepatrnej časti k pomeru úspechu. Ustanovenie § 150 O.s.p. negatívne dopadá na účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania a preto musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa v časti trov konania nevyplýva, že sa súd prvého stupňa zaoberal a skúmal všetky dôvody s poukazom na ust. § 150 O.s.p. na obidvoch stranách účastníkov konania (teda aj navrhovateľa), preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti za nedostatočne odôvodnené. Odporcovia v 1/ a 2/ rade v písomne podanom odvolaní poukázali na majetkové, osobné, zárobkové a iné pomery navrhovateľa, ktoré súd prvého stupňa opätovne preskúma, vyhodnotí a následne opätovne rozhodne o trovách konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.