Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200017 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200017.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: K. K., bytom I. G. XXX, XXX XX I. G., zastúpeného BAJO LEGAL, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 860 581 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SVS-OP-2011/022788/TDL zo dňa 26.10.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS- OP-2011/022788/TDL zo dňa 26.10.2011, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Obvodného úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy č. A11/06692-9 308/11 zo dňa 8.7.2011 potvrdené. Žalobca rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu, že žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nepravdivých výpovedí U. a M. N.. Žalovaný neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť výpoveď žalobcu nepravdivá, naopak ako pravdivé a vierohodné vyhodnotil výpovede U. a M. N., ktorí mali záujem na stíhaní žalobcu a dôkazné bremeno nepravdivosti ich výpovedí preniesol na žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neskúmali okolnosti, za akých sa žalobca dostavil do kancelárie za U. N., pričom žalobca ho navštívil zásadne za účelom nenásilného urovnania vzájomných nezhôd a keďže po vstupe do miestnosti bol slovne a fyzicky atakovaný M. N., reagoval na vzniknutú situáciu primerane okolnostiam. Uznanie žalobcu za vinného z prejednávaného priestupku je výlučne založené na výpovediach dvoch osôb, ktoré ani nekorešpondujú s výpoveďou žalobcu. Podľa žalobcu objektívnou stránkou priestupku proti občianskemu spolunažívaniu nie je riadne občianske spolunažívanie, ako uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný, ale konanie, následkom ktorého môže byť ohrozením alebo porušením spôsobená ujma na spolunažívaní osôb. Podľa žalobcu konfrontácia rozdielnych názorov dvoch subjektov spojená s obojstranným fyzickým kontaktom však nie je ohrozením a ani porušením záujmov spoločnosti, ale len spôsob komunikácie, prípadne urovnania vzťahu medzi nimi. Keďže nedošlo k naplneniu objektívnej stránky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nemožno konanie žalobcu hodnotiť ako uvedený priestupok. Úmyslom žalobcu bolo zmierlivo vec vyriešiť a nie byť uzrozumený s tým, že prípadné konanie tretej osoby - M. N. je spôsobilé naplniť znaky subjektívnej stránky priestupku v podobe nepriameho úmyslu. Pri absencii subjektívnej stránky daný skutok nevykazuje znaky priestupku. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.2.2012 uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K pravdivosti svedeckých výpovedí žalovaný uviedol, že svedkovia boli pred svojimi výpoveďami náležite poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a obvinený obdobnú povinnosť nemal, nevypovedal pod sankciou vyvodenia zodpovednosti za uvedenie nepravdivých skutočností vo svojej výpovedi. Správny orgán kládol dôraz na výpoveď obvineného - žalobcu, hlavne na ním uvedenú skutočnosť, že "tak ako sa U. dotkol, resp. siahol na moju rodinu, na tých ktorých najviac milujem, tak siahnem aj ja na rodinu U." a následne povedal svedkovi M. N., že "začnem s tebou". Slová žalobcu mali výhražný charakter, vyvolali u M. a U. N. pocit ohrozenia zdravia, strachu a stresu, a preto konanie žalobcu je možné považovať za vyhrážku ublížením na zdraví, čím bolo jednoznačne narušené občianske spolunažívanie. Podľa žalovaného z konania žalobcu vyplýva snaha vyprovokovať svojim konaním ďalší konflikt medzi ním a U. N.. Predmetom konania bol skutok, ktorého sa dopustil žalobca 18.4.2011 v čase o 8.30 hod. v kancelárii M. Sánku v I. a nie vyjasnenie si skutočností, ktoré mali byť obsahom telefonického rozhovoru medzi U. N. a K. K. dňa 15.4.2011 o 14.00 hod., resp. spáchanie obdobného priestupku M. N. voči žalobcovi. Podľa žalovaného, konaním žalobcu došlo k narušeniu občianskeho spolunažívania a ak existuje čo i len najmenšie podozrenie, že pri udalosti bolo narušené riadne občianske spolunažívanie fyzickým kontaktom alebo len slovami medzi zúčastnenými osobami, hoci pri tom došlo k narušeniu občianskeho spolunažívania oboch zúčastnených strán, má možnosť dotknutá osoba podať oznámenie na polícii, alebo riešiť konflikt zákonnými prostriedkami a nie situáciu riešiť svojpomocne neprimeraným konaním. Podľa žalovaného skutkový stav bol nepochybne zistený, viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty, žalobca skutkový stav nespochybnil, slová, ktoré počas konfliktu povedal, nevyvrátil, sám priznal, že skutku, ktorý je obsahom výroku rozhodnutia, sa dopustil, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS- OP-2011/022788/TDL zo dňa 26.10.2011, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Obvodného úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. A11/06692-9 308/11 zo dňa 8.7.2011potvrdené. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v zázname o podaní vysvetlenia pred Obvodným oddelením PZ Šamorín podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) z 13.5.2011 uviedol, že dňa 15.4.2011 U. N. ho telefonicky kontaktoval a vyhrážal sa mu vojnou a fyzickou ujmou ako odplatu, na čo mu žalobca povedal, že keď chce vojnu, tak ju môže mať a 18.4.2011 sa zastavil v kancelárii, kde pracuje M. a aj U. N., aby si vyjasnili telefonát. Potom čo vstúpil, M. N. vyskočil a mierne drgol do žalobcu a uviedol nejaké urážlivé slová, na čo ho žalobca vyzval, aby sa ukľudnil, lebo mu môže zlomiť prst a obrátil sa na U. N., že čo znamenal ten telefonát. Po hlasnejšej výmene názorov, počas ktorej ho M. N. nazval bezcharakterným a nemorálnym človekom, na čo sa žalobca veľmi nazlostil, pretože práve jeho syn U. N. sa choval neeticky a nemravne, keď nadviazal úzky vzťah s jeho ženou a že keď chce vojnu, bude ju mať a keďže on siahol na jeho rodinu a na osoby, ktoré miluje najviac, tak aj on siahne na rodinu p. U.. Následne sa žalobca obrátil na p. M. a povedal, že začne s ním a tým hádku uzavrel. Žalobca ďalej uviedol, že nikomu sa nevyhrážal fyzickou ujmou, fyzickou likvidáciou a týmto spôsobom prezentoval, že sa ich nezľakne. Podľa zápisnice o prejednaní priestupku spísanej pred Obvodným úradom Dunajská Streda dňa 21.6.2011 žalobca uviedol, že pri osobnom stretnutí s U. N. za prítomnosti jeho otca M. N. im povedal, že "tak ako U. dotkol jeho rodinu, ja to urobím tiež a začnem s M. N.." Ďalej povedal, že nemal v úmysle sa vyhrážať. Pri stretnutí bol prítomný aj M. N., ktorý do žalobcu pri privítaní drgal prstami, povedal, že žalobca je nemravný človek, a preto ho žalobca jemne odsotil. Rozhodnutím Obvodného úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy č. A11/06692-9 308/11 zo dňa 8.7.2011 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa občianskeho spolunažívania podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že sa dňa 18.4.2011 v čase o kolo 8:30 hod. dostavil do kancelárie M. N. v Šamoríne, kde sa hrubo správal voči oznamovateľovi M. N. a jeho synovi U. N. tak, že ich počas slovnej hádky neustále provokoval, aby iniciovali bitku a následne im vykrikoval, že "ak chcete vojnu, tak ju budete mať a keďže U. siahol na moju rodinu, resp. na osoby ktoré milujem najviac, tak siahnem aj ja na rodinu U.", otočil sa k M. N., ktorému povedal, že "začnem s tebou" následne odišiel, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním sa ujmou na zdraví voči M. N. a U. N. podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch mu bola uložená sankcia pokarhanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že výpovede svedkov a priznanie sa obvineného - žalobcu dokazujú, že skutok sa stal a bol spáchaný obvineným, a preto bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním ujmou na zdraví voči M. N. a U. N.. Pri určení druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na skutočnosť, že medzi obvineným a U. N. je vzťah rozvrátený, odkedy vyšla najavo existencia mimomanželského vzťahu U. N. s manželkou obvineného, na spôsob jeho spáchania a keďže v minulosti nebol za obdobný priestupok sankcionovaný, bolo mu uložené pokarhanie. O odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č. SVS-OP-2011/022788/TDL zo dňa 26.10.2011, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Obvodného úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy č. A11/06692-9 308/11 zo dňa 8.7.2011 potvrdené. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z výpovedí žalobcu, M. a U. N. vyplýva, že dňa 18.4.2011 v čase okolo 8.30 hod. v kancelárii M. N. v Šamoríne došlo ku konfliktu, o ktorom M. N. podal oznámenie na polícii. Z výpovede obvineného vyplýva, že to bol práve on, ktorý sám vyhľadal svedkov a navštívil ich, pričom bol nahnevaný na U. N., že ho obvinil na polícii z poškodzovania cudzej veci a jednak preto, že v minulosti mal úzky vzťah s manželkou obvineného. Provokáciu obvineného, aby inicioval bitku a jeho následné vyhrážanie, sa považoval žalovaný za porušenie všeobecných pravidiel správania, ktoré je potrebné pri občianskom spolunažívaní dodržiavať a správanie obvineného počas jeho návštevy v kancelári svedkov naplnilo skutkovú podstatu prejednávaného priestupku. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone. Ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo trestný čin. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. - Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), - Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel, - Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje, - Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť znaky obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). V predmetnej právnej veci bol podľa názoru krajského súdu presne a nado všetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - priestupku sa dopustil žalobca (subjekt), - žalobca dňa 18.4.2011 v čase o kolo 8:30 hod. sa dostavil do kancelárie M. N. v Šamoríne, kde sa hrubo správal voči M. N. a jeho synovi U. N. tak, že ich počas slovnej hádky neustále provokoval, aby iniciovali bitku a následne im vykrikoval, že "ak chcete vojnu, tak ju budete mať a keďže U. siahol na moju rodinu, resp. na osoby, ktoré milujem najviac, tak siahnem aj ja na rodinu U.", otočil sa k M. N., ktorému povedal, že "začnem s tebou", t.j. iným hrubým správaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie (subjektívna stránka), - predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt), - žalobcovým konaním bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka). Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave takto zistený skutkový stav nespochybnili ani žalobcove tvrdenia uvedené v žalobe, že správny orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcich sa vierohodnosti nepravdivých výpovedí U. a M. N., ktorí mali záujem na stíhaní žalobcu. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neskúmali okolnosti, za akých sa žalobca dostavil do kancelárie za U. N.. Je nesporné, že žalobca svojim úmyselným konaním , t.j. hrubým správaním voči fyzickej osobe M. a U. N. narušil občianske spolunažívanie, čo je nepochybne preukázané aj z administratívneho spisu. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že výpovede U. a M. N. nie sú pravdivé a vierohodné, pretože títo mali záujem na stíhaní žalobcu. Sám žalobca svoje vedomé, hrubé správanie voči M. a U. N. nepoprel, viackrát ho vo svojej výpovedi potvrdil. Takýmto svojim protiprávnym konaním, ako sám žalobca uviedol, chcel demonštrovať, „že sa M. a U. N. nezľakne“. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav veci a to v súlade s ustanovením <. § 3 ods. 4 a § 32 <. Správneho poriadku a vykonali dostatočné dokazovanie. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán sa správne vysporiadali s výpoveďami uvedených osôb, dôkazy vyhodnotil v zmysle ustanovení <. § 34 ods. 5 Správneho poriadku, nekonali jednostranne, ako namieta žalobca a riadne vyhodnotili všetky námietky žalobcu. Správne orgány oboch stupňov teda správne vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy (zákon o priestupkoch, Správny poriadok). Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní (§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa ods. 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33,- eur, za priestupok podľa ods. 1 písm. b) a d) a písm. f) pokutu do 99,- eur a za priestupok podľa <. odseku 1 písm. e) pokutu do 331,- eur. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný pri určení druhu sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na skutočnosť, že medzi žalobcom a U. N. je vzťah rozvrátený, odkedy vyšla najavo existencia mimomanželského vzťahu U. N. s manželkou žalobcu, na spôsob jeho spáchania a keďže v minulosti nebol žalobca za obdobný priestupok sankcionovaný, uloženú sankciu pokarhanie považoval súd za primeranú. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, dospel súd k záveru, že žalovaný správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní, rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.