Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200066 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200066.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: H.. P. W., D.., bytom I. X, S., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Šuvadová, Floriánska 16, Košice proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6608/2009/51/RK zo dňa 21.12.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu 17.1.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6608/2009/51/RK zo dňa 21.12.2011, ktorým rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR, sekcie civilného práva, odboru občianskeho a správneho práva č. 6608/2009/51 zo dňa 31.8.2009 zamietol a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z oddielu na zápis znalcov, odbor Stavebníctvo, odvetvia: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností a Odhad hodnoty stavebných prác, z dôvodu, že nepreukázal splnenie zákonných podmienok do 31.8.2008. V žalobe žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že nesplnenie ktorejkoľvek povinnosti mal v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.) za následok povinnosť ministerstva vyčiarknuť takéhoto znalca zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Ministerstvo nie je oprávnené určené podmienky odpustiť ani ich akýmkoľvek spôsobom zmierniť, ani predĺžiť lehotu na ich splnenie. Poukazuje na ust. § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., kde doslovne uvádza, že ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí znalca - fyzickej osoby, ak do 31.8.2009 nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písmena b. Je názoru, že ak by malo byť prisvedčené záverom žalovaného, zákonodarca by (tak ako v § 8 dotknutého zákona) do zákonného ustanovenia § 34 ods. 6 toto stanovil slovným spojením „ministerstvo vyčiarkne“, ktoré slovné spojenie naozaj nedáva možnosť vo veci prijať iný záver, než záver o vyčiarknutí tej - ktorej osoby zo zoznamu znalcov. Zákonodarca však zvolil slovné spojenie „rozhodne o vyčiarknutí“, ktoré bez akýchkoľvek pochýb dáva možnosť ministerstvu rozhodovať a rozhodnúť, či tú - ktorú osobu ako znalca v zozname ponechá a ktorú nie. Podľa názoru žalobcu toto slovné spojenie dávajúce možnosť vo veci rozhodovať a po preverení všetkých skutočností dôležitých vo veci aj rozhodnúť, malo odbúrať byrokratický a šikanózny prístup vo veci a to práve z dôvodu, že ak ku dňu 31.8.2009 tá - ktorá osoba síce splní náležitosti zákona, ale nepredloží ich už z akýchkoľvek dôvodov na vedomie ministerstvu - čo sa stalo práve v prípade žalobcu. Uvedené nemá nič spoločné „s predĺžením lehoty“ - pretože o toto predĺženie by sa jednalo iba v prípade, že v zákonom stanovenej lehote by ten, ktorý účastník a znalec žiadal dlhšiu lehotu na to, aby mohol vôbec splniť zákonné podmienky - aby nad rámec určenej lehoty zákonom absolvoval odborné minimum alebo odborné skúšky, ku ktorému takémuto predĺženiu lehoty žalovaný naozaj oprávnenie nemá. Toto však nie je prípad žalobcu, ktorý bez pochyby v zákonom stanovenej lehote všetky zákonom stanovené náležitosti spĺňal a splnil. Ďalej poukázal, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že „zo spisového materiálu vyplýva, že účastník konania úspešne absolvoval odborné skúšky v odbore stavebníctvo, odvetvia: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác. Žiadnym spôsobom však nepreukázal splnenie podmienky odborného minima ....“. Poukazuje, že k absolvovaniu každej z odborných skúšok predkladal Osvedčenie vydané Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva, č. 38/ ST-VII/KE/1997 a Osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou zo dňa 4.7.2006, číslo protokolu 76/OM-ST-V/2006 vydané Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva, takže mal za to, že uvedené tvorí súčasť jeho spisu. Poukazuje, že ku dňu 31.8.2009 absolvoval v rozsahu 360 vyučovacích hodín špecializované štúdium súdneho inžinierstva v odbore stavebníctvo, osvedčenie vydané Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva, č. 38/ST-VII/KE/1997, ktoré špecializované štúdium vysoko prevyšuje požiadavky získania odborného minima (v rozsahu 30 hodín), ako aj v rámci ďalšieho vzdelávania odborné minimum, Osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou zo dňa 4.7.2006, č. protokolu 76/OM-ST-V/2006 vydané Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva. Uvádza, že uvedené doklady boli Ministerstvu spravodlivosti SR ako žalovanému riadne predložené spolu s ostatnými dokladmi a to v zmysle § 34 zákona č. 382/2004 Z.z., nebol preto dôvod opätovne ich predkladať. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť, pretože má za to, že je nezákonné, založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočne zistenom skutkovom stave. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 9.2.2012 uviedol, že žalobca bol vymenovaný za znalca dňa 6.10.1992 rozhodnutím predsedu Krajského súdu v Košiciach spr. 1932/92, teda ešte za účinnosti zákona č. 36/1967 Zb., ktorý pojem odborného minima nepoznal. Podmienkou pre vymenovanie osoby za znalca podľa § 4 ods. 1 vtedy účinného zákona č. 36/1967 Zb. bolo československé štátne občianstvo, potrebné znalosti a skúsenosti z odboru, v ktorom má ako znalec (tlmočník) pôsobiť, osobné vlastnosti, ktoré dávajú predpoklad preto, že znalec (tlmočnícku) činnosť bude vykonávať riadne a súhlas s vymenovaním. Inštitút odborného minima bol do právneho poriadku SR zakotvený až zákonom č. 382/2004 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.9.2004 nahradil zákon č. 36/1967 Zb. Účelom pre zavedenie podmienky odborného minima bola požiadavka, aby znalci, tlmočníci a prekladatelia preukázali základné znalosti o právnych predpisoch platných a účinných v Slovenskej republike, ku ktorým nepochybne patrí aj zvládnutie právnej úpravy znaleckej činnosti. Podrobnosti o rozsahu a obsahu odborného minima upravuje § 9 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. Podľa § 9 ods. 3 citovanej vyhlášky, rozsah odborného minima je najmenej 30 hodín. Obsahom odborného minima sú najmä základy aktuálnych právnych predpisov, týkajúcich sa výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, metodika výkonu činnosti, vedenie denníka, ako aj forma a obsah znaleckého úkonu, tlmočníckeho úkonu alebo prekladateľského úkonu. Odborné minimum sa ukončuje vykonaním skúšky, ktorá sa skladá z písomnej a ústnej časti. Výsledok skúšky sa vyhodnocuje klasifikačnými stupňami „vyhovel“, ak bol uchádzač úspešný a „nevyhovel“, ak uchádzač nezískal dostatočný počet bodov potrebných pre úspešné absolvovanie skúšky. Žalobca vo svojom rozklade, ktoré podal dňa 22.9.2009 proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR č. 6608/2009/51 o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov uviedol, že zákonné podmienky pre výkon znalca splnil dňa 23.8.2007 odbornou skúškou v odbore: stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, o čom predložil žalovanému aj doklad - osvedčenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 3518/ OS-ST/2007, č. 3517/OS-ST/2007 a č. 3516/8-ST/2007. Rovnako predložil osvedčenie o absolvovaní špecializovaného štúdia súdneho inžinierstva v odbore stavebníctvo č. 38/ST-VII/KE/1997 zo dňa 12.9.1997. Z tohto však vyplýva, že predĺženými Osvedčeniami, ktoré sa nachádzajú na č.l. 3, 17, 18 a 19 prvostupňového administratívneho spisu žalovaného, žalobca síce preukázal splnenie podmienky odbornej skúšky v zmysle § 34 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z., avšak tieto nenahrádzajú absolvovanie odborného minima v zmysle vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ani nepredstavujú splnenie rovnocennej alebo porovnateľnej podmienky. Ustanovenie § 34 ods. 4 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. stanovilo znalcom, ktorí boli vymenovaní ešte za účinnosti predchádzajúceho zákona, teda nemali absolvované odborné minimum, povinnosť toto odborné minimum absolvovať v osobitne upravenej lehote a jeho úspešné ukončenie preukázať Ministerstvu spravodlivosti SR v termíne do 31.8.2007. Po novelizácii zákonom č. 522/2007 Z.z. bola táto lehota predĺžená do 31.8.2008. Poukázal, že žalobca síce splnil podmienku preukázania odbornej skúšky, avšak nepreukázal splnenie podmienky absolvovania odborného minima podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. a to ani v zákonom predĺženej dodatočnej lehote, pričom táto skutočnosť zakladá pre Ministerstvo spravodlivosti SR povinnosť postupovať v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. a teda žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vyčiarknuť. Ak by aj žalobca v zákonom stanovenej lehote spĺňal všetky predpoklady pre výkon znaleckej činnosti, t.j. mal by úspešne absolvované odborné minimum, bolo jeho povinnosťou toto príslušným osvedčením Ministerstvu spravodlivosti SR v lehote do 31.8.2009 preukázať, pričom žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný má za to, že jeho rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo vydané v súlade so zákonom, preto žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol vymenovaný za znalca dňa 6.10.1992 rozhodnutím predsedu Krajského súdu v Košiciach, Spr. 1932/1992, teda ešte za účinnosti zákona č. 36/1967 Zb. Ministerstvo spravodlivosti SR, sekcia civilného práva, odbor občianskeho a správneho práva rozhodnutie č. 6608/2009/51 zo dňa 31.8.2009, ktorým vyčiarkol žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z oddielu na zápis znalcov, odbor: stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác z dôvodu, že ku dňu 31.8.2008 nepreukázal správnemu orgánu splnenie zákonnej podmienky odborného minima a odbornej skúšky. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad a o rozklade rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. 6608/2009/51/RK zo dňa 21.12.2011 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z., znalci, fyzické osoby, znalecké organizácie, tlmočníci a prekladatelia podľa odsekov 1 a 2 sú povinní ministerstvu do 31.8.2007 preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky podľa tohto zákona. Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci, tlmočníci a prekladatelia podľa odsekov 1 a 2, ktorí do 31.8.2007 nepreukázali splnenie podmienky podľa § 34 ods. 3 písm. b), sú povinní preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky podľa tohto zákona do 31.8.2008. Podľa § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí znalca - fyzickej osoby, znaleckej organizácie, tlmočníka alebo prekladateľa, podľa odsekov 1 a 2 zo zoznamu najneskôr do 28.2.2006, ak nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. a) alebo do 31.8.2009, ak nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. b). Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, účelom odborného minima je získanie základných znalostí potrebných na výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti. Odborné minimum zabezpečujú znalecké ústavy a tlmočnícke ústavy na základe poverenia ministerstvom (§ 2). Rozsah odborného minima je najmenej 30 hodín. Obsahom odborného minima sú najmä základy právnych predpisov, týkajúcich sa výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, metodika výkonu činnosti, vedenie denníka, ako aj forma a obsah znaleckého úkonu, tlmočníckeho úkonu alebo prekladateľského úkonu (odsek 3). Študijný program odborného minima schvaľuje ministerstvo (odsek 4). Odborné minimum sa uskutočňuje vykonaním písomnej skúšky a ústnej skúšky (odsek 5). Výsledok skúšky sa hodnotí klasifikačnými stupňami: a) vyhovel b) nevyhovel (odsek 6) Znalecký ústav alebo tlmočnícky ústav vydá žiadateľovi písomný doklad o výsledku skúšky (odsek 7). Podrobnosti o rozsahu a obsahu odborného minima upravuje § 9 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorým sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. Podľa § 9 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z.z. rozsah odborného minima je najmenej 30 hodín. Obsahom odborného minima sú najmä základy aktuálnych právnych predpisov týkajúcich sa výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, metodika výkonu činnosti, vedenie denníka ako aj forma a obsah znaleckého úkonu, tlmočníckeho úkonu alebo prekladateľského úkonu. Odborné minimum sa ukončuje vykonaním skúšky, ktorá sa skladá z písomnej a ústnej časti. Výsledok skúšky sa vyhodnocuje klasifikačnými stupňami „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca preukázal splnenie podmienky odbornej skúšky v zmysle ust. § 34 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z., avšak tieto nenahrádzajú absolvovanie odborného minima v zmysle vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ani nepredstavujú splnenie rovnocennej alebo porovnateľnej podmienky. Tento záver podporuje aj obsah výučby špecializovaného štúdia, na ktoré sa žalobca odvoláva, ale ktoré však neobsahovalo úpravu znaleckej činnosti. Ustanovenie § 34 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. stanovilo znalcom, ktorí boli vymenovaní ešte za účinnosti predchádzajúceho zákona a teda nemali absolvované odborné minimum, povinnosť toto odborné minimum absolvovať v osobitnej upravenej lehote a jeho úspešné ukončenie preukázať. Ministerstvo spravodlivosti SR, zákon č. 382/2004 Z.z. ukladá povinnosť preukázať splnenie odborného minima v termíne do 31.8.2007, po novelizácii zákonom č. 522/2007 Z.z. táto lehota bola predĺžená do 31.8.2008. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že zákonom stanovenú skúšku z odborného minima absolvoval a ani žalovanému nedoručil doklad, ktorým by splnenie podmienky odborného minima preukázal. Žalobca síce splnil podmienku preukázania odbornej skúšky, avšak nepreukázal splnenie podmienky absolvovania odborného minima podľa § 34 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z.z. a to ani v zákonom predĺženej dodatočnej lehote. Súd má preto za to, že správne orgány postupovali zákonne, s poukazom na ust. § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., keď žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov museli vyčiarknuť. Ak by aj žalobca v zákonom stanovenej lehote spĺňal všetky podmienky pre výkon znaleckej činnosti, t.j. mal by úspešne absolvované odborné minimum, bolo jeho povinnosťou toto príslušným osvedčením Ministerstvu spravodlivosti SR v lehote do 31.8.2009 preukázať, pričom žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil. Súd mal za to, že konajúci správny orgán ustálením skutkového stavu neprekročil medze správneho uváženia, naopak jeho záver zodpovedá zásadám logického myslenia a má podklad vo vykonanom dokazovaní. Preskúmaním napadnutých rozhodnutí súd potom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o ukrátení práv žalobcu tým, že boli vydané napadnuté rozhodnutia. Rozhodnutia boli vydané v súlade s právnymi predpismi na vec sa vzťahujúcimi, vychádzajúc zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú opodstatnené. Stotožniac sa s právnym posúdením veci správnym orgánom, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.