Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/142/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200695 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200695.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dášy Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne: F. G., bytom B. R. XX, XXX XX R., zastúpená: SOLUTIONEERS´LEGAL s.r.o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 36 771 066, proti žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Odštepný závod Bratislava, Karloveská 2, 842 17 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-XXXX/XXXX-KOL zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobkyni sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.04.2010 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. A-XXXX/XXXX-KOL zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves č. N. XXXX-XX/XXX/vyvl.-X/PL zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa ust. § 108 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona vyvlastnila v prospech Slovenskej republiky, právnickej osoby - správcu Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, pre účely výstavby Bratislava - protipovodňová ochrana, aktivita 6: úsek G. na trvalo vo verejnom záujme pozemok parc. č. C-KN XXXX/XX v kat. území N. U. H., ktorého podielovým spoluvlastníkom je žalobkyňa (prislúchajúca výmera záberu je 20,1429 m2) za náhradu vo výške 371,57 eur. a pozemok parc. č. C-KN XXXX/XX v k.ú. N. U. H., ktorého podielovým spoluvlastníkom je žalobkyňa (prislúchajúca výmera záberu je X,XXX mX za náhradu vo výške XX,XX eur. Rozhodnutím a postupom správnych orgánov bola žalobkyňa ako účastníčka vyvlastňovacieho konania ukrátená na svojich právach a žiada preto, aby súd preskúmal obe rozhodnutia správnych orgánov z dôvodov uvedených v § 250 j ods. 2 písm. a/, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. c/, nakoľko zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie predmetnej veci. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobkyňa v konaní žalovaného, ktorý napriek vážnym procesným pochybeniam stavebného úradu potvrdil rozhodnutie o vyvlastnení, čím závažným spôsobom poškodil práva žalobkyne a poukazuje na článok 20 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukazuje na ustanovenia správneho poriadku, ktoré hovoria, že správny orgán má chrániť záujmy fyzických osôb a postupovať v konaní tak, aby v konaní neutrpeli tieto osoby ujmu pre neznalosť správnych predpisov. Žalobkyňa bola od začiatku procesu vyvlastnenia uvedená do omylu a to v otázke, ktorá časť pozemku prvého a druhého je predmetom vyvlastnenia. Žalobkyni bol zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku predložený náčrt, z ktorého nebolo zrejmé, kde na pozemku sa vyvlastňované pozemky nachádzajú. Keďže projekt bol žalobkyni zdôvodnený ako protipovodňová ochrana, ktorá bude slúžiť všetkým občanom a teda verejnému záujmu, žalobkyňa z uvedeného logicky dôvodila, že vyvlastňované pozemky sa nachádzajú pri koryte rieky Morava a sú teda umiestnené tak, aby protipovodňová bariéra na nich postavená chránila aj pozemok 1, 2. Z uvedeného skutkového stavu vychádzala žalobkyňa až do vydania rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobkyňa má za to, že identifikácia predmetu vyvlastnenia musí byť úplne presná a nesmie v žiadnom prípade vlastníka predmetu vyvlastnenia zavádzať v otázke, čo je presne predmetom vyvlastnenia a ani mu túto identifikáciu sťažovať. Žalobkyňa sa dozvedela, že vyvlastnené pozemky sa nachádzajú na opačnom konci pozemku č. 1 a 2, čím sa stali uvedené pozemky rozšíreným korytom rieky Moravy a žalobkyňa žiadala o vyvlastnenie zostávajúceho spoluvlastníckeho podielu na pozemku 1 a 2, keďže vzniknutým stavom sa stali uvedené pozemky neužívateľné. Žalobkyňa má za to, že stavebný úrad bol povinný informovať ju v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, že ide vydať rozhodnutie o vyvlastnení a umožniť jej tak vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a taktiež uplatniť si právo na vyvlastnenie zostávajúcich častí pozemkov. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.08.2012 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zistené skutkového stavu veci, predmet konania bol taktiež správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníčky konania. Pokiaľ ide o tvrdenia uvádzané v žalobe žalovaný konštatuje, že uvedenie žalobkyne do omylu zo strany stavebného úradu nie je preukázané, rovnako nie sú preukázané pochybenia v postupe a rozhodovaní prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu vo veci v zmysle iba všeobecných tvrdení žalobkyne. Obsahom žaloby nie sú žiadne konkrétne porušenia zákona. Žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a vrátiť mu vec na opätovné prejednanie. V ostatnom odkaze na znenie odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 05.02.2013 č.k. 5S 142/2012-35 bol do konania pribratý účastník správneho konania Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Bratislava. Tento sa písomne nevyjadril, vyjadril sa na ústnom pojednávaní dňa 26.03.2013, kde uviedol, že žalobkyňa v žalobe namieta, že jej pri rokovaní nebolo známe, ktoré úseky pozemkov sa vlastne vyvlastňujú. Preto predkladá súdu fotokópie listín, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa túto vedomosť mala, vyplýva to zo zápisnice zo dňa 30.10.2009 z výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2008. Z fotokópie geometrického plánu, ktoré založila do spisu je zrejmé, ktoré dva pozemky sú vyvlastnené a pozemok, ktorý by chcela žalobkyňa vyvlastniť. Pozemok, ktorý by chcela žalobkyňa vyvlastniť sa nachádza ďalej od rieky Moravy a nie ako uvádza žalobkyňa, blízko. Všetci ostatní vlastníci boli spokojní s vyvlastnením a nežiadali vyvlastniť ďalšie pozemky. Ďalší pozemok žalobkyne by sa ani nemohol vyvlastniť, nakoľko účastník konania štátny podnik, hrádza je už postavená a nemá ho prečo vyvlastňovať. Na základe uvedenej skutočnosti žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 13.07.2009 bol Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves ako príslušnému stavebnému úradu, doručený návrh navrhovateľa Slovenská republika, Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik Bratislava, na vyvlastnenie pozemku v kat. úz. N. U. H., vedenom na LV č. XXXX ako parc. č. XXX, k.ú. N. U. H. o celkovej výmere XXXX m2, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. XX/XXXX odčleňuje dielom XX k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX výmera XXX mX od podielového spoluvlastníka F. G., bytom R., je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXX vo výške podielu spolu X/X na vyvlastnenie pozemku v k.ú. N. U. H., vedenom na LV č. XXXX ako parc. č. XXX k.ú. N. U. H., o celkovej výmere XXXX m2, z ktorej sa podľa geometrického plánu č. XX/XXXX odčleňuje dielom XX k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX výmera XXX mX od podielového spoluvlastníka F. G., bytom R., je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXX vo výške podielu X/XX. S. tohto vyvlastnenia bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom pre výstavbu stavby „R. - protipovodňová ochrana“ aktivita 6: úsek G. v km X,XX-X,XX-Mestská časť R. - N. U. H. a to vo verejnom záujme v zmysle § 108 ods. X písm. a/ stavebného zákona. G. časť R. - Devínska Nová Ves vydala dňa 05.06.2006 rozhodnutie o umiestnení stavby č. N.-XXXX/XXX/ÚR/X/Mt, ktoré nadobudlo právoplatnosťdňa XX.XX.XXXX. Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 a § 112 ods. 1 stavebného zákona, vykonal vyvlastňovacie konanie a oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a zároveň v súlade s ust. § 113 ods. 1 stavebného zákona nariadil na deň 30.10.2009 ústne pojednávanie. Zo zápisnice z ústneho konania vyplýva, že žalobkyňa nemala žiadne námietky voči predmetnej stavbe, bola poučená, že sa jedná o verejný záujem a poučeniu porozumela. Na ústnom pojednávaní namietala len náhradu za vyvlastnenie pozemku. Na základe výsledkov konania bolo dňa 10.08.2011 stavebným úradom vydané rozhodnutie č. N. XXXX-XX/XXX/vyvl.-X/PL, ktorým boli predmetné časti inkriminovaných pozemkov vyvlastnené a zároveň bolo rozhodnuté o námietkach účastníčky konania. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný svojím rozhodnutí, ktoré je preskúmavané súdom. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú znalecké posudky, geometrické plány, výpisy z katastra nehnuteľností ako aj ostatné písomné dokumenty. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedený v ods. 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. Podľa § 108 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre verejno- prospešné stavby podľa schválenej územno-plánovacej dokumentácie. Podľa § 112 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Podľa § 111 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona vyvlastňovanie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Žalobkyňa v žalobe požaduje zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že nesprávne právne posúdil vec a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Konajúci súd nesúhlasí s týmto názorom žalobkyne a plne sa stotožnil s právnym záverom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaná vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žiadala, aby predmetom vyvlastnenia sa v súlade so zákonom stala aj ostávajúca časť dotknutých pozemkov v jej vlastníctve. Toto bol jediný dôvod odvolania. Stavebný zákon pri vyvlastňovacom konaní obligatórne ustanovuje povinnosť ústneho prerokonania návrhu na vyvlastnenie. Vo vyvlastňovacom konaní platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej účastník konania musí uplatniť námietky najneskôr pri ústnom prerokovaní návrhu, pretože na neskôr uplatnené námietky sa neprihliada (§ 113 ods. 3 stavebného zákona). Účastníčka konania - žalobkyňa, bola o tejto skutočnosti riadne poučená a to oznámením o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadení ústneho konania zo dňa 09.10.2009 na strane 2 pod bodom - upozornenie účastníka konania, ktoré sa nachádza v administratívnom spise. Zo zápisnice z ústneho konania, ktoré sa konalo dňa 30.10.2009 č. N./XXXX/ XXX/vyvl./PL vyplýva, že žalobkyňa sa zúčastnila ústneho konania, k veci uviedla, že nemá žiadne námietky voči stavbe a je si vedomá, že sa jedná o verejný záujem a poučeniu porozumela. Žalobkyňa jedine namietala výšku ceny za 1 m2 vyvlastneného pozemku. Dohodu o získanie práva k pozemkom, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, nebolo možné dosiahnuť, nakoľko žalobkyňa odmietla uzavrieť kúpnu zmluvu na predmet vyvlastnenia. K dohode nedošlo ani v priebehu ústneho pojednávania vo veci prejednania návrhu, na ktorom sa zúčastnila. Správny orgán k námietke účastníčky konania - žalobkyne uviedol, že vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu a táto bola určená podľa ocenenia v znaleckom posudku č. 80/2008 zo dňa 20.09.2008 vypracovaného znalcom Ing. N. H. dňa 02.06.2008 v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Jednotková hodnota pozemkov bola určená na 555,80 Sk/m2, t.j. 18,4492 eur. za m2. Jedine znalecký posudok objektívne určuje v tomto konaní skutočnú hodnotu nehnuteľnosti. Správny orgán nie je oprávnený stanovovať hodnotu nehnuteľnosti vo vyvlastňovacom konaní. Cena pozemku však v žalobe napadnutá nebola a preto sa súd touto skutočnosťou nezaoberal. Vyvlastnenie je zásahom do vlastníckych práv fyzických osôb a právnických osôb, ktorý je prípustný vo verejnom záujme podľa ustanovenia čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s ustanovením čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a s ustanovením § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyvlastnenie je zásadne prípustné len v nevyhnutnom rozsahu, pričom odňať vlastnícke právo je prípustné len, ak účel vyvlastnenia nemožno dosiahnuť iba obmedzením práva. Nariadením vlády č. 20/2003 Z. z. bola medzi verejno-prospešné stavby zaradená aj protipovodňová ochrana pred tísícročnou vodou v Bratislave. Z ustanovenia § 110 ods. 3 vyplýva, že iný postup platí iba v prípade návrhu na vyvlastnenie vlastníckeho práva k časti pozemku alebo na obmedzenie iného práva k pozemku alebo stavbe za predpokladu, že vyvlastňovaný by zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe nemohol už využívať alebo by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Súd má za preukázané, že účastníčka konania - žalobkyňa nepožiadala o vyvlastnenie zostávajúcej časti pozemku, na ústnom prejednaní veci, ale až v odvolaní. Námietku žalobkyne, že bola uvedená do omylu zo strany stavebného úradu, čo sa týka vyvlastňovacích pozemkov, nebolo preukázané, nakoľko žalobkyňa sa mohla v ktoromkoľvek štádiu konania nahliadať do spisu, kde boli založené výpisy z katastra nehnuteľností ako aj fotokópie máp pozemkov. Aj keby žalobkyňa požiadala o vyvlastnenie zostávajúcej časti pozemku, v danej veci nie sú splnené predpoklady podľa vyššie citovaného ustanovenia, nakoľko zostávajúcu časť pozemku môže žalobkyňa riadne užívať a má k nemu prístup. Protipovodňová hrádza bola budovaná proti tzv. „tisícročnej vode“ a preto bola postavená ďalej od koryta, a preto neobstojí námietka žalobkyne, že zostávajúce pozemky sa stali rozšíreným korytom riek Moravy, pretože pri bežných menších jarných záplavách boli aj v minulosti tieto pozemky zaplavované. Dôvod nezákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu musí žalobca uviesť v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsah v akom napáda správne rozhodnutie môže rozšíriť len v lehote na podanie žaloby (§ 250h ods. 1). Obsahom žaloby majú byť tvrdené porušenia ustanovení právnych predpisov s uvedením konkrétneho postupu alebo zámeru či konštatovanie správneho orgánu, resp. označením absencie určitých zákonných procesných postupov či náležitostí, s ktorými správny orgán nezákonne zasiahol do práv žalobcu. Súd má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, pričom vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a toto rozhodnutie obsahovalo všetky predpísané náležitosti a bolo vydané v zmysle § 46 správneho poriadku. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní o odvolaní v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 správneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a mal za preukázané, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vyvodil správny právny záver, a preto rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Konajúci súd sa plne stotožnil so závermi žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.