KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava13. 11. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/142/2012 z 13. 11. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. novembra 2013, sp. zn. 1S/142/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012201109.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/142/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201109
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201109.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: R. D. - MAXI
FRUIT, IČO: XXXXXXXX, P. X, E., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou BARRISTER LEGAL
s.r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská
Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/141594/2011/5062-r zo dňa
16.4.2012, takto, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.6.2012 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/141594/2011/5062-r zo dňa 16.4.2012
v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Malacky zo dňa 2.11.2011 č.
606/230/54123/11. V žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán Daňový úrad Malacky vydal dňa
2.11.2011 dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 10. kalendárny mesiac
2008 vo výške X.XXX,XX €. Rozdiel dane uložil žalobcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti
dodatočného platobného výmeru. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 28.11.2011,
o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného tak, že odvolanie žalobcu bolo
zamietnuté a dodatočný platobný výmer Daňového úradu v Malackách bol potvrdený. Žalobca v žalobe
tvrdí, že neporušil ust. § 49 zákona o DPH ako ani ust. § 51 ods. 1 citovaného zákona tak, ako
to v odôvodnení svojich rozhodnutí uvádza žalovaný. Žalobcovi podľa jeho názoru vzniklo právo na
odpočítanie dane, nakoľko dodanie prác spoločnosťou Archa-plus, s.r.o. sa preukázateľne uskutočnilo,
čím dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Vykonanie prác zo strany spoločnosti Archa-plus, s.r.o. bolo
potvrdené zo strany svedeckých výpovedí a to hlavne prostredníctvom svedeckej výpovede p. O. M.,
ako splnomocneného zástupcu spoločnosti Archa-plus, s.r.o. Za účelom preverenia vykonaných prác zo
strany spoločnosti Archa-plus s.r.o. boli v priebehu daňového konania vypočutí aj ďalší svedkovia napr.
p. P. U., O.. O. J., p. D. R., ktorých svedecké výpovede sa navzájom odlišovali. Napriek tomu daňový
úrad nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie o vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca mal za to, že
žalovaný mal takto získané výsledky daňového dokazovania doplniť a odstrániť chyby tohto konania.
Žalobca tvrdí, že predmetným rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a rozhodnutie žalovaného
ako aj jeho postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, považuje za nezákonné, upozorňuje aj na porušenie
svojich procesných práv, keď žalovaný zamietol návrh žalobcu na výsluch ním navrhovaných svedkov.
Ďalej namieta skutočnosť, že v správnom konaní sa nemohol zúčastniť výsluchu jednotlivých svedkov a
osobne sa s nimi konfrontovať a klásť im otázky. Nakoľko daňový úrad porušil právo žalobcu stanovené



ust. § 15 ods. 5 zákona o správe daní, keď neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na ústnom pojednávaní.
Ďalej žalobca namieta, že jeho procesné práva boli porušené aj v tom zmysle, že daňovým úradom nebol
oboznámený s výsledkami doplneného konania, za ktoré považoval výsluch svedka p. R.. Na základe
vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že žalovaný svojím nezákonným postupom porušil
ust. § 48 ods. 2 zákona o správe daní a navrhuje, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného v
spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu v Malackách zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 6.8.2012 uviedol, že u žalobcu bola za zdaňovacie
obdobia január - december 2008 vykonaná daňová kontrola, ktorá bola začatá na základe oznámenia o
výkone daňovej kontroly zo dňa 23.6.2009. Súčasne bola vykonaná aj kontrola dane z príjmov fyzických
osôb. Vykonanou kontrolou dane z pridanej hodnoty za rozhodné obdobie bolo zistené, že žalobca má v
evidencii DPH dodávateľskú faktúru č. XXX/XXXX a XXX/XXXX vyhotovenú spoločnosťou Archa-plus,
s.r.o., Lozorno za pomocné stavebné práce, na základe ktorých si platiteľ - žalobca uplatnil odpočítanie
dane vo výške XXX.XXX,- Sk. Správca dane na základe opakovaných predvolaní dňa 2.11.2009 spísal
zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 606/320/50964/09/Bal s konateľom spoločnosti Archa-plus, s.r.o. p. P.
U., pričom predmetom konania bolo preverenie obchodných vzťahov s daňovým subjektom R. D. - MAXI
FRUIT, ktoré mali byť uskutočnené v zdaňovacích obdobiach roku 2008 v súvislosti s odberateľskými
faktúrami za pomocné stavebné práce na stavbe v Stupave. Konateľ spoločnosti Archa-plus, s.r.o.
P. U. uviedol, že spoločnosť nadobudol v roku 2007 kúpou, žiadne daňové ani účtovné doklady od
predchádzajúceho majiteľa neprevzal. Odkedy sa stal konateľom spoločnosti, táto nevykonáva žiadnu
ekonomickú činnosť, za spoločnosť žiadne faktúry nevystavoval. Ak aj boli vystavené, vystavil ich p.
R. D.. Konateľ spoločnosti ďalej do zápisnice uviedol, že má základné vzdelanie, v priebehu celého
roka 2008 sa opakovane liečil na Psychiatrickej liečebni v Pezinku zo závislosti na drogách. Správca
dane ďalej vo veci vykonal dokazovanie vypočutím R. D., ktorý sa do zápisnice č. 606/320/15658/2010/
Bal zo dňa 13.4.2010 vyjadril, že pracoval pre spoločnosť Mandi invest a.s., Stupava. Na stavbe sa
zoznámil s p. M., ktorý sa prezentoval ako majster vo firme Archa-plus, s.r.o. Ponúkol mu robotníkov,
ktorých tam aj vozil podľa potreby. Každé dva týždne doniesol faktúru vystavenú spoločnosťou Archa-
plus, s.r.o., ktorú žalobca uhradil v hotovosti. Na základe vykonaného dokazovania správca dane
nespochybnil vykonanie prác zo strany žalobcu R. D. - MAXI FRUIT, ani ich objem pre stavebnú
spoločnosť Mandi Invest, a.s., Stupava, konštatoval, že na základe kontrolných zistení tieto práce
nevykonala spoločnosť Archa-plus, s.r.o. Správca dane zistil porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a konštatoval, že dodávateľovi
nevznikla daňová povinnosť, a preto ani nevzniklo právo na odpočítanie dane. Žalobca vo vyjadrení
sa k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ktoré bolo doručené na Daňový úrad Malacky
dňa 10.6.2010 uviedol okrem iného aj novú skutočnosť a to, že sa domnieva, že Daňový úrad Malacky
nevzal do úvahy, že v mene spoločnosti Archa-plus, s.r.o. mohol konať aj jej zástupca, ktorý mohol
byť oprávnený vystavovať faktúry v mene spoločnosti Archa-plus, s.r.o. p. M., ktorý pred žalobcom
vystupoval ako osoba oprávnená v mene spoločnosti Archa-plus, s.r.o. konať. Správca dane v priebehu
daňovej kontroly nebol informovaný, že spoločnosť Archa-plus, s.r.o. má splnomocneného zástupcu O.
M., preto pri preverovaní obchodných vzťahov týkajúcich sa uvedenej spoločnosti a daňového subjektu
R. D. - MAXI FRUIT konal s jediným konateľom spoločnosti Archa-plus, s.r.o. p. P. U.. Dňa 18.6.2010
predložil R. D. na Daňový úrad Malacky založenie generálnej plnej moci do spisu zo dňa 26.2.2008,
ktorá bola za Archa-plus, s.r.o. konateľ P. U., udelená O. M., ako aj osvedčenie o pravosti podpisu zo
dňa 26.2.2008. Pán O. M. sa dostavil na Daňový úrad Malacky, kde s ním správca dane spísal zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 606/320/40610/2010/Bal, v ktorej sa vyjadril, že vykonával činnosť na základe
živnostenského oprávnenia od roku 2003, prevažujúcou činnosťou boli stavebné, búracie a výkopové
práce. Zamestnancov nemal, práce vykonával sám, v prípade väčšieho množstva práce, si objednal
firmu, ktorá mala ľudí. Na otázku, či pre daňový subjekt R. D. - E. FRUIT vykonával stavebné práce v
roku 2008 odpovedal, že pána D. pozná, je to jeho kamarát. V čase, keď ho p. D. oslovil, však nemal
k dispozícii žiadnych ľudí, preto požiadal P. U., konateľa spoločnosti Archa-plus, aby on zabezpečil
pracovníkov pre p. D., čo sa aj stalo. Pán M. týchto pracovníkov nepozná, priviezol ich na stavbu niekde
v Stupave, konkrétne si nepamätá, ani nevie, aké práce títo pracovníci vykonávali. Nevedel, či sa jednalo
o pracovno-právny alebo obchodno-právny vzťah uzatvorený medzi pracovníkmi a spoločnosťou Archa-
plus, s.r.o. Nevie, ako a či boli pracovníci vyplácaní, on bol len pri tom, keď p. D. vyplácal peniaze priamo
do rúk p. U. cez príjmový doklad za vykonané práce.



Žalovaný je názoru, že aj tieto vyjadrenia preukazujú, že O. M. v roku 2008 nebol splnomocneným
zástupcom spoločnosti Archa-plus, s.r.o., hovorí, že požiadal p. U., aby on zabezpečil pracovníkov
pre žalobcu, no v žalobe v bode 3 žalobca argumentuje, že žalobca nemôže p. P. U. osobne poznať,
lebo tento sa v priebehu celého roka 2008 opakovane liečil v nemocničnom zariadení. Ako potom
mohol zabezpečovať pracovníkov na stavebné práce, ktorých ale podľa žaloby nebol schopný voziť
na stavbu, ako aj faktúry odovzdával a peniaze preberal p. M. podľa žaloby z toho istého dôvodu,
pretože p. P. U. sa v priebehu celého roka 2008 opakovane liečil. Pán M. podľa svojich vyjadrení,
pracovníkov nepozná, len ich vozil na stavbu niekde v Stupave. Žalovaný uvádza, že je ťažko uveriteľné,
že splnomocnený zástupca spoločnosti by mal takýto vzťah v spoločnosti, pre zastupovanie ktorej má
udelenú generálnu plnú moc. Podľa názoru žalovaného zistenia správcu dane podporujú aj vyjadrenia
žalobcu pred správcom dane ako aj vyjadrenia p. M.. Žalobca sa do zápisníc o ústnom pojednávaní č.
606/320/15658/2010/Bal a č. 606/320/20329/2010/Bal vyjadril, že pracoval pre spoločnosť Mandi invest
a.s., Stupava. Na stavbu prišiel p. M. O. a prezentoval sa ako majster vo firme Archa-plus, s.r.o. a ponúkol
mu robotníkov. Pán M. ale v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 606/320/40610/2010/Bal sa vyjadril, že
p. D. pozná, že je to jeho dobrý kamarát, p. D. ho oslovil, či nemá pre neho ľudí, lebo mal viacej práce.
Podľa názoru žalovaného je zarážajúce, že dobrý kamarát R. D. o ňom nič bližšie nevie a myslí si, že je
vo firme majster, pričom p. M. mal vystavovať faktúry pre p. D. na základe počtu hodín, ktoré mu povedal
p. U. a podpisoval ich p. U.. Peniaze od p. D. preberal p. U., napríklad na benzínovej pumpe v Zohore v
aute a podobne, pričom ale sám žalobca v žalobe uvádza, že nepozná osobne p. P. U.. Žalovaný uvádza,
že zotrváva na argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a má za preukázané,
že správca dane správne vyhodnotil zistenia z daňovej kontroly a to, že stavebné práce pre spoločnosť
Mandi invest, a.s., Stupava mohli byť vykonané, ale nie subdodávateľským spôsobom cez spoločnosť
Archa-plus, s.r.o., preto z vystavených faktúr spoločnosťou Archa-plus, s.r.o. žalobcovi nevzniklo právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške XXX.XXX,XX- Sk. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu
je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného
ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č.
1020502/1/141594/2011/5062-r zo dňa 16.4.2012, ktorým Finančné riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Malacky č. 606/230/54123/11 zo dňa 2.11.2011, ktorým správca dane podľa § 44 ods.
6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
10. kalendárny mesiac 2008 v sume X.XXX,XX € platiteľovi R. D. - MAXI FRUIT, P. X, E. potvrdil.

Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Malacky vykonal u platiteľa (žalobcu) daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2008, o výsledku ktorej
správca dane spracoval protokol č. 606/320/19040/2010/Pra zo dňa 4.5.2010. Protokol bol s platiteľom
dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa 21.6.2010.

Na jeho základe správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 606/230/39940/10/Drž zo dňa
28.06.2008, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 10. kalendárny mesiac 2008 v sume XXX.XXX,XX- Sk
(X.XXX,XX €). Z protokolu o vykonanej kontrole bolo zistené, že v zdaňovacom období október 2008
daňový subjekt R. D. - MAXI FRUIT mal v evidencii DPH dodávateľskú faktúru vyhotovenú spoločnosťou



Archa-plus, s.r.o., Lozorno za pomocné stavebné práce, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane. Išlo o
faktúru č. XXX/XXXX, dátum dodania XX.XX.XXXX, základ dane XXX.XXX,XX- Sk, DPH XX.XXX,XX-
Sk, cena prác celkom XXX.XXX,XX- Sk a faktúru číslo XXX/XXXX, dátum dodania XX.XX.XXXX, základ
dane XXX.XX,XX Sk, DPH XX XXX,XX Sk, cena prác celkom XXX.XXX,XX Sk.

Správca dane zaslal 25.9.2009 spoločnosti Archa-plus, s.r.o. predvolanie č. 606/320/45876/2009/Bal
k ústnemu pojednávaniu v súvislosti s preverením obchodných vzťahov odvolávajúcich sa daňovým
subjektom. Zásielka sa vrátila na Daňový úrad Malacky neprevzatá s poznámkou „adresát neznámy“.
Dňa 8.10.2008 správca dane zaslal predvolanie č. 606/320/47334/2009/Bal na adresu prechodného
pobytu konateľa spoločnosti Archa-plus, s.r.o., kde tento zásielku prevzal. Na základe tohto predvolania
sa konateľ spoločnosti Archa-plus, s.r.o. dostavil na Daňový úrad Malacky, kde s ním správca dane
spísal zápisnicu č. 606/320/50964/09/Bal. Do zápisnice o výsluchu p. U. (konateľa spoločnosti Archa-
plus, s.r.o.) p. U. uviedol, že „Spoločnosť som nadobudol v roku 2007 kúpou od neznámeho pána
prepisom u notára v Bratislave, žiadne daňové ani účtovné doklady ako aj zmluvy a protokol o odovzdaní
spoločnosti som neprevzal. Daňové priznania som nepodpisoval, ani nepodával k dnešnému dátumu,
t.j. 2.11.2009. Odkedy som sa stal konateľom tejto spoločnosti, táto nevykonáva žiadnu ekonomickú
činnosť. Za spoločnosť som nevystavoval žiadne faktúry, vystavil ich p. D., ktorý mi ich odovzdal
2.11.2009, potom, ako som ho informoval, že som predvolaný na Daňový úrad Malacky. Pre p. D. som
pracoval v roku 2008 a vyplatil mi XXX.XXX,- Sk, mesačne za 12 mesiacov. Z týchto peňazí som vyplácal
zamestnancov na živnosť, mená si nepamätám, jednalo sa o stavebné práce, ale na akých stavbách si
taktiež nepamätám. Daňové priznanie spoločnosť za rok 2008 nepodala z dôvodu, že som nevedel, že
mám takúto povinnosť. Na adrese sídla spoločnosti D. XX, A., sa spoločnosť nenachádza“. Ďalej konateľ
spoločnosti do zápisnice uviedol, že v priebehu celého roka 2008 sa opakovane liečil v Psychiatrickej
liečebni v Pezinku zo závislosti na drogách.

Správca dane ďalej doplnil dokazovanie vypočutím žalobcu R. D., ktorý vo veci vypovedal dňa 13.4.2010
a do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 606/320/15658/2010/Bal, tento uviedol: „K uvedenému
poznamenávam, že som pracoval pre spoločnosť Mandi invest, a.s., Stupava, na stavbu prišiel p. O. B.
a ponúkol mi robotníkov, ktorých tam vozil podľa potreby. Každé dva týždne priniesol faktúru vystavenú
spoločnosťou Archa-plus, s.r.o., ktorú som mu uhradil v hotovosti. Prezentoval sa ako majster vo firme
Archa-plus, s.r.o., nakoľko mal v partii dobrých pracovníkov, nemal som dôvod si ho ďalej preverovať.
Ďalej uvádzam, že konateľa spoločnosti Archa-plus, s.r.o. P. U. osobne nepoznám.“

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní konaného dňa 10.5.2010 č. 606/320/20329/2010/Bal ďalej
vyplynulo, že konateľ žalobcu vypovedal, že so spoločnosťou Archa-plus, s.r.o. neuzatvoril žiadnu
písomnú zmluvu, nemá žiadne objednávky na práce, ktoré vykonávali pracovníci spoločnosti Archa
plus, s.r.o., dôkaz, že ide o pracovníkov tejto spoločnosti nemá, jediným dôkazom sú faktúry a príjmové
pokladničné doklady, ktoré priniesol a prevzal p. O. M.. Ďalej tento uviedol, že: „Na stavbe vykonával
funkciu stavby-vedúceho p. R. zo spoločnosti Mandi invest a.s., ktorý viedol aj evidenciu pracovníkov.
Pána M. poznám len na základe toho, že prišiel na stavbu a ponúkol mi pracovníkov. Bližšie údaje o
ňom, napríklad jeho bydlisko a podobne, mi nie sú známe. Zmluvu s p. M. za spoločnosť Archa plus
s.r.o. som neuzatvoril a ani žiadne iné zmluvy. Žiadnu písomnú zmluvu na práce nemám uzatvorenú ani
so spoločnosťou Mandi invest a.s., Stupava.

Na základe takto vykonaného dokazovania správca dane posúdil závažnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov, hlavne ich vierohodnosť a rozhodol tak, že dodatočným platobným výmerom zo dňa
28.06.2010 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 10. kalendárny
mesiac roku 2008 sumu X.XXX,XX €.

Toto rozhodnutie bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 16.4.2012. Z oboch
rozhodnutí vyplýva právny názor správcu dane, že nakoľko neboli preukázané žiadne opodstatnené
skutočnosti potvrdzujúce výkon stavebných prác pracovníkmi spoločnosťou Archa-plus, s.r.o., správca
dane konštatoval porušenie povinností ustanovených v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Tomuto konaniu predchádzalo vydanie dodatočného platobného výmeru č. 606/230/39940/10/Drž zo
dňa 28.6.2010. O odvolaní proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru bolo rozhodnuté rozhodnutím
Daňového riaditeľstva SR č. I/222/140-2250/2011/991050-r zo dňa 10.1.2011, ktorým bol odvolaním
napadnutý dodatočný platobný výmer č. 606/230/39940/10/Drž zo dňa 28.6.2010 zrušený a vec bola



vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní správca dane vydal dodatočný
platobný výmer zo dňa 2.11.2011, ktorého preskúmanie je už predmetom tohto súdneho konania.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona
daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby a
tým na strane odberateľa vzniká právo na odpočítanie dane.

Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia
so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady), ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane dbá, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, boli zistené čo najúplnejšie a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo.

Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona, môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
voči nemu uplatnený iným platiteľom v tuzemsku, z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi
podané.

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového
konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti.

Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so
všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.
Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR.

Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane
správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou
zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho
zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu
právnej istoty daňových subjektov.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či
si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči



štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby
mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi
predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných
evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom.

Súd mal z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci nesporne za preukázané, že Daňový
úrad Malacky, ako správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty R. D. - MAXI FRUIT, P. X,
E. daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 606/320/19040/2010/Pra zo dňa 4.5.2010.
Protokol bol s platiteľom dane prerokovaný a doručený 21.6.2010. Na základe výsledkov zistených
vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Malacky vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej
hodnoty daň v sume X.XXX,XX € dodatočným platobným výmerom podľa § 44 ods. 6 zákona o správe
daní, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní.
Súd konštatoval, že správca dane zistil, že daňový subjekt mal v evidencii DPH dodávateľskú faktúru
vyhotovenú spoločnosťou Archa plus s.r.o., Lozorno za stavebné práce, na základe ktorej si platiteľ
uplatnil odpočítanie dane. V konaní bolo preukázané, že dodávateľ Archa-plus, s.r.o. faktúru nevyhotovil.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe poskytnutej výpovede O. B. a
predsedu predstavenstva Mandi invest a.s., Ing. O. J., ako aj na základe výpovede daňového subjektu
R. D., je možné konštatovať, že v daňovom konaní neboli preukázané žiadne relevantné skutočnosti
ohľadom splnenia stavebných prác, ktoré boli fakturované spornou faktúrou č. XXX/XXXX vo výške
XXX.XXX,- Sk a faktúrou č. XXX/XXXX vo výške XXX.XXX,XX- Sk.

Súd konštatoval, že v priebehu daňového konania neboli preukázané žiadne podstatné skutočnosti
potvrdzujúce výkon predmetných stavebných prác pracovníkmi spoločnosťou Archa plus s.r.o. Podľa
názoru súdu na základe vykonaného dokazovania je možné v celom rozsahu sa stotožniť s právnym
záverom žalovaného ako aj so zistením správcu dane, ktorý zistil porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Správca dane nespochybnil vykonanie prác, spochybňuje len skutočnosť, že tieto práce vykonala
spoločnosť Archa-plus, s.r.o. Podľa názoru súdu v tomto prípade nesporne došlo k porušeniu ust. § 49
ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je možné
odpočítať daň z tovaru či služby v deň, keď pri tomto tovare či službe vznikla daňová povinnosť. Táto
podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona vzniká pri dodaní služby dňom dodania služby a tým na strane
odberateľa vzniká právo na odpočítanie dane.

V preskúmavanej veci však bolo zistené, že dodávateľovi daňová povinnosť nevznikla, v dôsledku čoho
nevzniklo ani právo na odpočítanie dane.

K námietkam žalobcu ohľadom skutočnosti, že správca dane nevzal do úvahy, že v mene spoločnosti
Archa-plus, s.r.o. mohol konať aj jej zástupca, ktorý mohol byť oprávnený vystavovať faktúry v mene
spoločnosti Archa-plus, s.r.o., ktorým podľa tvrdenia žalobcu mal byť p. O. M., súd uvádza, že s
touto námietkou nie je možné sa stotožniť, nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly nebol
informovaný, že by spoločnosť Archa-plus, s.r.o. mala splnomocneného zástupcu (O. M.), preto podľa
názoru súdu tento správne konal len s konateľom spoločnosti Archa-plus, s.r.o. p. P. U., ktorý ako
vyplynulo z jeho výpovede realizáciu akýchkoľvek prác pre žalobcu, či vystavovanie faktúr poprel. Tiež
z jeho výpovede vyplynulo, že v roku 2008 táto spoločnosť nerealizovala žiadnu činnosť.

Súd konštatoval, že zo skutkových zistení v danej veci vyplynulo, že realizácia prác spoločnosti Archa-
plus, s.r.o. nebola dostatočným spôsobom preukázaná.



Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, pokiaľ tento
v žalobe namietal, že skutkový stav bol vo veci nedostatočne zistený a nesprávne právne posúdený.
K tejto námietke súd dáva do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o správe
daní, je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového
subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len
vykonáva.

Krajský súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu, resp. jeho postup, nie sú v súlade so zákonom.

K námietke žalobcu o porušení jeho procesných práv, v dôsledku ktorých nebol prítomný pri výsluchu
navrhovaných svedkov, ktorých nemohol osobne konfrontovať a klásť im otázky, súd uvádza, že s touto
nie je možné sa stotožniť, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k porušeniu jeho práva daného
ust. § 15 ods. 5 písm. d) zákona o správe daní (klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní
a miestnom zisťovaní).

Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že žalobca bol riadne oboznámený so začatím
výkonu daňovej kontroly zo dňa 23.6.2009, bol upovedomený o skutočnosti, že daňovú kontrolu,
ktorá začala dňa 27.7.2009, nebude možné ukončiť do 6 mesiacov od jej začatia, nakoľko správca
dane na zistenie skutkového stavu potrebuje vykonať ďalšie nevyhnutné úkony, čím mu oznámil, že
lehota bola nadriadeným orgánom predĺžená do 26.7.2010. Žalobca bol riadne predvolaný na ústne
pojednávanie, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 606/320/15658/2010/Bal zo dňa 13.4.2010. Bol s
ním riadne prerokovaný protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly zo dňa 4.5.2010. Výzvou zo dňa
4.5.2010 bol vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Ďalej sa tento zúčastnil
ústneho pojednávania dňa 10.5.2010. Listom zo dňa 4.6.2010 sa tento vyjadril k protokolu o výsledku
zistenia z daňovej kontroly. Ďalej sa tento zúčastnil ústneho pojednávania dňa 21.6.2010, 29.6.2010,
15.3.2011. Následne doručil dňa 7.4.2011 daňový subjekt svoje vyjadrenie ku kontrolným zisteniam
Daňového úradu v Malackách. Ním navrhovaní svedkovia (napr. D. R.) na jeho návrh v konaní riadne
vypočutí boli formou dožiadania Daňového úradu v Rožňave, zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa
4.10.2011 č. 728/320/31848/11/Jan.

Na základe vyššie uvedeného súd uvádza, že zo strany žalovaného správneho orgánu ako ani zo strany
správcu dane neboli porušené procesné práva účastníka daňového konania (žalobcu).

K tvrdeniu žalobcu, že nemohol klásť svedkom otázky, súd uvádza, že v danom prípade boli vypočúvaní
konatelia dodávateľských spoločností, ktorí v daňových konaniach konali ako účastníci daňového
konania a nie ako svedkovia (§ 7 zákona o správe daní). Svedkom podľa ust. § 7 môže byť len osoba,
ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii daňového subjektu. Daňové úrady, ktoré preverovali
a zisťovali skutkový stav u dodávateľských spoločností, boli v daných prípadoch v postavení miestne
príslušných správcov dane týchto spoločností a daňové subjekty (dodávatelia) boli v predmetných
konaniach v postavení miestne príslušných daňových subjektov a nie v postavení svedkov.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v
žalobe za nedôvodné, ktoré by mohli ovplyvniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Pre úplnosť súd udáva, že tieto námietky žalobca neuplatnil v odvolaní proti dodatočnému platobnému
výmeru.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci v medziach žaloby a žalobných dôvodov dospel k záveru,
že správca dane v danom prípade postupoval v súlade so zákonom o správe daní. Vo veci si zadovážil
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v
súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne. Rovnako
žalovaný správny orgán sa s námietkami žalobcu vznesenými v daňovom konaní náležite vysporiadal v
odôvodnení svojho rozhodnutia, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je podľa
názoru súdu potrebné považovať za súladné so zákonom, a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom
na ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.



O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1012201109)

  1. 16. 7. 2012Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/142/2012 z 16. 7. 2012
  2. 13. 11. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/142/2012 z 13. 11. 2013 (toto rozhodnutie)
  3. 28. 4. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/25/2014 z 28. 4. 2016