Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/203/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201114 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201114.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. Q. 2/ Y. Q., obaja bytom: X. N. 1, W., obaja zastúpení: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová ulica 21, Bratislava, o návrhu proti nečinnosti odporcu, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.06.2012 sa navrhovatelia domáhali, aby súd postupom podľa § 250t O.s.p. uložil odporcovi povinnosť „vydať právne perfektné stavebné povolenie na stavbu garáže, a to v lehote 30 dní od rozhodnutia súdu“. Ku skutkovým okolnostiam navrhovatelia uviedli, že im nebola daná možnosť sa riadne vyjadriť ku podanému návrhu na ohlásenú stavbu - garáž - fyzickej osoby, ktorá je ich bezprostredným susedom. Zároveň neboli účastníkmi ani miestneho zisťovania a nemali k dispozícií ani stavebnú dokumentáciu. Podľa názoru navrhovateľov je garáž v súčasnosti vybudovaná, ale je alokovaná tak, že ohrozuje zvodom dažďovej vody užívanie nehnuteľnosti navrhovateľov a navyše ruší ich právo na súkromie. Žiadali, aby boli dodržané elementárne zásady stavebného konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj miestnych všeobecných záväzných nariadení odporcu a Mesta Bratislavy a aby neboli ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch a verejnom záujme v stavebnom konaní. Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že si stavebníčka predmetnej garáže Ing. Mária Hupková splnila všetky zákonné náležitosti potrebné k ohláseniu drobnej stavby, za ktorú sa podľa § 139b ods. 6 písm. a/ Stavebného zákona považuje aj garáž na pozemku parc. č. 166/1 k.ú. Ružinov v Bratislave. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ohlásenie drobnej stavby sa v správnom konaní neprejednáva, nepožaduje sa konanie s dotknutými orgánmi štátnej správy, nekoná sa s tými, ktorí by mali v stavebnom konaní postavenie účastníkov konania a nevydáva sa rozhodnutie. Uznesením zo dňa 30.10.2012 doručeným právnemu zástupcovi navrhovateľov dňa 14.11.2012, boli navrhovatelia vyzvaní, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia doplnili v dvoch rovnopisoch žalobu o správne znenie konečného návrhu - petitu o presné označenie konania, v ktorom navrhujú uložiť odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť. Zároveň boli vyzvaní, aby uviedli návrh lehoty, v ktorej sa má odporcovi uložiť povinnosť konať a rozhodnúť. V odôvodnení uznesenia bol uvedený presný návod, ako má konečný návrh uznesenia znieť. Navrhovatelia boli súčasne poučení o tom, že ak neodstránia vady podania, ktorých odstránenie súd nariadil, súd uznesením konanie zastaví. Podľa ust. § 249 ods. 1 O.s.p. konanie (v správnych veciach) sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Podľa ust. § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí. Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca, alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Na konanie podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak vo štvrtej hlave nie je ustanovené inak. Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúce konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu, že po oboznámení sa s príslušným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal. Na základe týchto ustanovení možno nečinnému orgánu verejnej správy len uložiť povinnosť zaoberať sa vecou navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie. Súd nie je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia danej veci príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho nežiaduca pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby tento správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/08, III. ÚS 70/09). Konanie proti nečinnosti sa začína na návrh, ktorý musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a návrhu (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1), ako aj osobitné náležitosti (§ 250t ods. 1 a § 249 ods. 2 v spojení s § 250t ods. 8), najmä musí obsahovať označenie veci, v ktorej sa navrhovateľ domáha ochrany proti nečinnosti, opísanie rozhodujúcich skutočností, predovšetkým v čom vidí nečinnosť orgánu verejnej správy, a na podporu svojich tvrdení musí predložiť dôkazy vrátane dôkazov, že bezvýsledne použil prostriedky na odvrátenie nečinnosti. Z návrhu konečného rozhodnutia obsiahnutého v podaní navrhovateľov nebolo zrejmé, či sa navrhuje odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť (bližšie neurčeným spôsobom), alebo povinnosť rozhodnúť vo veci konkrétnym spôsobom (vydať právne perfektné stavebné povolenie). Navrhovatelia v petite návrhu neuviedli presné označenie správneho konania, v ktorom sa má odporcovi uložiť povinnosť. To bol dôvod, pre ktorý súd vyzval navrhovateľov v súlade s § 43 ods. 2 O.s.p. na odstránenie uvedených vád a na doplnenie podania, pričom ich dôkladne poučil, ako majú postupovať. Keďže navrhovatelia na výzvu súdu nereagovali a ide o vady, ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, bolo potrebné konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.