Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/78/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012204608 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012204608.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána G. G. G., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka Y. N. (Y.), v krajine pôvodu naposledy bytom J., Č. B. H., Y., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: R. W. N., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-391-23/PO- Ž-2012 zo dňa 27.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-391-23/PO-Ž-2012 zo dňa 27.9.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-391-23/PO-Ž-2012 zo dňa 27.9.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu, že Somálsko nie je bezpečný štát, je tam hlad a nie je tam perspektíva pre štúdium. Ako hlavný dôvod uviedol, že v krajine pôvodu mal problémy s príslušníkmi hnutia Al Shabaab, nakoľko sa k nim odmietol pridať. Po vyhodnotení všetkých skutočností odporca dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že jediný kontakt s hnutím Al Shabaab, kedy bolo navrhovateľovi ponúknuté členstvo v tomto hnutí nie je možné subsumovať pod dôvody § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca sa dôvodom jeho žiadosti dostatočne nevenoval, nezaobstaral si žiadne informácie týkajúce sa regrutácie Somálčanov do hnutia Al- Shabaab a vôbec sa nezaoberal hrozbou prenasledovania navrhovateľa z dôvodu jeho príslušnosti k menšinovému klanu. Pokiaľ ide o rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, tento má za to, že odporca svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a pri hodnotení bezpečnostnej situácie v Somálsku vychádzal z neaktuálnych a nedostatočných správ. V závere svojho podania poukázal na rozhodnutia odporcu, ktorými odporca v priebehu mesiacov júl, august a začiatkom septembra roku 2012 poskytol osobám pochádzajúcim z Mogadiša a jeho okolia doplnkovú ochranu z dôvodu nebezpečenstva vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 ods. 3 písm. f) zákona o azyle. Z rovnakých dôvodov nedávno poskytol doplnkovú ochranu aj osobám pochádzajúcim z mesta Afgoye, ktoré je od Mogadiša vzdialené len 25 km. Navrhovateľ sa domnieva, že odporca by mal v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rozhodovať rovnako, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely, a teda by mal aj navrhovateľovi poskytnúť doplnkovú ochranu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v podstate pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že navrhovateľ počas azylového konania neprezentoval žiadne obavy z prenasledovania z dôvodu svojej klanovej príslušnosti. Pokiaľ ide o navrhovateľovu námietku, že odporca by mal v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rozhodovať zhodne, odporca uviedol, že každý prípad posudzuje individuálne a s prihliadnutím na jeho jednotlivé špecifiká. Skutočnosť, že odporca poskytol v iných prípadoch žiadateľov o azyl doplnkovú ochranu, sama o sebe nie je dôvodom na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia odporcu v danom prípade a nie je možné z neho vyvodiť záver, že správny orgán nerešpektoval princíp predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov, ako je to uvedené v ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-391/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné uvádzal rozdielne osobné údaje, v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o jeho veku. Preto bolo dňa 25.5.2011 vykonané rádiologické vyšetrenie, na základe ktorého bolo stanovené, že navrhovateľ má 18 rokov a viac. Dňa 10.7.2012 bol Okresným súdom Humenné vydaný trestný rozkaz sp. zn. 0T/53/12, ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným z marenia výkonu rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa neoprávnene zdržiaval na území Slovenskej republiky, hoci bol rozhodnutím OHK v Podhorí č. PPZ- HCP-S010-86-010/2011 zo dňa 25.5.2011 administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a bol mu zakázaný vstup na jej územie. Dňa 11.7.2012 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, pričom ako dôvod uviedol, že má obavy o svoj život pred teroristickou organizáciou Al-Shabaab, ktorá ho nútila k spolupráci. Keď to odmietol, bolo mu povedané, že jeho život je ohrozený. Ako ďalšie dôvody uviedol, že v Somálsku nie je mier a stabilita, nie je tam dobrý život a nie sú tam žiadne možnosti pre vzdelávanie. Na vstupnom pohovore konanom dňa 24.8.2012 navrhovateľ uviedol, že v Somálsku žil v Mogadišu, odkiaľ odišiel dňa 15.2.2011. Určitú dobu žil v Rusku a potom na Ukrajine. Na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu z dôvodu, že Somálsko je nebezpečný štát, je tam hlad a nie je tam žiadna perspektíva. V domovskej krajine mal problémy s príslušníkmi hnutia Al-Shabaab, ktorí od neho požadovali spoluprácu. Keďže navrhovateľ s nimi odmietol spolupracovať, mali sa mu údajne vyhrážať zabitím. Po tomto incidente sa podľa navrhovateľovho vyhlásenia s príslušníkmi Al-Shabaab viac nestretol. Iné problémy v krajine pôvodu nemal. Súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že bezpečnostná situácia v Somálsku sa v roku 2012 stabilizovala a zlepšila, pričom v meste Mogadišo bol zaznamenaný návrat státisícov jeho obyvateľov potom, ako bola rozšírená vládna kontrola v Mogadišu a okolí. Bojovníci Al-Shabaabu boli z mesta vytlačení a začali sa tam vracať zahraniční diplomati. Tieto skutočnosti vyplývajú zo správ o bezpečnostnej situácii v Somálsku z konca roku 2012. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že vznesené námietky nie sú dôvodné.: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Táto námietka nie je dôvodná. Tak výrok, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú jasne, zrozumiteľne a logicky vypracované. Osobitne z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, aký skutkový stav bol v priebehu konania zistený a z akých dôvodov nebola poskytnutá žiadna z foriem medzinárodnej ochrany. Vo vzťahu k neudeleniu azylu odporca jednoznačne uviedol, že ponuka regrutovania navrhovateľa do radov hnutia Al-Shabaab nebola spojená s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, zastávaním určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, pričom táto (iba ojedinelá) skutočnosť naviac nie je perzekúciou. Podobne zrozumiteľne odporca tiež odôvodnil neposkytnutie doplnkovej ochrany. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal jednak zo zákonne vykonaného pohovoru s navrhovateľom v ktorom sa tento podrobne vyjadroval ku všetkým skutočnostiam svojej žiadosti o azyl, jednak zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov. Osobitne navrhovateľ namietal nedostatočné zistenie stavu veci vo vzťahu k verbovaniu hnutím Al-Shabaab. Podľa názoru súdu vyhľadávanie takéhoto druhu správ nebolo potrebným. Je tomu tak preto, lebo odporca (podľa názoru súdu správne) konštatoval že tento (vo vzťahu k navrhovateľovi ojedinelý) akt zjavne nebol konaním, ktoré by nieslo znaky perzekúcie z dôvodov, uvedených v § 8 zákona o azyle, ktorými je rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie politických názorov či príslušnosť k určitej sociálnej skupine. K námietke, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - konkrétne k námietke, že odporca v obdobných prípadoch rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany: Podľa názoru súdu táto námietka nie je takou, aby v jej dôsledku došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Je nepochybným konštatovanie, že: 1/ Odporca v rozhodnutiach ČAS: MU-275-18/PO- Ž-2012, MU-277-17/PO-Ž-2012, MU-406-20/PO-Ž-2012 poskytol žiadateľom o azyl pochádzajúcim z Mogadisha doplnkovú ochranu z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie. 2/ Ust. § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní hovorí o kontinuite práva a rozhodovania. 3/ Odporca v napadnutom rozhodnutí navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol. 4/ Ust. § 19a zákona o azyle ukladá odporcovi posúdiť každú žiadosť individuálne a to aj s poukazom na ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (zásada zákonnosti). I keď je existencia zásady kontinuity práva a rozhodnutia nepopierateľnou, podľa názoru súdu existencia navrhovateľom označených rozhodnutí odporcu nemôže znamenať vydávanie automaticky zhodných rozhodnutí. Je tomu tak preto, lebo takýmto postupom by mohlo dôjsť k popretiu zákonnej povinnosti odporcu každý prípad žiadosti o medzinárodnú ochranu posúdiť individuálne a v súlade so zákonom (teda aj zákonom o azyle). Súd tento názor prezentuje aj napriek tomu že mu je známe, že rozhodnutie akéhokoľvek štátneho orgánu je potrebné pokladať za súladné so zákonom, pokiaľ sa nerozhodne o opaku. Avšak úlohou súdneho prieskumu v tomto konkrétnom prípade je posúdenie zákonnosti konkrétneho rozhodnutia odporcu ČAS: MU-391-23/PO-Ž-2012 zo dňa 27.9.2012 a nie iných rozhodnutí. Ak súd dospel k názoru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, existencia navrhovateľom označených rozhodnutí z tohto pohľadu nie je rozhodujúcou. Naviac podľa výkladu ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. (podľa ktorého je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu existencia vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) by v konaní odporcu, teda v konaní ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia muselo dôjsť k takej (predpokladanej) procesnej vade, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia. Takáto situácia však nenastala, odporca v konaní ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a v jeho postupe nenastala žiadna procesná vada, ktorej existencia by spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani táto námietka nie je opodstatnená. Neudelenie azylu navrhovateľovi: Predpoklady udelenia azylu zákonodarca jednoznačne formuloval v ust. § 8 zákona o azyle. Sú nimi: 1/ opodstatnené 2/ obavy žiadateľa o azyl z 3/ prenasledovania 4/ z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, v dôsledku ktorých sa žiadateľ nechce alebo nemôže vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. 5/ jeho prenasledovanie za uplatňovanie politických práv a slobôd. K udeleniu azylu môže teda dôjsť v zásade dvoch prípadoch: Jednak vtedy ak sú súčasne splnené predpoklady ad. 1/ - 4/, jednak za splnenia predpokladu ad. 5/. Je pritom na žiadateľovi o azyl, aby ich naplnenie preukázal v konaní o udelenie azylu spôsobom, upraveným v zákone o azyle, pričom nenaplnenie čo i len jedného z týchto zákonných predpokladov udelenia má za následok vydanie negatívneho rozhodnutia. V prejednávanej veci navrhovateľ prezentoval svoju obavu z prenasledovania zo strany z hnutia Al- Shabab z dôvodu, že ho raz príslušníci tohto hnutia verbovali do svojich radov, čomu sa navrhovateľ nechcel podvoliť i napriek vyhrážke zabitia. Takouto prezentáciou dôvodu žiadosti o azyl však navrhovateľ naplnil iba subjektívny predpoklad udelenia azylu (strach). Ako to vyplýva z obsahu príbehu opísaného navrhovateľom, prípadné verbovania navrhovateľa hnutím Al-Shabaab, resp. ev. vyhrážka s tým súvisiaca, nebola založená na dôvodoch § 8 zákona o azyle (rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názoroch, sociálna skupina). V tejto súvislosti súd osobitne poukazuje aj na skutočnosť, že prípadné odmietnutie spolupráce s týmto hnutím nie je možné považovať za prejav politického názoru navrhovateľa, nakoľko hnutie Al-Shabaab je teroristickou organizáciou a nie legálne pôsobiacou stranou (či hnutím), ktorá by sa legitímnymi prostriedkami snažila získať politickú moc. Navrhovateľ o azyl požiadal tiež z dôvodu všeobecne nepriaznivej situácie v Somálsku (bezpečnostná, spoločenská, sociálno-ekonomická situácia), ktorá však sama o sebe nezakladá dôvod k udeleniu azylu. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Navrhovateľ v ďalšom žiadal o azyl z dôvodu ním prezentovanej všeobecne nepriaznivej situácie v krajine jeho pôvodu, ktorú videl v ekonomických dôvodoch (nedostatok práce, hlad), v spoločensko- sociálnych pomeroch (nemožnosť študovať), resp. v ozbrojených konfliktoch. K týmto dôvodom súd poznamenáva, že tieto dôvody tak ako boli navrhovateľom prezentované, nemôžu viesť k udeleniu azylu preto, lebo v nich absentujú predpoklady § 8 zákona o azyle tak, ako to bolo prezentované v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca nezohľadnil hrozbu jeho prenasledovania z dôvodu jeho klanovej príslušnosti súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ túto hrozbu neprezentoval. Neposkytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi: Ako to vyplýva z obsahu navrhovateľovej výpovede pred odporcom, nebol v Somálsku nikdy trestne stíhaný, nemal nikdy problémy so štátnou mocou či inými subjektmi, nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia a teda mu nehrozí výkon trestu smrti a niet ani dôvodu domnievať sa, žeby mu hrozilo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Evidentne teda v jeho prípade nie sú naplnené predpoklady existencie vážneho bezprávia tak, ako ich má na mysli ust. § 2 písm. f/ bod 1, 2 zákona o azyle. Navrhovateľ namietal, že odporca iba na základe strohých správ konštatoval neexistenciu vážneho a individuálneho ohrozenia jeho života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a že tamojšia situácia svedčí v prospech existencie vážneho bezprávia. Podľa názoru súdu ani táto námietka dôvodná nie je. Odporca opísal zistený stav veci aj vo vzťahu k existencii pôsobenia hnutia Al-Shabab a pokiaľ dospel k záveru, že predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany nejestvujú, jeho právny názor je správny. Tak správy vyhľadané odporcom, ako aj správy priložené navrhovateľom k podanému návrhu svedčia o tom, že situácia v Somálsku a konkrétne aj v oblasti jeho hlavného mesta Mogadisho sa od leta roku 2011 podstatne zmenila k lepšiemu. Stalo sa tak v dôsledku vytlačenia hnutia Al-Shabab z tejto oblasti čo malo za následok stabilizáciu a upevnenie vládnej moci, návrat státisícov ľudí vrátili do Mogadiša. I keď v tejto oblasti nemožno hovoriť o celkovo pokojnej situácii, predsa len vyskytujúce sa útoky na vybrané skupiny ľudí (novinári, vojaci) nesvedčia o miere násilia, aké má na mysli ust. § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle. Ak teda odporca navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol, vychádzal z hodnoverne získaných podkladov, ktoré správne vyhodnotil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).