Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/2323/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211187 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211187.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej, a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: G. X., št. príslušnosť R., t. č. miestom pobytu Y. T. XX, U., zast. advokátom JUDr. Bohumír Bláha, so sídlom Hurbanovo nám. 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009584-006 zo dňa 17.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou osobne podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.12.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu a navrhol ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobcovi bolo doručené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR potvrdil. Žaloba má za to, že tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Prvostupňový orgán zamietol žalobcovu žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt na 5 rokov z dôvodu podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda z dôvodu podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Pred vydaním rozhodnutia vyzval žalobcu, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré odôvodňujú žiadosť o pobyt zamietnuť, uviedol, že tieto informácie sú utajovaného charakteru a preto nie je možné ich sprístupniť. Žalobca v určenej lehote namietal, že sa nemôže vyjadriť k takým skutočnostiam, ktoré mu správny orgán odmieta uviesť a odmieta s nimi účastníka konania oboznámiť. Aj keď zákon o pobyte cudzincov dáva možnosť správnemu orgánu uviesť v rozhodnutí skutočnosť predpokladanú v § 122 ods. 2 písm. e) je zrejmé, že správny orgán sa citovanými ustanoveniami neriadil, pretože nedal žalobcovi možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre vydanie rozhodnutia a doposiaľ nevie na základe akej zistenej skutočnosti, správny orgán o ňom tvrdí skutočnosti, že ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo zdravie. Ak správny orgán skutočne získal a založil utajovanú informáciu, neoboznámil žalobcu s podstatou tejto informácie, so stupňom utajenia a s okolnosťami, ktoré vzbudzujú dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu. Proti žalobcovi nebolo do dnešného dňa vedené trestné stíhanie v SR, Pakistane alebo inde. Na Slovensku žije bezúhonným životom, je ženatý a má ročnú dcéru. Z rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že sa s informáciou SIS zo dňa 19.9.2012 oboznámil dňa 1.10.2012, z čoho je preukázané, že úplné podklady musel odvolací orgán zaopatriť pre rozhodnutie sám a že pokiaľ v spise bola informácia svedčiaca o možnom podozrení z ohrozenia v spise prvostupňového orgánu, táto sama o sebe nestačila odvolaciemu orgánu a že tento zrejme zistil pochybenie prvostupňového orgánu v tom, že rozhodnutie prvého stupňa nie je preskúmateľné, preto že došlo k skutočnosti vytknutej napr. i v rozsudku KS Bratislava, 9 Saz/37/2010. Žalobca poukazuje na svoj rodinný život, že žije s manželkou J. a dcérou G., ktoré sú štátne príslušníčky SR. Poukazuje na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a navrhol ju v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 21.3. 2012 si žalobca podal na prvostupňový orgán žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov z dôvodu, že je manželom J. X., rod. N.. Dňa 25.3.2012 zaslal prvostupňový orgán žiadosť o vyjadrenie na Slovenskú informačnú službu. Zároveň zaslal dožiadanie na Interpol z dôvodu, že počas lustrácie sa vyskytol záznam k osobe žalobcu. Dňa 11.5.2012 bola prvostupňovému orgánu doručená odpoveď na dožiadanie z Interpolu v znení, že bol kontaktovaný aj Interpol Londýn, ktorý záznam o osobe žalobcu bez bližších údajov vyhotovil. Napriek urgencii sa Interpol Londýn do dnešného dňa nevyjadril, či sa môže jednať o totožnú osobu. Následne bol dňa 4.6.2012 spracovateľ žiadosti upovedomený s odpoveďou SIS zo dňa 19.4.2012, ktorá spadá pod stupeň utajenia „Vyhradené“. Na základe uvedeného, nie je predmetná odpoveď súčasťou spisového materiálu a je zaevidovaná v príslušnej evidencii utajovaných skutočností. Odvolací orgán požiadal SIS o doplnenie vyjadrenia. Z doplnenia vyjadrenia SIS vyplýva, že utajené písomnosti ohľadom žalobcu sú so stupňom utajenia „Dôverné“. Podľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z., policajný orgán uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území SR podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Bezpečnostný záujem je podľa neho dostatočne preukázaný vyjadrením SIS zo dňa 19.4.2012, ako aj následným doplneným vyjadrením zo dňa 19.9.2012. Žalobca nemá oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Žalovaný zdôrazňuje, že v zmysle § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Napadnutým rozhodnutím neboli porušené práva žalobcu na rodinný život, pretože správny orgán musí vychádzať aj z článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovoru“). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sža/39/2010 zo dňa 13.7.2010. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu je vecne správne a žaloba je nedôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákon o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Žalobca v zastúpení svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia, avšak žalovaný zmätočne uvádza vo vyjadrení, že s dôvodmi oboznámený bol. Mal splnené podmienky na udelenie pobytu, pretože uzavrel manželstvo na území SR a narodilo sa mu dieťa. Popiera, že by mohol spôsobiť nebezpečenstvo na území SR, nebol nikde súdne trestaný. Poukazuje na článok 8 Dohovoru s tým, že žije usporiadaným rodinným životom. Dodáva, že došlo k porušeniu kontradiktórnosti, pretože žalobca nemal možnosť sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia. Poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva č. 1365/07, kde súd vyhovel sťažovateľovi, pričom došlo k pochybeniu článku 8 a 13 Dohovoru. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že prvostupňovému orgánu bola na základe jeho žiadosti doručená dňa 11.5.2012 odpoveď pod č. p. PPZ-2000/MPS-NUI-2012-FW v znení, že na základe záznamu v databáze hľadaných osôb Interpol, bol kontaktovaný aj Interpol Londýn, ktorý záznam o osobe vyhotovil. Zo Slovenskej informačnej služby bola prvostupňovému orgánu dňa 19.4.2012, č. p. 63/830-V-31-47/2012-S doručená odpoveď, ktorá spadá pod stupeň utajenia „Vyhradené“. Z administratívneho spisu ďalej krajský súd zistil, že odvolací orgán požiadal SIS o doplnenie ich vyjadrenia, táto doplnená odpoveď bola zaslaná žalovanému dňa 19.9.2012 je evidovaná pod stupňom „Dôverné“. Dňa 3.10.2013 sa krajský súd oboznámil s obsahom utajovanej prílohy č. PPZ-HCP-D-8/2012-BA2. Na základe vyššie uvedeného, dospel krajský súd k nasledovnému právnemu názoru. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že podkladom pre rozhodnutie bola utajovaná príloha SIS, stupeň utajenia „Vyhradené“, a tiež doplnené vyjadrenie SIS, ktoré spadá pod stupeň „Dôverné“. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán, ako aj odvolací orgán boli s týmito informáciami oboznámení. S týmito utajovanými skutočnosťami bol oboznámený aj Krajský súd v Bratislave v tomto konaní. Námietky žalobcu ohľadom toho, že nebol s týmito skutočnosťami oboznámený neobstoja, pretože utajované informácie podliehajú špeciálnemu režimu utajenia podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Tento zákon vymedzuje jednak utajované skutočnosti a tiež oprávnené osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorých oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. Oprávnenou osobou s osobitným postavením v rozsahu svojej funkcie je aj sudca (§ 34 ods. 1 písm. f)). Nahliadnutie do tejto časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa § 35 ods. 3 zákona o utajovaných skutočnostiach, z čoho vyplýva, že s predmetnými utajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát žalobcu a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí (v danom prípade SIS). Z administratívneho spisu nevyplýva, že by advokát požiadal o jednorazové sprístupnenie tejto informácie (samozrejme musel by dostať vyššie uvedený súhlas). Rovnako tiež nie sú relevantné námietky žalobcu ohľadom toho, že odvolací orgán žiadal o doplnenie vyjadrenia SIS, pretože je plne v kompetencii odvolacieho orgánu dopĺňať dokazovanie, pričom nie je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvostupňový orgán. Krajský súd dospel k záveru, že nedošlo ani k porušeniu Dohovoru, článku 8 ods. 1, ako namieta žalobca, pretože v danom prípade musí súkromný záujem (rodinný život) ustúpiť záujmu verejnému. Správne teda žalovaný poukázal na článok 8 ods. 2 Dohovoru. Krajský súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu ohľadom rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva č. 1365/07 a konštatuje, že nejde o totožný prípad, pretože v danom prípade išlo o vyhostenie sťažovateľa z Bulharska, ktoré bolo založené na informácii, obsiahnutej v správe z Ministerstva vnútra, podľa ktorej bolo tajným sledovaním sťažovateľa zistené, že je zapojený do obchodu s drogami. Krajský súd má za to, že nie je možné použiť dané rozhodnutie na tento prípad, pretože zákon o pobyte cudzincov jednoznačne vymedzuje, kedy žiadateľ nie je oboznámený s podkladmi rozhodnutia, pričom v tomto prípade išlo o utajované skutočnosti poskytnuté zo strany SIS, chránené špeciálnym zákonom č. 215/2004 Z.z.. Preto nie je možné považovať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva žalobcu vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.