Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/347/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897764 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012897764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľa: VENUS PROJECT, Slovakia, s.r.o., Košická 37, Bratislava, proti odporcovi: G.. D. U., Y. Z. XXX, zast. advokátom Mgr. Pavlom Hosom, Jasovská 23, Bratislava o zaplatenie 509,32 € s prísl. na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16. januára 2012, č.k. 10C 185/2008-263, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti istiny 66,39 € zastavil, vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 92,46 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporca ako advokát zastupoval navrhovateľa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 5C 45/2004 na základe plnomocenstva zo dňa 13.10.2005, pričom konanie bolo začaté na návrh navrhovateľa zo dňa 24.2.2004 a v tomto konaní sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2001 a určenia, že oznámenie o postúpení pohľadávky odporcom 1/ listom zo dňa 11.2.2004 je neplatné. Súd prvého stupňa taktiež zistil, že odporca v konaní č.k. 5C 45/2004 po oboznámení sa s výsledkami dokazovania návrhom zo dňa 13.2.2006 požiadal súd o zmenu petitu návrhu, na základe ktorého požadoval, aby súd v konaní odporcov 1/ a 2/ zaviazal k zaplateniu náhrady škody vo výške 154.795,- Sk, pričom z tohto dôvodu vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť v sume 308,10 € a navrhovateľ súdny poplatok zaplatil dňa 1.3.2006. Súd v konaní č.k. 5C 45/2004 návrh pri takto zmenenom petite rozsudkom zo dňa 11.2.2008 zamietol, úspešným odporcom však nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 150 O.s.p., keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu, teda protiprávne konanie oboch odporcov, rozsah a následky, ktorého sa však preukázali až počas súdneho konania, nakoľko návrh bol zamietnutý pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa. V konaní č.k. 5C 45/2004 súd viedol rozsiahle dokazovanie a jeho výsledky viedli k zamietnutiu návrhu. Súd prvého stupňa z takto isteného skutkového stavu vyvodil záver, že zamietnutie návrhu nemožno posudzovať ako nekvalifikovanú alebo neprofesionálnu prácu odporcu, ktorý pozmenil návrh po konzultácii s navrhovateľom. V tomto konaní bol použitý ako dôkaz znalecký posudok vyhotovený na objednávku navrhovateľa. Za tento znalecký posudok navrhovateľ zaplatiť sumu 132,77 € a tento nárok na náhradu škody si uplatňoval z dôvodu, že ho musel vyhotoviť na pokyn odporcu. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 5C 45/2004 zistil, že navrhovateľ sa sám podaním zo dňa 16.6.2004 dožadoval, aby súd vyžiadal znalecký posudok k oceneniu vozidla a rovnako v písomnom kontakte s orgánmi činnými v trestnom konaní požadoval znaleckým posudkom ocenenie vozidla. Súd prvého stupňa mal zato, že vykonanie tohto úkonu urobil navrhovateľ nie na pokyn odporcu, ale z vlastného rozhodnutia za účelom preukázania stavu a ceny predmetu vozidla. V časti návrhu o náhradu škody vo výške 62 € súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ si zo spisu prefotil 31 strán, ktoré neboli listinnými dôkazmi - originálmi, ktoré by mali byť jeho listinami a boli nevyhnutné k jeho ďalším procesným úkonom v konaní a teda išlo o listinné dôkazy a písomnosti, ktorých zadržiavanie odporcom neboli preukázané, nakoľko ich predkladali iné orgány a iné boli len kópiami originálov, teda fotokópie. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že škoda, ktorú si uplatňuje mu vznikla protiprávnym konaním odporcu alebo tým, že vo veci sp. zn. 5C 45/2004 postupoval neodborne. Súd prvého stupňa mal zato, že navrhovateľ nepreukázal, že zmenený petit návrhu bol svojvoľným úkonom odporcu, bez predchádzajúcej porady s navrhovateľom alebo inej konzultácie, keď i skutočnosť, že navrhovateľ si bol preštudovať dňa 8.1.2008 spisový materiál a neprefocoval si návrh na zmenu petitu návrhu, za ktorý zaplatil súdny poplatok nasvedčuje tomu, že s týmto úkonom odporcu bol oboznámený. Súd prvého stupňa mal zato, že ak takéto konanie navrhovateľ hodnotil ako nekvalifikované, od času kedy odporcovi vypovedal plnomocenstvo (9.3.2007), mohol až do rozhodnutia vo veci (11.2.2008) zmeniť opätovne petit návrhu. Súd prvého stupňa poukázal na to, že odporca od 9.3.2007 do 11.2.2008 nebol právnym zástupcom navrhovateľa, nemal možnosť oboznámiť sa s dôkazmi založenými v spise po skončení zastupovania a ani ovplyvniť procesnými úkonmi prípadný výsledok sporu. Súd prvého stupňa pre absenciu zavinenia odporcu a jeho protiprávneho konania návrh na náhradu škody vo výške 308,10 € zamietol. Návrh na náhradu škody vo výške 132,77 € zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že znalecký posudok na ocenenie vozidla si dal vyhotoviť na výslovný pokyn odporcu, keď vykonania znaleckého dokazovania sa navrhovateľ domáhal v čase, keď ešte odporca nebol jeho právnym zástupcom. Návrh na náhradu škody vo výške 62 € zamietol, keď mal za to, že absentujú všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a odporcovi povinnosť uhradiť žalovanú sumu nevyplýva ani z ust. § 420 Obč. zák.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebolo preukázané, že odporca porušil právnu povinnosť, teda že došlo k naplneniu jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a preto nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 16.1.2013 pojednával v neprítomnosti navrhovateľa. Navrhovateľ dňa 15.1.2013 požiadal mailom o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, pričom už od 27.12.2012 vedel o dôvode svojej neprítomnosti a tento súdu včas neoznámil. Súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľ bol v konaní riadne vypočutý, nové dôkazy neprodukoval a keďže neexistoval dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, vo veci rozhodol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je výsledkom odmietnutia spravodlivosti súdneho konania v dôsledku zanedbania súdom poučovacej povinnosti navrhovateľa podľa § 5 ods. 1 O.s.p., nekonania súdu podľa § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. a zanedbania povinnosti uloženej súdu podľa § 118 ods. 2 O.s.p.. Vytkol súdu prvého stupňa, že mu znemožnil mať vedomosť o tom, že na pojednávaní dňa 16.1.2012 súd ukončí dokazovanie vo veci samej, bola mu odňatá možnosť záverečnej reči, nemal včas vedomosť o tom, že súd bude rozhodovať a že aj rozhodne, nemohol si vypočuť odôvodnenie rozhodnutia súdu, čo vníma ako závažné pochybenie súdu a konanie súdu v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod č.k. 5C 45/04 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, pričom návrh bol podaný dňa 24.2.2004. Na zastupovanie v predmetnom konaní navrhovateľ udelil odporcovi plnomocenstvo dňa 13.10.2005. Podaním zo dňa 13.2.2006 právny zástupca navrhovateľa (v tomto konaní odporca) požiadal súd o zmenu žalobného petitu, ktorou žiadal, aby bola odporcom 1/ a 2/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 154.795,- Sk s 10 % úrokom z omeškania ročne od 16.5.2004 do zaplatenia. Súd uznesením č.k. 5C 45/04-117 zo dňa 15.2.2006 zmenu petitu pripustil a uznesením č.k. 5C 45/04-122 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 9.282,- Sk (308,10 €), ktorý navrhovateľ i zaplatil. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 3/2006 dňa 23.1.2006 na stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla. Navrhovateľ odporcovi plnomocenstvo vypovedal dňa 7.3.2007. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 5C 45/204-258 zo dňa 11.2.2008 návrh zamietol z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ ešte pred podaním návrhu na súd uzavrel dňa 10.1.2002 kúpnu zmluvu, ktorou motorové vozidlo previedol na tretiu osobu. Podľa § 420 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z., advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie, zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto zákona sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku a existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca porušil právnu povinnosť a teda že došlo k naplneniu jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. V časti náhrady škody vo výške 308,10 € (9.282,- Sk) navrhovateľ nepreukázal, že by odporca požiadal o zmenu petitu bez predchádzajúcej porady s navrhovateľom, a že by išlo o svojvoľný úkon odporcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní č.k. 5C 45/2004 bol návrh zamietnutý z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa, pričom navrhovateľ odporcu ako svojho právneho zástupcu v tomto konaní neinformoval, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom konania, pred začatím konania vo veci samej odpredal. Nemožno teda vyvodiť záver, že odporca, ktorý požiadal o zmenu petitu návrhu, konal nekvalifikovane, resp. svojím konaním porušil právnu povinnosť, keď o tejto skutočnosti nemal vedomosť. Ak bol v súvislosti so zmenou petitu návrhu navrhovateľa vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, nemožno mať za to, že na jeho strane došlo k vzniku škody, ktorá bola spôsobená porušením právnej povinnosti odporcu. V časti náhrady škody vo výške 132,77 (4.000,- Sk), navrhovateľ nepreukázal, že znalecký posudok bol vyhotovený na pokyn alebo žiadosť odporcu. Z obsahu spisu č.k. 5C 45/2004 vyplýva, že navrhovateľ listom zo dňa 15.6.2004, doručeným súdu 18.6.2004 (č.l. 45) požiadal súd o zabezpečenie znaleckého posudku. Je zrejmé, že odporca navrhovateľa v tomto čase ešte nezastupoval a teda znalecký posudok si navrhovateľ vyžiadal sám a sám požadoval vykonať tento dôkaz súdom. Ak v súvislosti so znaleckým dokazovaním zaplatil navrhovateľ trovy znaleckého dokazovania, nemožno mať zato, že odporca svojím zavinením resp. poskytovaním nekvalifikovaných právnych služieb navrhovateľovi spôsobil škodu, ktorá mala podľa tvrdenia navrhovateľa spočívať v tom, že uhradil trovy znaleckého dokazovania. V časti náhrady škody vo výške 62 €, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť tým, že si dal vyhotoviť fotokópie listín zo spisového materiálu, súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že v tejto časti absentujú všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Je nepochybné, že navrhovateľ si dal vyhotoviť fotokópie listín, ktoré boli do spisu zaslané Daňovým úradom, Riaditeľstvom policajného zboru, zápisníc z pojednávaní a prípisom vyhotovených konajúcim sudcom iným inštitúciám na zabezpečenie dôkazov. Súd prvého stupňa taktiež správne dospel k záveru, že predmetné listiny neboli originálmi, ktoré by odporca navrhovateľovi zadržiaval a po skončení zastupovania navrhovateľovi nevydal a teda i v tejto časti návrhu absentujú predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu sú preto nedôvodné a odvolací súd k ním nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní. K ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že účastník konania, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, je povinný súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel. Navrhovateľ prevzal termín pojednávania dňa 27.12.2011 a telefaxovým podaním zo dňa 15.1.2012 o 15,29 hod. požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde Bratislava I. Bol preto správny postup súdu prvého stupňa, keď žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania neakceptoval a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. Odvolací súd uvádza, že navrhovateľ o odročenie pojednávania nepožiadal z dôvodu jeho práceneschopnosti (ako to tvrdil v odvolaní), ale z dôvodu kolízie pojednávania na inom súde, o ktorom pojednávaní musel mať vedomosť dostatočné dlhú dobu a teda mal možnosť oznámiť súdu, že žiada o odročenie pojednávania. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že nemal možnosť predniesť záverečnú reč a vypočuť si odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľa požiadal o odročenie pojednávania v predmetnej veci, keď mohol požiadať o odročenie pojednávania na Okresnom súde Bratislava I. Ak teda súd prvého stupňa pojednával v jeho neprítomnosti, neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Výrok, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, keďže si ich náhradu v odvolacom konaní neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.