Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/290/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897996 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012897996.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B.. M. G., bytom O., H. XX, Č. A., proti odporcovi: E. A. - G. E. E., Ž. U. XX, R., o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. marca 2012, č.k. 14C 61/2005-303, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal náhrady škody na základe zákona č. 514/2003 Z.z. vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v prieťahoch v konaní exekútora a súdu a nezákonného rozhodnutia o zastavení exekúcie zo dňa 20.07.2004 v súvislosti s uplatnením jeho práva na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, vyčíslenej sumou 43.713.939,- Sk s úrokom z omeškania a nemajetkovej ujmy v sume 8.000.000,- Sk, z ktorej sumy označil v podaní 26.05.2009 ako nemajetkovú ujmu v sume 1.000.000,- Sk a zvyšnú sumu 7.000.000,- Sk ako náhradu za poškodenie jeho zdravia. Súd prvého stupňa po právnej stránke poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1, § 2, § 4 ods. 1, § 18 zák.č. 58/1969 Zb. a na ustanovenia § 17 ods. 3, 4 a 5, § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, keď navrhovateľ nepreukázal, že sa Okresný súd Vranou nad Topľou dopustil v súdnom konaní sp.zn. Er 3159/97 nesprávneho úradného postupu alebo, že by vydal nezákonné rozhodnutie. Uviedol, že podkladom na uplatnenie náhrady škody bol platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach zo dňa 01.07.1997 č.k. 1367/96-22, pričom uplatnenie náhrady škody vychádzalo zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupníkom W..M..O..D..M.. G., zastúpený B.. M. G. a postupcom B. E., Š..D.. dňa 26.02.1996, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok vrátenia príslušenstva postupníkovi W..M..O..D.. M.. G. od B. E. na dlžníka O. T. z obchodnej činnosti vo výške 902.282,- Sk a navrhovateľ sa ako postupník zaviazal podľa bodu 2.2 zmluvy o postúpení pohľadávky, že z každej úhrady dlžníka obce T. zaplatí 30% B. E., Š..D.., pričom navrhovateľ uviedol, že mu bolo súdnym exekútorom vyplatených 4.945.329,60 Sk a nepredložil dôkaz o tom, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok uhradil 30% B. E., Š..D.. Nepovažoval za dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že sa Okresný súd Vranov nad Topľou dopustil v súdnom konaní sp.zn. Er 3159/97 prieťahov, keď nezistil z obsahu tohto spisu, že by sa v predmetnom konaní dlhšie nekonalo. Pri posudzovaní otázky vzniku zbytočných prieťahov v predmetnom súdnom konaní ako základné kritériá, a to právnu a faktickú zložitosť veci, správanie sa účastníkov konania a postup súdu. Poukázal na to, že dĺžka exekučného konania je ovplyvniteľná skutkovou zložitosťou veci, keďže počas predmetného exekučného konania bol v roku 1999 podaný návrh na obnovu konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Konštatoval, že v rámci tohto konania najskôr Krajský súd v Košiciach povolil pod sp.zn. 9Cb 673/99 a trvalo od roku 1999 do roku 2006, v rámci ktorého konania Krajský súd v Košiciach povolil obnovu konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul a až následne dňa 29.11.2006 Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.03.2006 č.k. 9Cb 673/99-88, ktorým bola povolená obnova konania zmenil a návrh na obnovu konania zamietol. Poukázal tiež na množstvo písomných podaní procesného charakteru účastníkov exekučného konania, o ktorých súd rozhodoval. Nezistil, že by došlo k porušovaniu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Považoval argumentáciu navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe a nezákonnom rozhodnutí za nedostatočne preukázané a nedôvodné. Vyslovil tiež, že pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval náhradu škody v dôsledku nekonania a nesprávneho úradného postupu a súdneho exekútora, odporca nie je pasívne legitimovaným subjektom na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa dospel tiež k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by mu konaním odporcu vznikla nemajetková ujma, ktorá na základe zmeneného návrhu navrhovateľa mala predstavovať sumu 8.000.000,- Sk. Poukázal na to, že zákon č. 58/1969 Zb. neumožňoval priznať navrhovateľovi okrem náhrady škody aj peňažnú satisfakciu vo forme peňažného plnenia z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá možnosť bola zakotvená až zákonom č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2004. Preto sa z tohto dôvodu nezaoberal nárokom navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť pred 01.07.2004. Navrhovateľ tiež podľa neho nepreukázal akým ochorením trpí, ani zložitosť jeho situácie, v ktorej by sa mal nachádzať a že by odporca mohol mať na to akýkoľvek vplyv. Dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v existencii nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí ako základných predpokladov nárokov na náhradu škody. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že odporcovi, úspešnému v konaní, žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a priznať mu sumu 719.914,- € (21.688.215,- Sk) s 12% úrokom z omeškania od 28.02.2005 do zaplatenia považujúc rozsudok súdu prvého stupňa za vecne nesprávny a nepreskúmateľný, keď nevysvetlil prečo ignoroval fakty a dôkazy za roky 1997 - 2012 a považoval odôvodnenie jeho rozhodnutia za neúplné a nepresvedčivé. Mal za to, že právom povinného bolo podávať riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ale nie po 10. rokoch chcieť zrušiť právoplatný exekučný titul. Vytýkal súdu prvého stupňa, že účelovo nevykonal dôkaz spisom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cb 1/2008, predtým 18Rob 1357/96 a spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 1T 197/04, vynechal dokazovanie nezákonne vydaným uznesením zo dňa 02.09.2011 v konaní sp.zn. Er 3157/96, ktorým bola exekúcia zastavená. Podľa neho súd prvého stupňa porušil viaceré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť majúc za to, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť realizácie skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku znamená, že premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery ku ktorým súd na základe nich dospel, sú pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že pre hmotnoprávne posúdenie predmetného nároku, keďže sa navrhovateľ domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí za obdobie rokov 1998 až 2004 a následne rozšíril návrh aj o obdobie od 21.07.2002 do 20.01.2006 s poukazom na § 27 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.07.2004 aplikoval zákon č. 58/1969 Zb. na obdobie od roku 1998 do 01.70.2004 a na obdobie po 01.07.2004 aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. Súd prvého stupňa tak použil ako hlavné rozlišovacie kritérium na určenie právnej normy, ktorou sa má spravovať režim právneho vzťahu, dĺžku prieťahov v konaní a vydania nezákonného rozhodnutia v tom- ktorom právnom režime. Toto kritérium na použitie dvoch kolidujúcich noriem však nemá oporu v dotknutých právnych predpisoch ani vo všeobecných právnych normách. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (01.07.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je zákon č. 58/1969 Zb. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáhala odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02). Z uvedeného tak možno podľa názoru dovolacieho súdu vyvodiť, že prieťahy v konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom (až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci) a v každom okamihu ich existencie dochádza k rovnakému porušovaniu toho istého práva (t.j. práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy). K navrhovateľom tvrdenej vzniknutej mu škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom súdov vo forme konštatovania porušenia jeho práva na prejednanie veci bez prieťahov pokračujúceho aj za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. a v rámci toho nezákonne vydaného rozhodnutia o zastavení exekúcie zo dňa 20.07.2004, t.j. po 01.07.2004, kedy bolo potrebné posudzovať nárok navrhovateľa podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ teda navrhovateľovi mala byť škoda spôsobená v dôsledku prieťahov v súdnom konaní, bez ohľadu na skutočnosť, že by tieto boli vznikli ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ale pokiaľ trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. a po jeho účinnosti došlo aj k vydaniu ním označeného nezákonného rozhodnutia, bolo potrebné o nároku navrhovateľa rozhodnúť podľa tohto zákona. Zákon č. 514/2003 Z.z. v ust. § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci prieťahy v konaní, pričom v ustanovení § 17 ods. 2 predpokladá možnosť uspokojenia ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo forme zadosťučinenia (morálneho, resp. morálnej satisfakcie), spočívajúceho v konštatovaní porušenia práva na správny úradný postup, teda aj na konanie bez prieťahov pred konkrétne označeným orgánom verejnej moci. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie, resp. peňažnú satisfakciu) predpokladá uvedené ustanovenie v prípade, keď morálne zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva nie je dostatočné. Od účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. od 01.07.2004 je konštatovanie porušenia práva na konanie bez prieťahov žalovateľným nárokom ktorý možno uplatniť proti štátu ako jeden z prostriedkov uspokojenia nemajetkovej ujmy (škody) spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Hodnotenie prieťahov v konaní, ako aj nároku na ne majetkovú ujmu súd prvého stupňa založil na nesprávnom právnom posúdení veci, keď neaplikoval na vec sa vzťahujúci právny predpis, čo zakladalo dôvod pre zrušenie jeho rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd použije nesprávnu právnu normu, alebo použije nesprávnu normu, ale ju nesprávne aplikuje alebo právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikuje. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom ustáli predmet nároku navrhovateľa, ktorý výšku svojho nároku v priebehu konania menil, vec posúdi hmotnoprávne opätovne podľa na vec sa vzťahujúceho právneho predpisu, výsledky dokazovania náležite vyhodnotí (§ 132 O.s.p.) a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.