Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/112/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200820 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200820.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: D. C., bytom P. XX, T., zastúpená: E.. R. C., P. XX, T. proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013 zo dňa 18.2.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013 zo dňa 18.2.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 35,- €, titulom náhrady súdneho poplatku, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013 zo dňa 18.2.2013, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV., Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-P-1207/BAIV-OD11-2012 zo dňa 27.12.2012 s návrhom tieto ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že jej zástupcovi, ktorému udelila plnú moc, nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a má oprávnené pochybnosti o právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí. Ďalej je názoru, že o prvostupňovom rozhodnutí rozhodoval ďalej a rozhodnutie vydal miestne nepríslušný správny orgán a tiež namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho formálne, obsahové, vecné a argumentačné chyby. Spochybňuje označenie udalosti v cestnej premávke, ktorou bola účastníčkou dopravnej nehody. Poukazuje, že žalovaný v poučení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol: „Toto rozhodnutie je vylúčené zo súdneho preskúmavania v zmysle § 248 OSP“. Je názoru, že obe žalobou napadnuté rozhodnutia svojou povahou priamo zasahujú do jej práv a oprávnených záujmov, nie sú rozhodnutím podľa § 248 OSP, a preto podliehajú súdnemu prieskumu zákonnosti v rámci správneho súdnictva. V tejto súvislosti odkazuje na uznesenie NSSR č.k. 5Sžf 31/2011 zo dňa 25.8.2011, v ktorom Najvyšší súd SR podrobne argumentoval princíp kontroly výkonnej moci súdnou mocou a extenzívny výklad ustanovenia § 244 ods. 3 OSP, v kombinácii s reštriktívnym výkladom negatívnej enumerácie obsiahnutej v ust. § 248 OSP. Žalobkyňa poukazuje, že je proti nej vedené správne konanie pre podozrenie z priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa mala dopustiť porušením ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke (ďalej len zákon o cestnej premávke), pričom sa tohto porušenia mala dopustiť závažným spôsobom podľa ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. Poukazuje, že správne orgány nesformulovali jasne priestupok, z ktorého je podozrivá a pre ktorý jej bol nezákonne a neoprávnene zadržaný vodičský preukaz. Uvádza, že v prvostupňovom rozhodnutí vo výroku je uvedené: „Vodičský preukaz žalobkyne bol zadržaný dňa 20.12.2012 podľa ust. § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, pretože možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla“. Žalobkyňa je názoru, že takto formulovaný výrok nespĺňa náležitosti vyžadované ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa opakovane uvádza, že: „Dňa 20.12.2012 bol žalobkyni zadržaný vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, pretože dňa 11.12.2012 viedla motorové vozidlo, pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho pri prudkom brzdení s vozidlom dostala šmyk, následkom čoho s vozidlom prešla vpravo mimo vozovky do priekopy“. Takto sformulovaná veta nielenže nerieši otázku skutkovej podstaty priestupku, ale ani nedáva žiaden právny, logický ani gramatický zmysel. Navyše nie je zrejmé, na základe čoho a akých dôkazov robí správny orgán takéto závery. Následne zrazu správny orgán zistil, že sa jedná o dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ľahkému zraneniu žalobkyne. Opäť bez akéhokoľvek zmyslu a logiky a akýchkoľvek uvádzaných priamych dôkazov robí správny orgán nepodložené a nepravdivé závery. V celom rozhodnutí sa nenachádza ani len zmienka o zákone o priestupkoch, nie ešte skutková podstata priestupku. Avšak správny orgán nemal problém napriek tomu dospieť k záveru, že za skutok, zo spáchania ktorého je žalobkyňa podozrivá, jej môže byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorového vozidla. Poukazuje, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vo výrokovej časti rozhodnutia uvádza bez citácie akéhokoľvek zákonného ustanovenia a takto sformulovaný výrok nespĺňa náležitosti vyžadované ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. Ďalej je žalobkyňa názoru, že za dopravnú nehodu možno považovať takú udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie alebo smrť niekomu inému, nie sebe, škodu niekomu inému, nie sebe, poškodí cudziu cestu alebo všeobecne prospešné dopravné zariadenie, alebo dôjde k úniku nebezpečných látok alebo vecí, alebo vznikne na zúčastnených vozidlách škoda vyššia ako 3.900,- €. Ani jedna z týchto podmienok v prípade žalobkyňou popísanej udalosti, vyšetrovanej žalovaným a správnym orgánom prvého stupňa, ako dopravná nehoda, ktorú mala zaviniť žalobkyňa, nebola splnená. Žalobkyňa by si teda musela sama sebe spôsobiť zranenie a sama sebe spôsobiť škodu, aby si žalovaný a správny orgán prvého stupňa a orgán objasňujúci domnelú dopravnú nehodu mohli vytvoriť svoju teóriu, na základe ktorej absolútne neoprávnene, nezákonne a v rozpore s právnym poriadkom SR šikanujú žalobkyňu z jej neznámych dôvodov a vedú proti nej vykonštruované a nezákonné správne konanie a bezdôvodne a nezákonne jej zadržali vodičský preukaz. Je názoru, že nebola naplnená skutková podstata priestupku podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Zavineným konaním žalobkyne, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti, nemôže byť jej zídenie s vozidlom mimo vozovky, pri ktorom mala utrpieť akési hypotetické zranenie. Ak by si aj žalobkyňa sama sebe nejaké zranenia spôsobila, nemôže ju spoločnosť šikanovať tým, že ju za to ešte bude trestať. Domnieva sa, že k popísanej udalosti cestnej premávke, ktorou účastníčkou bola žalobkyňa, sa nejedná o dopravnú nehodu, keďže neboli splnené, ani naplnené zákonné ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a), d) zákona o cestnej premávke, nemohla sa teda ani dopustiť priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 12.6.2013 a uviedol, že má zato, že žalobkyňa sa skutku dopustila tak, ako sa jej kladie za vinu a že vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu bolo zákonné a dôvodné. Uviedol, že žalobkyňa dňa 11.12.2012, v čase o 16,40 hod. v Bratislave, po štátnej ceste II/505, v smere do mestskej časti Záhorská Bystrica viedla motorové vozidlo zn. R. Z., evidenčné č. T. XXX E., pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho pri prudkom brzdení s vozidlom dostala šmyk, následkom čoho s vozidlom prešla vpravo mimo vozovku do priekopy. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu žalobkyne. Ďalej uviedol, že avšak aj napriek skutočnosti, že žalovaný má dostatočne preukázané, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bolo vydané oprávnene, navrhuje žalobe vyhovieť s poukazom na procesné pochybenie vytýkané v žalobe, týkajúce sa zmätočnosti poučenia v rozhodnutí o odvolaní KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. § 246a a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že dňa 20.12.2012 bol žalobkyni podľa ust. § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke zadržaný vodičský preukaz, pretože dňa 11.12.2012 v čase o 16,40 hod. viedla motorové vozidlo zn. R. Z., evidenčné číslo T. XXX E. v Bratislave, po štátnej ceste II/505, v smere do mestskej časti Záhorská Bystrica, pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho pri prudkom brzdení s vozidlom dostala šmyk, následkom čoho s vozidlom prešla vpravo mimo vozovku do priekopy. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu žalobkyne. K zraneniu iných osôb pri dopravnej nehode nedošlo. Požitie alkoholu pred jazdou u vodičky nebolo zistené. Vznikla hmotná škoda na vozidle. Týmto svojím konaním správny orgán prvého stupňa ustálil, že je dôvodne podozrivá z porušenia ust. § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Prvostupňový orgán rozhodol o zadržaní vodičského preukazu rozhodnutím zo dňa 27.12.2012 č.p.: ORP-P-1207-BAIV-OD11-2012 podľa ust. § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke. Proti predmetnému rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala, následne rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 18.2.2013 č. KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Proti druhostupňovému aj prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas podanú žalobu na Krajský súd v Bratislave. Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť a napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného zrušiť pre vadu zistenú v konaní správneho orgánu tak, ako to predpokladá ust. § 250j ods. 2 OSP, ktorá vada spočívala v nesprávnom a zmätočnom poučení v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 18.2.2013 č. KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013. Vzhľadom na to, že žalovaný druhostupňový správny orgán nesprávne poučil žalobkyňu, postupoval krajský súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) OSP a rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S poukazom na uvedené sa krajský súd ďalšími námietkami obsiahnutými v žalobe nezaoberal, nakoľko by to bolo vzhľadom na dôvod zrušenia správneho rozhodnutia predčasné. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v zaplatení súdneho poplatku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.