Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/49/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201313 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201313.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: F.. K.. T. Ď., W.. XX.X.XXXX, F. F., G.. Q. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Nám. Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 19. júna 2013, sp. zn. XXXX/XXXX, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 16. júna 2013, sp. zn. XXXX/XXXX p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní proti uzneseniam, vydaným v exekučnom konaní, proti ktorým odvolanie, a teda ani dovolanie, nie je prípustné. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Zdôraznil, že ak odporca uvádza, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, pripúšťa, že výsledok sporu môže byť pre neho úspešný, a teda nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal tiež na skutočnosť, že v otázke prípustnosti odvolania, a teda i dovolania, proti uzneseniam v exekučnom konaní existujú i opačné právne názory, než citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (R.. R. V.: X. T., V., X., XXXX). Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V prípade navrhovateľa nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, keďže predpokladom úspechu v dovolacom konaní je existencia právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu. Prvostupňový súd uznesením zamietol námietky proti exekúcii, odvolací súd odvolanie navrhovateľa ako neprípustné odmietol. Výklad exekučného poriadku, na ktorý navrhovateľ v odvolaní poukazuje, nie je právne záväzný a je len na konkrétnom adresátovi, či si ho osvojí. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p. so súhlasom účastníkov konania. Rozsudok bol vyhlásený dňa 8. novembra 2013. Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená. Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným realizuje i prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie ) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Z náležite zisteného skutkového stavu odporcom vyplýva, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.4.2013, č. k. 15 CoE 86/2013-84. Uvedeným rozhodnutím odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.6.2012 č. k. X X. XXX/XXXX-XX v časti zamietnutia námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie a v časti nepovolenia odkladu exekúcie odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti podľa § 218, ods. 1, písm. c/ O. s. p., keď odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam vyhovelo (§ 50, ods. 4 EP ) a proti rozhodnutiu, ktorým bol odklad exekúcie povolený (§56, ods. 7 EP). Správny súd sa stotožňuje s názorom odporcu o neprípustnosti dovolania proti citovanému uzneseniu odvolacieho súdu, ako aj so záverom, že navrhovateľ z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu nespĺňa jednu z kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 236, ods. 1 O.s.p.), a to výlučne z dôvodov, uvedených v ustanoveniach § 237 až 239 O.s.p. Proti negatívnemu rozhodnutiu exekučného súdu o námietkach a o povolení odkladu exekúcie odvolanie nie je v zmysle § 202, ods. 2 O.s.p. v spojení s § 50, ods. 4 a § 56, ods. 7 O.s.p. prípustné. Navrhovateľ tak celkom bezdôvodne mieni dovolaním napadnúť uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania z dôvodu jeho neprípustnosti. Aplikácia § 239 O.s.p. s ohľadom na absenciu zmeny alebo potvrdenia uznesenia prvostupňového súdu neprichádza zjavne do úvahy. Podľa názoru súdu z administratívneho spisu odporcu a ani z návrhu nemožno vyvodiť danosť dôvodov v zmysle § 237 O.s.p. Odmietnutie odvolania z dôvodu jeho neprípustnosti nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Námietky podľa § 50 nepredstavujú v exekučnom konaní jediný prostriedok obrany povinného a ani najúčinnejší. Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP bez ohľadu na to, či boli alebo neboli podané námietky podľa § 50 EP, prípadne sa takým námietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu k ochrane povinného vyplýva práve z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné v prevažnej väčšine prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom postupe na súde vyššieho stupňa. O takomto návrhu odvolací súd rozhodol v prospech navrhovateľa, keď uznesenie exekučného súdu odvolací súd vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade vyhovenia námietkam povinného exekučný súd exekúciu zastaví ( § 50, ods. 5 EP ). Rovnako súd exekúciu zastaví na návrh povinného z dôvodov, predpokladaných zákonom. I z tejto skutočnosti treba vyvodiť, že pre dosiahnutie navrhovateľom sledovaného cieľa, ktorým je nepochybne zastavenie exekúcie, nie je potrebné, aby sa ochrany svojich práv mohol domáhať i na základe mimoriadneho opravného prostriedku. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods. 2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.