Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/208/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201580 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201580.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: i.m.l.- TRADE, s.r.o., IČO: 36 815 993, Lazaretská 31, 811 09 Bratislava, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1100301/1/288314/2013/5098 zo dňa 14.06.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave o d k l a d á vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č.: 1100301/1/288314/2013/5098 zo dňa 14.06.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č.: 9102403/5/795081/13/Nád zo dňa 28.02.2013, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou elektronicky (e- mailom odoslaným dňa 02.09.2013) podpísanou zaručeným elektronickým podpisom a doplnenou originálom doručeným súdu dňa 04.09.2013, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1100301/1/288314/2013/5098 zo dňa 14.06.2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.: 9102403/5/795081/13/ Nád zo dňa 28.02.2013. Prvostupňovým rozhodnutím Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) v nadväznosti na § 165b ods. 1 daňového poriadku určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 110 000,- eur na dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad Bratislava zároveň žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 110 000,- eur. Žalobca v predmetnej žalobe poukazuje na nezákonnosť a vecnú nesprávnosť výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Má za to, že dokazovanie vykonané Daňovým úradom Bratislava, ako aj žalovaným, je nedostatočné a neúplné a vykazuje viaceré znaky procesných vád, v dôsledku čoho sú závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu vecne nesprávne. Ďalej uvádza, že svoju dôkaznú povinnosť si splnil, uniesol dôkazné bremeno a preukázal žalovanému, ako aj prvostupňovému správnemu orgánu v súvislosti s platenými preddavkami na kúpu budúcich pozemkov existenciu všetkých podmienok pre uplatnenie nároku nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011. Žalobca tvrdí, že splnil všetky podmienky pre uplatnenie nároku na nadmerný odpočet a to konkrétne podmienky uvedené v ustanoveniach § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 veta prvá, § 49 ods. 2 veta druhá písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Z dôvodu splnenia všetkých zákonných podmienok má žalobca za to, že ako platiteľ dane mal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 110 000,- eur. Žalobca zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorý odôvodnil nasledovne: „Z kontextu vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že nakoľko je Rozhodnutie žalovaného jednak právoplatné ako aj vykonateľné, tak Daňový úrad Bratislava môže voči žalobcovi na podklade rozhodnutia žalovaného (ktoré potvrdilo správnosť Rozhodnutia DU BA) kedykoľvek začať daňové konanie o uloženie sankcie podľa § 156 ods. 6 v spojení s § 155 ods. 4 v nadväznosti na § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 v spojení s § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, teda Správca dane môže kedykoľvek začať voči žalobcovi konanie o uloženie pokuty vo výške 10 % zo sumy 110 000,- eur, ktorej uloženie a následné vymáhanie zo strany Správcu dane by pre neho malo likvidačné následky. Žalobca má súčasne za to, že ak by Správca dane začal, resp. vykonal a právoplatne medzičasom ukončil konanie o uloženie sankcie, pričom by správny súd následne vyhovel žalobcovi v tejto žalobe, tak by sa „upravovala alebo rušila z úradnej moci (§ 155 ods. 12 Daňového poriadku“ aj pokuta uložená podľa § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, no súčasne by si žalobca uplatňoval voči štátu (zastúpenému Ministerstvom financií Slovenskej republiky, pod ktorého gesciu žalovaný patrí) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z., avšak takýmto postupom (t.j. bez odkladu vykonateľnosti Rozhodnutia žalovaného) by sa de iure a de facto s časti predmetná žaloba žalobcu „minula svojmu cieľu, zmyslu, podstate a účelu“, a to konečnému preskúmaniu zákonnosti Rozhodnutia žalovaného, a v jej kontexte aj zachovaniu status quo do doby konečného rozhodnutia správneho súdu o tejto žalobe.“ Podľa § 250c veta druhá O. s. p., na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Krajský súd v Bratislave považuje vyššie opísané dôvody uvedené v žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia za natoľko závažné, že za opodstatnenú považuje jeho obavu zo závažnej majetkovej ujmy. Súd uveril žalobcovi, že uloženie pokuty a jej následné vymáhanie by mohlo mať pre žalobcu za následok stratu platobnej schopnosti a likvidačné následky. Súd zároveň podotýka, že odložením vykonateľnosti súd neprejudikoval svoje rozhodnutie vo veci samej. Súd postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením a rozhodol o žiadosti žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.