Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/208/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201580 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013201580.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: i.m.l.-TRADE, s.r.o., IČO: 36815993, so sídlom v Bratislave, Lazaretská 31, zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36856584, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, za ktorú koná advokát Mgr. Peter Šuba, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42499500, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. W./X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a o návrhu žalobcu na prerušenie konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca ako budúci kupujúci uzatvoril so spoločnosťou Simcor, spol. s r.o., ako budúcim predávajúcim dňa 04.03.2009 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva a uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pozemkom parcely registra L. vo výmere XXXX m2, ostatné plochy; č. XXXX/XXX vo výmere XXXXX m2, ostatné plochy; pozemkom parcely registra E č. XXX vo výmere XXXX m2, orná pôda a č. XXX vo výmere XXXX m2, orná pôda, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres H. Z. nad N., obec a k.ú. D. K.) v lehote do 31.12.2009 z budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu X.XXX.XXX,- € plus daň z pridanej hodnoty (ďalej aj len DPH). V pôvodnej zmluve neboli v čl. V upravujúcom náležitosti budúcej kúpnej zmluvy špecifikované zmluvné strany, predmet kúpnej zmluvy, ani kúpna cena. V zmysle Dodatku č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva zo dňa 23.11.2009 došlo k predĺženiu lehoty, v ktorej mala byť uzatvorená kúpna zmluva, do 31.12.2010; zároveň sa žalobca ako budúci kupujúci zaviazal zaplatiť v prospech budúceho predávajúceho (Simcor, spol. s r.o.) zálohu v sume X.XXX.XXX,- € (2/3 kúpnej ceny) do 30.11.2010. Na základe Dodatku č. 2 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva zo dňa 28.09.2010 došlo k ďalšiemu predĺženiu lehoty, v ktorej mala byť uzatvorená kúpna zmluva, a to do 30.06.2011; žalobca sa zaviazal najneskôr do 31.05.2011 zložiť zálohu v prospech budúceho predávajúceho v sume X.XXX.XXX,- € (2/3 kúpnej ceny). Dodatkom č. 3 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.2010 došlo k špecifikácii predmetu kúpnej zmluvy aj zmluvných strán; pre prípad neuzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy po uplynutí termínu na jej uzatvorenie si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 30% z hodnoty kúpnej ceny. Žalobca ako budúci kupujúci sa v tomto poslednom dodatku zaviazal zložiť v prospech Simcor, spol. s r.o., zálohu v sume X.XXX.XXX,- € v splátkach: do 31.01.2011 (XXX.XXX,- € plus DPH), do 28.02.2011 (XXX.XXX,- € plus DPH), do 31.03.2011 (XXX.XXX,- € plus DPH), do 30.04.2011 (XXX.XXX,- € plus DPH) a do 31.05.2011 (XX.XXX,- € plus DPH). 2. Žalobca ako budúci predávajúci uzatvoril dňa 09.03.2011 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim spoločnosťou Sportfin, s.r.o. Jej predmetom bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy v lehote do 31.03.2012, ktorou by budúci predávajúci (žalobca) previedol na budúceho kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam: pozemkom parcely registra C č. XXX/X vo výmere XXXX m2, ostatné plochy; č. XXXX/XXX vo výmere XXXXX m2, ostatné plochy; pozemkom parcely registra E č. XXX vo výmere XXXX m2, orná pôda a č. XXX vo výmere XXXX m2, orná pôda, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres H. Z. nad N., obec a k.ú. D. K.. Ide o tie isté nehnuteľnosti, ako sú uvedené v bode 1. Odôvodnenia rozsudku. Keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou Sportfin s.r.o. nedošlo, spoločnosť Sportfin s.r.o. žiadala od žalobcu zaplatenie zmluvnej pokuty. 3. Žalobca zaplatil spoločnosti Simcor, spol. s r.o., dňa 01.03.2011 zálohu v sume XXX.XXX,- € a M. v sume XXX.XXX,- € (spolu XXX.XXX,- €), a spoločnosť Simcor, spol. s r.o., mu po prijatí platby vystavila faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX s dátumom prijatia platby dňa 01.03.2011. 4. Spoločnosť Simcor, spol. s r.o., ako predávajúci kúpnou zmluvou zo dňa 21.04.2011 previedla vlastnícke právo k pozemkom parcely registra C č. XXX/X vo výmere XXXX m2, ostatné plochy; č. XXXX/XXX vo výmere XXXXX m2, ostatné plochy, zapísaným na LV č. XXXX pre okres H. Z. nad N., obec a k.ú. D. K., na kupujúceho spoločnosť STAVGIT, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 27.06.2011 pod č. V-XXXX/XX. Spoločnosť STAVGIT, s.r.o., previedla vlastnícke právo k uvedeným pozemkom na ďalšieho kupujúceho - spoločnosť SCIMA s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 01.07.2011 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 28.09.2011 pod č. V-2129/11. 5. Spoločnosť Simcor, spol. s r.o., ako predávajúci kúpnou zmluvou zo dňa 02.12.2011 previedla vlastnícke právo k pozemkom parcely registra E č. XXX vo výmere XXXX m2, orná pôda, a č. XXX vo výmere XXXX m2, orná pôda, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres H. Z. nad N., obec a k.ú. D. K., na spoločnosť SLOW-MAD PIEŠŤANY, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 22.12.2011 pod č. V-2874/11. Spoločnosť SLOW-MAD PIEŠŤANY, s.r.o. ďalej previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na spoločnosť PEGIUS, s.r.o., kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2011. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24.01.2012 pod č. N. 6. Žalobca ako platiteľ DPH dňa 23.04.2011 podal riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie marec 2011, v ktorom si určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 0,- €. Následne dňa 21.06.2011 podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie marec 2011, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH v sume XXX.XXX,- € na základe faktúry č. 014032011 zo dňa 14.03.2011. Vzhľadom na tieto skutočnosti Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len správca dane) vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie marec 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102403/5/540252/12/Nád zo dňa 24.05.2012. Protokol bol s právnym zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 10.07.2012. Daňová kontrola trvala od 18.07.2011 do 10.07.2012 (správca dane požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly dňa 02.12.2011 a bývalé Daňové riaditeľstvo SR jeho žiadosti vyhovelo oznámením zo dňa 07.12.2011 s tým, že lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžilo do 17.07.2012; oznámenie o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly bolo žalobcovi expedované dňa 24.01.2012). 7. Správca dane dodatočným platobným výmerom č. 9102403/5/1703044/12/Nád zo dňa 12.07.2012 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume XXX.XXX,- € a určil mu za toto zdaňovacie obdobie vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX.XXX,- €. Žalovaný konajúc o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 05.11.2012 zrušil dodatočný platobný výmer správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom mal špecifikovať, či išlo o daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2011, a mal opäť preveriť v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie DPH ako aj nové dôkazy navrhované žalobcom v odvolaní v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.). Správca dane vykonal dokazovanie o.i. dopytom na UniCredit Bank Slovakia a.s., Tatra banku a.s., Československú obchodnú banku, a.s., výsluchom konateľa spoločnosti Simcor, spol. s r.o., Bohuša L. prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Žilina, dožiadaním na Správu katastra Nové Mesto nad Váhom ohľadom výpisov z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX vedených pre okres H. Z. nad N., obec a k.ú. D. K. a kúpnych zmlúv (kto kúpil pozemky od pôvodných vlastníkov, ako a kedy sa pozemky dostali do vlastníctva spoločnosti Simcor, spol. s .r.o., a ako a kedy ich spoločnosť predala ďalším subjektom). 8. Žalobca po vrátení veci z odvolacieho orgánu navrhol správcovi dane vykonať dokazovanie dožiadaním na Tatra banku, a.s., a UniCredit bank, a.s., či bankový účet spoločnosti Simcor, spol. s r.o., existoval v čase realizácie finančnej platby, či naň bola skutočne prijatá platba, preverením účtovníctva spoločnosti Simcor, spol. s r.o., za účelom zistenia, či riadne a včas odviedla príslušnému správcovi dane DPH na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, dožiadaním na správu katastra za účelom zistenia vlastníctva nehnuteľností ku dňu realizácie preddavkovej platby dňa 28.02.2011 aj za obdobie od podpísania samotnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a dodatkov č. 1, 2, 3 k zmluve do dňa ich účinnosti. Mal by sa tiež zaoberať výzvami spoločnosti Sportfin s.r.o. na podpísanie kúpnej zmluvy a na zaplatenie zmluvnej pokuty. 9. Správca dane podľa § 68 ods. 6, § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 563/2009 Z.z.), zákonov č. 333/2011 Z.z. orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z.z. dodatočným platobným výmerom č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Nád zo dňa 28.02.2013 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume XXX.XXX,- € a určil mu za toto zdaňovacie obdobie vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX.XXX,- €. Uviedol, že žalobca si ako daňový subjekt uplatňuje odpočítanie DPH z plnenia na základe faktúry č. XXXXXXXXX (201102) zo dňa 14.03.2011 za predaj pozemkov v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a zriadení záložného práva podpísanej dňa 04.03.2009 a jej dodatkov v sume XXX.XXX,- €, z toho DPH v sume XXX.XXX,- €, s dátumom prijatia platby dňa 01.03.2011. Daňový subjekt (žalobca) nepreukázal, že zdaniteľné plnenie na nej uvedené bolo reálne uskutočnené daňovým subjektom Simcor, spol. s r.o., čím porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobca dňa 16.04.2013 predložil správcovi dane stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011145/2013 zo dňa 4.3.2013 a č. MF/011536/2013 zo dňa 08.03.2013 (ďalej aj len stanoviská MF SR). Správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva uzatvorená medzi budúcim predávajúcim Simcor, spol. s r.o., a budúcim predávajúcim (žalobcom) zo dňa 04.03.2009, ktorej predmetom bude prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D. K., okres H. Z. nad N., nebola naplnená. Ku dňu vydania jeho rozhodnutia nebola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a zriadení záložného práva, nebol uskutočnený prevod nehnuteľností na žalobcu, ale predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na iné (tretie) daňové subjekty, čo podľa názoru správcu dane znamená, že spoločnosť Simcor, spol. s r.o., nemala v úmysle predmetné pozemky predať žalobcovi a ani s ním nemala v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluve a o zriadení záložného práva. Spoločnosť Simcor, spol. s r.o., nepriznala a nezaplatila daň do štátneho rozpočtu z prijatej platby. Daň z pridanej hodnoty sa stane splatnou v okamihu, keď sa uskutoční dodávka tovaru alebo poskytne služba. Nakoľko k tejto situácii reálne nedošlo, žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., a preto konštatoval, že neboli splnené podmienky na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH pre žalobcu. Správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie o 90 dní podľa § 30a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. listom zo dňa 17.12.2012 a žalovaný jeho žiadosti vyhovel listom zo dňa 08.01.2013; táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená dňa 7.02.2013. 10. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2013, podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Nád zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou správcu dane a konštatoval, že nebola uzatvorená budúca kúpna zmluva v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva v znení jej dodatkov, nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu a spoločnosť Simcor, spol. s r.o., nepriznala a nezaplatila z prijatej platby do štátneho rozpočtu daň. V dôsledku vyššie uvedených skutočností neboli naplnené zákonné predpoklady § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. na nadmerný odpočet DPH a je zrejmé, že žalobca nikdy predmetné nehnuteľnosti nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, keďže sa nestal ich vlastníkom v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 11. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/288314/2013/5098 zo dňa 14.06.2013, ako aj rozhodnutia správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Nád zo dňa XX.XX.XXXX; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Žalobca v celom rozsahu napáda nezákonnosť rozhodnutia aj konanie, ktoré mu predchádzalo; zistenie skutkového stavu je podľa jeho názoru nedostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný na predmetnú vec nesprávne aplikoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 87/2009 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-XXX/XX. Má za to, že predmet zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 3 po skutkovej stránke existoval a súčasne bol určený jasne, určito, zrozumiteľne, konkrétne a jednoznačne, nakoľko podľa oboch zmlúv o budúcej kúpnej zmluve budúci predávajúci mohol predať a budúci kupujúci mohol kúpiť výlučne a len iba pozemky špecifikované v budúcej kúpnej zmluve a nie nejaké iné pozemky, či inak ľubovoľne určené pozemky, pričom zmluvné strany boli viazané platnými zmluvami. Žalovaný sa ako odvolací orgán s jeho námietkami uvedenými v odvolaní nevysporiadal zákonným spôsobom. 12. Žalobca ďalej tvrdí, že v odvolaní napádal nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože správca dane prostredníctvom vykonaného dožiadania zo strany Daňového úradu Žilina reálne nepreveril skutočnosti týkajúce sa miestneho zisťovania u spoločnosti Simcor, spol. s r.o. Dožiadaný Daňový úrad Žilina nevypočul konateľa spoločnosti Simcor, spol. s r.o., ani opakovane nepredvolal konateľa spoločnosti Simcor, spol. s r.o., a ani ho nedal predviesť. 13. Namieta, že výrok rozhodnutia žalovaného v spojení s jeho samotným odôvodnením, ako celok je vecne nesprávny a založený na nedostatočne a neúplne zistenom skutkovom stave, a preto je rozhodnutie en bloc nezákonné. Žalovaný v rozhodnutí neuviedol všetky právne predpisy, podľa ktorých vo veci rozhodol (neodkázal na príslušné hmotnoprávne ustanovenia právneho predpisu zákona č. 222/2004 Z.z. a procesnoprávne ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z.), v dôsledku čoho nekonal ústavno-konformne. 14. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že správca dane na neho preniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočného prijatia preddavkov prijatých na bankový účet spoločnosti Simcor, spol. s r.o., z titulu vystavenej zálohovej faktúry č. 014032011 zo dňa 14.03.2011 s dátumom prijatia platby 01.03.2011, nakoľko správca dane nesprávne právne kvalifikoval vyššie uvedenú transakciu ako dodanie tovaru podľa § 8 zákona č. 222/2004 Z.z., a preto od neho nesprávne požadoval preukázanie listu vlastníctva a kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že vyššie uvedená transakcia (zaplatenie preddavkovej platby na budúcu kúpu konkrétne určených nehnuteľností) predstavovala u žalobcu vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z., čomu v zmysle princípu neutrality DPH podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. zodpovedal vznik práva žalobcu na odpočet DPH. V čase platenia preddavkovej platby, teda 01.03.2011, stále predmetné pozemky vlastnila spoločnosť Simcor, spol. s r.o. Správca dane aj žalovaný mali a museli mať vedomosť, že spoločnosť Simcor, spol. s r.o., nepodala daňové priznanie k DPH a ani nezaplatila DPH v súvislosti s prijatou preddavkovou platbou. Všetky vyššie uvedené zistenia však žalovaný vyhodnotil a posúdil výlučne na ťarchu žalobcu bez presvedčivého odôvodnenia; správca dane ani nevykonal všetky dôkazy navrhované žalobcom, čím nenaplnil § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. 15. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že správca dane napriek skutočnosti, že vedel o existencii a obsahu právneho názoru obsiahnutého v stanoviskách MF SR, s týmito sa zákonným spôsobom nevysporiadal. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Brne č.j. 30/ca/101/2001, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. 12/2005, rozsudok č. 718, aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 29/05 zo dňa 01.06.2005. 16. Žalobca má za to, že preukázal súvislosť medzi prijatou platbou a budúcim dodaním tovaru tak, ako to predpokladá stanovisko MF SR, teda že spoločnosť Simcor, spol. s r.o., od neho prijala poskytnutý finančný preddavok na podklade preddavkovej faktúry vystavenej spoločnosť Simcor, spol. s r.o., z titulu prijatia preddavkovej platby ako časti budúcej kúpnej ceny. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že ak je uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kde dodávka tovaru alebo služby nie je dohodnutá, ale je dohodnutá iba možnosť ich dodávky, k čomu môže aj nemusí dôjsť, ešte to neznamená, že bude alebo musí byť uzatvorená samotná zmluva o predmetnej dodávke tovaru alebo služby. Z pohľadu vzniku daňovej povinnosti pre účely zákona č. 222/2004 Z.z. nie je rozhodujúce, aký typ zmluvy na dodávku tovarov alebo služieb daňové subjekty uzavrú. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k dodávke, je však rozhodujúca z pohľadu jej obligatórnych náležitostí, z ktorých je možné usúdiť, či budúca dodávka bola presne určená alebo nie, a teda či v platbách ide o platby za tovary a služby presne určené, ktoré podliehajú DPH, alebo ide iba o paušálne preddavkové platby uhradené za tovary uvedené všeobecným spôsobom v zozname, ktorý môže byť kedykoľvek zmenený na základe spoločnej dohody kupujúceho a predávajúceho. Z tohto zoznamu si kupujúci môže vyberať jednotlivé položky na základe dohody, ktorú môže v ktoromkoľvek okamihu ukončiť tak, že sa mu vráti celá nepoužitá čiastka preddavkových platieb. Táto charakteristika presne zodpovedá preverovanému prípadu prevádzaných nehnuteľností, kedy medzi spoločnosťou Simcor, spol. s r.o., ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim nebola nikdy uzatvorená kúpna zmluva; uzatvorili len zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a o zriadení záložného práva v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 3, ktorej predmetom bol záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu do 30.06.2011. 18. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z poskytnutej platby (zálohová faktúra č. 014032011 zo dňa 14.03.2011). Žalovaný tvrdí, že ku dňu vydania jeho rozhodnutia nebola medzi žalobcom a spoločnosťou Simcor, spol. s r.o., uzatvorená kúpna zmluva v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva. Nedošlo teda k prevodu nehnuteľností na žalobcu, čo znamená, že spoločnosť Simcor, spol. s r.o., nemala v úmysle pozemky predať žalobcovi a ani nemala v úmysle dodržať zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva. Spoločnosť Simcor, spol. s r.o., nepriznala a nezaplatila z prijatej platby DPH do štátneho rozpočtu. Žalobca si môže nevrátenie nadmerného odpočtu DPH spolu s pokutou ako celkovou škodou uplatňovať voči spoločnosti Simcor, spol. s r.o., v občianskom súdnom konaní. 19. Ak je známa skutočnosť, že nedošlo k dodaniu tovaru, resp. služby v zmysle vystavenej faktúry dodávateľskou spoločnosťou, odberateľská spoločnosť je povinná túto skutočnosť vysporiadať voči správcovi dane podaním dodatočného daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola faktúra s neuskutočneným plnením vystavená dodávateľskou spoločnosťou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/02 (BUPA Hospitals Ltd a i.), v zmysle ktorého dani z pridanej hodnoty podlieha dodávka tovarov a služieb a nie platby vykonané ako protihodnota za ne. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nikdy predmetné nehnuteľnosti nepoužije na dodávky tovarov alebo služieb ako platiteľ, pretože sa nestal ich vlastníkom. Neboli preto splnené podmienky na vyplatenie nadmerného odpočtu žalobcovi a daňový subjekt svojím konaním porušil § 49 v nadväznosti na § 8 zákona č. 222/2004 Z.z. 20. Námietku žalobcu, že správca dane nevykonal ním navrhované dokazovanie ohľadom preverovania skutočnosti, či spoločnosť Simcor, spol. s r.o. (keď je nekontaktná) poskytla plnenie v zmysle zmluvy, považuje za bezpredmetnú, pretože z výpisov z katastra nehnuteľností vyplýva, že spoločnosť Simcor, spol. s r.o., predala predmetné pozemky iným spoločnostiam, nikdy neuzatvorila so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, preto daňová povinnosť spoločnosti Simcor, spol. s r.o., nevznikla voči žalobcovi, ale voči iným spoločnostiam. Správca dane vykonal dokazovanie aj prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Žilina, ktorý vypočul konateľa spoločnosti Simcor, spol. s r.o. 21. Správca dane ani žalovaný nespochybňovali platby uskutočnené žalobcom v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva zo dňa 04.03.2009 a jej dodatku č. 3 zo dňa 15.12.2010, ale uviedli, že takúto platbu nie je možné považovať za platbu, ktorá by bola za istú a konkrétnu dodávku tovarov resp. služieb, z toho dôvodu nie je ani predmetom dane a nevzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. a ani právo na odpočet dane. Žalovaný má za to, že daňové orgány dostatočným spôsobom skúmali vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v nadväznosti na uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a o zriadení záložného práva v znení jej dodatkov a zistili, že sám daňový subjekt (Simcor, spol. s r.o.) nemal v úmysle naplniť obsah zmluvy, neuzavrel kúpnu zmluvu so žalobcom. Žalovaný má za to, že vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a všetky zistenia uviedol v napadnutom rozhodnutí. 22. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ DPH (žalobca). Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktorý je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených subjektov. V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý ho v tomto prípade neuniesol. Povinnosťou žalovaného a správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní nadmerného odpočtu. Povinnosťou správcu dane je tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi, čo sa stalo. IV. Pojednávanie 23. Krajský súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní dňa 11.01.2017 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného podľa § 114 v spojení s § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). 24. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol konanie prerušiť, pretože v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Sžf 53/2015 navrhol konanie prerušiť a podať na Súdny dvor Európskej únie prejudiciálnu otázku, ktorú bližšie nešpecifikoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky o jeho návrhu doposiaľ nerozhodol. Vec sp. zn. 3 Sžf 53/2015 sa týka konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/116/2014 a účastníci konania sú totožní ako v predmetnej právnej veci. V. Posúdenie veci 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 26. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). 27. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 28. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí (písm. a/), dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy (písm. b/), odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky (písm. c/). 29. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 31. Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 32. Podľa § 165 ods. 4, ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov (ods. 4). Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov (ods. 5). 33. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 4 DP (v znení účinnom od 1.1.2012) správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. 34. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 4 DP (v znení účinnom od 1.1.2012) daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. 35. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 4 DP (v znení účinnom od 1.1.2012) správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. 36. Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 4 DP (v znení účinnom od 1.1.2012) ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. 37. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 38. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len CSP) ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 39. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 40. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka výkladu ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., teda či žalobca ako platiteľ DPH mal nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume XXX.XXX,- € ako deklaroval v dodatočnom daňovom priznaní. 41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkami upravenými v odsekoch 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, sú hmotnoprávnej povahy a svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba preukázať podľa zákona č. 222/2014 Z.z. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 v spojení s § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty (v tomto prípade žalobca); iná situácia nebola ani za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu. Súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Správca dane aj žalovaný postupovali uvedeným spôsobom, preto správny súd považuje námietku žalobcu o nedôvodnom prenose dôkazného bremena zo správcu dane na neho za irelevantnú. 42. Overenie oprávnenosti odpočítanie dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. 43. Platiteľ dane musí pri uplatňovaní svojho nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu jednoznačne deklarovať voči správcovi dane, že tovar alebo služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa DPH, to znamená, že musí byť preukázaná existencia obojstranného účtovaného daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru tak, ako to predpokladá zákon č. 222/2004 Z. z. 44. V predmetnej veci ide o budúci predaj a budúcu kúpu nehnuteľností, kde budúci predávajúci bol, ale už nie je ich vlastníkom, bola dohodnutá iba akási možnosť dodávky, ktorá sa v budúcnosti môže alebo nemusí uskutočniť. Budúci predávajúci ešte pred podaním dodatočného daňového priznania žalobcom previedol vlastnícke právo k dvom nehnuteľnostiam na tretí subjekt (podrobne k tomu v odseku 45 tohto odôvodnenia) a v žiadnom prípade už v tom čase nemohlo dôjsť k naplneniu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva zo dňa 04.03.2011 v znení jej dodatkov. Už tieto skutočnosti vylučujú podľa názoru súdu splnenie všetkých podmienok na nadmerný odpočet DPH v čase vyplatenia preddavku tak, ako to vyžaduje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/02. Podľa názoru súdu je citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie aplikovateľný aj v predmetnej právnej veci, pretože sa týka dohôd, na základe ktorých sa uskutočnili predpokladané platby, tovar bol opísaný v prílohe, ktorá mohla byť menená na základe spoločnej dohody strán, predávajúci dodal tovar, až kým sa celková dodaná hodnota rovnala zmluvnej cene, pričom cena tovaru bola fakturovaná a zaplatená pred dodávkou a každá zo strán mohla vypovedať zmluvu. Tak tomu je aj v predmetnej veci. Opis tovaru (nehnuteľností) bol menený, resp. dopĺňaný - v pôvodnej zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva zo dňa 04.03.2011 nebol v čl. V presne špecifikovaný predmet kúpnej zmluvy, ktorá sa mala uzatvoriť (chýbalo označenie predávajúceho a kupujúceho, predmetu budúcej kúpnej zmluvy, kúpna cena a výška pohľadávky v časti upravujúcej zriadenie záložného práva, čiže ani všeobecným spôsobom neboli určené náležitosti budúcej zmluvy, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka). Neskôr boli dohodou zmluvných strán vyjadrenou v Dodatku č. 3 zo dňa 15.12.2010 náležitosti budúcej kúpnej zmluvy presne špecifikované, teda boli výslovne špecifikované zmluvné strany, predmet kúpnej zmluvy aj kúpna cena. Obdobné je aj to, že žalobca ako budúci kupujúci zaplatil za nehnuteľnosti zálohu zodpovedajúcu dvom tretinám z kúpnej ceny ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rovnako mohli zmluvné strany kedykoľvek vypovedať zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva, resp. neuzatvoriť budúcu zmluvu, k čomu aj reálne došlo. Z uvedeného dôvodu správca dane aj žalovaný správne na vec aplikovali rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/02 a nadväzne na to aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 87/2009 zo dňa 21.01.2010. 45. Dani z pridanej hodnoty podlieha práve dodávka tovaru a poskytnutie služieb a nie platby vykonané ako protihodnota za ne (C-419/02, C-108/99). Žalobca v čase podania dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2011 dňa 21.06.2011 už musel vedieť, že plnenie v zmysle faktúry č. 014032011 zo dňa 14.03.2011 a zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva sa neuskutoční, keďže spoločnosť Simcor, spol. s r.o., kúpnou zmluvou uzatvorenou ešte dňa 21.04.2011 previedla vlastnícke právo k dvom nehnuteľnostiam (pozemkom parcely registra C č. XXX/ X. a XXXX/XXX zapísaným na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D. K., okres H. Z. nad N.) na tretí subjekt - spoločnosť K. s.r.o.; k uzatvoreniu budúcej zmluvy nemohlo prísť minimálne v tomto rozsahu. K zvyšným dvom nehnuteľnostiam (pozemkom parcely registra E č. 633 a XXX zapísaným na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D. K., okres Nové Z. nad N.) previedla vlastnícke právo kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 02.12.2011 na spoločnosť SLOW-MAD PIEŠŤANY, s.r.o. Žalobca teda nikdy predmetné nehnuteľnosti nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, pretože sa nestal ich vlastníkom v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva, ktorú uzatvoril s budúcim predávajúcim - spoločnosťou Simcor, spol. s r.o. Spoločnosť Simcor, spol. s r.o., nemala v úmysle predmetné pozemky predať žalobcovi, a teda nemala v úmysle dodržať zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva. Táto spoločnosť ani nepriznala a nezaplatila daň do štátneho rozpočtu z prijatej platby od žalobcu a ako tvrdil jej konateľ, všetky doklady boli odcudzené. Súd mal dostatočne preukázané, že neboli splnené podmienky na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH v prospech žalobcu podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva a žalobca nikdy nehnuteľnosti nepoužije na dodávku tovaru alebo služieb. 46. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, dostatočným spôsobom skúmal vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam za obdobie od 05.11.2007 do 25.04.2013 prostredníctvom dožiadania na Správu katastra v Novom Meste nad Váhom, ktorá mu za toto obdobie predložila rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spolu s kúpnymi zmluvami, na základe ktorých nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spoločnosť Fusion Inn, s.r.o., CETECH, spol. s r.o., Simcor, spol. s r.o., STAVGIT, s.r.o., SCIMA, s.r.o., SLOW-MAD PIEŠŤANY, s.r.o., a PEGIUS, s.r.o. a listy vlastníctva č. XXXX a XXXX pre obec a k.ú. D. K., okres H. Z. nad N.. Vykonal dokazovanie prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Žilina, ktorý reálne vypočul konateľa spoločnosti Simcor, spol. s r.o., C. L. dňa 20.10.2011 - konateľ uviedol, že všetky doklady mu boli odcudzené. Pri opakovanom predvolaní bol už konateľ spoločnosti Simcor, spol. s r.o., nekontaktný, čo však nemôže byť na ujmu správcu dane ani Daňového úradu Žilina, keďže už bol vypočutý. Správca dane vykonal dokazovanie aj dožiadaním adresovaným Tatra banke, a.s., UniCredit Bank, a.s., a Československej obchodnej banke, a.s., v súvislosti s bankovými účtami dotknutých spoločností. Z uvedených dôvodov sa tvrdenia žalobcu, že správca dane neskúmal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a že nevypočul konateľa spoločnosti Simcor, spol. s r.o., nezakladajú na pravde. Žalobca mal v daňovom konaní priestor na vyjadrenie, čo aj reálne využil prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Ak žalovaný nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalobcom, neporušil jeho práva, pretože dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý dôkazy aj hodnotí - tejto skutočnosti korešponduje povinnosť daňového subjektu predložiť, resp. poukázať na dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania dostatočne jasným spôsobom vyplývalo, že žalobca nikdy nepoužije nehnuteľnosti na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, pretože sa nikdy nestal ich vlastníkom. Ďalšie dokazovanie by už bolo nadbytočné. Na tomto závere nič nemenia ani výzvy spoločnosti Sportfin, s.r.o., ktorá od žalobcu žiadala zaplatiť zmluvnú pokutu z dôvodu neuzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, ku ktorým žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo. Ak sa žalobca rozhodol o päť dní (dňa 09.03.2011) po uzatvorení zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva so spoločnosťou Simcor, spol. s r.o., uzatvoriť ďalšiu zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva už ako budúci predávajúci (teda v čase, keď nebolo isté, či nadobudne vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od spoločnosti Simcor, spol. s r.o., a či vlastnícke právo k nim bude môcť v budúcnosti previesť na tretí subjekt - spoločnosť Sportfin s.r.o.), v ktorej dohodol aj zmluvnú pokutu pre prípad neuzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy, išlo o jeho rozhodnutie a zmluvnú voľnosť, ktorej negatívne následky musí znášať sám. 47. Žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly včas. Oznámenie o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly síce bolo žalobcovi doručené až po uplynutí prvých šiestich mesiacov vykonávania daňovej kontroly, no zákon č. 511/1992 Zb. (v spojení s § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.) neurčoval, v akom časovom okamihu má byť oznámenie o predĺžení lehoty doručené daňovému subjektu. Rovnako žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty na rozhodnutie o ďalších 90 dní včas. Možno uzavrieť, že má ísť o promptné oznámenie o predĺžení lehoty, čo podľa názoru správneho súdu bolo splnené. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný v tomto smere neporušil práva žalobcu. 48. Žalovaný v rozhodnutí dôsledne postupoval podľa § 63 ods. 3 písm. d/ v spojení s § 165b ods. 1 prvá veta zákona č. 563/2009 Z.z. a vo výroku rozhodnutia uviedol ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol: § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. (spôsob rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým žalovaný nepochybne je) s poukazom na § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. (určenie rozdielu dane správcom dane) a § 165b ods. 1 prvá veta zákona č. 563/2009 Z.z. (intertemporálne ustanovenie). Z ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z. nevyplýva, že by vo výroku rozhodnutia odvolacieho orgánu mali byť okrem procesných ustanovení upravujúcich spôsob rozhodnutie odvolacieho orgánu (potvrdenie, zmena alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia), aj všetky hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z., prípadne ďalšie ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré priamo neupravujú spôsob rozhodnutia odvolacieho orgánu. Žalovaný preto postupoval podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol ustanovenie zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého rozhodol, a neporušil procesné právo žalobcu na vydanie zákonného rozhodnutia. 49. Súd dospel k záveru, že v daňovom konaní neboli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania. Žalovaný postupoval v súlade s ust. § 3, § 24, § 63 a § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ako to tvrdí žalobca, pretože práve žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má povinnosť preukázať existenciu hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty, čo sa nestalo. Nevysporiadanie sa so stanoviskom MF SR, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 16.04.2013, teda až po uplynutí lehoty na doplnenie odvolania, ktorej posledným dňom bol 21.03.2013 (§ 72 ods. 3 v spojení s § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.), nepredstavuje vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 50. Sumarizujúc súd uvádza, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v prospech žalobcu, pretože nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva, žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli špecifikované v zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva zo dňa 04.03.2011 v znení jej dodatkov a nehnuteľnosti nemôže použiť na dodávku tovaru alebo služieb. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP. 51. Súd zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP, pretože žalobca nepreukázal, aký návrh na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podal na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý navyše o jeho návrhu ešte ani nerozhodol. Inými slovami, z návrhu žalobcu nie je zrejmé, či sa v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Sžf 53/2015 rieši taká otázka, ktorá by mala význam pre konanie v predmetnej právnej veci. V tomto procesnom štádiu by bolo prerušenie konania zo žalobcom navrhovaného dôvodu nehospodárne aj s ohľadom na už existujúcu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (napríklad C-419/02) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. 3Sžf 87/2009). Preto súd vyhodnotil návrh žalobcu na prerušenie konania v predmetnej veci do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Sžf 53/2015 ako bezpredmetný a zamietol ho. 52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorému v takomto prípade právo na náhradu trov konania neprináleží. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).