Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/211/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201602 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201602.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CARRARO HOTELS, s.r.o., IČO: 35 851 759, Šulekova 15, Bratislava, zastúpený: LEGATE, s.r.o., Gunduličova 6, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Peter Vrábel, konateľ a advokát, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, za účasti pribratých účastníkov konania: Ing. M. O. a T.. B. O., obaja Z. XX, K., obaja zastúpení: Mgr. Tomáš Szabo, advokát, Radvanská 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 174/3866/2013/STA/Kam/G-5 zo dňa 23.01.2013 a o postupe podľa § 250b ods. 2 O.s.p., jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave u k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 174/3866/2013/STA/Kam/G-5 zo dňa 23.01.2013 v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Súd odkladá vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia č. 174/3866/2013/STA/Kam/G-5 zo dňa 23.01.2013 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : I. Svojou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 174/3866/2013/STA/Kam/G-5 zo dňa 23.01.2013 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad povolil stavebníkom Ing. M. O. a T.. B. O. (ďalej aj len pribratí účastníci alebo stavebníci) v spojenom územnom a stavebnom konaní zmenu dokončenej stavby: „Nadstavba rodinného domu, dostavba garáže a výťahu, Z. XX, K., na pozemku parc. č. XXXX, XXXX a XXXX, k.ú. Staré mesto, podľa projektu vypracovaného T.. arch. O. A....“. Žalobca žiadal zrušiť toto rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o neodkladné odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže mu jeho výkonom hrozí závažná ujma a iba na základe odkladu vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného možno dosiahnuť, aby boli pozastavené práce na stavbe na základe nezákonného stavebného povolenia a nevznikla tak neodvrátiteľná škoda a ujma na práve nerušeného užívania stavby žalobcu do času, kedy súd nerozhodne vo veci samej. V žalobe opísal skutkové okolnosti prípadu a uviedol, že stavebníci začali so stavebnou činnosťou od mája 2013, pričom výstavbou porušujú práva a právom chránené záujmy žalobcu, ktorý je susedom stavebníkov, nakoľko vlastní na Z. ulici nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností na L. ako pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a stavby: hotel Q., sup. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a hotel Q., sup. č. XXXX na parc. č. XXXX/X. Poukázal na definíciu susednej stavby v zmysle § 139 ods. 2 písm. d/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj len stavebný zákon), podľa ktorého sa susednou stavbou rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Medzi pozemkami žalobcu a pozemkami stavebníkov sa nachádza iba jednosmerná cesta (Z. ulica), ktorá je v tejto lokalite jedinou dopravnou komunikáciou a z ktorej je aj priamo vytvorený vjazd vozidiel do hotela žalobcu. V. budovy hotela žalobcu sú umiestnené priamo oproti dokončovanej stavbe cez cestu a sú tzv. susednými stavbami v zmysle § 139 stavebného zákona. Napriek uvedenému žalovaný nekonal so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania a preto je v zmysle § 250 ods. 2 druhá veta O.s.p. aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný mu nedoručil ani stavebné povolenie a s týmto sa oboznámil až v auguste 2013, kedy mu ho žalovaný na jeho podnet po informovaní sa, o akú stavbu sa jedná, doručil. Stavebné povolenie mu však bolo doručené vo fotokópii a už aj s vyznačenou doložkou právoplatnosti, podľa ktorej nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2013. Aby mohol využiť svoju možnosť vyčerpať proti napadnutému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky, žiadal súd o postup podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a uloženie povinnosti žalovanému doručiť mu napadnuté rozhodnutie. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne posúdil otázku okruhu účastníkov konania týkajúcu sa aj ďalších osôb okrem stavebníkov. Postupom žalovaného bol žalobca na svojich právach ukrátený, keďže s ním žalovaný nekonal ako s účastníkom konania napriek tomu, že sa s ním konať malo. Citoval ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku, § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona. Žalobca sa považuje za účastníka predmetného správneho konania, keďže ním môže byť priamo dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a tiež z dôvodu, že jeho vlastnícke a iné práva k susedným stavbám môžu byť napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté. Poukázal na súdnu prax - rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 19S 269/02-33 zo dňa 28.04.2003 a jeho odôvodnenie. V zmysle správneho poriadku a aj stavebného zákona má účastník konania právo byť upovedomený o začatí konania, byť prizvaný na ústne pojednávanie a miesto ohliadky, má právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a dostať fotokópie, navrhnúť dôkazy a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Má tiež právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia a navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia (§ 33 ods. 2 správneho poriadku). Tým, že žalovaný odoprel žalobcovi byť účastníkom konania, neumožnil mu realizovať jeho práva a zabezpečiť si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov, ktoré vyplývajú z uskutočňovania zmeny stavby stavebníkmi. Žalovaný nedbal na to, aby sa žalobcovi poskytla rovnaká možnosť, aby prispel k dokazovaniu a odôvodneniu jeho práv a oprávnených záujmov vrátane uplatnenia námietok proti dôkazom predloženým stavebníkmi najmä s poukazom na to, že stavebníci v konaní predložili starú mapu. Poukázal tiež na porušenie materiálnej rovnosti účastníkov konania (tzv. precedenčnej zásady) s poukazom na § 3 ods. 5 druhá veta správneho poriadku. Žalovaný totiž nekonal so žalobcom v tomto konaní napriek tomu, že žalobca bol účastníkom v predošlom stavebnom konaní o odstránení časti stavby: „Garáže pre dva rodinné domy a sklady Z.X a XX, K. (postavený na pozemkoch parc. č. XXXX a XXXX k.ú. Staré mesto) na základe rozhodnutia č.j. 11798/2009/376961/2011/STA/Vas/K-171 zo dňa 24.08.2011, pričom nebola iná skutková situácia. S poukazom na § 61 ods. 1 správneho poriadku mal stavebný úrad oznámiť začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom. Žalovanému boli vlastnícke vzťahy k susedným stavbám a pomery na Z. ulici známe z jeho úradnej činnosti vzťahujúcej sa k predošlým stavebným konaniam a mal sa s nimi náležite zaoberať. Postup žalovaného bol teda v rozpore s § 3 ods. 5 druhá veta a § 61 ods. 1 správneho poriadku. Neodôvodneným rozdielom v tomto prípade bolo, že stavebný úrad nekonal so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania napriek tomu, že v predošlom stavebnom konaní týkajúcom sa stavieb na rovnakých pozemkoch so žalobcom ako s účastníkom konal. V žalobe tiež namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) s tým, že vo veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav, nebola dodržaná stavebná čiara, búranie stavby je v rozpore so stavebným povolením a nebolo preukázané právo stavebníkov zriadiť na nevysporiadanom pozemku parc. č. XXXXX/X stavbu. Ďalej namietal, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.), keď konkrétne poukázal na omyl žalovaného vyvolaný stavebníkmi, ktorí predložili mapy nezodpovedajúce aktuálnej digitálnej katastrálnej mape. Namietal nezohľadnenie postavenia žalobcu ako účastníka v stavebnom konaní s poukazom na § 62 ods. 4 a § 66 ods. 1 stavebného zákona, pričom žalovaný sa nemal obmedziť len na podklady dané stavebníkmi, ale na účely zistenia okruhu účastníkov a stanovenia prípadného ďalšieho okruhu podmienok stavebného povolenia mal uskutočniť aj miestnu obhliadku, pri ktorej by sa mohol presvedčiť o tom, ako môže výkon stavebnej činnosti ovplyvniť okolité budovy a životné prostredie. Keďže žalovaný nesprávne určil okruh účastníkov stavebného konania a so žalobcom nekonal, uvedené procesné pochybenie spôsobilo, že zaťažil stavebné konanie vadou, čo malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Závažným dôsledkom tohto bolo, že žalovaný nezaviazal stavebníkov v podmienkach stavebného povolenia koordinovať práce v maximálnej miere s prevádzkou hotela žalobcu tak, aby v čo najmenšej miere bola prevádzka objektu v čase realizácie obmedzená a teda aby stavebná činnosť neprimerane neobmedzovala a neohrozovala práva a oprávnené záujmy žalobcu vo väčšom rozsahu. K návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia uviedol, že ďalšou realizáciou stavebnej činnosti dochádza k vzniku závažnej ujmy žalobcu a pri neodložení vykonateľnosti rozhodnutia vznikne nezvratný stav pri závažnom porušovaní práva žalobcu na užívanie svojich nehnuteľností. Poukázal na naliehavosť odkladu vykonateľnosti, ktorá je zvýšená o časový faktor a v ďalšom na mnohé nedostatky pri uskutočňovaní zmeny stavby, ktoré sú spôsobené nedodržiavaním podmienok stavebného povolenia, všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem vzťahujúcich sa na stavebné práce. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 26.09.2013 žalobca opätovne žiadal o urýchlené prejednanie návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, čo podporil aj doplnením žaloby o ďalšie závažné pochybenia zo strany žalovaného týkajúce sa najmä posudzovania súladnosti projektovej dokumentácie s podmienkami územného plánu ohľadom podlažnosti. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 09.10.2013 žalobca uviedol, že stavebníci nevykonávajú stavbu podľa podmienok stavebného povolenia uvedených pod bodmi 11,12 a 16. V podaní doručenom súdu dňa 30.10.2013 žalobca okrem iného namietal nesplnenie podmienok územného rozhodnutia ohľadom maximálnej plochy zastavanosti. V ďalších podaniach žalobca poukazoval na skutočnosť, že stavebníci porušujú podmienky stavebného povolenia, orgán štátneho stavebného dohľadu preukázateľne zistil nedostatky pri stavebnej činnosti, stavba je nedokončená a neustále prebieha nezákonná stavebná činnosť. Okrem iného svoj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia odôvodňoval nezákonnosťou stavebného povolenia, neexistenciou búracieho povolenia, tým, že stavba sa uskutočňuje na nevysporiadanom pozemku, nedodržaním stavebnej čiary, prekročením indexu zastavanosti, žalobca je opomenutým účastníkom, neboli dodržané podmienky krajského pamiatkového úradu, čo všetko preukázateľne odôvodňuje odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. poskytnutie ochrany práv žalobcovi pred nepriaznivými účinkami právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a tým aj účinného odvrátenia a zamedzenia hrozby závažnej ujmy. K naplneniu účelu odkladu vykonateľnosti môže dôjsť iba vtedy, ak je o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnuté včas, a teda pokiaľ sa vzhľadom na intenzitu porušovania práv žalobcu a vzhľadom na časovú postupnosť dostatočne včas poskytne žalobcovi súdna ochrana ešte v čase hrozby závažnej ujmy. V opačnom prípade by neskoršie rozhodnutie o odklade vykonateľnosti nebolo účelné, ak by v praxi nebolo možné realizovať preventívny charakter odkladu vykonateľnosti. Záverom poukázal na to, že neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosťou. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v znení jej doplnení navrhol túto zamietnuť. Podľa žalovaného žalobca podmienky § 34 ods. 1 a § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona nespĺňa. Obdobne žalovaný postupoval aj v predošlom stavebnom konaní, ktoré bolo začaté bez účastníctva žalobcu a žalovaný s ním napokon konal ako s účastníkom konania až na základe jeho žiadosti zo dňa 11.12.2006. Žalovaný teda pri určení okruhu účastníkov tohto konania vychádzal z vymedzeného okruhu účastníkov predošlého stavebného konania. Žalobca pritom v stavebnom konaní nenamietal skutočnosť, že účastníkom konania nie je a ani neprejavil záujem byť účastníkom konania. K námietkam žalobcu, že mu neoznámil začatie konania, nedal mu možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu zistenia.... žalovaný uviedol, že tieto práva prislúchajú účastníkovi konania, ktorým žalobca nie je. V prípade, ak by rozšírenie účastníkov konania žalobca navrhol, žalovaný by mu zrejme vyhovel. Ďalej uviedol, že nakoľko sa stavba v zmysle napadnutého rozhodnutia nemá realizovať na pozemku parc. č. XXXXX/X., nie je dôvod, aby stavebník preukazoval akékoľvek práva k tomuto pozemku, ani aby žalovaný preukázanie takéhoto práva od stavebníkov požadoval. Námietky ohľadne starej katastrálnej mapy nemajú vplyv na postavenie žalobcu v stavebnom konaní. Žalovaný zdôraznil, že pre vydanie rozhodnutia mal všetky potrebné podklady a vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu. V napadnutom rozhodnutí určil podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, pričom požiadavky žalobcu sú zohľadnené najmä v bodoch 11,13,15 a 16 napadnutého rozhodnutia. Stavebníci predložili všetky potrebné podklady, potvrdenia resp. inú potrebnú dokumentáciu, na základe ktorej bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Štátny stavebný dohľad nezistil porušenie bodov č. 11,12,13 a 17 rozhodnutia, pričom nedostatky pri umiestňovaní a uskutočnení stavby - rozpor s bodom č. 12 rozhodnutia bol odstránený. Žalovaný sa dôsledne zaoberal otázkou súladu umiestnenia stavby s územným plánom zóny A6 a určil podmienky, po splnení ktorých bolo možné rozhodovať v spojenom územnom a stavebnom konaní. Pokiaľ by existoval rozpor medzi predloženým návrhom a územným plánom, žalovaný by nesúhlasil so spojením územného a stavebného konania a namietal by rozpor návrhu s územným plánom. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí zohľadnil podmienky podľa rozhodnutia krajského pamiatkového úradu zo dňa 14.07.2011. Záverom namietal, že v zmysle § 247 ods. 3 O.s.p. môže byť predmetom preskúmania za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. V danom prípade však žalobca mal niekoľko opravných prostriedkov, ktoré v súčasnosti ešte stále má možnosť využiť a to napr. obnovu konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a konanie o proteste prokurátora. Žalobca nevyužil žiadny z týchto opravných prostriedkov, hoci zákon takýto opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu pripúšťa. III. Uznesením č.k. 2S 211/2013-77 zo dňa 26.09.2013 súd pribral do konania účastníkov správneho konania: T.. M. O. a T.. B. O., ktorí sú v zmysle napadnutého rozhodnutia stavebníkmi predmetnej stavby. Stavebníci poukázali na vyjadrenie žalovaného, s ktorým sa stotožnili a žalobu navrhli zamietnuť. Podľa nich bola žaloba podaná neskoro, keďže žalobca sa oboznámil so stavebným povolením už v máji 2013. Žalobca tiež nepreukázal, že sa s ním malo konať ako s účastníkom konania a nepreukázal tiež, že by bol na svojich právach dotknutý. IV. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. V § 250b ods. 2 O.s.p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. V prípade takto podanej žaloby musí súd zisťovať, či mal byť žalobca účastníkom správneho konania (v zmysle správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu - napr. stavebného zákona) a charakter rozhodnutia, ktoré žalobca žalobou napáda. Tieto skutočnosti súd zisťuje predovšetkým z obsahu administratívneho spisu. V zmysle súdnej judikatúry § 250b ods. 2 O.s.p. prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 a § 250 ods. 2 O.s.p. v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal (aj keď žalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Súd je názoru, že vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Súd sa v tomto štádiu konania zaoberal výlučne otázkou upravenou v § 250b ods. 2 O.s.p., t.j. či v prípade žalobcu ide o opomenutého účastníka, s ktorým sa ako s účastníkom konania nekonalo napriek tomu, že s ním správny orgán konať mal. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je celkom zrejmé, že žalobca bol na svojich právach a právom chránených záujmoch postupom žalovaného a napokon aj vydaným rozhodnutím ukrátený, keďže žalovaný nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania a to napriek tomu, že žalobca podmienky účastníctva v predmetnom spojenom územnom a stavebnom konaní ohľadne zmeny dokončenej stavby jednoznačne spĺňa. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. V zmysle § 139 ods. 2 pís. d/ stavebného zákona sa susednou stavbou rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Je nepochybné, že predmetná stavba sa má v zmysle napadnutého rozhodnutia realizovať na pozemkoch parc. č. XXXX,XXXX. a XXXX. Medzi týmito pozemkami a pozemkami žalobcu, na ktorých sú postavené dve budovy hotela Antares sa nachádza iba jednosmerná Z. ulica, ktorá je v tejto lokalite jedinou dopravnou komunikáciou a z ktorej je aj priamo vytvorený vjazd a výjazd vozidiel do hotela žalobcu. Z námietok žalobcu a z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že práva žalobcu ako vlastníka susedných stavieb môžu byť napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté a preto sú dve budovy hotela umiestnené priamo oproti dokončovanej stavbe susednými stavbami a žalobca mal byť účastníkom konania od jeho počiatku. Žalovaný teda nevenoval dostatočnú pozornosť citovaným zákonným ustanoveniam upravujúcim účastníkov územného resp. stavebného konania a taktiež § 139 stavebného zákona, ktorý vymedzuje niektoré pojmy použité v stavebnom zákone. Budovy hotela vo vlastníctve žalobcu sú síce postavené na takom pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkami uvedenými v stavebnom povolení, ale nesporne užívanie tohto hotela môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Žalovaný sa pritom vôbec nezaoberal pojmom „susedná stavba“ definovaným v § 139 ods. 2 stavebného zákona, čím zaťažil konanie takou zásadnou vadou, ktorá predstavuje nezákonnosť postupu a tým aj nezákonnosť následne vydaného napadnutého rozhodnutia. Žalobca správne poukázal na súdnu prax (napr. rozsudok KS v Bratislave č. k. 19S 269/02-33), že pre účastníctvo v stavebnom konaní v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení postačuje len možnosť zásahu do niektorého z vlastníckych oprávnení, čo znamená, že pre účasť v konaní nie je podstatné to, či skutočne príde k zásahu do jeho vlastníckeho práva, ale postačuje i len možnosť, že k takémuto zásahu môže prísť. Medzi práva žalobcu nesporne patrí i právo na nerušené užívanie nehnuteľnosti a právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach upravujúcich účastníctvo v konaní chráni subjekty pred neoprávnenými zásahmi do ich vlastníckeho práva tým, že im umožňuje uplatniť námietky, pripomienky a chrániť svoje práva a záujmy v stavebnom konaní v postavení účastníkov konania, ak ich práva môžu byť stavebným konaním dotknuté. Je nesporné, že účastník konania má viacero procesných práv priznaných či už stavebným zákonom alebo správnym poriadkom a napríklad má právo byť upovedomený o začatí konania, byť prizvaný na ústne pojednávanie a miestnu obhliadku, má právo uplatniť námietky a pripomienky k zámeru stavebníkov, právo nazerať do spisu, navrhovať dôkazy, má právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia ku všetkým podkladom rozhodnutia a navrhovať doplnenie podkladov. Žalovaný tým, že nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania, neumožnil tomuto žiadne z jeho práv realizovať a teda odoprel žalobcovi možnosť zabezpečiť si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov už len tým, že mu neposkytol žiadnu možnosť vzniesť námietky proti povoleniu stavby v takom rozsahu, ako to urobil v žalobe v znení jej doplnení. O týchto všetkých námietkach totiž mali v prvom rade rozhodovať správne orgány, t.j. žalovaný v prvom stupni a v prípade využitia riadneho opravného prostriedku po doručení napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán. V danom prípade totiž o všetkých námietkach žalobcu ako účastníka správneho konania musia najprv rozhodnúť správne orgány a až následne, v prípade, že žalobca napadne právoplatné druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, s ktorým nebude spokojný, bude toto podliehať na základe jeho žaloby preskúmaniu zákonnosti súdom. Žalobca tiež správne poukázal na § 3 ods. 5 druhá veta správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Precedenčnou zásadou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, ktoré by mohli podstatným spôsobom narušiť rovnosť subjektov pred zákonom. Táto zásada je taktiež prostriedkom ochrany pred svojvôľou správneho orgánu a pred neprimeraným a nezákonným uplatňovaním správnej úvahy. Žalobca dôvodne poukázal na to, že bol riadnym účastníkom v predošlom stavebnom konaní o odstránení časti stavby: „Garáže pre dva rodinné domy a sklady Z. XX a XX, K. (postavených na pozemkoch parc. č. XXXX a XXXX k.ú. Staré mesto) a to na základe rozhodnutia č.j. 11798/2009/376961/2011/STA/Vas/K-171 zo dňa 24.08.2011. Žalovanému teda mali byť známe vlastnícke vzťahy k susedným stavbám a celkovo pomery na Z. ulici v K.. Úplne absurdne pritom vyznieva tvrdenie žalovaného, že žalobca nespĺňa podmienky § 34 ods. 1 a § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, pričom obdobne postupoval aj v predošlom stavebnom konaní, ktoré taktiež začal bez účastníctva žalobcu a s týmto konal až na základe jeho žiadosti. K tomuto je potrebné uviesť, že nepochybne aj v predošlom stavebnom konaní mal byť žalobca účastníkom od začatia konania a takto s ním mal aj žalovaný konať. Navyše, keď žalovaný v predošlom stavebnom konaní napokon konal so žalobcom ako s účastníkom konania, hoci až na základe jeho žiadosti o vstup do konania, potvrdil tým skutočnosť, že žalobca účastníkom konania byť mal. V opačnom prípade by totiž celkom zrejme so žalobcom ako s účastníkom konania nekonal. Argument žalovaného, že účastníkom konania bude len ten, ktorý sa účastníctva domáha, je celkom evidentne nesprávny. S poukazom na citované zákonné ustanovenia uvedené vyššie je totiž účastníkom územného resp. stavebného konania ten, koho vlastnícke alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám a to aj k susedným pozemkom a stavbám, môžu byť rozhodnutím (stavebným povolením) priamo dotknuté. Ak by sa napríklad dožadoval v tomto konaní účastníctva niekto z iného mesta, ktorý by neosvedčil žiadne vlastnícke alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám v okolí dotknutých nehnuteľností, celkovo zrejme by nemohol byť účastníkom konania, aj keby o tom opakovane žiadal. Napokon žalobca správne poukázal na rozhodnutie žalovaného Č. SU-2006/20814/52450/UR-Pt zo dňa 22.08.2006, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby 0969- zmeny dokončených stavieb hotela a rodinného domu na Z. ulici XX a XX/A pre žalobcu (ide o budovy nachádzajúce sa priamo oproti dotknutej stavbe stavebníkov) z ktorého nepochybne vyplýva, že účastníkmi tohto územného konania bol aj T.. Z. O. a E. O.. Z uvedeného vyplýva, že v územnom konaní týkajúcom sa stavieb žalobcu žalovaný riadne konal ako s účastníkmi konania aj s vlastníkmi susedných stavieb nachádzajúcich sa na Z. XX v K., ale v prípade žalobcu už takto nekonal. V predošlom stavebnom konaní sa žalobca musel domáhať účastníctva konania a až potom s ním žalovaný konal a v prejednávanom prípade s ním nekonal vôbec. Napadnuté rozhodnutie nebolo žalobcovi riadnym procesným spôsobom doručené a tento ho získal až potom, keď sa informoval na prebiehajúcu stavebnú činnosť, niekedy v auguste 2013. Rozhodnutie mu však už bolo doručené aj s doložkou právoplatnosti, podľa ktorej nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2013. Žaloba bola podaná na krajský súd dňa 09.09.2013, pričom táto bola podaná jednoznačne včas, keďže súd postupuje podľa § 250b ods. 2 O.s.p. len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota 3 rokov. V danom prípade sa žalobca účinne domáhal postupu podľa § 250b ods. 2 O.s.p. v tejto lehote, ktorá je lehotou objektívnou a ktorá začala plynúť od vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. odo dňa 23.01.2013. K námietkam žalovaného, ktorý poukazoval na znenie § 247 ods. 3 O.s.p. v súvislosti s tým, že žalobca nevyužil žiadny z možných opravných prostriedkov - obnovu konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a konanie o proteste prokurátora, treba uviesť, že predovšetkým z § 247 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. V danom prípade však z napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva, že proti tomuto bolo možné podať odvolanie, avšak v prípade žalobcu mu žalovaný takéto právo odňal svojim nezákonným postupom a preto, keďže so žalobcom ako s účastníkom konania nekonal, sa napadnuté rozhodnutie ani nemohlo stať právoplatným. Rozhodnutie môže nadobudnúť právoplatnosť až po riadnom doručení žalobcovi v prípade, ak tento nepodá odvolanie a v prípade, ak ho podá, až právoplatným rozhodnutím odvolacieho orgánu. Samotné vyznačenie doložky právoplatnosti na predmetnom rozhodnutí je irelevantné. Predmetom preskúmania teda môže byť právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, pričom predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Musí ísť teda o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem riadneho opravného prostriedku správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Riadnym opravným prostriedkom ale nie je návrh na obnovu konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani protest prokurátora. Zásadne sa svojich práv žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôže domáhať ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvej inštancie nepodal odvolanie (rozklad, námietky). S poukazom na uvedené súd postupoval podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a uložil žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcovi a to v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, pričom žalovaný bez zbytočného odkladu upovedomí súd o tom, ak sa v rámci správneho konania po doručení rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, t.j. žalobca proti nemu podá odvolanie. V zmysle § 250b ods. 2 veta prvá O.s.p. súd zvážil všetky okolnosti týkajúce sa odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a odložil jeho vykonateľnosť aj s poukazom na § 250c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého môže predseda senátu na žiadosť účastníka uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Žalobca v súdnom konaní poukázal na viaceré nedostatky pri uskutočňovaní zmeny stavby spôsobené nedodržiavaním podmienok stavebného povolenia, pričom súd zohľadnil najmä skutočnosť, že jeho uplatnené námietky týkajúce sa najmä nedodržania stavebnej čiary, prekročeného indexu zastavanosti, podlažnosti a iných pre neho relevantných skutočností by v prípade úplného dokončenia stavby de facto neodložením vykonateľnosti rozhodnutia stratili svoju relevanciu a došlo by k neposkytnutiu spravodlivej ochrany právam žalobcu pred nepriaznivými účinkami formálne právoplatného rozhodnutia žalovaného a tým by u žalobcu vznikla závažná ujma. Správne žalobca poukázal na to, že súdna ochrana musí byť poskytnutá včas, t.j. ešte v čase hrozby závažnej ujmy a odklad vykonateľnosti má preventívny charakter. Ak by stavebníci stavbu celkom dokončili, ďalšie konanie by z pohľadu žalobcu bolo de facto zbytočné a bolo by možné hovoriť o tom, že neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosťou. Keďže od vydania rozhodnutia žalovaného ešte neuplynula lehota troch rokov (§ 250b ods. 3 O.s.p.) súd mohol postupovať podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a uložil žalovanému povinnosť doručiť správne rozhodnutie, pričom žalovaný bez zbytočného odkladu upovedomí súd o tom, ak sa v rámci správneho konania po doručení rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, t.j. žalobca proti nemu podá odvolanie. O náhrade trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej a to v nadväznosti na ďalší priebeh konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.