Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/2/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201970 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201970.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom, v právnej veci navrhovateľa: Y. J. J., muža, narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka G. D. Ľ. N., zastúpeného AK ŠKAMLA, s.r.o., Mgr. Martin Škamla, advokát so sídlom Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA6-153-009/2013-AV-CHO zo dňa 18.10.2013 takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d) a e) O.s.p. rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP- BA6-153-009/2013-AV-CHO zo dňa 18.10.2013 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom trov konania 331,13 €, v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 7. 11. 2013 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok, ktorý tento podal dňa 28.10.2013 proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-153-009/2013-AV-CH vydaného dňa 18.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté o zaistení navrhovateľa dňom 18.10.2013 o 16.15 hod. a jeho následnom umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a to do 18.1.2014. Spolu s predložením odvolania navrhovateľa odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Z obsahu pripojeného administratívne spisu súd zistil, že dňa 18.10.2013 sa dostavil navrhovateľ na pracovisko Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt v zmysle § 58 ods. 2 písm. b/ zákona číslo 404 /2011 Z.z. Následne boli realizované úkony, ktoré vyústili do vydania predmetného rozhodnutia o jeho zaistení a umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov do 18.1.2014. V dotknutom rozhodnutí bolo uvedené, že zaistenie navrhovateľa, ktorý je žiadateľom o udelenie azylu na území Rakúskej republiky sa uskutočnilo podľa ustanovenia § 88 ods.1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18.2.2003, kde sú ustanovené kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny a začatého konania Dublinským strediskom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR pod číslom MU-I/ DS-Ž-2013. V odôvodnení odvolaním navrhovateľa napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že po uskutočnení lustrácie v dostupných evidenciách bolo zistené, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky podanú žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov a taktiež, že bol žiadateľom o azyl, avšak jeho žiadosť bola dňa 16.8.2013 právoplatne zamietnutá . Tiež bolo zistené, že v minulosti požiadal o udelenie azylu v inom členskom štáte a bolo začaté konanie podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 a Rakúska republika sa navrhovateľa rozhodla podľa článku č. 16 ods. 1 písm. c/ dublinského nariadenia prijať naspäť, nakoľko jeho žiadosť je v procese posudzovania, nachádza sa na území iného členského štátu bez povolenia, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. Ďalej je v rozhodnutí uvedené, že v začatom konaní vo veci svojho zaistenia pred správnym orgánom navrhovateľ uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval dňa 9.1.2013 zo svojej domovskej krajiny (cestoval cez Turecko, Grécko, Srbsko, Maďarsko) a následne dňa 14.1.2013 požiadal o azyl. V rokoch 2011 až 2013 žil nelegálne v Taliansku a v mesiaci január roku 2013 sa tri dni zdržiaval v Rakúsku, pričom poprel, že by požiadal v Rakúsku alebo v inom členskom štáte Európskej únie o azyl. Záverom napadnutého rozhodnutia správny orgán zdôraznil, že zaistenie navrhovateľa (účastníka správneho konania) je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nakoľko má za preukázané, že je žiadateľom o udelenie azylu na území iného členského štátu, čo je aj základom pre začiatok konania o zaistenie na účel výkonu jeho prevozu z územia Slovenskej republiky na územie Rakúska, k čomu priamo slúži inštitút zaistenia. Dĺžku doby zaistenia stanovil (v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov) do 18.1.2014 dôvodiac dôkladným vyhodnotením osoby navrhovateľa, berúc do úvahy informácie poskytnuté Útvarom policajného zaistenia Medveďov, ktorý na jeho dopyt uviedol takúto dĺžku doby zaistenia ako nutnú na vykonanie úkonov potrebných k realizovaniu prevozu . Voči tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podal dňa 28.10.2014 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opravný prostriedok, v ktorom namietol nesprávne právne posúdenie veci, vyskytnutie vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť dotknutého rozhodnutia, nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj nezákonnosť rozhodnutia pre neúplnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť jeho výroku. V prvom rade navrhovateľ uviedol, že keď sa dňa 18.10.2013 dostavil na oddelenie odporcu, požiadal o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom nebol zaistený a nebol v konaní o udelenie azylu a to ani v Rakúsku. Napriek tomu odporca postupoval v rozpore so zákonom a jeho žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu neprijal (podľa § 59 ods. 2 zákona o azyle neboli splnené podmienky na to, aby odporca neprijal jeho žiadosť o tolerovaný pobyt na území Slovenska), ale rozhodol o jeho zaistení - vec nesprávne posúdil a v jeho konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že k jeho zaisteniu došlo na základe rozhodnutia Dublinského strediska Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. MU-I/DS-Ž-2013 za účelom zabezpečenia jeho prevozu do Rakúska, ktoré sa má zrealizovať do polovice mesiaca november 2013. Po uplynutí tejto lehoty nebude jeho presun na územie Rakúska na základe vyššie uvedeného rozhodnutia možný, účel jeho zaistenia zanikne, ďalšie pozbavenie jeho osobnej slobody sa stane neúčelným a nezákonným. Preto ak v napadnutom rozhodnutí odporca určil lehotu jeho zaistenia do 18.1.2014 nesprávne právne posúdil vec a rozhodnutie je súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Taktiež namietal nezákonnosť rozhodnutia a to pre neúplnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť jeho výroku, keďže z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, pre ktorý z dvoch dôvodov v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (prvý- existencia rizika úteku, druhý- vyhýbanie alebo bránenie procesu prípravy prevozu) bol zaistený, pričom dôvod nie je možné zistiť ani z obsahu odôvodnenia rozhodnutia. Je manželom občianky SR (čo je aj dôvod, pre ktorý požiadal o povolenie na trvalý pobyt), úkonom príslušných orgánov sa nevyhýba, zdržiava sa na adrese známej príslušným orgánom. Záverom namietol, že v napadnutom rozhodnutí odporca neskúmal efektívnosť a účelnosť jeho zaistenia tak, ako to vyžaduje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (článok 5 ods.1 písm. f), v zmysle ktorého, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody, musí byť efektívne a účelné. K podanému opravnému prostriedku navrhovateľom sa písomne vyjadril odporca s tým, že navrhovateľove námietky podľa jeho názoru nevychádzajú zo skutkového stavu veci a nekorešpondujú s jeho zisteniami, neobsahujú žiadne nové dôkazy resp. skutočnosti, ktoré by viedli k zrušeniu jeho rozhodnutia. Svoje rozhodnutie považuje za obsahovo zrozumiteľné vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami a dohovormi. Odporca sa postupne vyjadril k jednotlivým námietkam v navrhovateľom podanom opravnom prostriedku. K námietke, že osobu s tolerovaným pobytom na území SR nie je možné zaistiť a on postupoval v rozpore so zákonom ak žiadosť navrhovateľa o udelenie tolerovaného pobytu neprijal a rozhodol o jeho zaistení uviedol, že povinnosťou navrhovateľa pri podaní žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu bolo priložiť doklady, ktorými by potvrdzoval skutočnosti odôvodňujúce udelenie tolerovaného pobytu, čo však neurobil a preto jeho žiadosť neprijal. K námietke ohľadom stanovenia lehoty zaistenia navrhovateľa stanovenej do 18.1.2014 odporca uviedol, že takúto lehotu určil po dôkladnom vyhodnotení osoby navrhovateľa ako aj získaných podkladov. Stanovená lehota je plne súladná zo Zákonom o pobyte cudzincov a je to aj lehota, počas ktorej sa zabezpečí dublinský transfer navrhovateľa do Rakúska. Ohľadom námietky o neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia uviedol , že z celého jeho administratívneho spisu jasne vychádza, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu, z čoho vychádza odôvodnené riziko jeho úteku. Táto skutočnosť je jasne zadefinovaná v zákone o pobyte cudzincov, vyplýva z administratívneho spisu a preto k tejto veci sa v rozhodnutí nepovažoval za potrebné bližšie vyjadriť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci prejednal vec v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 15.11.2013 a zároveň sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu správneho orgánu. Podľa § 244 ods.1,2,3 O.s.p. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správnom súdny preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods.1,2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) bod 1 , 2 z.č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny c) na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho prevozu. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 15.11.2013 v súlade s § 101 ods.2 O.s.p. (neprítomný právny zástupca navrhovateľa sa ospravedlnil), prítomný zástupca odporcu po oboznámení sa s faxovým podaním právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa. Zároveň uviedol, že navrhovateľ bol zo zaistenia prevezený na územie Rakúskej republiky, kde bol prevzatý. Súd po preskúmaní rozhodnutia odporcu v rozsahu a dôvodov uvedených v navrhovateľom podanom opravnom prostriedku a po oboznámení sa z obsahom predloženého administratívneho spisu odporcu musí ohľadom námietky navrhovateľa o výroku napadnutého rozhodnutia uviesť, že tento je podľa súdu v dôsledku absencie uvedenia konkrétneho zákonného dôvodu podľa § 88 ods.1 písm. c) z.č. 404/2011 Z.z. ustanovujúceho dva rozdielne dôvody umožňujúce zaistenie cudzinca neúplný a neurčitý, pričom ani z odôvodnenia predmetného rozhodnutia nie je možné ustáliť, pre ktorý z týchto dvoch (rozdielnych a samostatných) zákonných dôvodov došlo v danom prípade k zaisteniu navrhovateľa. Táto skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Súd zaoberajúc sa námietkou navrhovateľa ohľadom samotného zaistenia ako aj lehoty zaistenia v rozhodnutí uvádza , že (aj keď lehota zaistenia bola stanovená v súlade s § 88 ods. 4 z.č. 404/2011 Z.z.) samotné zaistenie je vážnym zásahom do základného ľudského práva na osobnú slobodu (garantovanú medzinárodnými dokumentmi, Ústavou SR), z čoho vyplýva povinnosť správneho orgánu riadne odôvodniť účel obmedzenia osobnej slobody účastníka konania ako aj samotnú dĺžku zaistenia. Odporca sa však v rozhodnutí hľadiskom účelnosti a efektívnosti zaistenia navrhovateľa pre potreby zabezpečenia prípravy jeho prevozu na územie Rakúska nijako nezaoberal, okrem konštatovania, že jeho zaistenie je v súlade s čl. 5 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko mal za preukázané , že je žiadateľom o udelenie azylu v inom členskom štáte, ktorý súhlasil s jeho prevzatím na svoje územie, pričom k prevozu priamo slúži inštitút zaistenia. Povinnosťou odporcu však bolo uviesť a odôvodniť konkrétne skutočnosti osvedčujúce predpoklad, že zaistenie navrhovateľa je v danom prípade potrebné. Nie je dostačujúce, ak prípadné odôvodnenie zaistenia ako aj odôvodnenie dĺžky zaistenia by vyplývalo iba z obsahu administratívneho spisu (ako to uviedol odporca vo svojom vyjadrení), ale všetky relevantné zistenia a skutočnosti vedúce správny orgán (odporcu) k vydaniu rozhodnutia o zaistení a stanoveniu konkrétnej dĺžky zaistenia musia byť uvedené a aj riadne odôvodnené v rozhodnutí, inak je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Taktiež samotnú v rozhodnutí stanovenú lehotu zaistenia navrhovateľa odporca nijako nezdôvodnil okrem nič bližšie neuvádzajúceho odvolania sa na vyhodnotenie osoby navrhovateľa a vyjadrenia ÚPZC Medveďov o potrebe vykonávania úkonov potrebných k realizácii prevozu navrhovateľa. Súd ďalej uvádza, že pre úplnosť odôvodnenia zaistenia a jeho dĺžky je potrebné, aby odporca sa v rozhodnutí zaoberal aj tým, prečo nie je možný prevoz navrhovateľa za jeho slobody, ako aj tým, prečo celková dĺžka zaistenia uvedená v rozhodnutí presahuje 6 mesiacov od oznámenia Rakúska o prevzatí zodpovednosti za posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl (podľa čl. 20 ods. 2 môže byť táto lehota za splnenia stanovených skutočností predĺžená maximálne do 18 mesiacov), keďže k zaisteniu navrhovateľa došlo na účel prípravy jeho prevozu do Rakúska (podľa Nariadenia rady (ES) č. 343/2003 ) v zmysle rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. MU- I/DS-Ž-2013. Podľa tohto rozhodnutia sa mal prevoz navrhovateľa uskutočniť do polovice mesiaca november 2013. Preto stanovenie lehoty zaistenia do 18.1.2014 musel v rozhodnutí o zaistení odporca odôvodniť zákonnými dôvodmi (uväznenie žiadateľa -navrhovateľa alebo jeho skrývanie sa) , čo však neučinil. Ohľadom námietky navrhovateľa o vyskytnutí vady konania odporcu, ktorá mohla mať vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (neprijatie navrhovateľovej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu) súd uvádza, že podľa jeho názoru odporca nepostupoval v súlade s ustanoveniami z .č. 404/2011 Z.z. , keď neprijal navrhovateľovu žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území SR , nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 59 ods. 2 zák. č. 404/11 Z.z. o možnosti neprijatia takejto žiadosti. Neprijatie žiadosti v svojom vyjadrení odporca zdôvodnil nepredložením dokladov navrhovateľom potrebných k prijatiu uvedenej žiadosti , čo však nie je zákonný dôvod k neprijatiu žiadosti , ale k vydaniu rozhodnutia o jej zamietnutí (§ 59 ods.12 z.č. 404/2011 Z.z.) a takto mal odporca aj postupovať. Vzhľadom k tomu , že v priebehu pojednávania súd zistil, že navrhovateľ, ktorý bol odporcom medzičasom zaistený bol prevezený na územie Rakúska kde bol aj prevzatý, súd už nerozhodoval o navrhovateľovom bezodkladnom prepustení zo zaistenia (§ 250sa ods. O.s.p.) . Na základe vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil s tým, že v ďalšom konaní bude odporca viazaný vysloveným právnym názorom súdu (250r O.s.p.) v tomto rozhodnutí . O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250l ods. 2 Osp. a priznal vo veci plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi . Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 331,13 € a to za nasledovné úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - opravný prostriedok, pri výške úkonu právnej služby 130,16 €, 2 krát paušálna náhrada - 7, 81 € a 20% DPH (§ 11 ods.4, § 14 ods. 1 písm. a), d) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.). Súd nepriznal navrhovateľovi ním vyčíslenú a uplatnenú náhradu trov konania za tri úkony právnej služby, nakoľko úkon právnej služby - písomné podanie došlé súdu 15.11.2013 nepokladá za účelný, keďže nešlo o úkon vyžiadaný súdom a toto podanie je obsahovo totožné s jeho predchádzajúcim písomným podaním - opravným prostriedkom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Rozsudok, proti ktorému nie je možné podať odvolanie je právoplatný a vykonateľný dňom vyhlásenia (§ 250sa ods.3 O.s.p.).