Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/435/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895187 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895187.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: J.. J. X. D. L. K. Á. B. , D., I. V.. Č.. X, P., zastúpený Mgr. Ing. Róbertom Havlátom, advokátom v Bratislave, Rudnayovo nám. č. 1, proti odporcovi: S.. J. P. F. O. Á. Q. , bytom R. C.. Č.. XX, P., o zaplatenie sumy 813,83 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. septembra 2012, č.k. 21 C 22/2007-204, na odvolanie odporcu proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 29. februára 2012, č.k. 21 C 22/2007-165, zo dňa 18. decembra 2012, č.k. 21 C 22/2007-213, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. septembra 2012, č.k. 21 C 22/2007-204, uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 29. februára 2012, č.k. 21 C 22/2007-165, uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. decembra 2012, č.k. 21 C 22/2007-213, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom, v poradí druhým, zo dňa 18.9.2012, č.k. 21 C 22/2007-204, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 813,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 9.5.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 40,66 € (1.225,-- Sk), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.4.2005 (keď pôvodne bola vec vedená pod sp.zn. 1 Ro 1142/2005) domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 24.517,50 Sk (813,83 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 9.5.2003 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Dňa 30.1.2003 uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej poskytol odporcovi (obvinenému v trestnej veci) právne služby podľa zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Dňa 18.3.2003 uzatvoril s odporcom ďalšiu zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej poskytol odporcovi v civilnom súdnom konaní právne služby podľa vyššie uvedeného zákona. Za poskytnuté právne služby v trestnej veci vystavil odporcovi dňa 30.4.003 daňový doklad č. XXXXXXX, splatný dňa 8.5.2003, na sumu 19.847,50 Sk a za poskytnuté právne služby v civilnom konaní odporcovi vystavil toho istého dňa daňový doklad č. XXXXXXX, splatný dňa 8.5.2003, na sumu 4.670,-- Sk. Napriek upomienke odporca svoju povinnosť nesplnil. Faktúry odporcovi nezasielal poštou, prebral ich odporca osobne na poslednom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.4.2003, ktorá skutočnosť sporná nie je. Rozsudkom, v poradí prvým, zo dňa 8.6.2010, č.k. 21 C 22/2007-58, súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 813,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 9.5.2003 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.1.2011, č.k. 4 Co 382/2010-69, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo jednoznačne, žeby bola odporcovi poskytnutá právna služba vo vyfakturovanom rozsahu, a to či už sa jednalo o úkony, ktoré možno preveriť z obsahu súdnych spisov, alebo o úkony poskytnuté mimo súdneho konania; súd nevykonal základný dôkaz, a to výsluch odporcu a tiež neodôvodnil svoj záver o doručení faktúr dňa 30.4.2003. Preto uložil súdu prvého stupňa riadne zistiť skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotiť a opätovne rozhodnúť vo veci. V ďalšom konaní po vykonaní, doplnení, dokazovania, súd prvého stupňa mal zistený, nepochybný, nasledovný skutkový stav veci. Navrhovateľ ako advokát s odporcom ako klientom uzatvoril dňa 30.1.2003 a 18.3.2003 zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorých sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť právne služby v tam uvedených veciach a odporca sa zaviazal za poskytnuté právne služby odmenu navrhovateľovi zaplatiť určenú dohodnutým spôsobom. Navrhovateľ si poskytnuté služby riadne vyčíslil, avšak odporca mu odmenu neuhradil. Obe faktúry zo dňa 30.4.003, č. XXXXXXX, splatnú dňa 8.5.2003, na sumu 19.847,50 Sk, zo dňa 8.5.2003, č. XXXXXXX, splatnú dňa 8.5.2003, na sumu 4.670,-- Sk, boli odporcovi osobne odovzdané dňa 30.4.2003, v tej dobe bol odporca ešte súčinný a nebolo treba zasielať mu ich poštou. O odovzdaní svedčí rukou písaný záznam na zozname úkonov. V bode 4.1 sa zmluvné strany dohodli na hodinovej odmene advokáta podľa § 6 a nasl. vyhlášky č. 163/2002 Z.z. v sume 50,-- € v protihodnote v slovenských korunách, bez DPH, kde pre prepočet EUR na SKK bol rozhodný najvyšší kurz NBS vyhlásený v deň vystavenia faktúry; obe faktúry boli vystavené v slovenských korunách spolu s DPH a spolu s časovou špecifikáciou práce. Odporca sa zaviazal okrem dohodnutej odmeny zaplatiť navrhovateľovi aj náhradu vyúčtovaných hotových výdavkov, taktiež sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu za stratu času vo výške 1/2 z hodinovej odmeny za každú aj začatú hodinu strateného času. Splatnosť faktúry bola dohodnutá na 7 dní od prevzatia. Navrhovateľ v uvedenej trestnej veci vykonal rokovanie s klientom v dňoch 30.1. 2003, 14.3.2003 a 15.4.2003, dňa 16.4.2003 bol nahliadať do spisu a vykonal štúdium podkladov - zápisníc o výsluchoch a tiež dňa 17.4.2003 vypracoval sťažnosť proti uzneseniu policajného orgánu o odmietnutí veci. Za poskytnuté právne služby v predmetnej trestnej veci navrhovateľ odporcovi dňa 30.4.2003 vystavil faktúru č. 3052003, so splatnosťou do 8.5.2003 na sumu 425,-- €, čo pri kurze NBS 1 € = 40,965 Sk predstavovalo sumu 17.410,10 Sk bez DPH a sumu 19.847,50 Sk so 14 % DPH, faktúru odporca osobne prevzal dňa 30.4.2003. Dňa 18.3.2003 uzatvoril navrhovateľ s odporcom ďalšiu zmluvu o poskytovaní právnych služieb, v rámci ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať za vyššie uvedených podmienok odporcovi ako klientovi právne služby v konaní o rozvod manželstva. V danej občianskoprávnej veci navrhovateľ vykonal rokovanie s klientom dňa 18.3.2003, dňa 19.3.2003 vypracoval podanie - žiadosť o odročenie pojednávania a dňa 20.3.2003 spracoval podanie na súd - návrh na vykonanie dôkazov, taktiež zastupoval v uvedený deň odporcu na pojednávaní. Za poskytnuté právne služby v predmetnej veci navrhovateľ vystavil odporcovi dňa 30.4.2013 faktúru č. XXXXXXX, so splatnosťou do 8.5.2003, v sume 100,-- €, čo pri kurze NBS 1 € = 40,965 Sk predstavovalo sumu 4.096,50 Sk bez DPH a sumu 4.670,-- Sk so 14 % DPH, odporca faktúru prevzal dňa 30.4.2003. Svedok R.. I. B. odporcu spoznal ako začínajúci advokát u navrhovateľa začiatkom roku 2003. S odporcom boli spísané dve zmluvy o poskytovaní právnych služieb, trestné aj civilné konanie spolu súviseli, vec odporcu bola jednou z prvých, ktorú u navrhovateľa riešil a predložené doklady o poskytnutých právnych službách zodpovedajú poskytnutým právnym službám odporcovi. S úkonmi bol odporca oboznámený vždy vopred, tieto nenamietal a nenamietal ani následne predložené faktúry, ktoré zodpovedajú poskytnutým službám. Faktúry bežne zasielali poštou, ale mohli byť odporcovi odovzdané aj pri stretnutí a je vysoko pravdepodobné, že sa tak stalo dňa 30.4.2003. Koncom roku 2003 nastali s odporcom komunikačné problémy čo sa týka uplatnenej odmeny. Vykonané úkony zaznamenával v informačnom systéme aj s presným časom, čoho sa týkali a kedy boli vykonané; záznam zodpovedá skutočne vykonaným úkonom. Odporca sa ani po vrátení veci súdu prvého stupňa nevyjadril a napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný na pojednávania konané dňa 24.5.2011, 21.10.2011, 13.12.2011, 27.1.2012, 22.5.2011 a 18.9.2012, na tieto sa nedostavil a svoju neprítomnosť včas a preukázanými vážnymi dôvodmi neospravedlnil. Navrhovateľ sa na posledný určený termín pojednávania dňa 18.9.2012 nedostavil, pričom ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec na uvedenom pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ preukázal vypracovanie písomných úkonov pre odporcu faktúrami zo dňa 30.4.2003. Odporca sa napriek tomu, že mu bol návrh riadne doručený, k tomuto v priebehu celého konania nevyjadril, nerozporoval konkrétnym dôvodom žiadnu z navrhovateľom tvrdených skutočností a nežiadal vykonanie žiadnych dôkazov, pričom zároveň vykonanie a správnosť všetkých vyfakturovaných úkonov (vrátane rokovaní s klientom) zrejmých aj z ich prehľadu potvrdil aj svedok R.. I. B. vo svojej výpovedi. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach podľa ustanovenia § 132 O.s.p. Mal za preukázané, že navrhovateľ ako advokát s odporcom ako klientom uzatvoril dňa 30.1.2003 a 18.3.2003 zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorých sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť právne služby v určených veciach a odporca sa zaviazal zaplatiť odmenu v zmysle dohody. Navrhovateľ si poskytnuté služby riadne vyčíslil, avšak odporca mu odmenu neuhradil; nestalo sa tak doteraz. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 19 zákona č. 132/1990 Zb. preukázal uplatnený nárok v plnom rozsahu a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť odmenu navrhovateľovi spolu v sume 24.517,50 Sk (19.847,50 Sk + 4.670,-- Sk), t.j. v sume 813,83 €. Keďže odporca svoju povinnosť nesplnil riadne a včas v lehote splatnosti do 8.5.2003, navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa, 9.5.2003, vo výške zodpovedajúcej dvojnásobku diskontnej sadzby NBS ku dňu 9.5.2003. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 19 ods. 1, 2, § 52 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv o právnej pomoci, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. l O.s.p. Napokon v rozsudku dal účastníkom podrobné zákonné poučenie o možnosti podať odvolanie (mieste, čase, náležitostiach podľa ustanovenia (§ 204 ods. l, § 205 ods. 1, 2 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac len tým, že s pohľadávkou navrhovateľa nesúhlasí v plnom rozsahu, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko navrhovateľom predložené doklady sa nezakladajú na pravde. Preto ešte raz žiadal daný rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v plnom rozsahu. Neuviedol presne, aké doklady predložené navrhovateľom sa nezakladajú na pravde, v čom je pravda. Vôbec nenamietal čas uzavretia zmlúv o poskytovaní právnych služieb, ich obsah, skutočne poskytnuté právne služby navrhovateľom, obsah doručených faktúr, výšku a ani samotný výpočet odmeny za skutočne poskytnuté právne služby navrhovateľom; nenamietal ani čas omeškania, výšku sankcie v dôsledku omeškania s plnením peňažného dlhu. Napokon odporca nenamietal ani výšku a dôvodnosť navrhovateľovi priznanej náhrady trov konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny po vecnej a formálnej stránke potvrdiť. Odvolanie odporcu považoval za neopodstatnené. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a vec správne právne posúdil. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby za vyjadrenie k odvolaniu v sume 51,45 €, režijný paušál v sume 7,63 €, spolu 59,08 €. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 29.2.2012, č.k. 21 C 22/2007-165, podľa ustanovenia § 53 ods. l O.s.p. uložil odporcovi poriadkovú pokutu v sume 150,-- €, ktorú je povinný zaplatiť na účet súdu prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci určil termín pojednávania na deň 13.9.2011, na ktoré bol odporca riadne a včas predvolaný, avšak dňa 12.9.2011 zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania z vážnych zdravotných dôvodov. Listom zo dňa 13.9.2011 súd odporcu vyzval, aby preukázal uvedené zdravotné dôvody a zároveň ho predvolal na pojednávanie konané dňa 21.10.2011. Odporca zaslal lekársku správu, z ktorej ale nevyplýval dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie nemohol dostaviť. Na pojednávanie dňa 21.10.2011 sa odporca opätovne nedostavil; súd ho listom zo dňa 2.11.2011 opätovne vyzval, aby doložil doklad o práceneschopnosti a predvolal ho na termín pojednávania dňa 13.12.2011. Odporca súdu oznámil, že bol dňa 21.10.2011 hospitalizovaný v Nemocnici Q.. Súd ale zistil, že odporca v predmetnej nemocnici hospitalizovaný nebol, na deň 21.10.2011 mu práceneschopnosť vystavená nebola. Súd prvého stupňa opätovne vyzval odporcu listom zo dňa 21.11.2011, aby uviedol, prečo sa nezúčastnil pojednávaní dňa 13.9.2011, 21.10.2011 a aby oznámil, v ktorom nemocničnom zariadení bol v daných dňoch hospitalizovaný a predložil o tom doklad. Na pojednávanie konané dňa 13.12.2011 sa odporca opätovne nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Riadne a včas bol odporca predvolaný na pojednávanie konané dňa 27.1.2012, ktorého sa rovnako nezúčastnil, dňa 27.1.2012 odporca požiadal o odročenie daného pojednávania z dôvodu, že od 25.1.2012 podstúpi rôzne vyšetrenia v nemocnici na Q. a v Ú. T.. D., o čom predložil lekársku správu zo dňa 27.1.2012; ide ale len o žiadosť lekára o vyšetrenie odporcu. Neprítomnosť na pojednávaní dňa 13.9.2011, 21.10.2011 odporca nepreukázal ospravedlniteľnými dôvodmi, len opätovne tvrdil, že sa nemohol zúčastniť z veľmi vážnych dôvodov, pretože mu to nedovoľuje jeho zdravotný stav. Súd prvého stupňa z chovania odporcu vyvodil, že tento hrubo sťažuje postup súdu tým, že sa nedostavil na pojednávania, svoju neúčasť ani v jednom prípade riadne neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Aj z vyjadrení jeho lekára a nemocničného zariadenia vyplýva, že v určených termínoch pojednávania nebol odporca hospitalizovaný a nebola mu ani vystavená práceneschopnosť. Odporca nedoložil termíny vyšetrení, pre ktoré žiadal odročiť pojednávanie dňa 27.1.2012. Napokon samé osebe by ani tieto neboli dôvodom, ktorý by ospravedlnil neúčasť odporcu na pojednávaní, keďže termíny vyšetrení je možné dohodnúť aj mimo určený termín pojednávania, o ktorom sa odporca vždy dozvedel s dostatočným časovým predstihom. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca dôvodiac len tým, že s poriadkovou pokutou nesúhlasí, pretože je neopodstatnená; žiadal ju zrušiť. Vôbec sa nevyjadroval ku dôvodom, skutočnostiam, uvádzaným súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení, pre ktoré odporcovi poriadkovú pokutu uložil. Uznesením zo dňa 18.12.2012, č.k. 21 C 22/2007-213, uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v sume 48,50 € podľa položky l písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca dôvodiac len tým, že nemá ani jeden dôvod, aby akýkoľvek poplatok zaplatil, pretože všetko je umelo vykonštruované, nedôvodné, zmanipulované a nezákonné. Žiada preto, aby celá kauza bola zrušená ako zmätočná. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a že teda odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. septembra 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. V konaní je nepochybné, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 13.4.2005 domáha zaplatenia odmeny za skutočne poskytnuté právne služby odporcovi v roku 2003 v trestnom a občianskoprávnom konaní na základe zmlúv o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.1.2003, 18.3.2003, ktorú mu odporca doteraz nezaplatil napriek riadnemu vyúčtovaniu, doručenej faktúre č. XXXXXXX zo dňa 30.4.2003, so splatnosťou do 8.5.2003, doručenej faktúre č. XXXXXXX zo dňa 30.4.2003, so splatnosťou do 8.5.2003; vychádzajúcich z dohody o odmene (čl. 4. oboch zmlúv o poskytovaní právnych služieb). Ani po rozhodnutí odvolacieho súdu rozsudkom v poradí prvým v prejednávanej veci neboli preukázané také právne skutočnosti, ktoré by odporcovi privodili vo veci úspech. Takéto napokon sám odporca ani len netvrdil, bol nečinný, zbavil sa sám svojím konaním možnosti zúčastňovať sa na pojednávaní, prednášať návrhy, vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany; napriek tomu, že mu súd prvého stupňa túto možnosť vždy aj reálne poskytol. Ani v odvolaní odporca neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by mu privodili v konaní úspech. Osobitne odvolací súd nepreskúmaval spôsob výpočtu odmeny, keďže odporca tento nenamietal vôbec. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). Odvolací súd potvrdil aj obe napadnuté uznesenia ako vecne a právne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Čo sa týka uznesenia o uložení poriadkovej pokuty odporca spôsobil, bezdôvodne, odročenie pojednávaní v uznesení uvádzaných. Hrubo sťažoval postup súdu tým, že sa nedostavil na pojednávania, svoju neúčasť ani v jednom prípade riadne neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Dopustil sa tak konania majúceho za následok postup súdu podľa ustanovenia § 53 ods. l O.s.p.; výška pokuty je primeraná. Uloženie povinnosti zaplatiť poplatok za podané odvolanie vyplýva z ustanovenia § 1 ods. l, § 2 ods. l písm. a/, § 5 ods. l písm. a/, § 6 ods. l, § 7 ods. 1, 11, § 8 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov, položky č. l písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zákona o súdnych poplatkoch (6 % z vymáhanej sumy; 48,50 €). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z jeho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa, vedomosť o vyjadrení sa navrhovateľa k jeho odvolaniu, k danému vyjadreniu, by neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu; nemalo by vplyv na vecnú a právnu stránku rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Navrhovateľovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich (len) z trov právneho zastúpenia, nepriznal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). Popri zásade úspechu účastníka v konaní súd musí skúmať aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť možno definovať ako nevyhnutnosť alebo právnu možnosť vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Je nepochybné, že trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia však nebude možné považovať v prípadoch, keď sám účastník poskytuje právne služby, ako je tomu v prejednávanej veci. Tým nie je porušené ústavné právo účastníka (navrhovateľa) na právne zastúpenie, na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ústavné právo na rovnosť účastníkov, teda rovnosť procesných strán (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 18 veta prvá, tretia O.s.p.). Navrhovateľ ako akýkoľvek iný účastník sporu mal aj reálnu možnosť riešiť otázku svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností; nebol vylúčený z voľby niektorej možnosti. Avšak za stavu, keď navrhovateľ sám poskytuje právne služby, už nemožno považovať trovy jeho právneho zastúpenia za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie, bránenie svojho práva v súdnom konaní ani za predpokladu, žeby mal plný úspech (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 78/2003, III. ÚS 192/2009). Nebolo preukázané a navrhovateľ ani sám netvrdil, žeby mu v odvolacom konaní vznikli okrem trov právneho zastúpenia aj iné trovy. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.