Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Ncb/89/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895196 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895196.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: NAUTILUS, spol. s r.o., Hrobáková 21, 851 02 Bratislava, IČO: 35 693 142, zastúpený: JUDr. Milan Škultéty, advokát, 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Mesto SENEC, Mestský úrad Senec, Mierové námestie 8, 903 01 Senec, IČO: 00 305 065, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, konajúci prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. Zuzany Bollovej, o náhradu škody, o námietke zaujatosti podanej odporcom voči sudcovi Okresného súdu Pezinok Mgr. Jánovi Stančekovi, takto r o z h o d o l : Sudca Okresného súdu Pezinok Mgr. Ján Stanček nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 9 Cb/16/2008. o d ô v o d n e n i e : V konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok odporca podal voči konajúcemu sudcovi Okresného súdu Pezinok Mgr. Jánovi Stančekovi námietku zaujatosti s poukazom na §§14 ods. 1, 15, 16 O.s.p.. Uviedol, že na pojednávaní dňa 19.06.2013 sudca podal viacero vyjadrení smerom k účastníkom, najmä k odporcovi, ktoré vzbudzujú dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti v prejednávanej veci. Odporca uviedol, že podaním zo dňa 30.04.2013 právny zástupca odporcu podal návrh na zloženie preddavku na trovy konania v zmysle § 141a O.s.p., ktoré ukladá konajúcemu súdu povinnosť vydať uznesenie, ktorým zaviaže navrhovateľa k zloženiu preddavku a zároveň zaviaže zložiť preddavok aj odporcovi. Konajúci sudca do termínu pojednávania 19.06.2013 nevykonal žiaden úkon smerujúci k vybaveniu tohto procesného návrhu. Na dotaz právneho zástupcu odporcu reagoval len tým, že súd o tomto návrhu rozhodne. V závere pojednávania vytýčil sudca nový termín pojednávania na august 2013, ktorý právna zástupkyňa odporcu namietala s poukazom na to, že nebolo rozhodnuté o procesnom návrhu v zmysle § 141a O.s.p.. Z reakcie sudcu bolo zrejmé, že pred rozhodnutím vo veci o tomto procesnom návrhu nerozhodne. Presnú formuláciu doplní odporca zvukovým záznamom, ktorý bol so súhlasom sudcu získaný. V priebehu pojednávania dňa 19.06.2013 došlo niekoľkokrát k slovným prejavom zo strany štatutárnych zástupcov, ako aj právneho zástupcu, a to bez vyzvania zo strany súdu, a tiež počas výpovede právneho zástupcu alebo vypočúvaného svedka P., ktoré značne narúšal priebeh konania a dôstojnosť pojednávania. Na tieto skutočnosti konajúci sudca nereagoval žiadnym spôsobom. Pri výsluchu svedka súd umožnil najskôr klásť otázky štatutárnym zástupcom navrhovateľa, až následne právnemu zástupcovi odporcu, ktorý daný výsluch navrhol, a teda tento výsluch bol vedený v rozpore s procesným postupom daný pre výsluch svedkov. Okrem toho konajúci sudca nevykonáva dokazovanie smerom, ku ktorému ho zaviazal odvolací súd v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/179/2011-306. Sudca Mgr. Ján Stanček tak neodôvodnene porušuje procesné predpisy, bez potreby ďalšieho vysvetlenia svojho postupu, a z jeho postoja k prejednávanej veci, z reakcií uplatneným procesným úkonom odporcu vzbudzuje v značnej miere pochybnosť o svojej zaujatosti. Tento stav vyvoláva pochybnosti o nedostatku nestrannosti sudcu. Odporca sa dozvedel o dôvodoch pre podanie tejto námietky na pojednávaní dňa 19.06.2013, a teda túto námietku uplatňuje v zákonnej pätnásťdňovej lehote od zistenia dôvodu. Preto žiada, aby bolo namietaný sudca vylúčený z rozhodovania v prejednávanej veci, nakoľko podaná námietka má oporu v uvedených zákonných ustanoveniach a súd bude postupovať v zmysle § 15 a 16 O.s.p.. K námietke zaujatosti sa vyjadril zákonný sudca Mgr. Ján Stanček, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o procesný návrh na zaplatenie preddavku na trovy, s týmto sa prvostupňový súd vysporiada v súlade so zákonnými ustanoveniami a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to ešte pred rozhodnutím vo veci samej. S tým, že sa súd vysporiada s procesným návrhom podľa § 141a O.s.p. boli Mgr. Anna Baníková a právny zástupca odporcu oboznámený na pojednávaní dňa 19.06.1013, a to raz, keď sudca nemá za potrebné toto opakovane oznamovať. K prerušovaniu prednesov sudca uviedol, že k vzájomnému prerušovaniu prednesom dochádzalo už na pojednávaní dňa 23.01.2013, keď Mgr. Anna Baníková počas prvého prednesu právneho zástupcu navrhovateľa po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa namietala, že právny zástupca navrhovateľa sa už vyjadruje k veci predtým, ako sa ona mala možnosť vyjadriť. Aj na pojednávaní počas ostatných dní bolo rušenie prejavov vzájomné, pričom však nikdy nepresahujúce únosnú mieru, aby súd okrem napomenutia musel vykonať poriadkové opatrenie. K odročeniu pojednávania sudca uviedol, že Mgr. Anna Baníková namietala termín pokračovania pojednávania z dôvodu čerpania svojej dovolenky, napriek tomu, že splnomocnený zástupcom je obchodná spoločnosť s aktuálne troma konateľmi a minimálne jednou zamestnankyňou - Mgr. Annou Baníkovou ako advokátskou koncipientkou. Napriek uvedenému súd jej ústnej žiadosti vyhovel. Sudca navrhuje vypočutie celého zvukového záznamu, ktorý si Mgr. Anna Baníková vyhotovila nie so súhlasom sudcu, ale vyhotovenie záznamu zobral sudca na vedomie. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa ods. 3 dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15 ods. 1, ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa§ 16 ods. 1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu. Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený Okresnému súdu Pezinok (§ 16 ods. 1 O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť podanej námietky (§ 14 ods. 1 a 3, § 15a ods. 1, 2, 3 O. s. p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci, o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu k účastníkom konania), alebo k zástupcovi účastníka konania. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v tom zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O. s. p.) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O. s. p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje takých charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. V prejednávanej veci z obsahu spisu nie sú zrejmé také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní. Dôvody uvádzané odporcom sú procesným konaním sudcu spočívajúci vo vedení súdneho konania. Preto nadriadený súd sudcu Mgr. Jána Stančeka nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 14 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd k návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania považuje za potrebné zdôrazniť, že tento inštitút preddavkov na trovy konania (§ 141a O.s.p.) bol zavedený do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 388/2011. Toto ustanovenie bolo prijaté s cieľom eliminovať šikanózne návrhy, v ktorých sa od odporcu žiada zaplatenie vysokej peňažnej sumy. Jeho účelom je predovšetkým chrániť majetkové záujmy odporcu, ktorému s účasťou v súdnom konaní vznikajú náklady, ktoré mu pravdepodobne uhradené nebudú. Aj keď na jednej strane treba rešpektovať účel zákona, na druhej strane sa musí dbať na to, aby bola zachovaná rovnováha medzi regulačnou funkciou preddavku a právom navrhovateľa na prístup k súdu tak, aby vyrubenie preddavku nekládlo navrhovateľovi neprimerané prekážky prístupu na súd (nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo dňa 6.6.2012). Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.