Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/342/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895484 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895484.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S.. P. K., V.. XX.XX.XXXX, P. P. Č.. X, P., proti odporcovi: P. L. T.Ť., D..T.., T. T. Y. Č.. XX, P. S.: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaniach navrhovateľa proti uzneseniu OkresnÉ. T. P. S., O. E. XX. V. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX- XX, proti C. Okresného T. P. S., O. E. XX.J. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX, proti C. Okresného T. P. S., O. E.D. XX. D. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX. J. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX- XX, Y. N. B. L. I. E. O. C. J. F. . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.D. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX, Y. N. B. L. I. E. O. C. J. F. . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.V. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX, O. I. C. Š. C. J. F. . o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa XX. XX. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX - XX, uložil súd prvého stupňa navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za nariadenie predbežného opatrenia vo výške XX,-F. podľa položky číslo 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov - Prílohy zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ s tým, že žiadal priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením zo dňa XX.XX. XXXX Č..Q.. XXC/XXX/XXXX - XX sud prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok s poukazom na ust. § 138 ods. 1 O. s. p.. Na základe vykonaného šetrenia zistil, že navrhovateľ je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - I. E. L. L. D. I. E. L. Q. L. L. P., J. L. Y. L. na K. Č.. XXX Q.. Ú.. L., K. Č.. XXX Q.. Ú.. Q. L. D. na K. Č.. XXXX Q..Ú.. K., je voči nemu vedené exekučné konanie na Okresnom T. P. S. Y. T.. O.. XXEr/XXX/XXXX. V spoločnej domácnosti žije s manželkou a dvoma plnoletými deťmi, ktoré študujú na vysokej škole. Jediný príjem domácnosti predstavuje príjem z nájmu vo výške X.XXX F. R.. Nevlastní cenné papiere a má úvery v celkovej výške XX.XXX,- F.. S ohľadom na uvedené zistenia dospel k záveru, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky odôvodňujúce oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Konštatoval, že navrhovateľ je samostatne zárobkovo činná osoba, je vlastníkom nehnuteľností - dvoch rodinných domov, ako aj nehnuteľností vedených L. Q.. Ú.. K. zapísaných na K. Č.. XXXX, a teda nie je nemajetný. Zároveň dosahuje aj príjem z prenájmu nehnuteľností. Podľa jeho názoru tak zaplatenie súdneho poplatku v sume XX,- F. neohrozí plnenie jeho materiálnych potrieb, preto mu oslobodenie od platenia súdneho poplatku nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a priznania oslobodenia o súdnych poplatkov v celom rozsahu s poukazom na to, že návrh podal ako občan, spotrebiteľ, zákazník, ktorý je dlhodobo perzekvovaný činnosťou odporcu a svojim návrhom požaduje súd o ochranu pred konaním odporcu , pričom mu vzniká škoda minimálne XXX,- F. mesačne, čo je možné iba za pomoci justície, ktorá akceptuje takéto konanie odporcu a svojim spôsobom uplatňovania zákonov tak marí dôveru občanov v jej konanie, poškodzuje jej meno a ničí podnikateľské prostredie. Súd prvého stupňa účelovo uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba, ale opomenul, že nepodniká, lebo konanie súdov mu to znemožňuje. Poukázal v tejto súvislosti na konanie XT/X/XXXX, na Q. XXCb/XX/XXXX, na Q. XXC XXX/XX. Uviedol, že pokiaľ ide o jeho príjem XXXX,- F. R. z nájmu, ide o hrubý príjem pred zdanením, ktorý po zmene zákonov platných od X. X. XXXX podlieha zdaneniu 23 % a nie je možné si odpočítať paušálne náklady 40 % napriek tomu, že prenajímaná nehnuteľnosť bola postavená za, už niekoľkokrát štátom, zdanených financií a splatených úverov. Keďže ide o jeho jediný príjem, nemá podľa zákonov nárok ani na odpočet nezdaniteľného minima, životnej poistky. Z tejto sumy hradí štúdium dvoch detí na vysokej škole, platby do zdravotnej poisťovne a náklady na prevádzku domácnosti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s tým, že od súdneho poplatku sú oslobodení spotrebitelia domáhajúci sa ochrany svojho práva. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, tak, aby súd odporcovi uložil, že: "je povinný, aby svojimi kapacitami a technickými prostriedkami zabezpečoval plynulú dodávku pitnej vody a odvod splaškov z nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve, alebo podielovom spoluvlastníctve S.. P. K., P. X, XXX XX P., v lokalite, kde uvedené služby zabezpečuje. Uvedené opatrenie stratí svoju platnosť podpisom konečného vzájomného vysporiadania vyplývajúceho z konaní XXC XXX/ XXXX (Y. XX/CXXX/XX) L. na N. P. S. D. XXEr/XXX/XXXX L. na N. P. S. ." Nakoľko podanie navrhovateľa neobsahovalo náležitosti riadneho návrhu na začatie konania podľa § 75 a § 42,43 O.s.p., uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Y. Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX vyzval navrhovateľa, aby svoje neurčité a nezrozumiteľné podanie doplnil a opravil v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom v uznesení uviedol, aké vady obsahuje predmetné podanie a ako ich treba odstrániť a riadne ho poučil, že ak v stanovenej lehote nebude podanie riadne doplnené, podanie odmietne. Ďalej konštatoval, že navrhovateľ doručil dňa X.X.XXXX podanie označené "Doplnenie návrhu", ktorým však vady svojho skoršieho podania neodstránil, ani ho riadne nedoplnil, keď petit návrhu je naďalej neurčitý, nekonkrétny, všeobecný, a teda nevykonateľný a súd nemôže za účastníka konania dopĺňať jeho návrh, nemôže ho sám formulovať, a to ani v prípade, ak vlastnou dedukciou dospeje k názoru, že má vedomosť, o čo účastníkovi konania ide. Z hľadiska formulácie toho, čoho sa navrhovateľ domáha pri nariadení predbežného opatrenia musí byť táto formulácia konkrétna a určitá v takej miere, aby z nej bolo jasné tak odporcovi, ako aj súdu, aká konkrétna povinnosť má byť žalovanej protistrane uložená, čo v podaní navrhovateľa absentuje, keďže toto je len všeobecné. Konštatoval, že navrhovateľ ani vo svojom ďalšom podaní neuviedol, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej, totiž, ak by podanie navrhovateľa bolo bez vád a súd by predbežné opatrenie vydal, musel by zároveň navrhovateľovi uložiť, aby v stanovenej lehote podal riadny návrh na začatie konania vo veci samej. V danom prípade si navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť podľa § 75 ods. 2 O.s.p. a odkaz na prebiehajúce súdne konania vedené na Okresnom T. P. S. nie je pre súd rozhodujúci, a pokiaľ sa pre navrhovateľa tieto konania zdajú byť podstatnými, potom sa predbežného opatrenia mal domáhať na tamojšom súde. Tunajší súd nemá vedomosť o podstate prejednávaných vecí, nakoľko navrhovateľ do spisu založil len prvé a posledné strany vydaných rozhodnutí. Rovnako nepovažoval za podstatné ani exekučné konanie, nakoľko návrh na nariadenie predbežného opatrenia s ním nekorešponduje. Napokon dodal, že navrhovateľ neozrejmil ani ďalšie požadované skutočnosti (nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, riadne zdôvodnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, doloženie dôkazov, ktoré toto nebezpečenstvo hroziacej ujmy podporujú, atď.), ktorých absencia je však skôr dôvodom na zamietnutie návrhu. S poukazom na ust. § § 75 ods. 3 veta pred bodkočiarkou, § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p. podanie navrhovateľa odmietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že doplnil všetky súdom požadované body vo svojom doplnení podania tak, aby bolo jasné a zrozumiteľné, zdokladoval štyri prípady konania odporcu, ktoré každé je dostatočné pre vydanie predbežného opatrenia. Povinnosť, ktorá má byť odporcovi uložená vyplýva z návrhu predbežného opatrenia, ako aj z jeho doplnenia v spojení s ostatnými opísanými prípadmi, kde si takúto povinnosť už uplatnil a jej opätovné uplatnenie by viedlo k duplicite. Súd prvého stupňa mu svojím postupom nielenže neposkytol ochranu proti konaniu odporcu, ale jeho nečinnosťou sa následky konania odporcu na neho a jeho rodinu ešte zosilňujú a takéto konanie súdu je v priamom rozpore s ústavou SR ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Záverom poukázal na medializované informácie z posledného obdobia, ktoré poukazujú na údajnú väzbu konajúcej sudkyne na mesto P., ktoré je jedným z hlavných akcionárov odporcu a z toho vyplývajúcu pochybnosť o jej nestrannosti v tomto prípade. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v medziach dôvodov odvolaní navrhovateľa, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval pri odstraňovaní vád podania a rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov správne a nemožno mu v tomto smere vytknúť žiadne procesné či vecné pochybenie. Konanie sa vo všeobecnosti začína na návrh, ktorý je procesným úkonom, ktorým sa navrhovateľ obracia na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem všeobecných náležitostí podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 75 ods. 2 O.s.p.. Existencia riadneho návrhu je základnou podmienkou pre začatie konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že návrh nemá predpísané náležitosti, teda je neúplný alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávny, je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo opravu návrhu s následkom odmietnutia podania (§ 75 ods. 3 O.s.p.). Základnou zložkou každého návrhu je tzv. žalobný nárok, ktorým navrhovateľ určuje predmet konania, a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré navrhovateľ začatím konania sledoval. Požiadavku, aby z návrhu bolo jasné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku rozsudku, zákon totiž neukladá formulovať znenie výroku rozsudku, keď jeho dikcia uvádza, že musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Občiansky súdny poriadok totiž v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ po formálnej stránke do najmenších podrobností a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia; je postačujúce, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha a súd je povinný formulovaný žalobný petit posudzovať z obsahového hľadiska. Navrhovateľ uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v návrhu presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť odporcovi rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia právneho vzťahu či práva. Pokiaľ je predmetom žalobného petitu peňažné plnenie, je potrebné uviesť výšku peňažného plnenia, na ktoré žiada odporcu zaviazať, hoci len v približnej sume. Ak je predmetom plnenia individuálne určená vec, je potrebné ju náležite identifikovať tak, aby nebola zameniteľná s inými vecami toho istého druhu. Podaným návrhom zároveň navrhovateľ vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje, nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá navrhovateľovi uviesť v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia také skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, a teda je povinný opísať skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností, a v prípade, ak vychádza z iných, v návrhu neuvedených okolností, a kedy preto nemožno dovodiť, na základe čoho má súd o žalobnom návrhu rozhodnúť, je tiež žalobný petit nesprávny, i keď sám o sebe je presne, určite a zrozumiteľne formulovaný. Nesprávnym však nie je žalobný petit, ktorému nie je možné vyhovieť, pretože nie je v súlade s hmotným právom alebo ak navrhovateľ uviedol jeho znenie v omyle, napríklad o hmotnoprávnej kvalifikácii uplatneného nároku. Okrem toho je navrhovateľ povinný uviesť v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, teda je povinný v návrhu osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre posúdenie pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Napokon je tiež povinný odôvodniť nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, ktorou osvedčí dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je tiež uvedenie, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej, pretože predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej a je teda potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Navrhovateľ je preto povinný osvedčiť v návrhu potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu, až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného postupu ďalšieho konania, vyžaduje, navrhovateľ tak musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu jeho právneho postavenia vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha navrhovateľa zodpovednosť za obsah návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za navrhovateľa vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozhodnutia a vymedziť za neho relevantný skutkový dej a nemôže ho ani poučiť o vhodnosti podania tej ktorej žaloby vo veci samej vo vzťahu k podanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa neurčitým a nezrozumiteľným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal proti odporcovi nariadením predbežného opatrenia zabezpečovania plynulej dodávky pitnej vody a odvodu splaškov bez uvedenia konkrétneho miesta/lokality dodávky, do podpísania konečného vzájomného vysporiadania vyplývajúceho z konaní XXC XXX/XXXX (XXC XXX/ XX) D. XXEr/XXX/XXXX. Správe postupoval súd prvého stupňa, keď uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania podľa § 43 ods.1, 2 O.s.p.. Navrhovateľ vady svojho podania v súlade s výzvou súdu prvého stupňa neodstránil, keď petit návrhu zostal naďalej neurčitý vo vzťahu k lokalizácii miesta plnenia, ktoré sa má uložiť odporcovi, a teda v takomto znení by nebol spôsobilým podkladom pre prípadný nútený výkon rozhodnutia. Navrhovateľ tiež neuviedol, čoho sa mieni domáhať vo veci samej, teda aký návrh vo veci samej a na ochranu akého svojho hmotnoprávneho nároku mieni, v prípade nariadenia predbežného opatrenia, podať, nakoľko toto možno nariadiť len za súčasného uloženia povinnosti podať konkrétny návrh na začatie konania vo veci samej a najdlhšie do právoplatného skončenia konania o tomto návrhu. V dôsledku absencie tejto náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné posúdiť nielen mieru pravdepodobnosti prípadného úspechu navrhovateľa vo veci samej, ale ani vecnú a obsahovú súvislosť podaného návrhu s konaním vo veci samej. Ani v odvolacom konaní navrhovateľ vo svojom odvolaní požadovaným spôsobom nedoplnil svoje podanie o presnú a jednoznačnú špecifikáciu miesta plnenia, ktorého sa domáha voči odporcovi a ani o predmet konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že tieto nedostatky podania bránia súdu ďalej pokračovať v konaní a vecne posúdiť podanie navrhovateľa z hľadiska splnenia zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, postupoval súd prvého stupňa správne, keď v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. podanie navrhovateľa odmietol. S poukazom na tieto závery odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na súdnu ochranu zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania ako podmienkou prejednania návrhu. Na druhej strane však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych poplatkov za súčasného splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov. Z tohto hľadiska je preto potrebné pri rozhodovaní v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Právo na spravodlivý proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno dovodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie. V zmysle ust. § 138 ods.1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť, či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia byť súčasne naplnené. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je vyhodnotiť celkové pomery žiadateľa (zárobkové, majetkové, rodinné, sociálne, zdravotné, osobné) aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania z ktorého je odvodená samotná výška súdneho poplatku. Na základe skutočností týkajúcich sa pomerov účastníka je potrebné posúdiť, či z nich vyplývajúca nepriaznivá situácia vznikla subjektívnym zavinením žiadateľa alebo je objektívne daná okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle, na čo sa prihliadne aj pri rozhodovaní. Napokon súd zhodnotí všetky relevantné zistenia z hľadiska opodstatnenosti záveru, či úhradou súdneho poplatku vo vyrubenej výške dôjde k takému závažnému zásahu do majetkovej sféry žiadateľa, že by mu privodila stav hmotnej núdze a znemožnila by mu tak efektívne sa v konaní svojich ohrozených či porušených práv a právom chránených záujmov domáhať alebo tieto brániť. Pri posudzovaní druhej podmienky treba brať na zreteľ, že o svojvôľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo o zneužívanie práva, ktoré by inak účastníkovi náležalo tak, že by sa jeho uplatnením sledoval iný účel, aký zákon predpokladá, teda napr. by bolo právo uplatňované so zámerom poškodiť druhého účastníka na jeho právach či majetku, so zjavnou snahou oddialiť splnenie povinnosti nepochybne ho zaväzujúcej. O zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva by išlo v prípade, ak by z rozhodujúcich tvrdení, na pravdivosť ktorých by nebolo potrebné vykonávať už dokazovanie, bolo nepochybné, že pre účastníka (žiadateľa) nemožno priaznivé rozhodnutie vo veci samej dovodiť, napr. keď pre jeho úspešné uplatnenie nároku bude absentovať zákonný podklad alebo bude už vyriešené záväzne v inom konaní. Súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. zisťoval pomery na strane navrhovateľa, správne vyhodnotil ním zistené skutočnosti týkajúce sa jeho majetkových, zárobkových a osobných pomerov a dospel k správnemu právnemu záveru, že tieto nezakladajú dôvody pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Navrhovateľ je v produktívnom veku, vysokoškolsky vzdelaná osoba, a preto neobstojí jeho argumentácia, že mu bolo zlým úradným postupom znemožnené podnikať. Navrhovateľ nie je odkázaný pre stav hmotnej núdze na sociálne dávky, má pravidelné mesačné príjmy z nájmu, je vlastníkom nehnuteľného majetku, čo znamená, že sa nenachádza v tak nepriaznivej finančnej situácii, ktorá by odôvodňovala oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľom deklarované finančné záväzky a výdavky nemožno považovať za také relevantné, že by bez ďalšieho zakladali oslobodenie od súdnych poplatkov. S ohľadom na tieto skutočnosti možno spoľahlivo uzavrieť, že celkové pomery navrhovateľa sú primerané jeho schopnosti zaplatiť súdny poplatok. Na základe vyššie uvedených záverov dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že u navrhovateľa nie sú dané zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Nakoľko vo vzťahu k vyrubenému súdnemu poplatku XX,-F., za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, boli splnené podmienky na vrátenie súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch; nakoľko podanie navrhovateľa, ktoré bolo návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, bolo odmietnuté; odvolací súd za stavu, keď súdny poplatok ešte nebol zaplatený, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške XX,-F. zrušil podľa § 221 ods. 1, písm.i/ O.s.p., nakoľko odpadol dôvod, pre ktoré bolo vydané. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.