Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/191/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104113253 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1104113253.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BOLTON, s.r.o., J. Kréna 1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 295 906, zast.: Marián Rebro, A.K., Maróthyho 6, Bratislava, proti odporcovi: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, o zaplatenie 552.080,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb 123/2004-267 zo dňa 30.01.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb 123/2004-267 zo dňa 30.01.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na znenie ust. §§ 536, 546, 548, 387, 393, 397 ObZ, §§ 132,153 a 155 O.s.p., § 388 ObZ, a §§ 142 a 151 O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že predmetom konania je výhradne zmluvná pokuta dohodnutá účastníkmi, dohodnutá v Zmluve o dielo č. 01/1997/Kc dňa 14.07.2007, dodatku č. 1, zo dňa 07.07.1998 čl. VIII bod 8.1, 8.2, ZoD., pričom predmetom porušenia povinnosti zo strany odporcu bolo neuhradenie časti splatnej faktúry č. 98054 v sume 8.864.000,-Sk, splatnej dňa 26.10.1998, k premlčaniu ktorej došlo dňa 26.10.2002. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že došlo k premlčaniu práva z hlavného záväzku, preto sa právny následok takéhoto márneho uplynutia času nemôže nevzťahovať na záväzok akcesorický. Z dôvodu, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k premlčaniu hlavného záväzku, nemôže sa navrhovateľ domáhať úspešne splnenia povinnosti zaisťovacieho záväzku /zmluvnej pokuty/. Návrh na súd podal navrhovateľ dňa 08.03.2004. Poukázal na odôvodnenie NSČR 32CDo 2480/2007 zo dňa 29.04.2008. Uviedol, že odporca sa úspešne dovolal námietky premlčania a z uvedeného titulu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 a § 151 O.s.p., s ohľadom na úspech účastníkov v konaní, s výhradou trovy priznať do 3 dní od rozhodnutia po ich vyčíslení. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil rozhodnutie NSČR 32CDo 2480/2007 zo dňa 29.04.2008. V odôvodnení svojho odvolania poukázal na genézu uplatneného nároku v priebehu konania, hlavne však na skutočnosť, že svoj návrh za obdobie od 11.08.1999 do 07.08.2000 vzal späť, a zároveň rozšíril návrh o sumu 376.909,77 Eur, za obdobie od 28.04.2004 do 28.04.2008. Vzhľadom na premlčanie nároku od 27.10.1998 do 07.03.2000, a vzhľadom na späťvzatie nároku od 11.08.1999 do 07.08.2000 zobral v časti 582,577,86 Eur návrh späť, a žiadal priznať istinu v sume od 08.08.2000 do 26.10.2002, za 761 dní, do okamihu premlčania istiny. Nárok na zmluvnú pokutu od 08.08.2000 do 26.10.2002 je samostatným záväzkom, ktorý vznikol na základe porušenia povinnosti odporcu z titulu oneskoreného splatenia hlavného záväzku k 26.10.2002, ktorý nie je premlčaný. Poukázal na znenie ust. §§ 387, 397 a 393 ObZ, podľa ktorého premlčacia doba je 4 roky. V danej súvislosti poukázal na rozsudok NSSR 4Cdo 222/2005, NSČR 33Cdo 2637/2008 a NSČR 29Odo 847/2001. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať navrhovateľovi 223.909,03 Eur. K odvolaniu navrhovateľa sa dňa 19.04.2012 písomne vyjadril odporca, ktoré vyjadrenie dňa 02.08.2012 doplnil. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že nárok na zmluvnú pokutu od 29.03.2002 do 26.10.2002 je neoprávnený, lebo v uvedenom období už zmluva neexistovala. Zmluva o dielo zanikla dňa 28.03.2002 z dôvodu nemožnosti jej plnenia, čo potvrdil aj navrhovateľ v konaní 27Cb 411/05 vedenej pred OS Bratislava I. Ak by aj existoval nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu, žaloba mala byť zamietnutá z dôvodu vznesenej kompenzačnej námietky, a to nárok na vrátenie časti ceny diela, ktorá bola uhradená vo výške 13.713.892,50 Sk + úroky. Pre posúdenie kompenzačnej námietky je rozhodujúca časť uvedenej pohľadávky v sume 199.163,51 Eur, ktorú poskytol odporca bez akéhokoľvek plnenia zo strany navrhovateľa. Stavebné povolenie nebolo nikdy vydané. Preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. V doplnení svojho vyjadrenia k odvolaniu poukázal na obsahový a gramatický výklad jednotlivých ustanovení uzavretej Zmluvy. a to finančné plnenia nazvané platobný doklad a faktúra, na čo treba aplikovať aj bod 8.2 Zmluvy. Mal teda za to, že zmluvné strany mali záujem bodom 8.2. Zmluvy pokryť len omeškania s úhradou zúčtovacej faktúry a nie preddavku, preto tam je uvedené len faktúry a nie platobný doklad. Má teda za to, že za omeškanie s úhradou preddavku nebola dohodnutá žiadna sankcia. Penále je úrokom z omeškania a nie zmluvnou pokutou. Pod pojmom penále je treba rozumieť úrok z omeškania a nie zmluvnú pokutu. Na inom mieste Zmluva používa aj pojem zmluvná pokuta. V bode 8.2. tento pojem použitý nebol, preto sa jedná o úrok z omeškania, ktorý je už premlčaný. Ak by penále bolo zmluvnou pokutou, potom by bol odporca za omeškania sankcionovaný 2 krát, a to aj za penále a aj za úroky z omeškania. Navrhovateľ by však bol sankcionovaný podľa bodu 8.1 iba raz, čo by bolo v rozpore s ust. § 266 ods. 2 ObZ. Uplatnenie nároku je teda v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal na konanie 27Cb 411/2011, a na skutočnosť, že by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom, ak by sankcia, ktorá každým dňom narastá mala zabezpečovať povinnosť, z porušenie ktorej nevzniká žiadna škoda. Okrem toho, navrhovateľovi bola uhradená omnoho vyššia suma, ako bola hodnota skutočne zrealizovaných prác 199.163,51 Eur, ktoré do dnešného dňa odporcovi nevrátil. Opätovne žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa, ako aj s vyjadrením odporcu k odvolaniu a jeho doplnením, a po takto preskúmanom spisovom materiáli dospel pomerom hlasov 3:0 k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť, ani zmeniť, ale je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p. Súd prvého stupňa nárok navrhovateľa posúdil ako zmluvnú pokutu, a žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania nároku ako akcesorický záväzok existujúci popri hlavnom záväzku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa nezaoberal kompenzačnou námietkou odporcu, a nevyhodnotil ani, akými úvahami sa riadil, keď nárok navrhovateľa posúdil ako zmluvnú pokutu medzi účastníkmi dohodnutú v bode 8.2. Zmluvy. Odvolací súd poukazuje na dôvody, uvedené v odvolaní navrhovateľa, že pokiaľ sa týka posúdenia nároku premlčania zo zmluvnej pokuty, premlčanie plynie prvým a následne každým ďalším dňom omeškania, ako správne vo svojom odvolaní uvádza navrhovateľ. V danom prípade však bude potrebné ustáliť, či sa jedná o úrok z omeškania, alebo zmluvnú pokutu tak, ako vo svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza odporca. V danej súvislosti bude preto potrebné skúmať prejav vôle účastníkov pri uzatváraní Zmluvy a vysvetlenia rozdielov v pojmológii v ostatných častiach Zmluvy. S touto otázkou sa súd prvého stupňa nevysporiadal a v uvedenom smere nevykonal žiadne dokazovanie. Až po ustálení charakteru penále uvedeného v bode 8.2. Zmluvy bude možné ho podriadiť buď pod ustanovenia o zmluvnej pokute alebo ho posúdiť ako úroky z omeškania. Ďalšou obranou odporcu je poukaz na kompenzačnú námietku, o zaplatení sumy 199.163,51 Eur /6.000.000 SK/, bez protihodnoty plnenia zo strany navrhovateľa. Ani s uvedenou skutočnosťou sa súd prvého stupňa nevysporiadal, a toto nevyhodnotil. Odvolací súd je teda názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol bez toho, aby sa správne relevantnými skutočnosťami zaoberal a rozhodol predčasne. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1, 2, písm. h/ a f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa postupovať v zmysle vyššie uvedených dôvodov, právne sa s námietkami tak navrhovateľa, ako aj odporcu vysporiada a o veci znovu rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.